Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 363/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a 4 Slovenskej

republiky, základného práva podľa , základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva

na právnu pomoc podľa , základného práva

na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa ,

ako aj namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie postupu súdu v napadnutom konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a 4 (ďalej len

„ústava“), základného práva podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na právnu pomoc podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní podľa , ako aj

namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Z predloženej ústavnej sťažnosti a jej príloh (ako aj zistenia ústavného súdu

dopytom v informačnej kancelárii okresného súdu) vyplýva, že sťažovateľka bola

žalobkyňou v konaní vedenom okresným súdom, v ktorom sa domáhala, aby bol žalovaný

vylúčený z užívania bytu bližšie špecifikovaného v žalobe. Okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 20. júla 2016 žalobu sťažovateľky zamietol. Proti predmetnému

rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k.

-403 z 15. augusta 2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

Sťažovateľka podala v predmetnej veci dovolanie.

3. Sťažovateľke (resp. jej právnemu zástupcovi) bola 9. mája 2018 elektronicky

doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie s tým, aby súdny

poplatok zaplatila do desiatich dní od jej doručenia, inak súd konanie zastaví. Posledný deň

lehoty stanovený súdom sťažovateľke uplynul 21. mája 2018. Sťažovateľka súdny poplatok

v uvedenej lehote nezaplatila ani v tejto lehote nepodala žiadosť o oslobodenie od jeho

zaplatenia. Okresný súd následne uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k.

-503 z 30. mája 2018 (ďalej aj „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“)

dovolacie konanie zastavil. Sťažovateľka nasledujúci deň, t. j. 31. mája 2018, osobne

doručila okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka v zmysle § 239

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) sťažnosť. O tejto sťažnosti rozhodol okresný súd

uznesením č. k. -518 z 18. septembra 2018 (ďalej aj „uznesenie okresného

súdu“) tak, že ju zamietol, sťažovateľke zároveň nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov v dovolacom konaní a zamietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty

na podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Označené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 1. októbra 2018.

Okresný súd vydal 18. septembra 2018 aj opravné uznesenie č. k. -521

s petitom v znení «Opravuje odsek 2 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Žilina č. k.

-503 zo dňa 30.05.2018 tak, že slová „vo výške 10,00 eur podľa položky č. 1

písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov “ sa nahrádzajú slovami

„vo výške 199,00 eur podľa položky č. 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 sadzobníka súdnych

poplatkov “».

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že bola vyzvaná, aby „zaplatila súdny

poplatok za dovolanie vo výške 199 € a to výzvou zo dňa 26.4.2017. Proti tejto výzve som

podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 9.5.2018, ku ktorej som priložila

vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania. Vec pokračovala tak, že mi

bolo doručené uznesenie OS Žilina č. -503 zo dňa 30.5.2018, ktorým súd

dovolacie konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu som podala sťažnosť zo dňa 12.6.2018,

ktorú som zaslala súdu 19.6.2018. Predmetnú sťažnosť som podávala z toho dôvodu, že mi

bol nesprávne vyrúbený súdny poplatok ako i z dôvodu, že som uznesením v tejto právnej

veci č. -56 zo dňa 18.12.2013 bola ako navrhovateľka oslobodená

od povinnosti platiť súdne poplatky v celom rozsahu.

Na moje veľké prekvapenie OS Žilina najskôr vydal opravné uznesenie

č. -521 zo dňa 18.9.2018, ktorým opravil nesprávne vyrúbený súdny poplatok

vo výške 10 € na 199 €, pričom toto uznesenie mi bolo doručené dňa 24.9.2018 a následne

OS Žilina vydal uznesenie č. -518 zo dňa 18.9.2018, ktorým moju sťažnosť

voči uzneseniu o zastavení dovolacieho konania zamietol, ako žalobkyni mi oslobodenie

do súdnych poplatkov v dovolacom konaní nepriznal a môj návrh o odpustenie zmeškania

lehoty na podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Predmetné

uznesenie mi bolo doručené dňa 1.10.2018 elektronicky.

Na dôvažok uvádzam, že vyrúbenie súdneho poplatku vo výške 10 € za dovolanie,

kde mala byť výška súdneho poplatku 199 € bolo minimálne zmätočné. Hoci súd

v odôvodnení napádaného uznesenia tvrdí, že uznesenie o vyrúbení súdneho poplatku

je vecne správne, tak jeho rozhodnutie nie je konzistentné a má vadu v tom, že skutočne OS

Žilina v ten istý deň vydal opravné uznesenie č. -521 zo dňa 18.9.2018,

ktorým opravil nesprávne vyrúbený súdny poplatok vo výške 10 € na 199 €. Samotný súd

preto v rovnaký deň vydal vzájomne protichodné rozhodnutia, hoci mne ako sťažovateľke

vyčíta, že moje podania nedávajú zmysel.“.

5. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej namieta, že „napádané uznesenie OS

Žilina najmä v časti o oslobodenie od súdnych poplatkov v dovolacom konaní súd vôbec

neodôvodnil, keď iba poukázal na skutočnosť, že táto žiadosť bola podaná oneskorene, vraj

po tom, čo už vyhotovil uznesenie o zastavení konania. Ako sťažovateľka neviem, kedy OS

Žilina vyhotovil uznesenie o zastavení dovolacieho konania, ale mne toto uznesenie bolo

doručené dňa 6.8.2018 a to veľmi zaujímavo po tom, čo som dňa 31.5.2018 doručila osobne

na súd o 9.16 hod. svoju žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. V tejto súvislosti

je veľmi zaujímavé konanie OS Žilina, ktoré mi svojim postupom, keď sa vo veci takmer

vôbec 7 mesiacov od podania dovolania nič nedialo, tak náhle po tom, čo som doručila

žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo podľa môjho názoru antidátované

rozhodnutie o zastavení dovolacieho konania. Zaujímavé je aj to, že po podaní dovolania

sa obe strany sporu vyjadrovali k dovolaniu a to vyjadreniami zo dňa 15.1.2018, 5.2.2018,

5.3.2018 a 19.6.2018, teda je možné konštatovať, že riadne dovolacie konanie prebiehalo

vyjadreniami strán sporu bez toho, aby bol zaplatený súdny poplatok, čím som mala za to,

že naďalej platí oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle uznesenia OS Žilina

č. -56 zo dňa 18.12.2013, ktorým som bola oslobodená od povinnosti platiť

súdne poplatky v celom rozsahu.

Pokiaľ napádané uznesenie OS Žilina nie je vôbec odôvodnené v časti oslobodenia

od súdnych poplatkov, ale odkazuje sa iba na zmeškanie lehoty, tak je v tejto časti

nepreskúmateľné a jedná sa o závažné procesné pochybenia a tým aj porušenie čl. 46 ods. 1

a 47 ods. 3 SR a tým je i popretý princíp materiálneho právneho štátu a práva na

spravodlivý proces. Zákon totižto nestanovuje lehotu na podanie žiadosti o oslobodenie

od súdneho poplatku a keďže OS v Žiline vedel, že som oslobodená od platenia súdnych

poplatkov v celom rozsahu, v zmysle už citovaného uznesenia, tak ma mal vo veci

minimálne upovedomiť o tom, že toto svoje rozhodnutie už neaplikuje na dovolacie

konanie...“.

6. Na základe uvedeného sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný

súd nálezom vyslovil:

„Základné právo ... na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 SR, na právnu pomoc podľa SR, na rovnosť účastníkov

v súdnom konaní podľa SR v spojení s , 4 a

SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod č. k.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie OS Žilina č. -518

zo dňa 18.9.2018 ako protiústavné a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 390,50 € za 2 úkony právnej pomoci... s tým, že trovy

konania žiadam, aby porušovateľ zaplatil priamo na účet právneho zástupcu

JUDr. Ladislava Ščuryho... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

12. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,

že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka pred ústavným súdom

napáda iba postup okresného súdu v napadnutom konaní. Z povahy veci však možno

vyvodiť, že namietaný postup vyústil do rozhodnutia, konkrétne uznesenia okresného súdu

č. k. -518 z 18. septembra 2018. Ústavný súd preto v medziach vymedzených

ústavnou sťažnosťou sťažovateľky vychádzal pri svojom prieskume napadnutého konania

okresného súdu najmä z obsahu tohto uznesenia.

15. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že uznesenie okresného súdu, ktorým

bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu, ktorým zastavil

dovolacie konanie a ktorým zároveň nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych

poplatkov v dovolacom konaní a zamietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty

na podanie žiadosti o oslobodenie, je nezákonné a protiústavné.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov v súdnom konaní

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu

16. Sťažovateľka namieta, že jej bol v dovolacom konaní vyrubený súdny poplatok

za podanie dovolania, a to napriek skutočnosti, že bola oslobodená od jeho platenia (navyše

bol vyrubený v nesprávnej výške) a že okresný súd svojím uznesením arbitrárne rozhodol

o jej žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a o jej návrhu na odpustenie

zmeškania lehoty na podanie žiadosti o oslobodenie.

17. Z relevantnej časti odôvodenia uznesenia okresného súdu (body 8 až 11) vyplýva,

že „námietky žalobkyne uvedené v sťažnosti, ktoré sa týkali nesprávne uvedenej sumy

a odkazu na nesprávnu položku sadzobníka súdnych poplatkov súd posúdil ako návrh

na opravu zrejmej chyby v písaní. Čo sa týka nesprávnosti uvedené vo výzve, tie súd

neposudzoval, nakoľko išlo v tomto prípade o neformálnu výzvu, a nie rozhodnutie súdu.

Súd konštatuje, že súdny poplatok za podané dovolanie vyrubil správne vo výške

199,- eur podľa položky 1 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 ZoSP. Uvedená výzva bola

žalobcovi doručená dňa 09.05.2018 (č. l. 502). Žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny

poplatok nezaplatila.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v čase rozhodovania, t. j. dňa 30.05.2018

vychádzal z dostupných informácií, ktoré mal v spise, pričom žiadosť o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov doručila žalobkyňa súdu dňa 31.05.2018, t. j. deň po tom,

ako bol súdom vyhotovené napadnute uznesenie.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle judikatúry súdov SR je rozhodnutie

o oslobodení od platenia súdnych poplatkov platné pre konanie v prvom stupni

a v odvolacom konaní. Po právoplatnom rozhodnutí je v prípade podania dovolania

potrebné opätovne požiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov. Ide totiž už o konanie,

v ktorom sa rozhoduje o mimoriadnom opravnom prostriedku podanom proti

právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej. Žalobkyňa však podala žiadosť oneskorene,

a to po lehote na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, ktorá uplynula dňa 21.05.2018.

Súd nemohol rozhodnúť o žiadosti na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov doručenej

súdu dňa 31.05.2018, t. j. potom, ako vyhotovil uznesenie o zastavení dovolacieho konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd nemal inú možnosť, ako dovolacie konanie

zastaviť...“.

18. Zhrnúc už uvedené, sťažovateľka bola okresným súdom po tom, ako zistil

nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, vyzvaná na odstránenie tohto

nedostatku, pričom bola upozornená na možnosť zastavenia konania. Na výzvu okresného

súdu sťažovateľka nereagovala, čo malo za následok zastavenie konania. Ústavný súd

zastáva názor, že sťažovateľke bol poskytnutý dostatočný priestor na zaplatenie súdneho

poplatku, prípadne na podanie žiadosti o oslobodenie od jeho zaplatenia a na následky jeho

nezaplatenia bola upozornená.

Pokiaľ ide o výšku súdneho poplatku, ten bol vo výzve okresného súdu doručenej

sťažovateľke 9. mája 2018 vyrubený v správnej výške a opravné uznesenie okresného súdu

z 18. septembra 2018 korigovalo len časť odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho

úradníka z 30. mája 2018, ktorým dovolacie konanie zastavil (v odôvodnení ktorého

nesprávne uviedol výšku súdneho poplatku, na ktorý bola sťažovateľka vyzvaná výzvou),

teda ním nedošlo k zmene vo výške poplatkovej povinnosti uloženej sťažovateľke výzvou.

Okresný súd dal sťažovateľke aj adekvátnu odpoveď na otázku týkajúcu sa priznania

jej skoršieho oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a jasne vyslovil, že súdom

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov zásadne zaniká právoplatnosťou rozhodnutia,

ktorým sa konanie vo veci končí a na dovolacie konanie sa nevzťahuje, ak nie je výrokom

uznesenia, ktorým sa oslobodenie priznáva, výslovne určené inak (k čomu v prípade

sťažovateľky nedošlo).

19. Podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,

návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve

poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní

od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa

pre nezaplatenie poplatku súd podľa

konanie nezastaví, ak do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku bol podaný návrh

na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel...

20. Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd rešpektoval zákonné predpoklady

upravené v a , za splnenia ktorých

možno zastaviť konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, t. j. ak do uplynutia lehoty

určenej súdom na zaplatenie súdneho poplatku k jeho zaplateniu nedošlo a súčasne

ak v tejto lehote nebol ani podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia okresného súdu, keď konštatoval,

že sťažovateľka „podala žiadosť oneskorene, a to po lehote na zaplatenie súdneho poplatku

za dovolanie, ktorá uplynula dňa 21.05.2018“. Okresnému súdu teda nič nebránilo v tom,

aby dovolacie konanie zastavil.

V uvedenom prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že sťažovateľka bola

v napadnutom konaní pred okresným súdom právne zastúpená, a pokiaľ k zastaveniu

dovolacieho konania došlo jej konaním, resp. nekonaním, postupovala v rozpore so zásadou

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“. Táto zásada zdôrazňuje

vlastné pričinenie na ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje

subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu

a poškodzovaniu. Ak sťažovateľka tvrdí, že „svojim postupom mi rozhodujúci OS Žilina

zmaril procesným rozhodnutím možnosť rozhodnutia o mojom dovolaní NS SR“, je nutné

konštatovať, že toto zmarenie spôsobila svojím postupom samotná sťažovateľka,

a nie okresný súd, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje.

21. Sťažovateľka pred ústavným súdom taktiež namietala arbitrárnosť uznesenia

okresného súdu v časti, v ktorej zamietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty

na podanie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V relevantnej časti

uznesenia okresný súd k tomuto uviedol (body 14 až 17):

„V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, na odpustenie zmeškania lehoty

sa vyžaduje splnenie troch podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje kumulatívne (t. j. všetky

podmienky musia byť splnené súčasne), a to:

- zameškanie lehoty z ospravedlniteľného dôvodu;

- podanie návrhu na odpustenie zmeškania lehoty do 15 dní od odpadnutia prekážky;

- spojenie zmeškaného úkonu so žiadosťou.

Súd posúdil okolnosti uvádzané žalobkyňou a dospel k záveru, že odpustenie

zmeškania lehoty na podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je možné

a návrh žalobkyne zamietol.

Skutočnosti uvádzané žalobkyňou ako ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré zmeškala

podanie žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nie sú relevantné a nemožno

ich chápať ako skutočnú prekážku, ktorá bránila žalobkyni návrh podať. Súd nepovažoval

dôvody, pre ktoré žalobkyňa zmeškala lehotu za ospravedlniteľné, a síce to, že považovala

rozhodnutie súdu o uložení poplatkovej povinnosti za nesprávne. Uvedené nemá nič

spoločné s tým, že žalobkyňa mala podať žiadosť o oslobodenie v lehote na zaplatenie

súdneho poplatku za dovolanie, avšak tak neurobila. Ako ospravedlniteľný dôvod je možné

považovať napr. neočakávané zdravotné prekážky, ale určite nie skutočnosť, že navrhovateľ

považoval rozhodnutie súdu o uložení poplatkovej povinnosti za nesprávne.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dôvody uvádzané žalobkyňou nevyhodnotil

ako vážne a ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré nemohla vykonať zmeškaný úkon, a preto

návrh na odpustenie zmeškania lehoty zamietol.“

22. Ako z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľný hodnotí ústavný súd aj záver

okresného súdu, ktorým nevyhodnotil dôvody zmeškania lehoty uvádzané sťažovateľkou

v sťažnosti ako vážne a ospravedlniteľné, v dôsledku čoho jej návrh na odpustenie

zmeškania lehoty zamietol.

23. Už uvedené závery okresného súdu sťažovateľka pred ústavným súdom nijakým

ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnila, pričom sa obmedzila iba

na opakovanie svojej argumentácie obsiahnutej v jej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka, ktorá je výlučne výrazom jej odlišného skutkového a právneho

hodnotenia veci, aké zastáva okresný súd, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom

na svoju judikatúru (napr. , , , )

nie je ani oprávnený, ani povinný vstupovať.

24. Ústavný súd v tomto bode poukazuje aj na svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého všeobecný súd (v zásade) nemôže svojím postupom, resp. rozhodnutím porušiť

alebo dohovorom garantované právo, ak koná a rozhoduje v súlade s platným

a účinným zákonom (, , , , II. ÚS

46/2017). V prípade sťažovateľky išlo o a Civilný sporový

poriadok.

25. Ústavný súd ďalej považuje za potrebné upriamiť pozornosť sťažovateľky

na skutočnosť, že do situácie, ktorú ona sama vníma ako nespravodlivú, sa dostala vlastným

procesným postupom (konaním, resp. nekonaním), dôsledky ktorého (za súčasného

poučenia súdu) mohla a mala predvídať, a to o to viac v situácii, keď bola v konaní

pred okresným súdom kvalifikovane právne zastúpená.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a 4 ,

základného práva podľa , základného práva na právnu pomoc podľa

uznesením okresného súdu

27. Základné právo na právnu pomoc sa v súlade s priznáva

každému, t. j. každej fyzickej osobe aj právnickej osobe, pričom jeho hlavný význam

spočíva v tom, že právu na právnu pomoc každého zodpovedá povinnosť orgánov

uvedených (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) nebrániť

účastníkovi konania v tom, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc. Právo

na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia, pričom

jeho súčasťou je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania (m. m. ).

28. Využívať právnu pomoc znamená byť zastúpený osobou s právnickým vzdelaním

(bez ohľadu na to, či ide o zvoleného alebo ustanoveného právneho zástupcu). V dovolacom

konaní, ktoré vyústilo do vydania uznesenia okresného súdu, bola sťažovateľka

bez akýchkoľvek pochybností zastúpená advokátom. Jej ústavná sťažnosť sa vlastne týka

možného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodovaniu

o zastavení dovolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za podané

dovolanie.

29. Ústavný súd vo vzťahu k konštatuje, že v danom prípade

vzhľadom na obsah uvedeného článku celkom zjavne absentuje príčinná súvislosť medzi

uznesením okresného súdu (ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu)

a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa . Z tohto

dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie

svojho základného práva podľa , odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

30. Pokiaľ sťažovateľka osobitne namietala porušenie , dôvodila tým,

že porušenie týchto práv vyplýva z porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

rovnakým rozhodnutím. Vzhľadom na to, že ústavný súd považoval

sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie a

a čl. 6 dohovoru za zjavne neopodstatnenú, odmietol i s ohľadom na argumentáciu samotnej

sťažovateľky jej sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie , a to podľa

ods. 2 písm. g) pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

31. Pre úplnosť ústavný súd vo vzťahu k tej časti sťažnosti sťažovateľky, ktorou

namieta porušenie a 4 , uvádza, že tieto ustanovenia sú ako ústavné

direktívy adresované predovšetkým orgánom normotvorby a vzhľadom na ich povahu

nemôžu byť zásadne aplikované v individuálnych sťažnostiach. Tieto ustanovenia nemožno

považovať za ustanovenia upravujúce základné práva, ktoré by podliehali samostatnej

ochrane prostredníctvom inštitútu sťažnosti podľa (m. m.

). Ústavnú sťažnosť preto aj v tejto časti ústavný súd odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti [ ].

32. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019