Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom,

Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej

pod sp. zn. VII/2 Gn 206/19/1000 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Borisom

Bednárom, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gn 206/19/1000.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa „trestným

oznámením zo dňa 09. 04. 2014 obrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR.

Upovedomením zo dňa 06. 05. 2019 pod č. VII/2 Gn 206/19/1000-4 Úrad špeciálnej

prokuratúry GP SR sťažovateľovi oznámil, že jeho trestné oznámenie zo dňa 09. 04. 2019

bolo Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR odovzdané k ďalšej realizácii Okresnému súdu

Prešov.

Námietkou zo dňa 14. 05. 2019 sťažovateľ namietal postup Úradu špeciálnej

prokuratúry GP SR vo veci trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019.

Námietkou zo dňa 14. 05. 2019 sťažovateľ namietal právomoc Okresného súdu

v Prešove vo veci trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019.

Návrhom na vydanie pokynu na začatie trestného stíhania zo dňa 14. 05. 2019

sťažovateľ navrhol generálnemu prokurátorovi SR, aby vo veci trestného oznámenia zo dňa

09. 04. 2019, vydal pokyn na začatie trestného stíhania.

Upovedomením zo dňa 03. 06. 2019 pod č. VII/2 Gn 206/19/1000-9 Úrad špeciálnej

prokuratúry GP SR sťažovateľovi oznámil, že nebude konať o jeho návrhu a námietkach

zo dňa 14. 05. 2019.“.

3. Sťažovateľ namieta, že o jeho podaní, ktoré označuje ako trestné oznámenie,

špeciálna prokuratúra nerozhodla v súlade s ustanoveniami Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sťažovateľa

podaním trestného oznámenia začína trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní sú

povinné o ňom rozhodnúť podľa ustanovení . Sťažovateľ namieta,

že špeciálna prokuratúra postúpila jeho trestné oznámenie Okresnému súdu Prešov (ďalej

len „okresný súd“). Podľa sťažovateľa okresný súd „nemá právomoc na konanie

a rozhodnutie o trestnom oznámení zo dňa 09. 04. 2019.“. Sťažovateľ argumentuje,

že špeciálna prokuratúra porušila predovšetkým § 1, § 2 ods. 6, 7 a 21, § 197 ods. 1 a § 199

ods. 1 .

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje otázky, ktoré má pred rozhodnutím

vo veci ústavný súd predbežne vyriešiť. Uvedené predbežné otázky sťažovateľ formuluje

takto:

„... Či sťažovateľ podal trestné oznámenie podaním zo dňa 09. 04. 2019 na Úrad

špeciálnej prokuratúry GP SR.

... Či podaním trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019 začalo trestné konanie podľa

a či orgány činné v trestnom konaní vo veci konajú.

... Či Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR odovzdaním trestného oznámenia zo dňa

09. 04. 2019 k ďalšej realizácii Okresnému súdu Prešov konal zákonne a v súlade s čl. 2

ods. 2 SR.“

5. K právomoci ústavného súdu sťažovateľ uviedol, že zo „skutkového stavu vyplýva,

že sťažovateľ vyčerpal všetky efektívne zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy.“.

6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vo

veci pod č. VII/2 Gn 206/19/1000 porušené boli.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

10. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity

znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne

sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti

a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných

právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z podstaty tejto

ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany

ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne postup orgánu verejnej

moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný

prostriedok nápravy v zmysle

(m. m. , , , ).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta postup špeciálnej prokuratúry

v špecifikovanej veci, osobitne to, ako prokurátor špeciálnej prokuratúry vyhodnotil jeho

podanie, ktoré on považuje za trestné oznámenie. Namieta tiež, že prokurátor špeciálnej

prokuratúry odstúpil jeho podanie okresnému súdu.

19. Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť

v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

20. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré

smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.

21. Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre každé podanie posudzuje prokurátor

podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

22. Podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre postupom podľa tohto zákona sa

nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní

ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu

spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania podľa . To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania

podľa .

23. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie

podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet

pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty

bezprostredne nadriadený prokurátor.

24. Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa

podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie

bezodkladne.

25. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.

26. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto

zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom

rozumie špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

27. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 10. apríla 2019

prostredníctvom Okresnej prokuratúry Poprad podal špeciálnej prokuratúre podanie, ktoré

on považoval za trestné oznámenie. Predmetné podanie vybavil prokurátor špeciálnej

prokuratúry tak, že ho odstúpil okresnému súdu na ďalší postup. O spôsobe vybavenia

podania prokurátor špeciálnej prokuratúry informoval sťažovateľa listom

č. k. VII/2 Gn 206/19/1000-4 zo 6. mája 2019.

28. Z priložených príloh a tiež z argumentácie v ústavnej sťažnosti je zjavné,

že sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom, akým bol jeho podnet vybavený, vrátane toho,

ako prokurátor špeciálnej prokuratúry jeho podanie právne posúdil. Následne preto doručil

špeciálnej prokuratúre ďalšie podania zo 14. mája 2019, ktoré označil ako „Námietka“,

resp. „Návrh na vydanie pokynu na začatie trestného stíhania“. Prokurátor špeciálnej

prokuratúry listom č. k. VII/2 Gn 206/19/1000-9 z 3. júna 2019 oznámil sťažovateľovi,

že s poukazom na § 31 ods. 5 a § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre na jeho

podania nebude prihliadať.

29. Ústavný súd z dostupných podkladov dospel k záveru, že v prerokúvanej veci

nebola dosiaľ uplatnená právomoc špeciálneho prokurátora v zmysle § 36 ods. 1 v spojení

s § 54 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre, t. j. právomoc nadriadeného prokurátora

preskúmať zákonnosť vybavenia podnetu sťažovateľa. Je relevantné, že v ústavnej sťažnosti

sťažovateľ neoznačuje list špeciálneho prokurátora, ktorým by tento vybavil jeho prípadný

opakovaný podnet a prípadne preskúmal zákonnosť vybavenia jeho podnetu. Obdobne

v ústavnej sťažnosti sťažovateľ nenamieta, že na základe jeho opakovaných podnetov

špeciálny prokurátor nepreskúmal zákonnosť vybavenia jeho podnetu. Z ústavnej sťažnosti,

naopak, vyplýva argumentácia, podľa ktorej sťažovateľ žiada, aby ústavný súd preskúmal

spôsob vybavenia jeho podnetu prokurátorom špeciálnej prokuratúry vrátane právneho

posúdenia jeho podnetu a posúdenia zákonnosti a ústavnosti postúpenia podania okresnému

súdu. Na tomto skutkovom základe je s prihliadnutím na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľa ústavná sťažnosť sťažovateľa neprípustná.

30. Ústavný súd tiež dospel k záveru, že za uvedenej situácie nemožno uvažovať

o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, pretože ak špeciálna prokuratúra dospela k záveru, že podanie sťažovateľa bolo

potrebné postúpiť okresnému súdu, pri takomto právnom posúdení považuje špeciálna

prokuratúra sťažovateľovu vec za vybavenú postúpením podania.

IV.

31. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (bod III tohto

odôvodnenia), ústavný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie

o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplývajúce z a zákona

o ústavnom súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

odmietol podľa ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019