Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 310/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., Heydukova 12, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Jakub Mandelík, PhD., vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava II č. k. -9 z 15. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

doručeným ústavnému súdu 1. októbra 2019, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“)

č. k. -9 z 15. júna 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresná prokuratúra napadnutým

uznesením zamietla sťažnosť sťažovateľa podanú proti uzneseniu povereného príslušníka

Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu,

odboru dopravných nehôd (ďalej len „Policajný zbor“) ČVS: KRP-99/ODN2-BA-20178

z 29. apríla 2019, ktorým bola podľa postúpená vec

ublíženia na zdraví podľa správnemu orgánu Okresného

dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II

na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde

o prečin, ale o skutok, ktorý by správny orgán mohol prejednať ako priestupok

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Sťažovateľ sa ako chodec mal svojím

konaním dopustiť priestupku, keďže príčinou vzniku dopravnej nehody 2. januára 2017

v čase o 18.17 h v Bratislave na Kazanskej ulici v úrovni zastávky MHD Slovnaftská ‒

Podunajské Biskupice medzi sťažovateľom ako chodcom prechádzajúcim cez Kazanskú

ulicu mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov a osobným motorovým vozidlom, ktoré

v tom čase viedol vodič , bola nesprávna technika pohybu sťažovateľa

ako chodca po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov a svojím správaním

vytvoril vodičovi náhlu prekážku.

2.1 Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedla:

„Som toho názoru, že skutkový stav je dostatočne preukázaný zadováženými dôkazmi

v trestnom spise. Vzhľadom na závery znalca z odboru dopravy, Ing. Zdenka Sýkoru,

ktorého závery nemám dôvod nijakým spôsobom spochybňovať, a závery Inštitútu

forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Forensic.sk, znaleckého ústavu v odbore

zdravotníctvo a farmácia.

Vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody, a skutkové okolnosti nehody sa tak

v plnom rozsahu stotožňujem s postupom povereného príslušníka, pokiaľ posúdil správanie

chodca , ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

podľa § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona SNR č. 372/90 Zb. v znení neskorších predpisov.

S poukazom na vyššie uvedené, preto rozhodnutie povereného príslušníka PZ

považujem za dôvodné a postup za zákonný, vychádzajúc zo zadokumentovaných dôkazov,

ktoré mu boli ako orgánu činnému v trestnom konaní známe v čase rozhodovania o veci

v zmysle .

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné rozhodnúť tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

3. Podľa sťažovateľa príslušný okresný prokurátor napadnutým uznesením zamietol

sťažnosť bez riadneho odôvodnenia, v ktorom iba citoval zákonné ustanovenia a následne

k argumentom sťažovateľa uviedol iba formálne dve vety. So žiadnym z dôvodov

uvedených v sťažnosti spolu s jej doplnením sa prokurátor podľa mienky sťažovateľa

nevysporiadal a ani na ne nereagoval.

3.1 Sťažovateľ uvádza, že okresný prokurátor svoje zamietavé napadnuté uznesenie

zdôvodnil iba tým, že opísal splnenie procesných podmienok, citoval niektoré ustanovenia

a vyjadril súhlas s napadnutým uznesením policajného orgánu a dvomi

dôkazmi, avšak bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vychádzal,

a spôsobu, ktorým k takýmto záverom dospel.

3.2 Z uvedených skutočností rezultuje podľa názoru sťažovateľa záver o nesprávnosti

rozhodnutia okresnej prokuratúry, ktorým zamietla sťažnosť sťažovateľa. Sťažovateľ

si je podľa jeho slov vedomý, že nemá oprávnenie, aby sa viedlo trestné stíhanie proti

konkrétnej osobe a právny vzťah je medzi páchateľom a štátom. Avšak, dopĺňa sťažovateľ,

pokiaľ sa začalo trestné konanie, v ktorom má sťažovateľ postavenie účastníka spolu

s oprávneniami, je jeho právo, aby sa s jeho podaným opravným prostriedkom riadne

zaoberalo a rozhodlo v zmysle zákona a . S ohľadom na uvedené možno podľa

presvedčenia sťažovateľa konštatovať, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry,

ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa, predstavuje arbitrárne a právne neudržateľné

rozhodnutie, ktorým bolo flagrantným spôsobom zasiahnuté do ústavných práv sťažovateľa.

4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:

„Základné právo , , bytom

podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Bratislava II zo dňa 15.6.2019, č. k. -9, porušené bolo.

Zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 15.6.2019,

č. k. -9 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnej prokuratúry Bratislava II

na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi ... priznáva náhradu trov konania vo výške

415,51 EUR, ktorú je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra Bratislava II právnemu

zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Podstatou výhrad sťažovateľa je, že okresná prokuratúra nedostatočne odôvodnila

napadnuté uznesenie, ktorým táto zamietla sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiu

povereného príslušníka Policajného zboru o postúpení veci na prejednanie priestupku.

7. Ústavný súd predovšetkým podotýka, že pokiaľ ide vo všeobecnosti o právo

na súdnu ochranu, uvedené právo v obdobných veciach nemôže byť v zásade vôbec

dotknuté.

7.1 Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa totiž nie je právo

fyzickej osoby alebo právnickej osoby na konkrétny výsledok trestného konania

(porov. , , , ).

7.2 Ani z čl. 6 dohovoru nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania

proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom konaní pre konkrétny,

napr. poškodenou osobou artikulovaný trestný čin [porov. rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Dziedzic proti Poľsku z 25. 11. 2003,

č. 50428/99, bod 6; rozsudok vo veci Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, č. 11826/85,

bod 29; rozsudok vo veci Kusmierek v. Poľsko z 21. 9. 2004, č. 10675/02, bod 48].

7.3 Ústavný súd však ďalej dôvodí, že si je vedomý judikatúry ESĽP,

ktorú reflektoval aj vo svojej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej zlyhanie štátu

pri vyšetrovaní niektorých trestných činov môže viesť k porušeniu čl. 2 (pozri medzi

mnohými rozsudok veľkého senátu vo veci McCann a ďalší proti Spojenému kráľovstvu

z 27. 9. 1995, č. 18984/91, bod 161 alebo rozsudok Isayeva, Yusupova a Bazayeva proti

Rusku z 24. 2. 2005, č. 57947/00, body 209 ‒ 213), čl. 3 (rozsudok vo veci Assenov aďalší

proti Bulharsku z 28. októbra 1998, č. 24760/94, bod 102; podobne nález ústavného súdu

sp. zn. z 27. 6. 2003), čl. 4 (rozsudok vo veci Rantsev proti Cypru a Rusku

zo 7. 1. 2010, č. 25965/04, bod 288) a výnimočne tiež k sťažovateľom namietanému

porušeniu čl. 8 dohovoru.

7.4 U zásahov do práva zaručeného čl. 8 dohovoru však ESĽP vyžaduje

trestnoprávnu ochranu len veľmi výnimočne. Pozitívny záväzok štátu viesť účinné

vyšetrovanie sa vzťahuje len na veľmi závažné zásahy do samotnej podstaty tohto práva

(„where fundamental values and essential aspects of private life are at stake“ – pozri

rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27; ďalej

napr. rozsudok vo veci Söderman proti Švédsku z 12. 11. 2013, č. 5786/08, body 82 ‒85).

Takými sú predovšetkým vážne zásahy do fyzickej či psychickej integrity, ako sú napríklad

prípady domáceho násilia (rozhodnutie vo veci M. T. a S. T. proti Slovensku z 29. 5. 2012,

č. 59968/07, body 58 a 64), sexuálneho násilia (pohlavné zneužívanie či znásilnenie, pozri

napr. rozsudok vo veci X a Y proti Holandsku z 26. 3. 1985, č. 8978/80, bod 27)

či fyzického násilia voči skupinám vyžadujúcim špeciálnu ochranu, ako sú napr. deti

(rozsudok vo veci Remetin proti Chorvátsku z 11. 12. 2012, č. 29525/10, bod 91).

V ostatných prípadoch postačí ochrana prostriedkami iných právnych odvetví.

7.5 To, že dotknutý subjekt nesúhlasí s procesným postupom orgánov činných

v trestnom konaní a orgánov prokuratúry v rámci trestného konania spočívajúcim

napr. vo vyhodnotení veci ako spáchanie priestupku namiesto spáchania trestného činu,

nemôže byť v danom prípade predmetom prieskumu ústavným súdom.

7.6 Ústavný súd nie je súdom skutkovým či opravnou inštanciou v rámci trestného

konania či trestného súdnictva a v zásade mu neprináleží preskúmavať to, ako právne

kvalifikovali alebo nekvalifikovali konkrétny skutok orgány činné v trestnom konaní,

prokuratúra a súdy. Úloha ústavného súdu sa v rámci trestného konania (predsúdneho

či súdneho) obmedzuje na dohľad nad zachovaním hmotných a procesných ústavných práv

osôb, ktorým či dohovor garantujú v rámci trestného konania určité subjektívne

hmotné a procesné ústavné práva a dohľad nad riadnym plnením pozitívneho záväzku štátu

viesť účinné vyšetrovanie, porušenie ktorého by viedlo k veľmi závažnému zásahu

do samotnej podstaty konkrétnych ústavných (zväčša hmotných – pozri už uvedené, pozn.)

práv. Ústavný súd teda v zásade nie je oprávnený hodnotiť samotné vyšetrovanie trestného

činu alebo právnu kvalifikáciu skutku či váhu jednotlivých dôkazov v trestnom konaní.

8. Ústavný súd vo veci sťažovateľa uvádza, že orgány činné v trestnom konaní

a okresná prokuratúra riadne odôvodnili kvalifikáciu spáchaného skutku a postúpenie veci

na prejednanie priestupku, pričom orgány prokuratúry riadne preskúmali

sťažnosť sťažovateľa. Vo veci sťažovateľa teda nedošlo k preukázaniu trestnej

zodpovednosti konkrétnych páchateľov trestného činu alebo k zisteniu spáchania

akéhokoľvek trestného činu. Postupu orgánov činných v trestnom konaní i orgánov

prokuratúry nemožno z ústavného hľadiska (ani pri zohľadnení judikatúry ESĽP)

nič vytknúť.

9. Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu