Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 102/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , toho času Ústav na výkon väzby

a Ústav na výkon trestu odňatia slobody , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric,

s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Kuric, advokát,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným

dôkazom podľa , základného práva na obhajobu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica, v konaní

sp. zn. a jeho nariadením hlavného pojednávania z 13. decembra 2018

v tomto konaní a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

okátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný

Val 11, Žilina, , v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Kuric, advokát

(ďalej len „právny zástupca“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa , základného

práva na obhajobu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a na obhajobu podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom Špecializovaného

trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“)

v konaní sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho nariadením

hlavného pojednávania z 13. decembra 2018 v tomto konaní (ďalej len „napadnuté

nariadenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je

obžalovaným v trestnej veci vedenej špecializovaným trestným súdom proti

a spol., obžalovanému pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1 a 2 písm. d) a e) a ods. 3 písm. b) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na ,

a a a iné obzvlášť závažné zločiny

a zločiny.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že mu uznesením vyšetrovateľa

Policajného zboru bolo 7. marca 2017 vznesené obvinenie. Prokurátor podal

proti sťažovateľovi 29. októbra 2018 obžalobu. Špecializovaný trestný súd nariadil

13. decembra 2018 hlavné pojednávanie a predvolanie bolo sťažovateľovi doručené

18. decembra 2018.

4. Ďalej sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza: „... Dňa 10.1.2019 sťažovateľ

na hlavnom pojednávaní namietal porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k súdnemu

konaniu podľa a žiadal, aby bola vec vrátená do štádia po podaní

obžaloby a aby bola obžaloba predbežne prejednaná podľa .

Predseda špecializovaného súdu sťažovateľovi oznámil, že súd nie je povinný

predbežne prejednať obžalobu a zároveň mu oznámil, že o jeho námietke rozhodovať

nebude.

Zároveň dňa 10.1.2019 na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby

prokurátora, obhajoba sťažovateľa namietala skutkové závery obžaloby, zákonnosť

vykonanie dôkazov ako aj to, že súd neprejednal vec na predbežnom prejednaní obžaloby.

Sťažovateľ namieta postup Špecializovaného súdu, ktorý nariadil hlavné

pojednávanie a určil jeho termín bez toho, aby vytýčil verejné zasadnutie za účelom

predbežného prejednania obžaloby.

Nakoľko účelom predbežného prejednania obžaloby je preskúmať obsah obžaloby

( a nasl.) a taktiež zákonnosť získaného dôkazného materiálu,

otázkami, ktoré treba riešiť v tomto štádiu súdneho konania, nie sú otázky viny a trestu,

prípadne ďalší výrokov, ale to, či obsahu žaloby vrátane jeho návrhu má základ

vo výsledkoch prípravného konania, a či neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práve

obhajoby, resp. či nedošlo k iným závažným procesným pochybeniam v rámci prípravného

konania, pričom podľa výsledkov posúdenia týchto otázok súd rozhodne, či nariadi termín

hlavného pojednávania, alebo bude postupovať niektorým zo spôsobov uvedených v § 244

ods. 1 písm. a) až j) a obvinený nebude (zatiaľ alebo definitívne)

postavený pred súd.

... v priebehu prípravného konania došlo k závažným porušeniam jeho práva

na obhajobu, nebolo mu umožnené oboznámiť sa po skončení vyšetrovania s kompletným

spisovým materiálom, nebolo mu umožnené oboznámiť sa so zabezpečenými dôkazmi (CD,

DVD, BLU-RAY, HDD) neboli mu prehraté záznamy so zabezpečených informačno-

technických prostriedkov (obrazovo-zvukové záznamy a odposluchy telekomunikačnej

prevádzky). Výsluchy svedkov neboli realizované za prítomnosti jeho obhajcu. Obžaloba

bola podaná za iný skutok, ako sa viedlo vyšetrovanie v prípravnom konaní, v spise chýbajú

prepisy informačno-technických prostriedkov a ďalšie určité dôkazy.

... nie sú splnené podmienky na prijatie obžaloby.

Uskutočnením verejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby,

sťažovateľ ako obvinený a obhajoba nemali možnosť predniesť svoje výhrady k obžalobe

a k dôkazom navrhnutým prokurátorom ako druhou stranou konania, čím im bolo fakticky

odňaté právo poukazovať na závažné porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní

a nebola dodržaná zásada rovnosti strán a kontradiktórneho konania.

Nemožno pritom bagatelizovať účel predbežného prejednania obžaloby, nakoľko

v tomto štádiu súdneho konania súd môže korigovať závažné porušenie práva na obhajobu

práve vrátením veci prokurátorovi na došetrenie (§ 244 ods. 1 písm. h) Trestného

poriadku). Inštitút predbežného prejednania obžaloby slúži okrem iného práve na to, aby

právo obvineného na obhajobu bolo v prípravnom konaní, dôsledne rešpektované.

... Zásadný rozdiel v postavení obvineného a v postavení obžalovaného, teda toho,

proti komu bola podaná obžaloba, na základe ktorej súd nariadil hlavné pojednávanie (§ 10

ods. 13 ) spočíva v stupni pravdepodobnosti (intenzity) podozrenia, že

trestný čin spáchala určitá konkrétna osoba. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň

pravdepodobnosti podozrenia, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami

dostatočne odôvodnený. V prípade postavenia obvineného pred súd v dôsledku podanej

obžaloby sa už vyžaduje, aby trestná činnosť bola relatívne spoľahlivo preukázaná. Nestačí

všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je konkrétne doložené. So zvýšením

miery (stupňa) podozrenia je spojené určité oslabenie pôsobenia zásady prezumpcie neviny,

keďže sa zvyšuje možnosť (pravdepodobnosť) odsúdenia stíhanej osoby. To dáva

rozhodovaniu o predbežnom prejednaní obžaloby ústavnoprávny rozmer.

Práve z týchto dôvodov je z pohľadu obvineného výsledok verejného zasadnutia

o predbežnom prejednaní obžaloby zásadný, keďže ovplyvňuje jeho postavenie, a to

od úplného zániku postavenia subjektu trestného konania (napr. § 244 ods. 1 písm. c)

), cez zachovanie existujúceho postavenia obvineného, ktorý bude

postavený pred súd a stane sa obžalovaným ( ).

... podľa názoru sťažovateľa postup špecializovaného súdu, ktorý nariadil hlavné

pojednávanie skôr, ako vôbec predbežne prejednal obžalobu tak, ako to predpokladajú

ustanovenia , je nielen nezákonný ale aj nepredvídateľný, t. j. porušujúci

princíp právnej istoty, pričom ide zo strany Špecializovaného súdu o procesné pochybenia

takej intenzity, ktoré majú vo svojich dôsledkoch ústavnoprávnu relevanciu. ... nemožno

podľa názoru sťažovateľa považovať postup Špecializovaného súdu s ani rozhodnutie

zo dňa 13.12.2018, ktorým tento súd nariadil hlavné pojednávanie z ústavného hľadiska

za akceptovateľné a udržateľné.

... považuje sťažovateľ rozhodnutie Špecializovaného súdu spisovej značky BB-

zo dňa 13.12.2018 o nariadení hlavného pojednávania za porušujúce základné

právo na súdnu ochranu a kontradiktórne konanie podľa a základné

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa článku 48 ods. 2

a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základné

právo obhajovať sám, alebo prostredníctvom obhajcu podľa s základné

právo obhajovať sa osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6

ods. 3 písm. c) Dohovoru.“

5. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na konanie vydal nález v znení:

„1. Základné pravá podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50

ods. 3 a práva podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného

trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BB – a jeho rozhodnutím

z 13.12.2018, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, porušené boli.

2. Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB –

z 13.12.2018, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva úhrada trov konania vo výške 410,71 Eur, z dôvodu

svojho právneho zastúpenia advokátom, ktorej je predpísané zákonom, a ktoré je

Špecializovaný trestný súd povinný vyplatiť advokátovi JUDr. Pavlovi Kuričovi do dvoch

mesiacov od vyhlásenia tohto nálezu na účet advokáta.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €,

ktorému je Špecializovaný trestný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Zo zápisnice z hlavného pojednávania 10. januára 2019 vyplýva, že sťažovateľ

podal námietku pre porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k súdnemu konaniu, v rámci

ktorej namietal, že špecializovaný trestný súd nariadil hlavné pojednávanie bez toho, aby

predtým nariadil verejné zasadnutie pre účely predbežného prejednania obžaloby. Zároveň

žiadal, aby bola vec vrátená do štádia po podaní obžaloby a predbežne prejednaná.

7. Predseda senátu sťažovateľovi oznámil, že predbežné prejednanie obžaloby je

fakultatívne, z čoho vyplýva, že špecializovaný trestný súd nie je povinný predbežne

prejednať obžalobu na zasadnutí senátu. Zároveň sťažovateľovi oznámil, že o námietke

rozhodovať nebude, pretože je procesného charakteru, vec nie je možné vrátiť do štádia

predbežného prejednania obžaloby a uvedenú námietku môže sťažovateľ uplatniť

v prípadnom odvolacom konaní.

8. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi. Sudca spravodajca Rudolf Tkáčik bol podľa

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018

do 28. februára 2019 členom III. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval do 16. februára

2019 (deň uplynutia funkčného obdobia jeho členov, pozn.) v zložení Rudolf Tkáčik

(predseda senátu), Jana Baricová a Mojmír Mamojka.

9. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľa rozhodnutá pôvodným

III. senátom ústavného súdu. Preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. Podľa čl. II bodu 5

rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je

v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca

spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje

III. senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka

a Martin Vernarský. O ústavnej sťažnosti sťažovateľa bolo teda rozhodnuté v tomto zložení

senátu.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. Podľa

a sa tento zákon použije aj na konania začaté

do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,

má právo obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol

bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.

23. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) obžalobu podanú na súde pre zločin

s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu

a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí

senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.

III.

Právne hodnotenie ústavného súdu

24. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je trestné

konanie od svojho začiatku až do jeho konca procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd trestne stíhanej osoby

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , , ).

Ku kontrole zo strany všeobecných súdov dochádza v každej fáze ich rozhodovania,

počínajúc preskúmaním obžaloby podľa a končiac

dovolacím prieskumom. Vo všetkých fázach súdneho konania môže sťažovateľ namietať

porušenie práva na obhajobu.

25. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje. Zmyslom a účelom

uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať

príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné

aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým

fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

26. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na svoj ustálený právny názor,

v zmysle ktorého rozhodnutie a postup všeobecného súdu, ktoré sú v súlade s platným

a účinným zákonom (na vec aplikovateľnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi) nemožno kvalifikovať ako porušovanie základných ľudských práv

(m. m. napr. , , ).

27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že tým, že špecializovaný trestný súd

nenariadil vo veci predbežné prejednanie obžaloby, ale priamo hlavné pojednávanie, ho

poškodil na ním označených základných právach a právach. Ustanovenie § 243 ods. 1

dáva predsedovi senátu možnosť po preskúmaní obžaloby rozhodnúť,

či je potrebné vo veci nariadiť predbežné prejednanie obžaloby, alebo je obžaloba

dostatočným podkladom na nariadenie hlavného pojednávania. Na fakultatívnu povahu

predbežného prejednania obžaloby pritom sťažovateľa upozornil aj predseda senátu

na pojednávaní konanom 10. januára 2019.

28. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ namieta procesný postup špecializovaného

trestného súdu ako prvostupňového súdu v priebehu trestného konania, pričom konanie nie

je ukončené ani na prvom stupni a vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté. Postup

špecializovaného trestného súdu pritom môže byť preskúmaný v rámci prípadného

odvolacieho konania, na čo sťažovateľa upozornil aj predseda senátu na pojednávaní

konanom 10. januára 2019.

29. V prípade podania odvolania proti rozsudku špecializovaného trestného súdu

bude Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd preskúmavať rozsudok

špecializovaného trestného súdu a jeho postup v konaní, ktoré mu predchádzalo, čo

v danom prípade ústavnému súdu znemožňuje zaoberať sa eventuálnym porušením

sťažovateľom označených práv postupom špecializovaného trestného súdu pri nariadení

hlavného pojednávania. Naopak, vychádzajúc z je

povinnosťou sťažovateľa využiť naznačené právne prostriedky majúce oporu

v ustanoveniach na to, aby sa kompetencia ústavného súdu podľa

v budúcnosti eventuálne (teda v závislosti od aktivity sťažovateľa

pri ochrane svojich základných práv a slobôd) mohla uplatniť.

30. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu