Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 102/2019
PDF · 219.5 KB
No categories available
III. ÚS 102/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , toho času Ústav na výkon väzby
a Ústav na výkon trestu odňatia slobody , ,
zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric,
s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Kuric, advokát,
vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica, v konaní
sp. zn. BB-4T 36/2018 a jeho nariadením hlavného pojednávania z 13. decembra 2018
v tomto konaní a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
okátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný
Val 11, Žilina, , v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Kuric, advokát
(ďalej len „právny zástupca“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného
práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom Špecializovaného
trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“)
v konaní sp. zn. BB-4 T 36/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho nariadením
hlavného pojednávania z 13. decembra 2018 v tomto konaní (ďalej len „napadnuté
nariadenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je
obžalovaným v trestnej veci vedenej špecializovaným trestným súdom proti
a spol., obžalovanému pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144
ods. 1 a 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i),
§ 140 písm. b) a c) a § 141 písm. a) Trestného zákona a iné obzvlášť závažné zločiny
a zločiny.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že mu uznesením vyšetrovateľa
Policajného zboru bolo 7. marca 2017 vznesené obvinenie. Prokurátor podal
proti sťažovateľovi 29. októbra 2018 obžalobu. Špecializovaný trestný súd nariadil
13. decembra 2018 hlavné pojednávanie a predvolanie bolo sťažovateľovi doručené
18. decembra 2018.
4. Ďalej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza: „... Dňa 10.1.2019 sťažovateľ
na hlavnom pojednávaní namietal porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k súdnemu
konaniu podľa § 243 Trestného poriadku a žiadal, aby bola vec vrátená do štádia po podaní
obžaloby a aby bola obžaloba predbežne prejednaná podľa § 243 Trestného poriadku.
Predseda špecializovaného súdu sťažovateľovi oznámil, že súd nie je povinný
predbežne prejednať obžalobu a zároveň mu oznámil, že o jeho námietke rozhodovať
nebude.
Zároveň dňa 10.1.2019 na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby
prokurátora, obhajoba sťažovateľa namietala skutkové závery obžaloby, zákonnosť
vykonanie dôkazov ako aj to, že súd neprejednal vec na predbežnom prejednaní obžaloby.
Sťažovateľ namieta postup Špecializovaného súdu, ktorý nariadil hlavné
pojednávanie a určil jeho termín bez toho, aby vytýčil verejné zasadnutie za účelom
predbežného prejednania obžaloby.
Nakoľko účelom predbežného prejednania obžaloby je preskúmať obsah obžaloby
(§ 243 Trestného poriadku a nasl.) a taktiež zákonnosť získaného dôkazného materiálu,
otázkami, ktoré treba riešiť v tomto štádiu súdneho konania, nie sú otázky viny a trestu,
prípadne ďalší výrokov, ale to, či obsahu žaloby vrátane jeho návrhu má základ
vo výsledkoch prípravného konania, a či neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práve
obhajoby, resp. či nedošlo k iným závažným procesným pochybeniam v rámci prípravného
konania, pričom podľa výsledkov posúdenia týchto otázok súd rozhodne, či nariadi termín
hlavného pojednávania, alebo bude postupovať niektorým zo spôsobov uvedených v § 244
ods. 1 písm. a) až j) Trestného poriadku a obvinený nebude (zatiaľ alebo definitívne)
postavený pred súd.
... v priebehu prípravného konania došlo k závažným porušeniam jeho práva
na obhajobu, nebolo mu umožnené oboznámiť sa po skončení vyšetrovania s kompletným
spisovým materiálom, nebolo mu umožnené oboznámiť sa so zabezpečenými dôkazmi (CD,
DVD, BLU-RAY, HDD) neboli mu prehraté záznamy so zabezpečených informačno-
technických prostriedkov (obrazovo-zvukové záznamy a odposluchy telekomunikačnej
prevádzky). Výsluchy svedkov neboli realizované za prítomnosti jeho obhajcu. Obžaloba
bola podaná za iný skutok, ako sa viedlo vyšetrovanie v prípravnom konaní, v spise chýbajú
prepisy informačno-technických prostriedkov a ďalšie určité dôkazy.
... nie sú splnené podmienky na prijatie obžaloby.
Uskutočnením verejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby,
sťažovateľ ako obvinený a obhajoba nemali možnosť predniesť svoje výhrady k obžalobe
a k dôkazom navrhnutým prokurátorom ako druhou stranou konania, čím im bolo fakticky
odňaté právo poukazovať na závažné porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní
a nebola dodržaná zásada rovnosti strán a kontradiktórneho konania.
Nemožno pritom bagatelizovať účel predbežného prejednania obžaloby, nakoľko
v tomto štádiu súdneho konania súd môže korigovať závažné porušenie práva na obhajobu
práve vrátením veci prokurátorovi na došetrenie (§ 244 ods. 1 písm. h) Trestného
poriadku). Inštitút predbežného prejednania obžaloby slúži okrem iného práve na to, aby
právo obvineného na obhajobu bolo v prípravnom konaní, dôsledne rešpektované.
... Zásadný rozdiel v postavení obvineného a v postavení obžalovaného, teda toho,
proti komu bola podaná obžaloba, na základe ktorej súd nariadil hlavné pojednávanie (§ 10
ods. 13 Trestného poriadku) spočíva v stupni pravdepodobnosti (intenzity) podozrenia, že
trestný čin spáchala určitá konkrétna osoba. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň
pravdepodobnosti podozrenia, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami
dostatočne odôvodnený. V prípade postavenia obvineného pred súd v dôsledku podanej
obžaloby sa už vyžaduje, aby trestná činnosť bola relatívne spoľahlivo preukázaná. Nestačí
všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je konkrétne doložené. So zvýšením
miery (stupňa) podozrenia je spojené určité oslabenie pôsobenia zásady prezumpcie neviny,
keďže sa zvyšuje možnosť (pravdepodobnosť) odsúdenia stíhanej osoby. To dáva
rozhodovaniu o predbežnom prejednaní obžaloby ústavnoprávny rozmer.
Práve z týchto dôvodov je z pohľadu obvineného výsledok verejného zasadnutia
o predbežnom prejednaní obžaloby zásadný, keďže ovplyvňuje jeho postavenie, a to
od úplného zániku postavenia subjektu trestného konania (napr. § 244 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku), cez zachovanie existujúceho postavenia obvineného, ktorý bude
postavený pred súd a stane sa obžalovaným (§ 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku).
... podľa názoru sťažovateľa postup špecializovaného súdu, ktorý nariadil hlavné
pojednávanie skôr, ako vôbec predbežne prejednal obžalobu tak, ako to predpokladajú
ustanovenia Trestného poriadku, je nielen nezákonný ale aj nepredvídateľný, t. j. porušujúci
princíp právnej istoty, pričom ide zo strany Špecializovaného súdu o procesné pochybenia
takej intenzity, ktoré majú vo svojich dôsledkoch ústavnoprávnu relevanciu. ... nemožno
podľa názoru sťažovateľa považovať postup Špecializovaného súdu s ani rozhodnutie
zo dňa 13.12.2018, ktorým tento súd nariadil hlavné pojednávanie z ústavného hľadiska
za akceptovateľné a udržateľné.
... považuje sťažovateľ rozhodnutie Špecializovaného súdu spisovej značky BB-
4T/36/2018 zo dňa 13.12.2018 o nariadení hlavného pojednávania za porušujúce základné
právo na súdnu ochranu a kontradiktórne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a základné
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základné
právo obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy s základné
právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6
ods. 3 písm. c) Dohovoru.“
5. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti
na konanie vydal nález v znení:
„1. Základné pravá podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného
trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BB – 4 T 36/2018 a jeho rozhodnutím
z 13.12.2018, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, porušené boli.
2. Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB – 4 T 36/2018
z 13.12.2018, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva úhrada trov konania vo výške 410,71 Eur, z dôvodu
svojho právneho zastúpenia advokátom, ktorej je predpísané zákonom, a ktoré je
Špecializovaný trestný súd povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Pavlovi Kuričovi do dvoch
mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu na účet advokáta.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €,
ktorému je Špecializovaný trestný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
6. Zo zápisnice z hlavného pojednávania 10. januára 2019 vyplýva, že sťažovateľ
podal námietku pre porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k súdnemu konaniu, v rámci
ktorej namietal, že špecializovaný trestný súd nariadil hlavné pojednávanie bez toho, aby
predtým nariadil verejné zasadnutie pre účely predbežného prejednania obžaloby. Zároveň
žiadal, aby bola vec vrátená do štádia po podaní obžaloby a predbežne prejednaná.
7. Predseda senátu sťažovateľovi oznámil, že predbežné prejednanie obžaloby je
fakultatívne, z čoho vyplýva, že špecializovaný trestný súd nie je povinný predbežne
prejednať obžalobu na zasadnutí senátu. Zároveň sťažovateľovi oznámil, že o námietke
rozhodovať nebude, pretože je procesného charakteru, vec nie je možné vrátiť do štádia
predbežného prejednania obžaloby a uvedenú námietku môže sťažovateľ uplatniť
v prípadnom odvolacom konaní.
8. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. Rvp 201/2019 a bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi. Sudca spravodajca Rudolf Tkáčik bol podľa
Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018
do 28. februára 2019 členom III. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval do 16. februára
2019 (deň uplynutia funkčného obdobia jeho členov, pozn.) v zložení Rudolf Tkáčik
(predseda senátu), Jana Baricová a Mojmír Mamojka.
9. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá pôvodným
III. senátom ústavného súdu. Preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019
v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019
(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5
rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je
v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca
spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje
III. senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka
a Martin Vernarský. O ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo teda rozhodnuté v tomto zložení
senátu.
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
13. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. Podľa
§ 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté
do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,
či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
17. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
20. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
22. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,
má právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol
bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.
23. Podľa § 243 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) obžalobu podanú na súde pre zločin
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu
a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí
senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
III.
Právne hodnotenie ústavného súdu
24. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je trestné
konanie od svojho začiatku až do jeho konca procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd trestne stíhanej osoby
môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé
pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia
znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli
odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ku kontrole zo strany všeobecných súdov dochádza v každej fáze ich rozhodovania,
počínajúc preskúmaním obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku a končiac
dovolacím prieskumom. Vo všetkých fázach súdneho konania môže sťažovateľ namietať
porušenie práva na obhajobu.
25. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými
sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti
domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych
prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom
uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci
nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci
v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať
príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné
aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým
fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132
ods. 2 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity
reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci
všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané
26. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoj ustálený právny názor,
v zmysle ktorého rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade s platným
a účinným zákonom (na vec aplikovateľnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi
predpismi) nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných ľudských práv
(m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).
27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že tým, že špecializovaný trestný súd
nenariadil vo veci predbežné prejednanie obžaloby, ale priamo hlavné pojednávanie, ho
poškodil na ním označených základných právach a právach. Ustanovenie § 243 ods. 1
Trestného poriadku dáva predsedovi senátu možnosť po preskúmaní obžaloby rozhodnúť,
či je potrebné vo veci nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, alebo je obžaloba
dostatočným podkladom na nariadenie hlavného pojednávania. Na fakultatívnu povahu
predbežného prejednania obžaloby pritom sťažovateľa upozornil aj predseda senátu
na pojednávaní konanom 10. januára 2019.
28. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ namieta procesný postup špecializovaného
trestného súdu ako prvostupňového súdu v priebehu trestného konania, pričom konanie nie
je ukončené ani na prvom stupni a vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté. Postup
špecializovaného trestného súdu pritom môže byť preskúmaný v rámci prípadného
odvolacieho konania, na čo sťažovateľa upozornil aj predseda senátu na pojednávaní
konanom 10. januára 2019.
29. V prípade podania odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu
bude Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmavať rozsudok
špecializovaného trestného súdu a jeho postup v konaní, ktoré mu predchádzalo, čo
v danom prípade ústavnému súdu znemožňuje zaoberať sa eventuálnym porušením
sťažovateľom označených práv postupom špecializovaného trestného súdu pri nariadení
hlavného pojednávania. Naopak, vychádzajúc z § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je
povinnosťou sťažovateľa využiť naznačené právne prostriedky majúce oporu
v ustanoveniach Trestného poriadku na to, aby sa kompetencia ústavného súdu podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy v budúcnosti eventuálne (teda v závislosti od aktivity sťažovateľa
pri ochrane svojich základných práv a slobôd) mohla uplatniť.
30. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2019
Mojmír Mamojka predseda senátu