Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 82/2019
PDF · 221.96 KB
No categories available
IV. ÚS 82/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2019
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, a , ,
, zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát
JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na účinný prostriedok nápravy
a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 6 C 27/2018
z 5. marca 2019, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
29. marca 2019 doručená ústavnú sťažnosť ,
(ďalej aj „sťažovateľka“), a , ,
(ďalej aj „sťažovateľ“, ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou
kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou
namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,
základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47
Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 6 C 27/2018 z 5. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú stranou
v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 6 C 27/2018 v procesnom postavení
žalobcov. Žalobou z 28. marca 2018 sa sťažovatelia ako žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne
so žalobcami v 3. až 9. rade v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka domáhali uplatnenia svojich zákonných nárokov proti poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti – obchodnej spoločnosti (ďalej len „žalovaný“),
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom v príčinnej súvislosti so smrťou
nebohej – dcéry sťažovateľov.
3. Žalobou doručenou okresnému súdu 4. apríla 2018 sa žalobcovia v 1. až 9. rade
domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť z titulu ochrany osobnosti a náhrady
nemajetkovej ujmy sťažovateľom sumu po 50 000 €, žalobcom v 3., 4. a 8. rade sumu
po 15 000 €, žalobcom v 5. a 6. rade sumu po 10 000 € a žalobcom v 7. a 9. rade sumu
po 5 000 €.
4. Uznesením č. k. 6 C 27/2018-38 z 20. júna 2018 okresný súd zastavil konanie
vo veci žaloby proti žalobcom v 3. až 9. rade pre nezaplatenie súdneho poplatku.
5. Sťažovatelia ako žalobcovia sa podaním zo 16. januára 2019 vyjadrili k meritu
veci a zároveň navrhli pripustenie zmeny žaloby. Zmenou žaloby sťažovatelia požadovali,
aby vo veci konajúci súd medzitýmnym rozsudkom určil, že
- nárok sťažovateľky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, čo sa týka právneho
základu, proti žalovanému je daný (výrok I),
- žalovaný je povinný sťažovateľke nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok
II),
- nárok sťažovateľa z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, čo sa týka právneho
základu, proti žalovanému je daný (výrok III),
- žalovaný je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %
(výrok IV).
6. Sťažovatelia zároveň zmenou žaloby požadovali, aby vo veci konajúci súd
po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vyhlásil konečný rozsudok, ktorým
by žalovaný bol zaviazaný k povinnosti
- zaplatiť sťažovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 120 000 €
(výrok I)
- zaplatiť sťažovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 120 000 €
(výrok II),
- zaslať sťažovateľke a sťažovateľovi písomné ospravedlnenie (výrok III),
- nahradiť sťažovateľke trovy konania v rozsahu 100 % (výrok IV) a
- nahradiť sťažovateľovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok V).
7. Na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo 5. marca 2019, okresný súd
«bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia vyhlásil uznesenie... „Súd nepripúšťa zmenu
žaloby žalobcu uvedenú v podaní zo dňa 16.01.2019.“».
8. Podľa sťažovateľov je napadnuté uznesenie okresného súdu nezákonné a ústavne
nonkonformné, keďže ním okresný súd rozhodol o nepripustení zmeny žalobného návrhu
bez bližšieho skutkového či vecného a právneho odôvodnenia a „ani len všeobecným
formalistickým spôsobom neodkázal na zákonné ustanovenia“. Podľa názoru sťažovateľov
z § 143 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) vyplývajú negatívne
vymedzené podmienky, za splnenia ktorých príslušný súd nepripustí zmenu žaloby, a tieto
neboli vo veci sťažovateľov naplnené.
9. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vo veci konajúci
súd nepripustí zmenu žaloby v prípade, ak by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe alebo ak by na konanie o zmenenej žalobe
bol vecne a kauzálne príslušný iný súd. Sťažovatelia v tomto kontexte zdôrazňujú, že v čase
podania návrhu na zmenu žaloby nebolo nariadené žiadne pojednávanie, a teda neprebehlo
ani žiadne dokazovanie. Jedinou procesnou aktivitou okresného súdu v čase podania návrhu
na zmenu žaloby bolo predvolanie strán sporu na pojednávanie. Rovnako by pripustením
zmeny žaloby podľa sťažovateľov nedošlo ani k zmene vecnej a kauzálnej príslušnosti súdu.
10. Zdôraznením skutočnosti, že (ne)pripustenie zmeny žaloby nemôže spočívať
na voľnej úvahe súdu a súd má povinnosť návrhu vyhovieť, ak je preukázané, že nemožno
na daný prípad aplikovať § 143 CSP, sú sťažovatelia toho názoru, že napadnuté uznesenie
okresného súdu je v rozpore so zákonom a ústavou.
11. Sťažovatelia ďalej namietajú, že okresný súd neuplatnil pri aplikácii ustanovení
Civilného sporového poriadku ani test proporcionality pozostávajúci v užšom slova zmysle
z testu vhodnosti, testu nevyhnutnosti a testu primeranosti a bez splnenia zákonných
predpokladov a podmienok nepripustil zmenu žaloby žalobcov.
12. Arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu spočíva podľa sťažovateľov
v absencii akéhokoľvek odôvodnenia a okresný súd „žiadnym spôsobom
neozrejmil/nešpecifikoval svoje myšlienkové pochody v dôsledku čoho, tak sťažovatelia
môžu hľadať odpovede na nastolenú problematiku akurát tak v rovine dohadov, domnienok,
či v rovine svojich úvah.“.
13. Na podklade uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví
porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 listiny,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,
základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
okresného súdu, napadnuté uznesenie okresného súdu zruší a prikáže okresnému súdu
vo veci znovu konať a rozhodnúť. Sťažovatelia zároveň požadujú náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného
súdu
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. V súlade s čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
17. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
18. V súlade s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
19. V súlade s § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
20. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
22. V súlade s čl. 2 ods. 2 listiny štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch
a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
25. V súlade s čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú
porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok
nápravy pred súdom.
26. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať
ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
27. V judikatúre ústavného súdu sa taktiež stabilne zdôrazňuje, že ochrana ústavnosti
nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou
všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje
až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci
(I. ÚS 214/09).
28. K reálnemu uplatneniu právomoci ústavného súdu rozhodnúť o porušení
základných práv a slobôd v zmysle čl. 127 ústavy môže vzhľadom na princíp subsidiarity
dôjsť len vtedy, ak všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci svojím právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom v konkrétnej veci poruší základné práva alebo
slobody, a to až po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov nápravy, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd
účinne poskytuje.
III.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
29. Ústavný súd v záujme zistenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie veci
vyzval podaním z 28. mája 2019 okresný súd na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti.
30. Predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr 646/2019 z 22. júla 2019
v podstatnom k hlavným argumentom sťažovateľov zdôraznila, že „stručné zdôvodnenie
nepripustenia zmeny žaloby vyplýva len zo zvukovej nahrávky. Vzhľadom na to, že
s poukazom na § 355 odsek 2, § 357 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok...
voči uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustný opravný prostriedok, nebolo
predmetné uznesenie podľa § 235 odsek 2 CSP písomne vyhotovené a písomne zdôvodnené.
Z týchto dôvodov, čo sa týka formy samotného rozhodnutia, nedostatok jeho písomného
vyhotovenia a neuvedenie zdôvodnenia nespôsobuje jeho nezákonnosť.“.
31. K námietke týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia splnenia podmienok
na pripustenie zmeny žaloby predsedníčka okresného súdu uviedla, že s prihliadnutím
na „žalovaný výrok v pôvodnej žalobe a v navrhovanej zmene petitu žaloby ako aj
skutočnosť, že do času doručenia zmeny žaloby boli zo strany súdu vykonávané len úkony
týkajúce sa poplatkovej povinnosti a úkony podľa § 167 CSP... zrejme boli splnené zákonné
podmienky na pripustenie zmeny žaloby.“.
32. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujali stanovisko sťažovatelia, ktorí
v podaní doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2019 v podstatnom uviedli, že trvajú
na dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti a zároveň aj na argumentácii v nej uvedenej.
33. Sťažovatelia si súčasne uplatňujú nárok na náhradu trov konania v sume 845,22 €
a žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol prednostne.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
34. Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom prezentujú dve podstatné námietky.
Prvou námietkou argumentujú, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré bolo
vyhlásené na pojednávaní o nepripustení zmeny žaloby, je arbitrárne a ústavne
neudržateľné, keďže mu chýba akékoľvek odôvodnenie. V tejto súvislosti zdôrazňujú,
že okresný súd nevydal vo veci návrhu na zmenu žaloby rozhodnutie, ktoré by skutkovo,
vecne či právne odôvodnil. Druhou podstatnou námietkou sťažovatelia namietajú,
že zákonné podmienky pre nepripustenie zmeny žaloby neboli splnené.
35. Sťažovatelia v bode 77 ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o pripustení či nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné odvolanie, preto
zastávajú názor, že právomoc ústavného súdu je daná.
36. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
37. V súlade s § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby
na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho
opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných
zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú
vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a)
a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
38. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že... b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
39. V súlade s § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.
40. Podľa § 389 ods. 2 CSP ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2,
odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší
aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
41. Zmenou žaloby sa uplatňuje dispozičná zásada civilného procesu, keď žalobca
ako dominus litis sám určuje, akého nároku sa na podklade tvrdeného skutkového stavu
žalobou domáha. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 355 ods. 2
v spojení s § 357 CSP a contrario) vyplýva neprípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o (ne)pripustení zmeny žaloby. Aj napriek uvedenému však nová právna
úprava obsiahnutá v § 365 ods. 2 CSP vzťahuje vady podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP
aj na právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia
vo veci samej. Za predpokladu, že vada predmetného uznesenia, resp. vada konania, ktoré
predchádzalo vydaniu tohto uznesenia, je daná a zároveň je daný aj jej vplyv na meritórne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 2 CSP zruší
predmetné uznesenie, ako aj rozhodnutie meritórne.
42. Prvou podstatnou námietkou sťažovatelia namietajú postup súdu prvej inštancie,
ktorý v predmetnej veci nevydal rozhodnutie, ktoré by skutkovo, vecne či právne
akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, takže rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie.
43. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),
ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových
princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež
čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Jeho obsahom je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti
(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné
a relevantné dôvody (m. m. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite
odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je
kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).
44. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa
na interpretáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že toto ustanovenie dohovoru zaväzuje
súd uviesť dôvody svojho rozhodnutia a rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť v závislosti
od povahy rozhodnutia. Vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadať inter alia na rôznorodosť
vyjadrení strán sporu a procesnoprávne predpisy platné v tom-ktorom štáte môže byť otázka
posúdenia porušenia povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dôvody vyplývajúce
z čl. 6 ods. 1 dohovoru posúdená len s prihliadnutím na okolnosti prípadu (rozsudok ESĽP
vo veci Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B, ods. 29).
45. Odvolací dôvod obsiahnutý v § 365 ods. 1 písm. b) CSP je v zásade totožný
s dovolacím dôvodom obsiahnutým v § 420 písm. f) CSP. Z uvedeného dôvodu je
pod nesprávnym procesným postupom súdu v zmysle oboch ustanovení Civilného
sporového poriadku potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená
aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany
práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní a pod.
(pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 155/2017
z 25. októbra 2017).
46. S prihliadnutím na už citovanú judikatúru ESĽP a ústavného súdu,
ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavný súd
konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci sťažovatelia, pokiaľ sa domnievajú, že
napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní 5. marca 2019,
je arbitrárne, keďže mu chýba akékoľvek odôvodnenie, takže je prejavom svojvôle
okresného súdu, a tým aj nepreskúmateľné, majú k dispozícii účinný opravný prostriedok
v podobe odvolania smerujúceho proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým sa môžu domáhať
zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Za uvedenej situácie je uplatnenie
právomoci ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti ešte pred samotným meritórnym
rozhodnutím okresného súdu a jeho prípadným preskúmaním odvolacím súdom vylúčené.
47. Keďže už vo vzťahu k prvej námietke nie je daná právomoc ústavného súdu, táto
nemôže byť daná ani vo vzťahu k druhej námietke, ktorou sťažovatelia namietajú vecné
posúdenie nepripustenia zmeny žaloby. Navyše druhej námietke zjavne chýba
ústavnoprávny rozmer, ktorý je pre relevantnosť jej preskúmania ústavným súdom
nevyhnutný.
48. Už len pre úplnosť ústavný súd k nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 477/2014
z 28. októbra 2014, na ktorý sťažovatelia poukazujú a ktorým došlo k vysloveniu porušenia
práv zaručených ústavou a dohovorom uznesením súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil
rozšírenie pôvodnej žaloby, zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj
samotného ústavného súdu nebola platná a účinná právna úprava obsiahnutá v Civilnom
sporovom poriadku (predovšetkým § 365 ods. 2 v spojení s § 389 ods. 2 CSP). Citovaná
právna úprava až s účinnosťou od 1. júla 2016 umožňuje odvolací dôvod vztiahnuť
aj na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie vydané pred meritórnym rozhodnutím.
49. Na podklade všetkých uvedených skutočností ústavný súd v súlade s § 56 ods. 2
písm. a) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
50. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti stratilo rozhodovanie o ďalších
návrhoch uplatnených v ústavnej sťažnosti svojej opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2019
Miroslav D U R I Š
predseda senátu