Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 119/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho prerokoval ústavnú sťažnosť advokáta

, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. JUDr. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 6. júna 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo aj „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 22. marca 2010 podal

na okresnom súde návrh, ktorým sa domáhal ochrany osobnosti. V konaní vedenom

pod sp. zn. sa uskutočnilo pojednávanie 3. novembra 2014 a následne okresný

súd konanie zastavil z dôvodu litispendencie. Proti zastaveniu konania sa sťažovateľ odvolal

a Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 29. februára 2016

rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 6. októbra 2016 konanie zastavil. Sťažovateľ sa

proti uzneseniu o zastavení konania 21. októbra 2016 odvolal a zároveň upravil žalobu,

čo sa týka výšky náhrady škody.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn. boli porušené, prikázal mu

v jeho právnej veci konať bez zbytočných prieťahov a zároveň mu priznal primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

4. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby oznámil, či trvá

na ústnom pojednávaní vo veci.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. z 18. júla 2019. Po uvedení úkonov súdu

v ich chronologickom poradí predseda okresného súdu uviedol, že dospel k záveru, že „súd

vo veci nekonal efektívne a sústredene. Odvolací súd dvakrát zrušil rozhodnutie súdu prvej

inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, čo spôsobilo v konečnom

dôsledku zbytočné prieťahy v konaní. K celkovej dĺžke konania však prispel aj samotný

sťažovateľ, ktorý podal na súd návrh, ktorý nemal náležitosti podľa ust. § 42 ods. 3 a § 79

ods. 1 a 2 v tom čase platného , preto bol dvakrát vyzývaný

na odstránenie vád návrhu.“.

6. Predseda okresného súdu ďalej uvádza: „V prípade, že ústavný súd dospeje

k záveru, že ústavné právo sťažovateľa postupom Okresného súdu Košice I porušené bolo

a že mu prizná finančné zadosťučinenie, aby zohľadnil aj mieru zavinenia sťažovateľa,

pretože sťažovateľ okrem iného v priebehu konania menil žalobný nárok a rozširoval okruh

žalovaných.“ Predseda okresného súdu zároveň súhlasil, aby ústavný súd o sťažnosti

rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

7. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ zaslal k vyjadreniu predsedu okresného súdu

stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 8. augusta 2019. Uviedol, že je pre neho

„absolútne neprijateľný akýkoľvek pokus o zdôvodnenie či dokonca o ospravedlnenie

evidentných a absolútne neodôvodnených prieťahov v konaní zavinených zo strany

samotných sudcov príslušného súdu“, pričom poukázal na premet konania a tiež

na skutočnosť, že na prieťahy v napadnutom konaní upozorňoval „vedenie súdu na

niekoľkých doslova vynútených stretnutiach so zástupcami vedenia OS Košice I...“.

8. Keďže sťažovateľ bol poučený o tom, že ak nebude v stanovenej lehote žiadne

jeho stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania ústavnému súdu doručené, ústavný súd

bude toho názoru, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Predseda okresného

súdu s upustením od ústneho pojednávania súhlasil a ústavný súd od ústneho pojednávania

upustil, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, spisu okresného súdu sp. zn. ,

ako aj z chronologického prehľadu úkonov uvedených vo vyjadrení predsedu okresného

súdu ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

Konanie vo veci sp. zn. sa začalo 23. marca 2010. Predmetom konania

je žaloba o ochranu osobnosti. Vec bola pôvodne pridelená na prejednanie a rozhodnutie

sudcovi JUDr. Miklušovi.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa

súd vyzval uznesením č. k. -16 z 18. februára 2011 žalobcu, aby doplnil návrh

na začatie konania, keďže nespĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobca doručil

súdu doplnenie návrhu 23. marca 2011.

Uznesením č. k. -23 zo 17. mája 2011 súd opätovne vyzval žalobcu

na doplnenie žalobného návrhu, ktorý tento doručil súdu 9. júna 2011.

Uznesením č. k. -71 z 20. októbra 2011 súd konanie v časti o zaplatenie

sumy 200 000 € zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. novembra 2011.

Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil na 11. apríl 2012, ktoré následne odročil

na neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu.

Dňa 24. apríla 2012 žalobca doručil súdu námietku zaujatosti všetkých sudcov

Okresného súdu Košice I, Košice II a Košice-okolie, a taktiež sudcov Krajského súdu

v Košiciach.

Dňa 7. júna 2012 bola vec po preradení sudcu JUDr. Mikluša na trestný úsek

pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Kudlovskej.

Dňa 26. septembra 2012 žalobca doručil súdu späťvzatie námietky zaujatosti.

JUDr. Kudlovská nariadila pojednávanie vo veci na 1. október 2013, ktoré bolo následne

odročené na neurčito z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 14. november 2013, na ktorom žalobca navrhol,

aby súd pripustil zmenu návrhu a taktiež rozhodol o pripustení ďalších účastníkov

do konania. Pojednávanie bolo odročené na 4. február 2014.

Uznesením č. k. -123 z 10. decembra 2013 súd pripustil, aby

do konania na strane žalovaného vstúpili ako žalovaný v 2. rade Slovenská republika,

zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, a žalovaný v 3. rade Slovenská

republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Proti tomuto

uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3. rade 3. januára 2014.

Pojednávanie nariadené na 4. február 2014 bolo z dôvodu podaného odvolania

zrušené.

Spis bol predložený krajskému súdu 18. februára 2014.

Uznesením č. k. -143 z 10. júna 2014 krajský súd odvolanie odmietol.

Uznesením č. k. -184 z 3. novembra 2014 súd pripustil zmenu

žalobného návrhu a konanie zastavil. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca podaním

doručeným súdu 28. novembra 2014.

Spis bol predložený krajskému súdu 30. januára 2015.

Uznesením č. k. -218 z 29. februára 2016 krajský súd zrušil uznesenie

vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Okresný súd uznesením sp. zn. -225 zo 6. októbra 2016 podanie

žalobcu doručené súdu 7. januára 2014 (návrh na zmenu žalobného návrhu) odmietol

a žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania (k tomuto uzneseniu bolo vydané

opravné uznesenie 11. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. decembra 2016).

Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca 21. októbra 2016.

Spis bol predložený krajskému súdu 27. júna 2017.

Uznesením č. k. -318 z 27. apríla 2018 krajský súd zrušil uznesenie

súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

Uznesením č. k. -330 z 13. septembra 2018 súd priznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu.

Na pojednávaní 6. novembra 2018 súd vec prerokoval a vo veci vyhlásil rozsudok.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca podaním doručeným súdu 5. februára 2019.

Spis bol predložený krajskému súdu 21. mája 2019.

IV.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý súdom prikazuje, aby postupovali

v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzali

zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že prípadná právna či faktická zložitosť napadnutého konania nemohla mať

žiadny vplyv na jeho doterajší priebeh, keďže okresný súd žalobu zamietol z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

20. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ počas

konania niekoľkokrát menil, resp. dopĺňal petit žaloby (23. marca 2011, 12. októbra 2011,

14. novembra 2013, keď navrhol aj pristúpenie účastníkov do konania na strane žalovanej,

7. januára 2014), napokon ho i sám okresný súd uznesením sp. zn.

zo 16. augusta 2016 vyzval na odstránenie vád podania v súvislosti s úpravou petitu

zo 7. januára 2014 a dokonca i v odvolaní proti uvedenému uzneseniu došlo zo strany

sťažovateľa k úprave, resp. doplneniu petitu žaloby. Až rozhodnutím odvolacieho súdu

z 27. apríla 2018 došlo k ustáleniu petitu žaloby vo veci, o ktorej mal okresný súd meritórne

rozhodnúť. Uvedené skutočnosti prispeli k predĺženiu doterajšieho priebehu konania, a teda

sčasti majú aj priamu príčinnú súvislosť so vzniknutými prieťahmi. Ústavný súd tieto

skutočnosti zohľadnil pri rozhodovaní o priznaní primeraného zadosťučinenia.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

22. Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že okresný súd začal vo veci

konať až takmer po roku od doručenia žaloby. V doterajšom priebehu napadnutého konania

sa opakovane vyskytovali obdobia nečinnosti súdu, či už dlhodobej (od októbra 2011

do novembra 2013) alebo krátkodobej (od februára 2016 do októbra 2016, od októbra 2016

do júna 2017). Podľa názoru ústavného súdu bol procesný postup okresného súdu

v napadnutom konaní aj nesústredený a neefektívny, o čom najvýznamnejšie svedčí

skutočnosť, že po vyše deviatich rokoch konania a vykonaní dokazovania vo veci okresný

súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. O nesústredenej

činnosti okresného súdu svedčí i jeho uznesenie zo 6. októbra 2016, ktoré bolo stranám

doručené bez uvedenia kompletného dátumu jeho vydania, čo musel následne okresný súd

napraviť opravným uznesením z 11. novembra 2016.

23. Takýto postup súdu nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka

konania v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

24. Pri posudzovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zohľadnil najmä doterajšiu

celkovú dĺžku namietaného konania (viac ako deväť rokov), dôvod, pre ktorý okresný súd

zamietol žalobu, správanie sťažovateľa v napadnutom konaní, ktoré malo nepochybne

podiel na jeho predĺžení, ako aj neefektívny a nesústredený postup súdu, ktorý bol

poznamenaný obdobiami jeho krátkodobej či dlhodobej nečinnosti. Na tomto základe

ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené

základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

VI.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a nevyhovenie ústavnej sťažnosti

vo vzťahu k príkazu konať vo veci

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa , ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak

ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, pričom neuviedol dôvody, z akých sa ho domáha.

28. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, nesústredený a neefektívny

postup okresného súdu a zjavne neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu

v napadnutom konaní, berúc do úvahy správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo

slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie

sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).

30. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

31. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, svojou

nečinnosťou vo veci konal.

32. Napriek tomu, že ústavný súd rozhodol o porušení sťažovateľovho označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, nedal okresnému súdu príkaz

konať, majúc na zreteli skutočnosť, že v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti bolo

v právnej veci sťažovateľa už meritórne rozhodnuté a vec bola predložená odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o odvolaní, teda sa nachádzala už mimo procesnej dispozície

okresného súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti

nevyhovel (bod 3 výroku rozhodnutia).

33. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu