Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 123/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, , , zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Kašuba, spol. s r. o., Horná 41, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Roman Kašuba, pre namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Brezno sp. zn. z 20. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2019 elektronicky (mailom) a následne 20. septembra 2019 poštou doručená

ústavná sťažnosť spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. júna 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“ alebo „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka uviedla, že v právnej veci žalobcu proti sťažovateľke

ako žalovanej o zaplatenie sumy 131 799,47 eur s príslušenstvom o sťažnosti sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -380 z 11. apríla 2019 (ďalej len

„uznesenie z 11. apríla 2019“), ktorým okresný súd konanie o dovolaní sťažovateľky

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-132 z 11. mája 2016 zastavil, okresný súd rozhodol napadnutým

rozhodnutím, ktorým sťažnosť sťažovateľky zamietol. Proti predmetnému uzneseniu nie je

prípustné podať odvolanie ani dovolanie napriek tomu, že ide o rozhodnutie, ktorým

sa právoplatne skončilo konanie o dovolaní sťažovateľky.

3. Sťažovateľka v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 11. apríla 2019

navrhovala, aby okresný súd predmetné uznesenie zrušil, a to z dôvodov spočívajúcich

v nesprávnom právnom posúdení veci a tiež v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie, resp. predmetné rozhodnutie je v rozpore

s obsahom súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že súdny poplatok za podané dovolanie

vo výške 10 eur bol sťažovateľkou zaplatený 20. mája 2019, teda v posledný deň lehoty

na podanie odvolania, resp. sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 11. apríla 2019

v zmysle o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 1. januára 2016 do 30. júna 2016

(ďalej len „“) v spojení s .

Sťažovateľka v predmetnej sťažnosti poukázala na skutočnosť, že dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -132 z 11. mája 2016 podala 30. júna 2016 faxom,

ktoré doplnila predložením originálu 4. júla 2016, a teda k platnému podaniu predmetného

dovolania došlo už 30. júna 2016, a nie až 4. júla 2016, ako sa nesprávne uvádza v uznesení

okresného súdu z 11. apríla 2019.

4. V nadväznosti na uvedené podľa názoru sťažovateľky v súlade s § 18f zákona

o súdnych poplatkoch sa súdne poplatky za podané dovolanie vyberajú podľa predpisov

účinných do 30. júna 2016. Podľa v znení

účinnom v rozhodnom období súd prvej inštancie zruší uznesenie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty

na podanie odvolania, čo sťažovateľka urobila.

5. Okresný súd napadnutým rozhodnutím sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu

okresného súdu z 11. apríla 2019 zamietol ako nedôvodnú, argumentujúc, že od 1. júla 2017

je účinná novela , a tiež uviedol, že v zmysle zákona

o súdnych poplatkoch sa poplatky vyberajú podľa predpisov účinných do 30. júna 2016.

Okresný súd podľa názoru sťažovateľky však ďalej nesprávne konštatoval, že dané

ustanovenie upravuje len samotné vyberanie poplatkov, a nie postup súdu v zmysle § 10

, keď sa rozhoduje o zastavení konania, a to napriek tomu,

že ide o následok nezaplatenia súdneho poplatku. Okresný súd tak nesprávne postupoval

podľa zákona platného v čase rozhodovania, na základe ktorého v prípade, že žalovaný

nezaplatí súdny poplatok v stanovenej lehote, súd konanie zastaví.

6. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté uznesenie okresného súdu je vzhľadom

na uvedené v rozpore so , ktorý okresný súd neaplikoval

v znení účinnom od 1. januára 2016 do 30. júna 2016. V rozpore s § 18f zákona o súdnych

poplatkoch v spojení s § 10 ods. 3 tohto zákona tak došlo k právoplatnému zastaveniu

konania o dovolaní sťažovateľky ako žalovanej proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-132 z 11. mája 2016, čím okresný súd odňal sťažovateľke právo na súdnu

ochranu. V záujme sťažovateľky je vecné prejednanie jej dovolania proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -132 z 11. mája 2016, konanie o ktorom bolo

napadnutým rozhodnutím právoplatne zastavené v rozpore so zákonom o súdnych

poplatkoch, čo má za následok porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu a inú

právnu ochranu.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu garantované

v článku 46 ods. I a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne

konanie garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa 20. júna 2019 č. k. -392

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Brezno zo dňa

20. júna 2019 č. k. -392 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Brezno na

ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

.

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie ústavnej sťažnosti

13. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka

sa domáha vyslovenia porušenia označených práv uznesením okresného súdu, ktorým bola

zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 11. apríla 2019, ktorým okresný

súd konanie o dovolaní sťažovateľky zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

za podané dovolanie v súdom stanovenej lehote. Sťažovateľka považuje napadnuté

rozhodnutie za arbitrárne a svojvoľné argumentujúc tým, že súdny poplatok zaplatila

v lehote na podanie sťažnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o súdnych

poplatkoch v znení účinnom do 30. júna 2017, v zmysle ktorého bolo možné uhradiť súdny

poplatok do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania.

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľky s odôvodnením,

že na vyrubovanie súdnych poplatkov sa aplikuje účinný

od 1. júla 2017, čo je podľa názoru sťažovateľky postup v rozpore s § 18f zákona o súdnych

poplatkoch.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

16. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti,

príslušný súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí,

spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol

zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť

poplatník vo výzve poučený.

17. Podľa v znení do 30. júna 2017

prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Prvoinštančný

súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo

konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto

poplatníka.

18. Podľa v znení účinnom od 1. júla 2017,

prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku,

ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa ods. 1 alebo ak sú na to

dôvody podľa ods. 2.

19. Podľa z úkonov navrhnutých alebo

za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú súdne poplatky podľa predpisov účinných

do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

20. Ako z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, na zaplatenie

súdneho poplatku v lehote desiatich dní bola sťažovateľka okresným súdom vyzvaná

výzvou z 13. októbra 2016. Sťažovateľka si svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok

v súdom stanovenej lehote riadne nesplnila. Okresný súd obsadený vyšším súdnym

úradníkom v tejto situácii po nadobudnutí účinnosti novely konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku zastavil uznesením z 11. apríla 2019 a sudca okresného súdu sťažnosť

sťažovateľky proti tomuto rozhodnutiu zamietol s odôvodnením, podľa ktorého bol okresný

súd povinný postupovať v súlade so v znení účinnom

po 1. júli 2017, v zmysle ktorého ak poplatník odignoruje súdom určenú lehotu na

zaplatenie súdneho poplatku a súd toto konanie zastaví, dodatočné zaplatenie súdneho

poplatku v lehote určenej na podanie sťažnosti je bez ďalšej relevancie na trvanie konania.

Podľa názoru sťažovateľky je tento právny názor okresného súdu založený na ústavne

neprípustnej aplikácii právneho predpisu účinného od 1. júla 2017 namiesto právnej úpravy

súdnych poplatkov v znení účinnom do 30. júna 2017.

21. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

22. Ústavný súd považuje za potrebné tiež pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ,

, ).

23. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody. Ústavný súd poukazuje i na skutočnosť, že nie

je a ani nemôže byť súdom skutkovým, t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť

všeobecných súdov.

24. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa všeobecný súd nemôže

porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy

v občianskoprávnom konaní (, III. 591/2013). Podľa judikovaného názoru

ústavného súdu o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno

uvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci

priestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.

Naopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden

diskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný

možný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy

tvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite

aplikácie práva ().

25. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka právnej

istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného

(retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. Ústavný súd

už vo viacerých rozhodnutiach (napr. ) vyslovil, že právna teória rozoznáva

retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma

reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou (teda

o pravé spätné pôsobenie nového zákona ide vtedy, keď pôsobí aj pre minulú dobu).

Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré

vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby

účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadi právom novým (teda o nepravom

spätnom pôsobení hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré

právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo

ešte od neskoršej doby; mutatis mutandis ). Pokiaľ ide o nepravú retroaktivitu,

všeobecne v prípadoch stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t. j.

od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej

normy riadia právnou normou novou. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne

skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo ku vzniku

určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca

prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité

zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.

26. Z citovaných ustanovení vyplýva, že následok

nezaplatenia súdneho poplatku vo forme zastavenia konania bol ustanovený v § 10 ods. 1

, ktoré bolo totožné pred aj po novele zákona o súdnych

poplatkoch. Rozdielnosť postupu konajúceho súdu sa po novele zákona o súdnych

poplatkoch prejavila v jedinom možnom postupe konajúceho súdu v prípade, že súdny

poplatok zaplatený nebol ani do uplynutia lehoty určenej vo výzve okresného súdu.

Novelizovaný nepripúšťa možnosť konajúceho

súdu zrušiť uznesenie o zastavení konania v prípade, ak bude súdny poplatok uhradený

do konca lehoty na podanie odvolania (teraz sťažnosti, pozn.), tak ako to bolo pred novelou

.

27. Ústavný súd tiež poukazuje na svoj už opakovane vyslovený právny názor,

že postup súdu pri vyrubovaní súdnych poplatkov sa bez ohľadu na to, kedy poplatková

povinnosť vznikla, spravuje účinným od 1. júla 2017,

čo vyjadril vo svojich viacerých rozhodnutiach, napr. sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a iné.

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že právne závery formulované

sudcom okresného súdu nenesú podľa názoru ústavného súdu žiadne prvky arbitrárnosti,

ktoré by mali byť korigované v konaní pred ústavným súdom a ktoré by mohli

pre nedostatok primeranej reakcie zo strany okresného súdu zakladať ústavnú

neudržateľnosť napadnutého rozhodnutia. Sťažnosť preto odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

29. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu