Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 82/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a , ,

, zastúpených advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou namietajú porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2

a v spojení s Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na účinný prostriedok nápravy

a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

z 5. marca 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. marca 2019 doručená ústavnú sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), a , ,

(ďalej aj „sťažovateľ“, ďalej spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátskou

kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, ktorou

namietajú porušenie v spojení s

(ďalej len „ústava“) a s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny,

základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 5. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovatelia sú stranou

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. v procesnom postavení

žalobcov. Žalobou z 28. marca 2018 sa sťažovatelia ako žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne

so žalobcami v 3. až 9. rade v konaní o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho

zákonníka domáhali uplatnenia svojich zákonných nárokov proti poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti – obchodnej spoločnosti (ďalej len „žalovaný“),

z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom v príčinnej súvislosti so smrťou

nebohej – dcéry sťažovateľov.

3. Žalobou doručenou okresnému súdu 4. apríla 2018 sa žalobcovia v 1. až 9. rade

domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť z titulu ochrany osobnosti a náhrady

nemajetkovej ujmy sťažovateľom sumu po 50 000 €, žalobcom v 3., 4. a 8. rade sumu

po 15 000 €, žalobcom v 5. a 6. rade sumu po 10 000 € a žalobcom v 7. a 9. rade sumu

po 5 000 €.

4. Uznesením č. k. -38 z 20. júna 2018 okresný súd zastavil konanie

vo veci žaloby proti žalobcom v 3. až 9. rade pre nezaplatenie súdneho poplatku.

5. Sťažovatelia ako žalobcovia sa podaním zo 16. januára 2019 vyjadrili k meritu

veci a zároveň navrhli pripustenie zmeny žaloby. Zmenou žaloby sťažovatelia požadovali,

aby vo veci konajúci súd medzitýmnym rozsudkom určil, že

- nárok sťažovateľky z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, čo sa týka právneho

základu, proti žalovanému je daný (výrok I),

- žalovaný je povinný sťažovateľke nahradiť trovy konania v rozsahu 100 % (výrok

II),

- nárok sťažovateľa z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, čo sa týka právneho

základu, proti žalovanému je daný (výrok III),

- žalovaný je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %

(výrok IV).

6. Sťažovatelia zároveň zmenou žaloby požadovali, aby vo veci konajúci súd

po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku vyhlásil konečný rozsudok, ktorým

by žalovaný bol zaviazaný k povinnosti

- zaplatiť sťažovateľke z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 120 000 €

(výrok I)

- zaplatiť sťažovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 120 000 €

(výrok II),

- zaslať sťažovateľke a sťažovateľovi písomné ospravedlnenie (výrok III),

- nahradiť sťažovateľke trovy konania v rozsahu 100 % (výrok IV) a

- nahradiť sťažovateľovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok V).

7. Na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo 5. marca 2019, okresný súd

«bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia vyhlásil uznesenie... „Súd nepripúšťa zmenu

žaloby žalobcu uvedenú v podaní zo dňa 16.01.2019.“».

8. Podľa sťažovateľov je napadnuté uznesenie okresného súdu nezákonné a ústavne

nonkonformné, keďže ním okresný súd rozhodol o nepripustení zmeny žalobného návrhu

bez bližšieho skutkového či vecného a právneho odôvodnenia a „ani len všeobecným

formalistickým spôsobom neodkázal na zákonné ustanovenia“. Podľa názoru sťažovateľov

z a (ďalej aj „“) vyplývajú negatívne

vymedzené podmienky, za splnenia ktorých príslušný súd nepripustí zmenu žaloby, a tieto

neboli vo veci sťažovateľov naplnené.

9. V zmysle citovaných ustanovení vo veci konajúci

súd nepripustí zmenu žaloby v prípade, ak by výsledky doterajšieho dokazovania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe alebo ak by na konanie o zmenenej žalobe

bol vecne a kauzálne príslušný iný súd. Sťažovatelia v tomto kontexte zdôrazňujú, že v čase

podania návrhu na zmenu žaloby nebolo nariadené žiadne pojednávanie, a teda neprebehlo

ani žiadne dokazovanie. Jedinou procesnou aktivitou okresného súdu v čase podania návrhu

na zmenu žaloby bolo predvolanie strán sporu na pojednávanie. Rovnako by pripustením

zmeny žaloby podľa sťažovateľov nedošlo ani k zmene vecnej a kauzálnej príslušnosti súdu.

10. Zdôraznením skutočnosti, že (ne)pripustenie zmeny žaloby nemôže spočívať

na voľnej úvahe súdu a súd má povinnosť návrhu vyhovieť, ak je preukázané, že nemožno

na daný prípad aplikovať , sú sťažovatelia toho názoru, že napadnuté uznesenie

okresného súdu je v rozpore so zákonom a .

11. Sťažovatelia ďalej namietajú, že okresný súd neuplatnil pri aplikácii ustanovení

ani test proporcionality pozostávajúci v užšom slova zmysle

z testu vhodnosti, testu nevyhnutnosti a testu primeranosti a bez splnenia zákonných

predpokladov a podmienok nepripustil zmenu žaloby žalobcov.

12. Arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu spočíva podľa sťažovateľov

v absencii akéhokoľvek odôvodnenia a okresný súd „žiadnym spôsobom

neozrejmil/nešpecifikoval svoje myšlienkové pochody v dôsledku čoho, tak sťažovatelia

môžu hľadať odpovede na nastolenú problematiku akurát tak v rovine dohadov, domnienok,

či v rovine svojich úvah.“.

13. Na podklade uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie v spojení s v spojení s listiny,

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny,

základného práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 charty

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu, napadnuté uznesenie okresného súdu zruší a prikáže okresnému súdu

vo veci znovu konať a rozhodnúť. Sťažovatelia zároveň požadujú náhradu trov konania

pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. V súlade s ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

20. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

21. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

22. V súlade s čl. 2 ods. 2 listiny štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch

a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa (obdobne listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

25. V súlade s čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

26. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať

ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

27. V judikatúre ústavného súdu sa taktiež stabilne zdôrazňuje, že ochrana ústavnosti

nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou

všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje

až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

().

28. K reálnemu uplatneniu právomoci ústavného súdu rozhodnúť o porušení

základných práv a slobôd v zmysle môže vzhľadom na princíp subsidiarity

dôjsť len vtedy, ak všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci svojím právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom v konkrétnej veci poruší základné práva alebo

slobody, a to až po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov nápravy, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv a slobôd

účinne poskytuje.

III.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

29. Ústavný súd v záujme zistenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie veci

vyzval podaním z 28. mája 2019 okresný súd na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti.

30. Predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr 646/2019 z 22. júla 2019

v podstatnom k hlavným argumentom sťažovateľov zdôraznila, že „stručné zdôvodnenie

nepripustenia zmeny žaloby vyplýva len zo zvukovej nahrávky. Vzhľadom na to, že

s poukazom na , ...

voči uzneseniu o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustný opravný prostriedok, nebolo

predmetné uznesenie podľa písomne vyhotovené a písomne zdôvodnené.

Z týchto dôvodov, čo sa týka formy samotného rozhodnutia, nedostatok jeho písomného

vyhotovenia a neuvedenie zdôvodnenia nespôsobuje jeho nezákonnosť.“.

31. K námietke týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia splnenia podmienok

na pripustenie zmeny žaloby predsedníčka okresného súdu uviedla, že s prihliadnutím

na „žalovaný výrok v pôvodnej žalobe a v navrhovanej zmene petitu žaloby ako aj

skutočnosť, že do času doručenia zmeny žaloby boli zo strany súdu vykonávané len úkony

týkajúce sa poplatkovej povinnosti a úkony podľa ... zrejme boli splnené zákonné

podmienky na pripustenie zmeny žaloby.“.

32. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujali stanovisko sťažovatelia, ktorí

v podaní doručenom ústavnému súdu 28. septembra 2019 v podstatnom uviedli, že trvajú

na dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti a zároveň aj na argumentácii v nej uvedenej.

33. Sťažovatelia si súčasne uplatňujú nárok na náhradu trov konania v sume 845,22 €

a žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol prednostne.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

34. Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom prezentujú dve podstatné námietky.

Prvou námietkou argumentujú, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré bolo

vyhlásené na pojednávaní o nepripustení zmeny žaloby, je arbitrárne a ústavne

neudržateľné, keďže mu chýba akékoľvek odôvodnenie. V tejto súvislosti zdôrazňujú,

že okresný súd nevydal vo veci návrhu na zmenu žaloby rozhodnutie, ktoré by skutkovo,

vecne či právne odôvodnil. Druhou podstatnou námietkou sťažovatelia namietajú,

že zákonné podmienky pre nepripustenie zmeny žaloby neboli splnené.

35. Sťažovatelia v bode 77 ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o pripustení či nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné odvolanie, preto

zastávajú názor, že právomoc ústavného súdu je daná.

36. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné

odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

37. V súlade s odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie

o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby

na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo

zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho

opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných

zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú

vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť

zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a)

a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti

cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

38. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že... b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

39. V súlade s odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv

na rozhodnutie vo veci samej.

40. Podľa ak sú dané odvolacie dôvody podľa ,

odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší

aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

41. Zmenou žaloby sa uplatňuje dispozičná zásada civilného procesu, keď žalobca

ako dominus litis sám určuje, akého nároku sa na podklade tvrdeného skutkového stavu

žalobou domáha. Z citovaných ustanovení (

v spojení s a contrario) vyplýva neprípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu

prvej inštancie o (ne)pripustení zmeny žaloby. Aj napriek uvedenému však nová právna

úprava obsiahnutá v vzťahuje vady podľa až h)

aj na právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia

vo veci samej. Za predpokladu, že vada predmetného uznesenia, resp. vada konania, ktoré

predchádzalo vydaniu tohto uznesenia, je daná a zároveň je daný aj jej vplyv na meritórne

rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd postupom podľa zruší

predmetné uznesenie, ako aj rozhodnutie meritórne.

42. Prvou podstatnou námietkou sťažovatelia namietajú postup súdu prvej inštancie,

ktorý v predmetnej veci nevydal rozhodnutie, ktoré by skutkovo, vecne či právne

akýmkoľvek spôsobom odôvodnil, takže rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne

odôvodnenie.

43. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“),

ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových

princípov spravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež

, je aj právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Jeho obsahom je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti

(„fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné

a relevantné dôvody (m. m. , , ). Potreba náležite

odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk,

že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je

kontrolovateľné verejnosťou ().

44. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa

na interpretáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že toto ustanovenie dohovoru zaväzuje

súd uviesť dôvody svojho rozhodnutia a rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť v závislosti

od povahy rozhodnutia. Vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadať inter alia na rôznorodosť

vyjadrení strán sporu a procesnoprávne predpisy platné v tom-ktorom štáte môže byť otázka

posúdenia porušenia povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dôvody vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 dohovoru posúdená len s prihliadnutím na okolnosti prípadu (rozsudok ESĽP

vo veci Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B, ods. 29).

45. Odvolací dôvod obsiahnutý v je v zásade totožný

s dovolacím dôvodom obsiahnutým v . Z uvedeného dôvodu je

pod nesprávnym procesným postupom súdu v zmysle oboch ustanovení Civilného

sporového poriadku potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci

predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká

nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená

aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany

práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo

vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,

na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní a pod.

(pozri k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017).

46. S prihliadnutím na už citovanú judikatúru ESĽP a ústavného súdu,

ako aj rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ústavný súd

konštatuje, že v konkrétnych okolnostiach veci sťažovatelia, pokiaľ sa domnievajú, že

napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní 5. marca 2019,

je arbitrárne, keďže mu chýba akékoľvek odôvodnenie, takže je prejavom svojvôle

okresného súdu, a tým aj nepreskúmateľné, majú k dispozícii účinný opravný prostriedok

v podobe odvolania smerujúceho proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým sa môžu domáhať

zrušenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Za uvedenej situácie je uplatnenie

právomoci ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti ešte pred samotným meritórnym

rozhodnutím okresného súdu a jeho prípadným preskúmaním odvolacím súdom vylúčené.

47. Keďže už vo vzťahu k prvej námietke nie je daná právomoc ústavného súdu, táto

nemôže byť daná ani vo vzťahu k druhej námietke, ktorou sťažovatelia namietajú vecné

posúdenie nepripustenia zmeny žaloby. Navyše druhej námietke zjavne chýba

ústavnoprávny rozmer, ktorý je pre relevantnosť jej preskúmania ústavným súdom

nevyhnutný.

48. Už len pre úplnosť ústavný súd k nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 28. októbra 2014, na ktorý sťažovatelia poukazujú a ktorým došlo k vysloveniu porušenia

práv zaručených a dohovorom uznesením súdu prvej inštancie, ktorý nepripustil

rozšírenie pôvodnej žaloby, zdôrazňuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj

samotného ústavného súdu nebola platná a účinná právna úprava obsiahnutá v Civilnom

sporovom poriadku (predovšetkým v spojení s ). Citovaná

právna úprava až s účinnosťou od 1. júla 2016 umožňuje odvolací dôvod vztiahnuť

aj na právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie vydané pred meritórnym rozhodnutím.

49. Na podklade všetkých uvedených skutočností ústavný súd v súlade s § 56 ods. 2

písm. a) ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

50. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti stratilo rozhodovanie o ďalších

návrhoch uplatnených v ústavnej sťažnosti svojej opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2019

Miroslav D U R I Š

predseda senátu