Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 349/2019
PDF · 381.8 KB
No categories available
I. ÚS 349/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom,
Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej
pod sp. zn. VII/2 Gn 206/19/1000 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Borisom
Bednárom, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„špeciálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VII/2 Gn 206/19/1000.
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ sa „trestným
oznámením zo dňa 09. 04. 2014 obrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR.
Upovedomením zo dňa 06. 05. 2019 pod č. VII/2 Gn 206/19/1000-4 Úrad špeciálnej
prokuratúry GP SR sťažovateľovi oznámil, že jeho trestné oznámenie zo dňa 09. 04. 2019
bolo Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR odovzdané k ďalšej realizácii Okresnému súdu
Prešov.
Námietkou zo dňa 14. 05. 2019 sťažovateľ namietal postup Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR vo veci trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019.
Námietkou zo dňa 14. 05. 2019 sťažovateľ namietal právomoc Okresného súdu
v Prešove vo veci trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019.
Návrhom na vydanie pokynu na začatie trestného stíhania zo dňa 14. 05. 2019
sťažovateľ navrhol generálnemu prokurátorovi SR, aby vo veci trestného oznámenia zo dňa
09. 04. 2019, vydal pokyn na začatie trestného stíhania.
Upovedomením zo dňa 03. 06. 2019 pod č. VII/2 Gn 206/19/1000-9 Úrad špeciálnej
prokuratúry GP SR sťažovateľovi oznámil, že nebude konať o jeho návrhu a námietkach
zo dňa 14. 05. 2019.“.
3. Sťažovateľ namieta, že o jeho podaní, ktoré označuje ako trestné oznámenie,
špeciálna prokuratúra nerozhodla v súlade s ustanoveniami zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Podľa sťažovateľa
podaním trestného oznámenia začína trestné konanie a orgány činné v trestnom konaní sú
povinné o ňom rozhodnúť podľa ustanovení Trestného poriadku. Sťažovateľ namieta,
že špeciálna prokuratúra postúpila jeho trestné oznámenie Okresnému súdu Prešov (ďalej
len „okresný súd“). Podľa sťažovateľa okresný súd „nemá právomoc na konanie
a rozhodnutie o trestnom oznámení zo dňa 09. 04. 2019.“. Sťažovateľ argumentuje,
že špeciálna prokuratúra porušila predovšetkým § 1, § 2 ods. 6, 7 a 21, § 197 ods. 1 a § 199
ods. 1 Trestného poriadku.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti formuluje otázky, ktoré má pred rozhodnutím
vo veci ústavný súd predbežne vyriešiť. Uvedené predbežné otázky sťažovateľ formuluje
takto:
„... Či sťažovateľ podal trestné oznámenie podaním zo dňa 09. 04. 2019 na Úrad
špeciálnej prokuratúry GP SR.
... Či podaním trestného oznámenia zo dňa 09. 04. 2019 začalo trestné konanie podľa
Trestného poriadku a či orgány činné v trestnom konaní vo veci konajú.
... Či Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR odovzdaním trestného oznámenia zo dňa
09. 04. 2019 k ďalšej realizácii Okresnému súdu Prešov konal zákonne a v súlade s čl. 2
ods. 2 Ústavy SR.“
5. K právomoci ústavného súdu sťažovateľ uviedol, že zo „skutkového stavu vyplýva,
že sťažovateľ vyčerpal všetky efektívne zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy.“.
6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa... na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé prerokovanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vo
veci pod č. VII/2 Gn 206/19/1000 porušené boli.“
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
10. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.
11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
14. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou
garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity
znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne
sa zaoberať iba tými ústavnými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti
a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných
právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého
zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu
na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Z podstaty tejto
ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany
ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne postup orgánu verejnej
moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný
prostriedok nápravy v zmysle § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde
(m. m. III. ÚS 227/2016, II. ÚS 187/2012, II. ÚS 356/2016, I. ÚS 665/2016).
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta postup špeciálnej prokuratúry
v špecifikovanej veci, osobitne to, ako prokurátor špeciálnej prokuratúry vyhodnotil jeho
podanie, ktoré on považuje za trestné oznámenie. Namieta tiež, že prokurátor špeciálnej
prokuratúry odstúpil jeho podanie okresnému súdu.
19. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť
v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
20. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré
smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti.
21. Podľa § 31 ods. 4 zákona o prokuratúre každé podanie posudzuje prokurátor
podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.
22. Podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre postupom podľa tohto zákona sa
nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní
ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní, vrátane postupu
spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania
podľa Trestného poriadku.
23. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor príslušný na vybavenie
podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet
pridelený na vybavenie. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty
bezprostredne nadriadený prokurátor.
24. Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa
podnetu o spôsobe vybavenia podnetu alebo o predĺžení lehoty na jeho vybavenie
bezodkladne.
25. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor.
26. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto
zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom
rozumie špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.
27. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 10. apríla 2019
prostredníctvom Okresnej prokuratúry Poprad podal špeciálnej prokuratúre podanie, ktoré
on považoval za trestné oznámenie. Predmetné podanie vybavil prokurátor špeciálnej
prokuratúry tak, že ho odstúpil okresnému súdu na ďalší postup. O spôsobe vybavenia
podania prokurátor špeciálnej prokuratúry informoval sťažovateľa listom
č. k. VII/2 Gn 206/19/1000-4 zo 6. mája 2019.
28. Z priložených príloh a tiež z argumentácie v ústavnej sťažnosti je zjavné,
že sťažovateľ nesúhlasil so spôsobom, akým bol jeho podnet vybavený, vrátane toho,
ako prokurátor špeciálnej prokuratúry jeho podanie právne posúdil. Následne preto doručil
špeciálnej prokuratúre ďalšie podania zo 14. mája 2019, ktoré označil ako „Námietka“,
resp. „Návrh na vydanie pokynu na začatie trestného stíhania“. Prokurátor špeciálnej
prokuratúry listom č. k. VII/2 Gn 206/19/1000-9 z 3. júna 2019 oznámil sťažovateľovi,
že s poukazom na § 31 ods. 5 a § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona o prokuratúre na jeho
podania nebude prihliadať.
29. Ústavný súd z dostupných podkladov dospel k záveru, že v prerokúvanej veci
nebola dosiaľ uplatnená právomoc špeciálneho prokurátora v zmysle § 36 ods. 1 v spojení
s § 54 ods. 2 písm. b) zákona o prokuratúre, t. j. právomoc nadriadeného prokurátora
preskúmať zákonnosť vybavenia podnetu sťažovateľa. Je relevantné, že v ústavnej sťažnosti
sťažovateľ neoznačuje list špeciálneho prokurátora, ktorým by tento vybavil jeho prípadný
opakovaný podnet a prípadne preskúmal zákonnosť vybavenia jeho podnetu. Obdobne
v ústavnej sťažnosti sťažovateľ nenamieta, že na základe jeho opakovaných podnetov
špeciálny prokurátor nepreskúmal zákonnosť vybavenia jeho podnetu. Z ústavnej sťažnosti,
naopak, vyplýva argumentácia, podľa ktorej sťažovateľ žiada, aby ústavný súd preskúmal
spôsob vybavenia jeho podnetu prokurátorom špeciálnej prokuratúry vrátane právneho
posúdenia jeho podnetu a posúdenia zákonnosti a ústavnosti postúpenia podania okresnému
súdu. Na tomto skutkovom základe je s prihliadnutím na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľa ústavná sťažnosť sťažovateľa neprípustná.
30. Ústavný súd tiež dospel k záveru, že za uvedenej situácie nemožno uvažovať
o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pretože ak špeciálna prokuratúra dospela k záveru, že podanie sťažovateľa bolo
potrebné postúpiť okresnému súdu, pri takomto právnom posúdení považuje špeciálna
prokuratúra sťažovateľovu vec za vybavenú postúpením podania.
IV.
31. Vychádzajúc predovšetkým z už uvedeného posúdenia veci (bod III tohto
odôvodnenia), ústavný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie
o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplývajúce z čl. 127 ods. 1 ústavy a § 132 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2019