Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 23/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. novembra 2019

v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Libora Duľu (sudca

spravodajca), Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara,

Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského predbežne prerokoval

návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej poverenou

zástupkyňou Mgr. Natáliou Blahovou, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)

o súlade ustanovenia Civilný

mimosporový poriadok v znení v časti slov „a proti právoplatnému

uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania“ s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41

ods. 1 a v spojení s , Charty

základných práv Európskej únie, čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2

a čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, čl. 11

ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2013 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa

zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, a čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovenia

v znení v časti slov „a proti

právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. septembra

2019 doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“), zastúpenej poverenou zástupkyňou

Mgr. Natáliou Blahovou, na začatie konania podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia

Z. z. v znení (ďalej aj „“)

v časti slov „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny

vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ (ďalej aj „napadnuté zákonné

ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 v spojení s , Charty základných práv Európskej únie (ďalej

len „charta“), čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2 a čl. 11 Dohovoru

o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky

dohovor“), čl. 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2013 o súdnej právomoci a uznávaní

a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,

ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), a čl. 6

a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu uvádza, že Národná rada

Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) 10. mája 2019 schválila zákon

č. , ktorým sa dopĺňa ,

ktorým boli do ustanovenia upravujúceho prípustnosť žaloby na obnovu konania

vložené slová „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny

vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“. S účinnosťou od 1. júna 2019

tak ustanovenie znie: Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti

právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve a proti právoplatnému uzneseniu

v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo

zadržania, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nemožno dosiahnuť inak.

2.1 Skupina poslancov tiež poukazuje na to, že prijatím ,

ktorým sa dopĺňa , bolo prelomené

veto prezidenta Slovenskej republiky, ktorý predchádzajúci zákon rovnakým spôsobom

novelizujúci ustanovenie vrátil národnej rade podľa

s návrhom na jeho neprijatie ako celku.

3. Podľa navrhovateľov je napadnuté zákonné ustanovenie pripúšťajúce žalobu na

obnovu konania v tzv. návratových konaniach v rozpore s ,

s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ako aj s právom Európskej únie

„a tiež so základnými zásadami v nich vyjadrenými, a to najmä zásadou presadzovania

najlepšieho záujmu maloletých detí, zásadou právnej istoty a zásadnou rýchlosti konania

a bezprieťahovosti rozhodovania“. Skupina poslancov tvrdí, že dôsledky aplikácie

napadnutého zákonného ustanovenia budú v priamom rozpore s tým, čo deklarovali

predkladatelia návrhu zákona, ktorí ho odôvodňovali „prirodzenou nutnosťou chrániť životy

maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením“.

4. Skupina poslancov v ďalšej časti návrhu popisuje právnu povahu inštitútu obnovy

konania a tzv. návratových konaní. Navrhovatelia v tejto súvislosti okrem iného uvádzajú:

„Predkladatelia sa v dôvodovej správe snažili dokázať, že

žaloba na obnovu konania je všeobecne uplatniteľným mimoriadnym opravným

prostriedkom, ktoré nie je viazané na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia, a teda,

že je možné ňou napadnúť tak právoplatné uznesenia ako aj právoplatný rozsudok či

platobný rozkaz.

... Na rozdiel od toho, čo je uvedené v dôvodovej správe k ,

obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výnimku zo zásadnej

nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatného rozhodnutia, a preto je použitie žaloby na

obnovu konania obmedzené množstvom podmienok, a to najmä podmienok jej prípustnosti.

Základným účelom tohto mimoriadneho opravného prostriedku je náprava konečných

meritórnych rozhodnutí vo veci samej, ktoré trpia skutkovými pochybeniami, a ktoré

nemožno napraviť inak... V mimosporovom konaní bolo až do prijatia predmetnej spornej

novely takéto obmedzené použitie žaloby o obnovu

konania zvýraznené tým, že taká žaloba bola v prípade uznesení prípustná len proti

právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve ( a ). Aj

v mimosporovom konaní je tak možné hovoriť o výnimočnosti podania takejto žaloby proti

právoplatným uzneseniam. Je možné preto zhrnúť, že žaloba na obnovu konania je

prípustná len výnimočne, kde to stanovuje zákon, ktorý v tomto smere obsahuje negatívnu

alebo pozitívnu úpravu a že koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkoch v civilnom

procese je postavená tak, že tieto nie sú prípustné proti rozhodnutiam predbežnej povahy.

Základným a primárnym cieľom Návratových konaní je odstrániť protiprávny stav

miesta pobytu maloletého dieťaťa a tiež minimalizovať negatívny dopad na dieťa v súvislosti

s jeho protiprávnym premiestnením alebo zadržaním. Pre Návratové konania je preto

kľúčové určiť obvyklý pobyt dieťaťa, pri čom sa zohľadňujú viaceré skutkové okolnosti, a to

kde sa dieťa zdržiava, kam chodí do školy, akú má štátnu príslušnosť, jeho jazykové znalosti

a mnoho iných faktorov. Obvyklý pobyt dieťaťa je tak determinovaný jeho rodinnými,

sociálnymi, kultúrnymi a inými väzbami v danom štáte. Tomu je prispôsobené aj

dokazovanie, ktoré sa vykonáva čo možno v najužšom možnom rozsahu a vzťahuje sa iba na

otázky súvisiace so skutočnosťami, či došlo k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu

dieťaťa a prípadne, či existujú dôvody pre jeho nenavrátenie do krajiny obvyklého pobytu.

Osobitným a charakteristickým znakom Návratových konaní je preto povinnosť súdu

rozhodnúť o návrhu na návrat maloletého urýchlene (vo forme uznesenia a spravidla do

6 týždňov odo dňa začatia konania), a to tými najrýchlejšími postupmi, ktoré mu

vnútroštátny právny poriadok umožňuje. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že v Návratových

konaniach súd nerozhoduje o tom, kto má právo starostlivosti o maloleté dieťa, resp.

o opatrovníckom práve vo vzťahu k dieťaťu. Naopak súd uznesením rozhoduje len o tej

skutočnosti, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého v cudzine

a o prípadnom následnom návrate maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu. Právo

starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj opatrovnícke právo, sú predmetmi samostatných iných

konaní vo veci samej na súdoch v krajine obvyklého pobytu dieťaťa. S ohľadom na vyššie

uvedené je tak možné zhrnúť, že právoplatné uznesenie súdu v Návratových konaniach má

predbežnú povahu v tom zmysle, že sa ním určuje len miesto obvyklého pobytu maloletého

dieťaťa a nariaďuje sa jeho návrat do takejto krajiny, a teda sa v ňom v konečnom dôsledku

rieši len to, ktorý súd (slovenský alebo iný podľa krajiny obvyklého pobytu maloletého) má

následne v inom konaní právomoc rozhodnúť vo vzťahu k úprave rodičovských práv

a povinností.“

5. Navrhovatelia tiež poukazujú na skutočnosť, že do prijatia napadnutého zákonného

ustanovenia slovenský právny poriadok vylučoval v tzv. návratových konaniach akýkoľvek

mimoriadny opravný prostriedok. V tejto súvislosti uvádzajú, že „V prípade dovolania

zostala úprava ustanovenia nezmenená, t. j. aj

minulé aj súčasné znenie explicitne vylučuje podanie dovolania v takýchto konaniach,

pričom aj podľa komentárov k tomuto ustanoveniu je takáto úprava v plnej miere

opodstatnená, keďže pripustenie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

(a eventuálne aj odklad vykonateľnosti) by mohol zmariť význam Návratových konaní, kde

hrá mimoriadnu úlohu práve skoré rozhodnutie o návrate maloletého a jeho skorý návrat na

miesto jeho obvyklého pobytu... do účinnosti spornej novely Civilného mimosporového

poriadku bolo (aj, pozn.) podanie žaloby na obnovu konania v Návratových konaniach

neprípustné. Opodstatnenosť takejto úpravy bola pritom totožná ako v prípade dovolania,

t. j. pripustenie obnovy konania by mohlo zmariť význam Návratových konaní“.

6. Navrhovatelia ďalej argumentujú, že

„pripustením žaloby na obnovu konania proti právoplatnému uzneseniu

v Návratovom konaní, ktoré má... predbežný charakter, došlo k neprimeranému zásahu

do stability právnych vzťahov založených takýmto rozhodnutím...

... došlo k absolútne neopodstatnenému rozšíreniu procesných možností tej strany,

ktorá v konkrétnom Návratovom konaní zapríčinila protiprávny stav, keďže táto nová

úprava fakticky umožňuje takej strane ďalšie predlžovanie Návratového konania, čo

je v rozpore so zásadami právneho štátu, dobrých mravov a tiež aj v zásadnom rozpore

s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a vedie k oslabeniu Haagskeho dohovoru

a Nariadenia Brusel IIa...

... Vzhľadom na to, že v Návratových konaniach je posudzovaný obvyklý pobyt

dieťaťa, môže neprimerané predlžovanie konania a tým aj odďaľovanie rozhodnutia

o návrate dieťaťa spôsobiť zmenu v parametroch rozhodovania vo veci samej pomocou

plynutia času, pretože čím dlhšie konanie o návrat dieťaťa trvá, tým väčšia je

pravdepodobnosť, že dieťa si počas takéhoto obdobia vytvorí pevnejšie sociálne a iné väzby

práve k jeho novému miestu pobytu (t. j. ku krajine, kde bolo neoprávnene premiestnené

alebo v ktorej bolo neoprávnene zadržané).

... Okrem dĺžky konania je obnova konania nevhodným procesným prostriedkom aj

z dôvodu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, ku ktorému môže dôjsť na návrh alebo

následne zo zákona po povolení obnovy konania... prípustnosť žaloby na obnovu konania

vyvoláva u účastníkov konania pocit právnej neistoty, ktorý nie je žiadúci, a to najmä nie

v tak citlivých konaniach, akými sú práve rozhodovania vo veciach týkajúcich sa maloletých

detí.

... Je zásadné, že akékoľvek rozhodnutie (vyhovujúce aj nevyhovujúce) v Návratovom

konaní neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (t. j. vec o práve na starostlivosť o dieťa),

a teda vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností nemá charakter res iudicata.

Aj preto v prípade porušenia práv účastníka konania v Návratovom konaní, nie je žaloba

na obnovu konania nevyhnutnou a jedinou možnosťou, pretože náprava takých porušení

môže byť zabezpečená aj v meritórnom konaní, avšak je zásadné, že o tom má rozhodovať

súd v krajine obvyklého pobytu dieťaťa.

... predmetná novela v zmysle zákona

č. nechráni najlepší záujem maloletého dieťaťa, pretože jej aplikáciou sa

v praxi predlžuje stav právnej neistoty, v ktorej sa dieťa nachádza, naopak umožňuje

predlžovať protiprávny stav a je spôsobilá naďalej zhoršovať podmienky pre zabezpečenie

najlepšieho záujmu dieťaťa, a to najmä vo forme stability, predvídateľnosti a ochrany

zdravého vývinu maloletého.“.

7. Skupina poslancov namietaný nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia

s článkami a dohovoru označenými v ich návrhu (a v záhlaví tohto uznesenia, pozn.)

odôvodňuje najmä takto:

«... v súvislosti s prijatím predmetného okrem iného nedošlo

k splneniu požiadavky stability a spravodlivého obsahu zákona a tiež podmienky jeho

primeranosti a predvídateľnosti, a to z dôvodu, že zákon vnáša do Návratových konaní

nestabilitu právnych vzťahov deklarovaných právoplatnými uzneseniami, t. j. rozhodnutiami

splňujúcimi atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti... Tento zákon ďalej neposkytuje rozumnú

mieru istoty a ochrany najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v tom zmysle, že nedôjde

k jeho zneužitiu zo strany toho účastníka, ktorý protiprávny stav v Návratovom konaní

zavinil a tiež k umelému predlžovaniu takýchto konaní, ktorých elementárnym znakom je

rýchlosť rozhodovania a tým aj záujem na okamžitom odstránení neistoty, v ktorej sa

maloleté dieťa nachádza.

... Podľa navrhovateľov je novela... v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok ( SR), a to najmä

z toho dôvodu, že neposkytuje maloletému dieťaťu, a „poškodenému“ účastníkovi konania

istotu, že sa voči nim bude zachovávať právo. Ako už bolo vyššie uvedené plynutie času má

v Návratových konaniach mimoriadny význam, pretože priamo zásadne ovplyvňuje

posudzovanie obvyklého pobytu maloletého. To znamená, že právo „poškodeného“

účastníka konania a maloletého dieťaťa v Návratových konaniach je zachované len v tých

konaniach, ktoré sú dostatočne rýchle (trvajú spravidla maximálne 6 týždňov), čo v prípade

pripustenia obnovy konania nemôže byť naplnené.

... predmetná sporná novela spôsobila, že Slovenská republika porušila svoj záväzok

uznávania, dodržiavania a viazanosti s Haagskym dohovorom. Nariadením Brusel IIa,

Dohovorom o právach dieťaťa. Dohovorom o ľudských právach a Chartou EÚ, ktoré

navyše podľa SR majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou.

... Ústavná ochrana práva na súkromie a rodinný život sa priznáva aj vo fáze tvorby

práva. To znamená, že aj zákon, ktorý je prijímaný v riadnom legislatívnom procese nemôže

zasahovať do právneho postavenia účastníka konania nad nevyhnutnú mieru, t. j. tak, že by

takémuto účastníkovi nebolo zachované jeho právo na súkromný a rodinný život. Pokiaľ sa

tak stane a takýto zákon je prijatý v riadnom legislatívnom procese, dostáva sa do rozporu

s SR a Dohovoru o ľudských právach... Osobitná ochrana detí

a mladistvých sa okrem iného prejavuje aj vo všeobecnej zásade, ktorými je riadené každé

konanie týkajúce sa maloletých detí (t. j. aj Návratové konanie), a to v zabezpečení

a zachovaní najlepšieho záujmu takýchto detí. S právom na spravodlivé súdne konanie je

neodmysliteľne spojené aj právo na prístup súdu a právo na rozhodnutie bez zbytočných

prieťahov. ... Pomalá, nereálna a neefektívna spravodlivosť totiž nie je spravodlivosťou.

Z toho plynie, že všetko, čo by takúto reálnosť a efektívnosť súdnej ochrany narúšalo (napr.

pripustenie obnovy konania v Návratových konaniach), spôsobuje rozpor s čl. 46 ods. 1

a SR a tiež s Dohovoru o ľudských právach.

... novela... neoprávnene zasahuje do súkromného a rodinného života maloletého

dieťaťa a tiež toho účastníka konania, ktorého právo bolo porušené v dôsledku

neoprávneného premiestnenia dieťaťa z krajiny jeho obvyklého pobytu alebo jeho

neoprávneného zadržania v cudzine. Táto neoprávnenosť zásahu spornej novely spočíva

v tom, že jej zásah nemá základ v medzinárodných dokumentoch, ktorými je Slovenská

republika viazaná (najmä Haagsky dohovor a Nariadenie Brusel IIa), nesleduje ustanovený

cieľ urýchleného návratu dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu, nehľadí na najlepší

záujem dieťaťa a nie je nevyhnutným a primeraným opatrením nápravy prípadných

pochybení... Prijatá novela... ďalej porušuje právo na spravodlivý súdny proces a právo

na súdnu ochranu vo svojej podstate, pretože jej prostredníctvom sa nevykonáva

spravodlivosť, resp. sa spravodlivosť vykonáva oneskorene, čím sa ohrozuje činnosť

a dôveryhodnosť justície. Predmetná novela sa ďalej prieči aj účelu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, pretože v jej dôsledku sa predlžuje stav právnej neistoty

maloletého dieťaťa a v konečnom dôsledku aj toho účastníka, do ktorého práva bolo

zasiahnuté neoprávneným premiestnením alebo zadržaním dieťaťa.»

8. Namietaný nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia s čl. 24 charty (a následne

v podstate zhodne aj s čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa, pozn.) navrhovatelia

odôvodňujú najmä takto:

„... novela... nechráni blaho dieťaťa, naopak rozširovaním procesných možností

strany, ktorá v konkrétnom Návratovom konaní zapríčinila protiprávny stav, môže mať

výrazne negatívny vplyv na maloleté dieťa, pretože nová procesná možnosť podať žalobu

na obnovu konania zásadne ovplyvňuje dĺžku celého konania a tým aj prípadný protiprávny

stav vo vzťahu k pobytu maloletého dieťaťa. Navyše je možné dôvodne predpokladať, že

k podávaniu žalôb na obnovu konania (aj z účelových a špekulatívnych dôvodov) bude

dochádzať v zvýšenej miere a tiež že v dôsledku toho budú Návratové konania trvať

minimálne jeden rok, čo je časová hranica predpokladaná zákonom a medzinárodnými

dokumentami, kedy je možné predpokladať, že dieťaťa sa už zžilo s novým prostredím.

Novelizovaná úprava... tak v zásade nemôže byť a ani nie je v súlade s najlepším záujmom

maloletého dieťaťa. Okrem toho táto novelizovaná úprava porušuje právo dieťaťa na

udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s oboma rodičmi a tiež aj s inými

rodinnými príslušníkmi zo strany oboch rodičov.“

9. Skupina poslancov napokon namieta nesúlad napadnutého zákonného ustanovenia

aj s čl. 1, čl. 2 a čl. 11 Haagskeho dohovoru a s čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa, čo

odôvodňuje okrem iného tým, že

«... nová úprava prakticky znemožňuje okamžitý

návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržaných detí a súčasne zavádza procesný

prostriedok, ktorý priamo umožňuje neustále predlžovať Návratové konanie a tým aj

zachovávať stav, v ktorom dochádza (môže dochádzať) k porušovaniu opatrovníckeho práva

a práva styku podľa právneho poriadku krajiny, kde má maloleté dieťa obvyklý pobyt.

Slovenská republika prijatou novelizovanou úpravou prijala fakticky opačné opatrenie

v porovnaní so základnou ideou Haagskeho dohovoru a Nariadenia Brusel IIa... Procesná

možnosť podať žalobu na obnovu konania preto neminimalizuje negatívny dopad

neoprávneného premiestnenia alebo neoprávneného zadržania na dieťa. Dôsledkom

aplikácie novej úpravy v praxi môže byť zmena v parametroch rozhodovania

v opatrovníckych veciach pomocou plynutia času, pretože čím dlhšie konanie o návrat

dieťaťa trvá, tým väčšia je pravdepodobnosť, že dieťa sa počas takéhoto obdobia zžije

s novým prostredím, a preto jeho návrat do pôvodnej krajiny obvyklého pobytu už nebude

možný. Nová úprava tak zásadne ovplyvňuje posudzovanie súdnej právomoci

v opatrovníckych veciach, pretože v zmysle Haagskeho dohovoru aj Nariadenia Brusel IIa

má právomoc konať súd v krajine, v ktorej malo dieťa obvyklý pobyt pred únosom, až kým

dieťa nezačne žiť prevažne v inej krajine. To inými slovami znamená, že predmetná nová

úprava spôsobuje, že „z nepráva môže vzniknúť právo“, čo je v právnom štáte neprípustné.

... Zásadný rozpor spornej novely s Haagskym dohovorom a tiež s Nariadením Brusel

IIa je možné vidieť aj v tom, že predlžovanie Návratového konania prostredníctvom obnovy

konania môže spôsobiť, že žiaden súd dlhší čas nebude rozhodovať o statuse dieťaťa,

pretože súdy v Slovenskej republike nebudú mať na to právomoc (túto právomoc nemajú, ak

SR nie je krajinou obvyklého pobytu dieťaťa) a súdy v krajine obvyklého pobytu nebudú mať

praktickú možnosť tak urobiť (pretože dieťa sa v takej krajine reálne nenachádza), čo je

stav, ktorý je nepochybne v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

... V kontexte s vyššie uvedenými argumentami, navrhovatelia ďalej poukazujú na

rozhodnutie ESĽP vo veci López Guió proti Slovenskej republike, v ktorom ESĽP výslovne

prihliadal na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Bratislava II v inej veci medzinárodného

únosu dieťaťa, že dostupnosť dovolania a mimoriadneho dovolania v právnom poriadku

Slovenskej republiky môže viesť k popretiu základného účelu a podstatu konania podľa

Haagskeho dohovoru, ktorým je urýchlená obnova pôvodného stavu, ak je možná, inak

povedané návrat dieťaťa do jeho krajiny obvyklého pobytu v čo najkratšej možnej dobe. Na

základe uvedeného zaujal ESĽP v konečnom dôsledku stanovisko, že Slovenská republika

nezabezpečila sťažovateľovi jeho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,

čoho dôsledku došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ľudských právach.

Toto rozhodnutie hoci okrem iného hovorí o prípustnosti dovolania a mimoriadneho

dovolania v Návratových konaniach je možné zovšeobecniť na mimoriadne opravné

prostriedky ako také, pretože argumentácia týkajúca sa dôvodnosti vylúčenia prípustnosti

dovolania a mimoriadneho dovolania z právneho poriadku Slovenskej republiky

v Návratových konaniach je v plnej miere aplikovateľná aj na dôvodnosť vylúčenia

prípustnosti žaloby na obnovu konania v takýchto konaniach ako ďalšieho mimoriadneho

opravného prostriedku.».

10. Na základe argumentácie uvedenej v návrhu skupina poslancov navrhuje,

aby po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenie §75 v slovách „a proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat

maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania“ zákona

č. v znení , ktorým

sa doplnil nie je v súlade s

- čl. 1 ods. 1 a ods. 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 v spojení s SR,

- čl. 24 Charty základných práv Európskej únie,

- čl. 3 a čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa,

- Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (Haagsky

dohovor), najmä s čl. 1, čl. 2 a čl. 11,

- čl. 11 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní

a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,

ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel IIa), a

- čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

11. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej

pozastavil účinnosť napadnutej časti ustanovenia .

II.

Predbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov

12. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

13. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrh na začatie konania podľa o súlade právnych predpisov nižšej

právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, môže podať najmenej pätina poslancov národnej rady.

15. Podľa druhej vety skupinu poslancov

národnej rady podľa ako účastníka konania zastupuje

poverený zástupca.

16. Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia,

s ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

20. Ústavný súd podľa predbežne prerokoval

návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,

za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto

skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto

uznesenia). Rozsah prieskumu dotknutého zákonného ustanovenia vo vzťahu k referenčným

normám, súlad s ktorými sa má posúdiť (a medzi ktorými je aj právne záväzný akt

Európskej únie uvedený v závere výpočtu v bode 10), nebol oproti návrhu skupiny

poslancov obmedzený s tým, že špecifické súvislosti tejto právnej situácie budú

posudzované v ďalšom konaní.

III.

K návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného ustanovenia

21. Skupina poslancov tiež navrhuje, aby ústavný súd do rozhodnutia vo veci samej

pozastavil účinnosť napadnutého zákonného ustanovenia.

22. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku

1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

23. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu

pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

24. Podľa v návrhu na pozastavenie účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia musí byť

uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná

hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok

hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní napadnutého právneho predpisu, jeho časti

alebo niektorého jeho ustanovenia.

25. Skupina poslancov svoj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného

ustanovenia odôvodňuje takto:

„Návrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú rovnakými argumentmi,

aké sú použité vyššie pre meritum veci, v tejto súvislosti preto v celom rozsahu odkazujú

na text vyššie; pozastavenie účinnosti okrem toho odôvodňujú časovou nevyhnutnosťou

vo väzbe na už nadobudnutú účinnosť predmetnej novely Civilného mimosporového

poriadku.“

26. V súvislosti s návrhom skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutej

právnej úpravy ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej

opakovane zdôrazňuje, že k uplatneniu svojej právomoci podľa

pristupuje len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom výnimočne, tzn.

v prípadoch, keď spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd, resp. hrozba

hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku sú v návrhu dostatočne

konkretizované a z okolností prípadu zjavne vyplýva, že takéto tvrdenie navrhovateľov

možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené ().

27. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci

poukazuje na ustanovenie

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý sa podľa subsidiárne

vzťahuje aj na konania upravené naposledy označeným zákonom, teda sa takto vzťahuje aj

na návratové konanie. Podľa súd (pri rozhodovaní o žalobe na obnovu

konania, pozn.) môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa. Zároveň platí, že podľa

právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že podanie žaloby

na obnovu konania samo osebe nemá za následok odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia (v danom prípade uznesenia vydaného v tzv. návratovom konaní), ale je vecou

príslušného súdu, aby s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu zvážil, či odloží

vykonateľnosť žalobou na obnovu konania napadnutého rozhodnutia, resp. či obnovu

konania povolí, v dôsledku čoho potom už dôjde k odkladu vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia zo zákona. Primárne, zákonná formulácia „dôvody hodné osobitného zreteľa“

vo vzťahu k možnému odkladu vykonateľnosti rozhodnutím súdu (po podaní žaloby

na obnovu konania), ktorá vyjadruje vzťah výnimočnosti pre vyhovenie takému návrhu, je

základným dôvodom, pre ktorý ústavný súd nevyužil možnosť uvedenú v bodoch 22 a 23,

či už reagujúc na podaný návrh, alebo konajúc ex offo.

28. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia

a zároveň konštatujúc absenciu relevantnej argumentácie skupiny poslancov v ich návrhu

na pozastavenie účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá by mohla viesť k odlišnému

posúdeniu tejto otázky, dospel ústavný súd k záveru, že s účinnosťou napadnutého

zákonného ustanovenia v danom prípade nie je spojené také priame a bezprostredné

ohrozenie základných práv a slobôd ani hrozba značnej hospodárskej škody, ako ani hrozba

iného vážneho nenapraviteľného následku takej intenzity, ktoré by odôvodňovali uplatnenie

„výnimočnej“ právomoci ústavného súdu vyplývajúcej z . Ústavný súd

preto návrhu skupiny poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutého zákonného

ustanovenia nevyhovel (bod 2 výrokovej časti tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. novembra 2019

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky