Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 20/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2019

v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Mojmíra Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina

Vernarského o návrhu navrhovateľa , , ,

zastúpeného JUDr. Vitalijom Frankom, advokátom, Slovenská 69, Prešov, a návrhu

navrhovateľky – politickej strany Strana tolerancie a spolunažívania, Studená 5555/5,

Bratislava-Ružinov, zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, Kuzmányho 29,

Košice, na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Žehňa vo voľbách

do orgánov miestnej samosprávy konaných 21. septembra 2019 za účasti

, takto

rozhodol:

Návrhy navrhovateľa a navrhovateľky – politickej strany Strana

tolerancie a spolunažívania o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhy navrhovateľov a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. septembra

2019 doručený návrh navrhovateľa , ,

(ďalej aj „navrhovateľ“), podľa (ďalej len

„ústava“) na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Žehňa

vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných 21. septembra 2019 za účasti

, Konanie vo veci je vedené pod sp. zn.

.

Návrh smeruje proti zvolenému kandidátovi vo voľbách starostu obce Žehňa

.

2. Navrhovateľ bol kandidátom s poradovým číslom 1 na starostu obce Žehňa

vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 21. septembra 2019.

Voľby na funkciu starostu obce Žehňa podľa výsledkov volieb uvedených v zápisnici

miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 21. septembra 2019 vyhral kandidát

s poradovým číslom 2 s počtom platných hlasov 332. Druhý v poradí

sa umiestnil navrhovateľ, ktorý získal 253 platných hlasov, a tretí kandidát

získal 10 platných hlasov z celkového počtu 595 platných hlasovacích lístkov odovzdaných

pre voľby starostu obce.

3. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosti predchádzajúce samotným voľbám,

a to činnosť miestnej volebnej komisie pri preskúmavaní kandidátnych listín kandidátov

na funkciu starostu obce.

V tejto súvislosti navrhovateľ namieta, že miestna volebná komisia nepreskúmala

kandidátnu listinu kandidáta č. 2, víťaza volieb , a kandidáta č. 3.

Dňa 30. júla 2019 sa konalo prvé zasadnutie miestnej volebnej komisie, na ktorom mali byť

predmetné kandidátne listiny preskúmané a malo byť rozhodnuté o registrovaní alebo

neregistrovaní jednotlivých kandidátov.

Navrhovateľ uvádza: „O tom, že nerozhodla v zmysle ustanovení zákona svedčí

aj zápis - sťažnosť členov miestnej volebnej komisie v obci Žehňa zo dňa 31.07.2019 a to

, , , ktorá bola adresovaná

splnomocnencovi strany s názvom Strana tolerancie a spolunažívania ,

ktorá bola riadne úradne overená. Z tejto zápisnice - sťažnosti

jednoznačne vyplýva, že volebná komisia registráciu kandidátov pod poradovým číslom 2

a 3 nepreskúmala. Čím evidentne došlo k porušeniu

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Navrhovateľ poukazuje na to, že zápisnica z prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie

z 30. júla 2019 bola vypracovaná až 31. júla 2019, v čom vidí porušenie zákona, a nebola

nikým podpísaná, čo spája s jej neplatnosťou.

Zároveň poukazuje na činnosť miestnej volebnej komisie pri preskúmaní kandidátnej

listiny navrhovateľa, keď pôvodne odmietla jeho registráciu ako kandidáta na starostu

vo voľbách v obci Žehňa (z dôvodu pochybností o bezúhonnosti kandidáta, pozn.).

Navrhovateľ sa následne obrátil žalobou na Okresný súd Prešov, ktorý uznesením č. k.

-39 z 5. augusta 2019 rozhodol o registrovaní navrhovateľa ako kandidáta

politickej strany pre voľby starostu obce Žehňa konané 21. septembra 2019.

V závere navrhovateľ uvádza: „Dôvody ústavnej - volebnej sťažnosti je tá

skutočnosť, že voľby na funkciu starostu v obci Žehňa vyhral kandidát, ktorému miestna

volebná komisia nepreskúmala kandidátnu listinu a jej prílohy a nerozhodla podľa vyššie

uvedeného zákona. Mám za to, že kandidát, ktorý vyhral voľby, nespĺňa podmienky pre

pasívne volebné právo.“

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie a aby miestnej volebnej

komisii v Žehni uložil povinnosť zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení

za starostu obce Žehňa do rozhodnutia vo veci samej a ak už toto osvedčenie vydala,

aby rozhodol, že je povinný zdržať sa zloženia sľubu starostu obce Žehňa

do rozhodnutia vo veci samej.

4. Na základe argumentácie uvedenej v návrhu navrhovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po jeho prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„V zmysle § 63 ods. 1 písm. c) zrušil rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásil

za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený (v tomto prípade vyhlásil za zvoleného kandidáta

poradovým číslom 1.) alternatívne Rozhodol v zmysle § 63 ods. 1 písm. a)

nálezom, že voľby na funkciu starostu v obci Žehňa konané dňa

21.09.2019 sú neplatné.

Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.“

5. Návrhom na začatie konania podľa podaným ústavnému súdu

2. októbra 2019 namietala nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Žehňa

aj navrhovateľka – politická strana Strana tolerancie a spolunažívania, Studená 5555/5,

Bratislava-Ružinov (ďalej aj „navrhovateľka“, spolu s navrhovateľom ďalej aj

„navrhovatelia“). Konanie vo veci je vedené pod sp. zn. .

Navrhovateľka uviedla, že ako politická strana sa zúčastnila predmetných volieb,

za navrhovateľku kandidoval vo voľbách starostu obce Žehňa .

6. Podobne ako navrhovateľ aj navrhovateľka návrh na začatie konania odôvodnila

tým, že podľa vyhlásených výsledkov víťaz volieb starostu obce Žehňa nebol ako kandidát

miestnou volebnou komisiou zaregistrovaný postupom, aký vyžadujú ustanovenia zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Navrhovateľka uvádza:

„Podľa vyjadrení štyroch členov miestnej volebnej komisie... však miestna volebná komisia

vôbec nepreskúmala kandidátne listiny kandidátov pod poradovými číslami 2. a 3. a ani

nerozhodovala o ich zaregistrovaní. Zmieňovaní štyria členovia miestnej volebnej komisie

opisujú jej zasadnutie zo dňa 30.07.2019 tak, že predseda komisie zobral

do rúk najprv kandidátnu listinu a uviedol, že tohto kandidáta nezaregistrujeme,

pretože má výhrady k jeho bezúhonnosti. Vzhľadom na nesúhlas väčšiny členov miestnej

volebnej komisie so stanoviskom predsedu, sa z podnetu člena komisie

hlasovalo o návrhu, kto nesúhlasí s kandidatúrou . Z celkového počtu šiestich

členov komisie boli proti registrácii len dvaja členovia komisie (

a ) a ostatní štyria členovia komisie boli za to, aby bol kandidát

riadne zaregistrovaný. Predseda komisie následne jej členom oznámil, že aj

napriek hlasovaniu nepodpíše rozhodnutie o zaregistrovaní kandidáta .

Po slovnej výmene názorov medzi členmi komisie, predseda komisie opustil miestnosť, kde

komisia zasadala. Ostatní piati členovia chceli v zasadnutí komisie aj po odchode jej

predsedu pokračovať, keďže na zasadnutí komisie bola aj naďalej prítomná nadpolovičná

väčšina všetkých jej členov. So zasadaním komisie však rezolútne nesúhlasil zapisovateľ

miestnej volebnej komisie , odmietol komisii poskytovať potrebnú

súčinnosť s tým, že verbálny konflikt vyústil až do potreby privolania polície. Po tomto

incidente miestna volebná komisia už v zasadaní nepokračovala a jej členovia sa rozišli.

O vyššie uvedenom priebehu zasadnutia miestnej volebnej komisie spísali štyria jej

členovia... dňa 31.07.2019 čestné prehlásenie, ktoré o.i. doručili aj Okresnému úradu

Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy.

... Komisia preskúmala len kandidátnu listinu . Kandidátne listiny

ostatných kandidátov komisia nepreskúmala... Predseda komisie opustil zasadnutie potom,

čo komisia väčšinou hlasov svojich členov rozhodla o zaregistrovaní kandidáta .

Predseda komisie teda odišiel bez toho, aby podpísal rozhodnutie o zaregistrovaní resp.

nezaregistrovaní kandidátov...

Vzhľadom na to, že MVK nepreskúmala kandidátne listiny

a a nerozhodla o ich zaregistrovaní, bol jediným kandidátom,

ktorý bol riadne zaregistrovaný ako kandidát pre voľby starostu v obci Žehňa, konané dňa

21.09.2019.

Máme za to, že zaregistrovanie , ako kandidáta vo voľbách

starostu obce Žehňa konaných 21.09.2019 napriek tomu, že o jeho registrácii nerozhodla

MVK a nebolo v jeho prípade vôbec ani len skúmané, či spĺňal predpoklady pre

zaregistrovanie podľa volebného kódexu, je takou skutočnosťou, ktorá mala jednoznačne

vplyv na výsledok týchto volieb, keďže sa v týchto voľbách stal zvoleným

kandidátom na starostu obce.“

Za nesprávny a v rozpore s § 169 ods. 4 volebného zákona navrhovateľka považovala

aj postup starostu obce pred konaním komunálnych volieb, ktorý pri celkovom počte

6 členov miestnej volebnej komisie po tom, ako sa predseda miestnej volebnej komisie

vzdal svojej funkcie, vymenoval jej ďalšieho člena napriek tomu, že počet členov miestnej

volebnej komisie neklesol pod päť, ako to predvída v označenom ustanovení volebný zákon.

Napokon počas volieb malo podľa navrhovateľky dôjsť aj k porušeniu tajnosti

hlasovania, „keď viacerí oprávnení voliči upravovali hlasovací lístok mimo osobitného

priestoru na úpravu hlasovacích lístkov. Konkrétne títo voliči pred členkou MVK

zakrúžkovali kandidáta s poradovým číslom 2, pričom sa mali verbálne vyjadriť

v tom zmysle, že tak robia, aby sa im verilo koho volili.“.

7. Na základe tejto argumentácie navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jej návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vyhlasuje voľby starostu obce Žehňa konané dňa 21. septembra 2019 za neplatné,

eventuálne

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ruší

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlasuje za zvoleného kandidáta ,

, štátny občan SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia v rozsahu 100 %, a to na účet právneho zástupcu sťažovateľa.“

8. Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 23. októbra 2019 rozhodol,

že návrh na začatie konania vo volebnej veci vedenej pod sp. zn.

a návrh na začatie konania vo volebnej veci politickej strany Strana tolerancie

a spolunažívania vedenej pod sp. zn. 1745/2019 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

9. Podľa ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti

volieb do orgánov územnej samosprávy.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „)

návrh na začatie konania podľa o ústavnosti a zákonnosti volieb

do orgánov územnej samosprávy môžu podať:

a) kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal

aspoň 10 % platných hlasov,

b) politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali platnú

kandidátnu listinu podľa osobitných predpisov,

c) 10 % oprávnených voličov príslušného volebného obvodu.

11. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 56 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa § 6 volebného zákona prekážkou práva byť volený je a) výkon trestu

odňatia slobody, b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo

zahladené, c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

14. Podľa § 165 volebného zákona za starostu obce môže byť zvolený obyvateľ obce,

ktorý má trvalý pobyt v obci a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku.

15. Podľa § 169 ods. 4 volebného zákona ak miestna volebná komisia nie je utvorená

spôsobom ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je

náhradník, chýbajúcich členov vymenuje starosta obce.

Podľa § 169 ods. 10 volebného zákona miestna volebná komisia a) preskúmava

kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii kandidátov, b) dohliada na pripravenosť

okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, c) vyhotovuje

zápisnicu o výsledku volieb vo volebnom obvode a zápisnicu o výsledku volieb v obci,

d) uverejňuje výsledky volieb v obci, e) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie

o zvolení, f) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy obci.

16. Podľa § 176 ods. 10 volebného zákona zapisovateľ miestnej volebnej komisie

zisťuje, či predložené kandidátne listiny obsahujú náležitosti podľa odsekov 3 a 6 a či sú

k nim pripojené písomnosti podľa odsekov 4, 7 a 8. Ak to tak nie je, zapisovateľ vyzve

splnomocnenca politickej strany alebo koalície, alebo nezávislého kandidáta, aby v ním

určenej primeranej lehote kandidátnu listinu upravil alebo doplnil.

Podľa § 176 ods. 11 volebného zákona zapisovateľ miestnej volebnej komisie

predkladá kandidátne listiny miestnej volebnej komisii na preskúmanie a registráciu na jej

prvom zasadaní.

17. Podľa § 177 ods. 1 volebného zákona miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, a) ktorý má prekážku práva byť

volený podľa § 6, b) ktorý nespĺňa podmienku uvedenú v § 165, c) ktorý ku kandidátnej

listine nepripojil vyhlásenie podľa § 176 ods. 4 písm. a) alebo ods. 7, d) ak je uvedený

na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií na tej kandidátnej

listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 176 ods. 4 písm. a) alebo ods. 7;

ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho

na všetkých kandidátnych listinách, e) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil podpisovú

listinu podľa § 176 ods. 8 alebo podpisová listina ktorého je neúplná.

Podľa § 177 ods. 2 volebného zákona miestna volebná komisia zaregistruje

kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí

na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 177 ods. 3 volebného zákona o zaregistrovaní kandidátov alebo

nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie,

ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov,

aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý

kandidát rozhodnutie neprevezmú v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie

za prevzaté.

Podľa § 177 ods. 4 volebného zákona proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie

o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia

a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní

kandidáta na správny súd. Návrh možno podať do troch dní odo dňa prevzatia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

18. Podstatou návrhu navrhovateľov je namietaná neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce Žehňa konaných 21. septembra 2019, a to z dôvodu, že

- miestna volebná komisia v rozpore so zákonom nepreskúmala kandidátne listiny

kandidátov na starostu obce,

- po tom, čo sa po prvom zasadnutí miestnej volebnej komisie jej predseda vzdal

funkcie, starosta obce v rozpore s § 169 ods. 4 volebného zákona vymenoval ďalšieho člena

miestnej volebnej komisie,

- podľa vyjadrenia členov miestnej volebnej komisie malo počas volieb dochádzať

k porušeniu tajnosti hlasovania (úpravou hlasovacieho lístka mimo osobitného priestoru

určeného na úpravu hlasovacích lístkov).

19. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách

a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (m. m. napr.

alebo ).

20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé, závažné alebo

opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou

pre uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa

a zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných

volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť

exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (m. m. napr. ,

, , ).

21. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy je uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona

(m. m. napr. alebo ) a podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej

súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením

volebného práva a jeho princípov (m. m. napr. alebo ;

).

22. Na to, aby ústavný súd vyhovel návrhu na začatie konania vo volebných veciach,

musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j.

porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi

zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp.

voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb. ()

23. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní posudzoval, či tvrdenia navrhovateľov môžu vytvoriť reálny predpoklad

uplatnenia právomoci ústavného súdu meritórne rozhodnúť o neústavnosti alebo

nezákonnosti volieb, a súčasne zisťoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie návrhu

z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti.

24. Navrhovatelia ako dôvod nezákonnosti volieb uvádzajú porušenie povinností

miestnej volebnej komisie, keď v rozpore s ustanoveniami zákona o voľbách údajne

nepreskúmala kandidátnu listinu protikandidáta navrhovateľa, ktorý uspel vo voľbách.

Na preukázanie uvedeného predkladajú ústavnému súdu kópiu zápisnice z prvého

zasadnutia miestnej volebnej komisie z 30. júla 2019, ktorá nie je podpísaná, a taktiež

čestné prehlásenie členov miestnej volebnej komisie o priebehu preskúmania kandidátnych

listín z 25. septembra 2019.

25. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie činnosti miestnej volebnej komisie,

t. j. tvrdenej protizákonnosti a jej vplyvu na výsledok volieb.

26. Predložená zápisnica z prvého zasadnutia miestnej volebnej komisie v Žehni z 30.

júla 2019 obsahuje tento text: „Komisia pristúpila k preskúmaniu kandidátnych listín na

starostu obce. Prevzaté boli 3 kandidátne listiny na starostu. 1. - SMER-

sociálna demokracia 2. - Strana tolerancie a spolunažívania (STS) 3.

- SME RODINA - .

Členovia MVK sa nezhodli v registrovaní 2. kandidáta načo došlo k hádke

a bola prizvaná aj miestna hliadka polície z Drieňovej. Predseda MVK podpísal

zaregistrovanie kandidátom . Podpísal neregistrovanie kandidáta

(dôvody uvedené v rozhodnutí). Keďže hádky naďalej pretrvávali, odišiel

zo zasadnutia, nato prišla hliadka Polície, ktorá ukľudnila členov MVK.“

Navrhovateľom predložená kópia zápisnice vydaná obcou Žehňa 31. júla 2019

a opatrená pečiatkou „Súhlasí s originálom“ neobsahuje podpis zapisovateľa.

27. Navrhovateľ predložil čestné prehlásenie členov miestnej volebnej komisie (

, , , ) z 25. septembra 2019 podpísané

označenými členmi miestnej volebnej komisie.

Podpísaní členovia miestnej volebnej komisie v čestnom vyhlásení z 25. septembra

2019 vyhlasujú, že registrácia kandidátov pre voľby starostu obce Žehňa prebehla v rozpore

s § 177 volebného zákona. Na základe pozvánky sa 30. júla 2019 o 15.00 h dostavili

na obecnom úrade pre účely registrácie kandidátov pre voľby starostu obce. Uvádzajú:

„Predseda komisie svojvoľne podpísal Rozhodnutie Kandidáta terajšieho

starostu a kandidáta o registrácií kandidáta na druhy deň. Poukazujeme, že

absolútne komisia nepreskúmala kandidačné listiny, nerozprával sa s členmi komisie nedal

hlasovať či súhlasíme, nerešpektoval vôbec to, že podľa zákona 188/2014 § 177 ods. 1, § 18

ods. 4, jasne hovorí, že miestna volebná komisia predložené kandidátne listiny preskúma

a nezaregistruje kandidáta... Zobral kandidačnú listinu kandidáta , mal tam

pripomienky... povedal, že aj tak to nepodpíše a podpísal aj napriek tomu, že štyria sme

súhlasili kandidáta zaregistrovať, podpísal rozhodnutie

nezaregistrovať... Na záver dodávame, že bola aj privolaná polícia, lebo členovia komisie

, ) sme poukazovali, že sa porušuje zákon, zapisovateľ

odmietal spolupracovať... Zápisnicu sme ani nevideli, nebola prečítaná zo zasadnutia

komisie, uvádzame, že sme sa po určitej dobe oboznámili so zápisnicou a absolútne

nesúhlasíme, čo je zápisnici uvedené, nakoľko sa tam uvádzajú zavadzajúce, nepravdivé

veci.

Dodávame, že miestna volebná komisia, ktorá zasadala 30.7.2019 prebrala

a preskúmala iba jednu kandidačnú listinu a to kandidáta v súlade zákonom,

ostatní dvaja kandidáti neboli preskúmané ich kandidačné listiny, neoboznámili sme sa

s kandidačnými listinami a to kandidáta . Poukazujeme, že hneď na

druhý deň po zasadnutí sme napísali sťažnosť na okresnú komisiu Prešov, nedostali sme

odpoveď.

Na záver uvádzame, že voľby, ktoré sa konali 21.9.2019 našej obci Žehňa, neboli

v súlade zákonom, nakoľko desiatky voličov krúžkovalo pri predsedníčke komisie rovno

na stole a krúžkovali č.2 slovami, aby ste nepovedali.

Ja, člen a sme na znak nesúhlasu nepodpísali ani

zápisnicu po voľbách, chceli sme sa tam vyjadriť aj písomne, nedovolila nám

to predsedníčka. Ja, podpredseda komisie a tiež sme nechceli

podpísať zápisnicu, nakoľko sme nesúhlasili s priebehom volieb tak, ako sme vyššie

poukázali, no nechceli nás pustiť z miestnosti kým nepodpíšeme, tak pod nátlakom, aby nás

pustili, sme podpísali.“

Ústavný súd k uvedenému poznamenáva, že rozhodnutie o nezaregistrovaní

navrhovateľa bolo na základe žaloby navrhovateľky preskúmané Okresným súdom Prešov,

ktorý uznesením č. k. -39 z 5. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením

č. k. -45 z 9. augusta 2019 rozhodol o registrovaní navrhovateľa ako kandidáta

pre voľby starostu obce Žehňa, ktoré sa konali 21. septembra 2019.

28. Podľa tvrdenia , zapisovateľa miestnej volebnej komisie,

a , členky a neskôr predsedníčky miestnej volebnej komisie, v ich vyjadrení

zo 4. októbra 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. októbra 2019, „... kandidátne

listiny mali členovia MVK v rukách, konkrétne poukazujeme na to, že si ich listoval pán

a taktiež sa všetci členovia pýtali, či sú v poriadku, na čo ja ako zapisovateľ som

im oznámil, že kandidátne listiny kandidátov spĺňajú všetky náležitosti. Členovia MVK

nechceli a nemali záujem tieto listiny skúmať a pristúpilo sa k podpisovaniu registrácie

kandidátov č. 2 a 3, potom bývalý pán predseda odmietol podpísať

registrovanie kandidáta , keďže mal pochybnosti o jeho bezúhonnosti. K nemu sa

priklonila p. , ktorá taktiež nesúhlasila s registrovaním tohto kandidáta.“.

V uvedenom vyjadrení sa uvádza, že zápisnica bola riadne podpísaná zapisovateľom

, ktorý však pri vyhotovovaní fotokópie pre navrhovateľa

svoj podpis prekryl. V prílohe k vyjadreniu predložili zápisnicu z prvého zasadnutia

miestnej volebnej komisie v Žehni z 30. júla 2019 opatrenú podpisom zapisovateľa

.

29. Ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol, že v podmienkach

Slovenskej republiky je registrácia kandidátov do orgánov samosprávy obcí zákonom

o voľbách zverená miestnej, resp. mestskej volebnej komisii ako nezávislému volebnému

orgánu. Proces registrácie kandidátnych listín spočíva v podstate len vo formálnom

overovaní, či kandidát na volenú funkciu včas predložil zákonom o voľbách predpokladané

náležitosti. Výsledkom procesu registrácie je kladné, resp. záporné rozhodnutie miestnej

volebnej komisie, ktoré má významné konštitutívne účinky pre ďalší priebeh volieb.

Vzhľadom na tieto mimoriadne závažné právne účinky rozhodnutí o registrácii kandidáta,

resp. jeho nezaregistrovaní, na základe ktorých sa konkrétna fyzická osoba buď stane

oficiálnym kandidátom v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, alebo stratí možnosť

uchádzať sa o volenú funkciu, zákon o voľbách priznáva nezaregistrovanému kandidátovi

na ochranu jeho práv oprávnenie podať na príslušnom všeobecnom súde žalobu v zmysle

a nasl. , ktorou sa bude domáhať vydania rozhodnutia

o svojom zaregistrovaní pre voľby do konkrétneho orgánu samosprávy obce. Naopak, proti

kladnému rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o registrácii kandidáta zákon o voľbách

žiadny opravný prostriedok nepripúšťa a také rozhodnutie nepodlieha ani súdnemu

prieskumu.

Miestna volebná komisia svojimi rozhodnutiami o ne/registrácii v rámci prípravnej

fázy volieb môže významne zasiahnuť do pasívneho volebného práva jednotlivých

kandidátov vo voľbách do orgánov samosprávy obcí. Napriek tejto nenahraditeľnej

rozhodovacej právomoci neposkytuje zákon o voľbách miestnej volebnej komisii akúkoľvek

možnosť overiť materiálne slnenie podmienok predpokladaných zákonom o voľbách.

Ak miestna volebná komisia po formálnej stránke skontroluje kandidátmi predložené

dokumenty a zistí, že kandidátna listina obsahuje všetky zákonom predpokladané

náležitosti, najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb rozhodne o registrácii kandidáta

pozitívne.

30. Členovia miestnej volebnej komisie v predloženom čestnom prehlásení

ani v iných navrhovateľmi predložených dôkazoch neuvádzajú, že by im na prvom

zasadnutí miestnej volebnej komisie 30. júla 2019 neboli poskytnuté samotné kandidátne

listiny. Ich vyjadrenia sa vzťahujú predovšetkým na to, že kandidátne listiny

protikandidátov navrhovateľa reálne nepreskúmali, a najmä na situáciu, ktorá nastala

po oznámení predsedu miestnej volebnej komisie o neregistrovaní navrhovateľa

ako kandidáta na starostu vo voľbách.

Zhoda popisu priebehu zasadnutia miestnej volebnej komisie vo vyjadreniach

niektorých členov miestnej volebnej komisie v ich čestnom prehlásení, ako aj vo vyjadrení

a spočíva v tvrdení, že zasadnutie bolo primárne

poznačené eskalovaním sporu medzi členmi miestnej volebnej komisie vo vzťahu k osobe

kandidáta a rozhodovaniu o jeho ne/registrovaní.

Z čestných prehlásení členov miestnej volebnej komisie predložených ústavnému

súdu ani z iných dôkazov predložených navrhovateľmi nevyplýva, že by niekto namietal

nesplnenie podmienok pasívneho volebného práva protikandidátmi navrhovateľa.

Nesplnenie formálnych či materiálnych podmienok pasívneho volebného práva

protikandidátov netvrdia ani samotní navrhovatelia v predložených návrhoch na začatie

konania pred ústavným súdom.

31. Navrhovatelia namietajú porušenie zákonnosti v procese preskúmavania

kandidátnych listín a rozhodovania miestnej volebnej komisie o registrovaní kandidátov,

ktoré však samo osebe bez preukázania nesplnenia formálnych či materiálnych podmienok

volebného práva protikandidátov nemohlo mať a ani nemalo priamy vplyv na výsledok

volieb.

Zákon v tomto smere totiž nedáva miestnej volebnej komisii inú možnosť, než vydať

rozhodnutie o registrovaní alebo rozhodnutie o neregistrovaní kandidáta, inú možnosť

rozhodnutia o predloženej kandidátnej listine zákon neumožňuje. V okolnostiach veci

v prípravnej fáze volebného procesu nebolo zapisovateľom ani miestnou volebnou komisiou

preukázateľne zistené ani reálne namietané nesplnenie podmienok pasívneho volebného

práva protikandidátov navrhovateľa. Bolo preto jedinou zákonnou možnosťou miestnej

volebnej komisie rozhodnúť o registrovaní kandidátov.

Naopak, v prípade, ak by predseda miestnej volebnej komisie napriek splneniu

všetkých formálnych podmienok pasívneho volebného práva kandidátov odmietol podpísať

rozhodnutie o ich registrovaní, takýto postup by bol nielen v rozpore so zákonom, ale jeho

dôsledkom by bol zásah do chráneného volebného práva. Intenzita protizákonnosti

by v takom prípade dôvodne vyvoláva pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky boli

prejavom skutočnej vôle voličov.

32. Ústavný súd konštatuje, že s ohľadom na uvedené možno dospieť k záveru

o porušení § 177 ods. 1 volebného zákona tým, že miestna volebná komisia vzhľadom

na okolnosti riadne nepreskúmala kandidátne listiny, ktoré jej po predchádzajúcom overení

splnenia náležitostí podľa § 176 ods. 10 volebného zákona predložil zapisovateľ miestnej

volebnej komisie.

Toto porušenie zákonnosti vo fáze prípravy volieb však vzhľadom na následné

podpísanie rozhodnutí o registrovaní kandidátov (ktorí spĺňali podmienky pasívneho

volebného práva, resp. proti ktorým neboli vznesené námietky nesplnenia podmienok

pasívneho volebného práva) predsedom miestnej volebnej komisie nemalo žiaden vplyv

na výsledok napádaných volieb.

Intenzita zistených volebných nedostatkov (vzhľadom na už uvedené v bode 30 a 31)

nemohla mať vplyv na rozhodovanie voličov, nespochybňuje výsledky volieb a nevyvoláva

pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

33. Navrhovateľka ďalej namieta porušenie § 169 ods. 4 volebného zákona tým,

že starosta obce vzhľadom na aktuálnu situáciu po tom, čo sa predseda miestnej volebnej

komisie vzdal funkcie, vymenoval ďalšieho, v poradí už šiesteho člena miestnej volebnej

komisie.

Ústavný súd poukazuje na znenie § 18 ods. 2 volebného zákona, podľa ktorého

volebná komisia musí mať najmenej päť členov.

Volebný zákon upravuje len minimálny počet členov volebnej komisie

a predpokladá, že žiadna volebná komisia nemôže mať menej ako päť členov. Tento počet

má zabezpečiť bezproblémové plnenie úloh volebnej komisie. Naopak, maximálny počet

členov volebnej komisie volebný zákon neustanovuje.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo vzťahu k tomuto argumentu navrhovateľky

nezistil porušenie zákona, ktoré by malo vplyv na výsledok volieb.

34. Ústavný súd sa napokon venoval argumentu navrhovateľky týkajúcemu

sa tvrdeného porušenia tajnosti hlasovania, keď navrhovateľka namietala, že voliči mali

upravovať hlasovacie lístky mimo na to určeného osobitného priestoru na úpravu

hlasovacích lístkov.

Navrhovateľka v tomto smere neoznačila konkrétne osoby, ktoré mali takto hlasovať,

neuviedla ani to, akého počtu voličov sa tvrdené pochybenie malo týkať, neuviedla žiadne

konkrétne okolnosti uvedeného porušenia a ani akúkoľvek ústavnoprávnu argumentáciu.

Ústavný súd zároveň poukazuje aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu

ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi (navrhovateľovi), aby v záujme prijatia jeho

sťažnosti (návrhu) ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní)

označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho

tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň

pravdepodobné, a súčasne sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré

by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol

vyhlásený ().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd predmetné tvrdenia považoval len za súčasť

odôvodnenia návrhu a právnej argumentácie navrhovateľky.

35. Ústavný súd preto návrh navrhovateľov pri predbežnom prerokovaní odmietol

pre zjavnú neopodstatnenosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2019

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky