Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 62/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca

spravodajca) a Ľuboša Szigetiho o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokáti

Heinrich s. r. o., Skautská 12, Nitra, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Roman

Heinrich, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

) takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

9 000 € (slovom deväťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť centov)

na účet právneho zástupcu, advokátskej kancelárie Advokáti Heinrich s. r. o., Skautská 12,

Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -19 z 23. mája 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

[pôvodne vedenom pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ;

(ďalej aj „napadnuté konanie“)].

2. Následne ústavný súd 25. mája 2019 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

3. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 15. júla 2019 spolu

s dotknutým súdnym spisom. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v podstatnom

uviedol:

„... Žaloba bola podaná na Okresnom súde Trnava 02. 10. 1997, konanie bolo

vedené pod sp. zn. . Následne po podanom odpore proti platobnému

rozkazu bola vec prevedená do registra Cb pod sp. zn. .

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietanú celkovú dĺžku predmetného konania (takmer

22 rokov) bez právoplatného skončenia veci, v tejto súvislosti uvádzam, že v období rokov

1997 - 2008, t. j. od nápadu veci 02. 10. 1997 do 31. 04. 2008) bol v danej veci miestne

príslušný Okresný súd Trnava, preto sa k uvedenému obdobiu nemôžem adekvátne

vyjadriť...

K namietaným prieťahom v konaní je potrebné uviesť, že k celkovej dĺžke sporu

prispela jednak právna, ale aj faktická zložitosť predmetného sporu a taktiež aj skutočnosť,

že k odročovaniu termínov pojednávania dochádzalo na základe odôvodnených žiadostí

strán sporu resp. práceneschopnosti zákonného sudcu.“

4. Okresný súd vo svojom vyjadrení (okrem už citovanej časti, pozn.) uviedol, že

jednou z príčin, prečo dosiaľ vo veci nie je právoplatne rozhodnuté, je enormná zaťaženosť

sudcov a senátov okresného súdu. V závere svojho vyjadrenia okresný súd vyslovil súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

5. Vzhľadom na to, že súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bola neúplná

chronológia úkonov okresného súdu a strán v napadnutom konaní, ústavný súd

z predloženého súdneho spisu vypracoval pre účely tohto rozhodnutia vlastnú chronológiu

úkonov okresného súdu a strán napadnutého konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

- 2. októbra 1997 – bol podaný návrh na Okresnom súde Trnava,

- 10. októbra 1997 – bol vydaný platobný rozkaz,

- 29. októbra 1997 – bol Okresnému súdu Trnava doručený odpor proti platobnému

rozkazu,

- 20. januára 1998 – Okresný súd Trnava uznesením vyzval žalobcu na zaplatenie

súdneho poplatku,

- 11. februára 1998 – bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odporu,

- 1. apríla 1998 – sa uskutočnilo pojednávanie, bolo odročené na 13. máj 1998,

- 14. apríla 1998 – doručené podanie - vyjadrenie žalobcu,

- 13. mája 1988 – sa uskutočnilo pojednávanie, bola pripustená zmena petitu,

uskutočnil sa výsluch svedka, pojednávanie bolo odročené na 17. jún 1998,

- 17. júna 1998 – uskutočnilo sa pojednávanie, ako aj výsluch sťažovateľky,

pojednávanie bolo odročené na účel vyhlásenia rozhodnutia na 22. jún 1998,

- 22. júna 1998 – bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 22. júna 1998, sťažovateľka bola povinná zaplatiť sumu 67 647,96 Sk s prísl.

a trovy konania,

- 9. septembra 1998 – Okresnému súdu Trnava bolo doručené odvolanie

sťažovateľky proti rozsudku,

- 12. októbra 1998 – Okresný súd Trnava uznesením vyzval sťažovateľku

na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

- 5. novembra 1998 – vec bola predložená Krajským súdom v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) na účel rozhodnutia o odvolaní,

- 19. mája 1999 – bol spis vrátený Okresnému súdu Trnava spolu s rozsudkom sp. zn.

z 30. apríla 1999, ktorým krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu

Trnava pre nedostatočne zistený skutkový stav, nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov

podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),

- 1. októbra 2001 – sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré však bolo odročené

na neurčito pre neprítomnosť účastníkov,

- 29. októbra 2001 – Okresnému súdu Trnava bolo doručené podanie sťažovateľky

(doručenie podkladov pre posúdenie vzťahu podľa alebo

),

- 2. júla 2003 – sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok

Okresného súdu Trnava sp. zn. z 2. júla 2003 a sťažovateľka bola povinná

zaplatiť sumu 63 462,56 Sk s prísl., v ostatnej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal

trovy konania,

- 20. augusta 2003 – bolo doručené odvolanie sťažovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Trnava,

- 27. októbra 2003 – odvolanie bolo predložené krajskému súdu na rozhodnutie

o ňom,

- 1. decembra 2003 – bol spis vrátený bez rozhodnutia, dôvodom bolo nejasné

odvolanie,

- 28. januára 2004 – Okresný súd Trnava vyzval právneho zástupcu (ďalej len „PZ“)

sťažovateľky na doplnenie odvolania (nedoručené, PZ zomrel),

- 23. februára 2004 – Okresný súd Trnava doručoval výzvu sťažovateľke,

- 23. marca 2004 – bolo doručené doplnenie odvolania,

- 28. mája 2004 – odvolanie predložené krajskému súdu na rozhodnutie,

- 3. augusta 2004 – bol vrátený spis Okresnému súdu Trnava spolu s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 8. júla 2004, ktorým krajský súd zrušil rozsudok

Okresného súdu Trnava pre nedostatočne zistený skutkový stav, pre ktorý nebolo možné

posúdiť, či vzťah je podľa alebo ,

- 6. júna 2005 – sa uskutočnilo pojednávanie, bola pripustená zmena petitu,

pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 15. decembra 2005 – Okresný súd Trnava uznesením vyzval sťažovateľku

na doplnenie podania, ktorým predtým žiadala započítať svoju pohľadávku ako vzájomný

návrh,

- 17. januára 2006 – sťažovateľka doručila Okresnému súdu Trnava podanie,

v ktorom reagovala na jeho výzvu, ide o obranu, a nie protinávrh (žiadala menej, pozn.).

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený okresný súd zákonom

č. , ktorým a mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) bola predmetná vec

odovzdaná na vybavenie okresnému súdu 1. januára 2008, kde jej bola pridelená nová

sp. zn. .

Napadnuté konanie pokračovalo týmito úkonmi:

- 26. augusta 2009 – bolo pojednávanie určené na 2. september 2009 zrušené

pre práceneschopnosť zákonného sudcu,

- 24. septembra 2009 – bolo doručené vyjadrenie PZ sťažovateľky k veci,

- 11. októbra 2011 – bolo pojednávanie určené na 12. október 2011 zrušené

pre práceneschopnosť zákonného sudcu, nový termín bol určený na 24. október 2011,

- 13. októbra 2011 – bola doručená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy predsedníčke

okresného súdu,

- 24. októbra 2011 – bol termín pojednávania zrušený pre práceneschopnosť sudcu,

nový termín pojednávania bol nariadený na 9. november 2011,

- 7. novembra 2011 – bola doručené ospravedlnenie PZ sťažovateľky, že sa

nezúčastní, bola podaná žiadosť o odročenie,

- 9. novembra 2011 – bolo pojednávanie odročené na 12. december 2011

bez prejednania veci,

- 11. decembra 2011 – sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 11. január 2012 na účel prípadnej mimosúdnej dohody so súhlasom strán sporu,

- 10. januára 2012 – bolo doručené ospravedlnenie PZ žalobcu pre odročenie

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti PZ žalobcu,

- 11. januára 2012 – bolo pojednávanie odročené na neurčito pre práceneschopnosť

PZ žalobcu,

- 21. marca 2012 – sa uskutočnilo pojednávanie, bol vyhlásený rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 21. marca 2012, žalobu zamieta,

- 16. mája 2012 – bolo doručené odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu,

- 7. júna 2012 – bolo vydané uznesenie okresného súdu, ktorým bol žalobcovi

vyrubený súdny poplatok za odvolanie,

- 18. júna 2012 – okresnému súdu doručená žiadosť žalobcu o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 19. júla 2012 – bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovanej k odvolaniu

žalobcu,

- 4. októbra 2012 – bola vec predložená krajskému súdu na účel rozhodnutia

o odvolaní proti rozsudku z 21. marca 2012,

- 24. septembra 2012 – bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia, okresný

súd nerozhodol o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 26. novembra 2013 – okresný súd písomne vyzval žalobcu na preukázanie

majetkových pomerov,

- 2. júla 2014 – okresný súd urgoval žalobcu na preukázanie majetkových pomerov,

- 11. augusta 2014 – bolo doručené vyplnené tlačivo žalobcu na preukázanie

majetkových pomerov,

- 11. augusta 2014 – okresný súd uznesením priznal žalobcovi oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 16. októbra 2014 – okresný súd predložil opätovne odvolanie krajskému súdu

na rozhodnutie o ňom,

- 9. novembra 2015 – bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením krajského

súdu sp. zn. z 19. októbra 2015, ktorým zrušil napadnutý rozsudok

okresného súdu pre nezrozumiteľné odôvodnenie a nezodpovedané rozhodné právne otázky,

bola odňatá možnosť konať podľa ,

- 31. mája 2017 – sa uskutočnilo pojednávanie, bolo odročené s možnosťou uzavrieť

zmier, termín pojednávania bol určený na 29. september 2017,

- 20. septembra 2017 – bol termín pojednávania určený na 29. september 2017

zrušený pre práceneschopnosť zákonného sudcu, nový termín pojednávania bol určený

na 26. január 2018,

- 23. januára 2018 – bol termín pojednávania určený na 26. január 2018 zrušený

pre práceneschopnosť zákonného sudcu, nový termín nebol neurčený,

- 4. mája 2018 – sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre ospravedlnenú

neúčasť strán a rokovania o mimosúdnom urovnaní, uznesením okresný súd prerušil

konanie na 3 mesiace,

- 8. októbra 2018 – uznesenie okresného súdu o pokračovaní v konaní,

- 9. novembra 2018 – bolo pojednávanie odročené pre hospitalizáciu PZ

sťažovateľky (žiadosť o odročenie), nový termín bol určený na 25. január 2019,

- 25. januára 2019 – sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na základe

žiadosti PZ žalobcu na účel mimosúdnej dohody, nový termín pojednávania bol určený

na 13. marec 2019,

- 8. marca 2019 – bolo doručené ospravedlnenie PZ žalobcu pre jej

práceneschopnosť spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania,

- 13. marca 2019 – bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci na 10. apríl

2019,

- 14. marca 2019 – bolo doručené ospravedlnenie PZ žalobcu pre vopred oznámenú

plánovanú zahraničnú dovolenku spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania

pre nemožnosť zabezpečenia substitučného zástupcu,

- 19. marca 2019 – okresný súd zrušil termín pojednávania určený na 10. apríl 2019

a určil nový termín na 3. máj 2019,

- 30. apríla 2019 – bolo doručené ospravedlnenie PZ sťažovateľky so žiadosťou

o nový termín pojednávania pre plánované CT vyšetrenie jej PZ,

- 3. mája 2019 – pojednávanie odročené bez prejednania veci na 28. august 2019,

Okresný súd Trnava akceptoval ospravedlnenie PZ žalovanej.

6. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom 1. augusta 2019

vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Zároveň vyjadril nesúhlas

so stanoviskom okresného súdu, že ide o právne a skutkovo zložitú vec v takej miere, že by

sa o nej konalo 22 rokov, a zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019, ktorý sa

pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019,

použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Vec bola pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej

funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019. Preto v súlade s čl. X

bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec prerozdelená

sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

meritórne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení, ako je uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia.

II.

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o zaplatenie sumy

2 245,50 € s prísl., ústavný súd konštatuje, že predmetná vec sťažovateľky ako žalovanej

strany je štandardnou vecou, hoci pripúšťa, že dĺžka napadnutého konania mohla byť

čiastočne závislá od skutkovej náročnosti prerokovávanej veci (okresný súd mal problém

ustáliť, či ide o civilnú alebo obchodnoprávnu vec, pozn.).

19. Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje

sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou

práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti

súdu (mutatis mutandis , ).

20. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako strany v napadnutom konaní ústavný

súd konštatuje, že sťažovateľka čiastočne prispela k doterajšej dĺžke napadnutého konania,

hoci v prevažnej miere v priebehu konania poskytovala primeranú súčinnosť a na výzvy

okresného súdu reagovala včas, a to tým, že doručila 20. augusta 2003 nejasné odvolanie,

ako aj tým, že z dôvodov na jej strane okresný súd viackrát zrušil, resp. preročil termín

pojednávania (termín pojednávania určený na 9. november 2011, 12. december 2011,

31. máj 2017, 4. máj 2018, 9. november 2018 a 3. máj 2019).

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

22. V tejto súvislosti je potrebné zmieniť sa o tom, že napadnuté konanie pôvodne

začalo na Okresnom súde Trnava 2. októbra 1997. Na Okresnom súde Trnava prebiehalo

konanie pod sp. zn. , a to až do 31. decembra 2007, keď v rámci

transformácie súdnictva výkon súdnictva v tejto veci prešiel

od 1. januára 2008 na okresný súd ako novovzniknutý súd.

23. Ústavný súd napadnuté konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia,

v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava, teda od 2. októbra 1997.

Vychádzal pritom zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu

súdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu

na súd nadobúdajúci (napr. , , ).

24. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je ako celok poznačené zbytočnými prieťahmi a nesústredenou

činnosťou okresného súdu.

25. Už samotný fakt, že napadnuté konanie nie je ani po takmer 22 rokoch

právoplatne skončené (dokonca ani len meritórne rozhodnuté, pozn.), je samo osebe

dostatočným základom pre vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľky.

26. Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť

jednotlivé úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Pre účely svojho rozhodnutia sa

obmedzil len na poukázanie niektorých nedostatkov v postupe Okresného súdu Trnava

a okresného súdu, ktoré mali za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého

konania. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkami z 22. júna 1998 a 2. júla 2003,

avšak tieto boli príslušným krajským súdom zrušené pre nedostatočne zistený skutkový

stav. Ústavný súd, vychádzajúc z chronológie úkonov súdu a strán napadnutého konania

uvedenej v bode 5 tohto rozhodnutia ďalej konštatuje, že Okresný súd Trnava bol

bezdôvodne nečinný 2 roky a 4 mesiace, t. j. 19. mája 1999 od vrátenia súdneho spisu spolu

so zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 1999

do ďalšieho úkonu vo veci, ktorým bolo pojednávanie konané 1. októbra 2001. Obdobne bol

Okresný súd Trnava bezdôvodne nečinný ďalších 10 mesiacov aj po druhom zrušení jeho

rozsudku z 2. júla 2003 a vrátení veci na ďalšie konanie (3. augusta 2004) do ďalšieho

úkonu vo veci, ktorým bolo pojednávanie konané 6. júna 2005. Od doručenia podania

sťažovateľky 17. januára 2006, ktorým reagovala na výzvu súdu, bol Okresný súd Trnava

opäť nečinný takmer ďalšie 2 roky, a to do odovzdania veci Okresnému súdu Piešťany.

Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd konštatuje,

že od napadnutia veci na okresnom súde 1. januára 2008 bol tento bezdôvodne nečinný

takmer ďalšie 4 roky, a to do prvého relevantného úkonu okresného súdu v posudzovanej

veci – pojednávania konaného 9. novembra 2011. Aj okresný súd rozhodol vo veci

rozsudkom z 21. marca 2012, ktorý bol zrušený uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. októbra 2015 pre nezrozumiteľné odôvodnenie, nezodpovedanie

rozhodných právnych otázok, ako aj odňatú možnosť konať pred súdom. Takisto bol

okresný súd vyše roka a pol nečinný po vrátení veci 9. novembra 2015 krajským súdom

do najbližšieho úkonu v danej veci, ktorým bolo pojednávanie konané 31. mája 2017.

27. Ústavný súd ďalej poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

28. Ako príklad nesústredenej činnosti Okresného súdu Trnava a Okresného súdu

Piešťany v napadnutom konaní ústavný súd okrem už uvedenej skutočnosti, že rozsudky

týchto súdov museli byť zrušené pre nedostatočne zistený skutkový stav a nezrozumiteľné

odôvodnenia, ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd po vyhlásení rozsudku

na pojednávaní konanom 21. marca 2012 predložil podané odvolanie žalobcu

na rozhodnutie krajskému súdu po tom, čo vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie,

a po tom, čo mu bola doručená žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku bez toho, aby

rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov, v dôsledku čoho mu krajský súd

24. septembra 2012 vrátil súdny spis bez rozhodnutia ako predčasne predložený

a v dôsledku čoho bolo predmetné odvolanie doručené okresnému súdu 16. mája 2012

riadne predložené krajskému súdu na rozhodnutie až 16. októbra 2014. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na zbytočné prieťahy aj v tejto fáze konania, t. j. pri posudzovaní

návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, keď okresný súd po vrátení veci krajským

súdom bol vyše roka nečinný až do vyhotovenia jednoduchej výzvy na preukázanie

majetkových pomerov 23. novembra 2013.

29. Pokiaľ ide o využitie procesných návrhov žalobcu (na zmenu návrhu 14. apríla

1998 a 6. júna 2005) a návrhov strán konania na odročenie pojednávania na účel prípadnej

mimosúdnej dohody 11. decembra 2011, 31. mája 2017, 4. mája 2018 a 25. januára 2019,

ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných

práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba,

ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu

vo veci (m. m. , ). V súlade s touto judikatúrou preto dobu

potrebnú na rozhodnutie o procesných návrhoch účastníkov je potrebné zohľadniť

pri posúdení postupu okresného súdu.

30. Vychádzajúc z uvedeného, teda zistenej bezdôvodnej nečinnosti okresného súdu

v napadnutom konaní (celkom 11 rokov a 8 mesiacov, pozn.), najmä však z celkovej dĺžky

napadnutého konania (takmer 22 rokov, pozn.), ktorá ja sama osebe dôkazom neefektívneho

postupu, ktorá hraničí s porušovaním základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , pretože takto poskytovaná súdna ochrana sa stáva iluzórnou, ústavný súd

nemohol považovať postup okresného súdu za súladný so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).

31. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, mu prikázal, aby vo veci

vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec

nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená

(bod 2 výroku rozhodnutia).

III.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa , ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak

ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

34. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 15 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty,

ako aj negatívnymi dopadmi na obchodnoprávne vzťahy medzi stranami konania.

35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na zbytočné prieťahy a nesústredený postup okresného súdu a zjavne

neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie

sumy 9 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku rozhodnutia).

IV.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľky si nárok na náhradu trov konania uplatnil za tri úkony právnej služby

a trovy konania vyčíslil v sume „498,55 € + DPH“.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 9,21 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon uskutočnený v roku 2018, t. j. za dva úkony 325,42 €. Pokiaľ išlo o ďalší

úkon právnej služby uskutočnený už v roku 2019 – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu

zo 7. marca 2019, ústavný súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €. Odmena za tento

právny úkon v zmysle už popísaných pravidiel predstavuje sumu vo výške 173,13 €

(t. j. 163,33 € + 9,80 € režijný paušál). Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom tak predstavujú sumu 498,55 €, ktoré sa vzhľadom na skutočnosť, že advokátska

kancelária je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %. Ústavný súd preto

úspešnej sťažovateľke priznal náhradu trov konania v celej uplatnenej výške, t. j. v sume

598,26 € (bod 4 výroku nálezu).

39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. septembra 2019