Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 372/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o., Hanojská 1, Košice, IČO 36197459,

zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Mižákom, advokátska kancelária, Letná 40, Košice,

vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho rozsudkom sp. zn.

z 24. mája 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 28. marca 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o.,

Hanojská 1, Košice, IČO 36197459 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Jozefom Mižákom, advokátska kancelária, Letná 40, Košice, ktorou namieta

porušenie zákazu diskriminácie podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na podnikanie podľa a základného práva

na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj jeho rozsudkom sp. zn.

z 24. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom sp. zn. z 28. marca 2019 (ďalej len

„rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „ÚPSVaR“) č. LC1/RK/KON/2016/15, 2016/282414

z 30. augusta 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola sťažovateľke za porušenie

zákazu nelegálneho zamestnávania podľa

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) uložená

pokuta vo výške 2 000 €.

3. Sťažovateľka proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚPSVaR podala riadne a včas

odvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny, Špitálska 8, Bratislava (ďalej len „ústredie“), rozhodnutím č. 2016/149778

UPS/US1/OK2/BEZ/2016/17300 z 13. októbra 2016 (ďalej len „druhostupňové

rozhodnutie“) tak, že odvolanie sťažovateľky zamietlo a prvostupňové rozhodnutie

ako vecne správne potvrdilo.

4. Sťažovateľka sa následne medzi iným domáhala proti ústrediu preskúmania

zákonnosti právoplatného druhostupňového rozhodnutia správnou žalobou doručenou

krajskému súdu 21. decembra 2016, ktorá bola v tejto časti ako nedôvodná zamietnutá.

5. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas aj kasačnú

sťažnosť, ktorá však bola rozsudkom najvyššieho súdu zamietnutá. Rozsudok najvyššieho

súdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 6. júna 2019.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti medzi inými uviedla:

«... Sťažovateľ má počnúc od 09.10.2013 až doposiaľ s jedným svojim zamestnancom

nepretržite pracovnoprávny vzťah. Tento pracovnoprávny vzťah bol založený dohodami

o pracovnej činnosti a od 01.01.2016 až po súčasnosť je založený pracovnou zmluvou.

Sťažovateľ najsamprv na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 08.10.2013,

v ktorej bol ako deň nástupu zamestnanca na výkon práce dohodnutý deň 09.10.2013,

svojho zamestnanca prihlásil do verejného poistného systému odo dňa 09.10.2013.

Následne sťažovateľ uzavrel s tým istým zamestnancom Dohodu o pracovnej činnosti

zo dňa 31.12.2013, v ktorej bol ako deň nástupu zamestnanca na výkon práce dohodnutý

deň 01.01.2014, sťažovateľ však po ukončení výkonu práce na základe (predchádzajúcej)

Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 08.10.2013 nevykonal odhlásenie a prihlásenie svojho

zamestnanca, ale tento zostal naďalej nepretržite prihlásený vo verejnom poistnom systéme

odo dňa 09.10.2013.

Tak isto ani ukončení výkonu práce na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa

31.12.2013 a po uzavretí Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015, v ktorej bol ako

deň nástupu do práce dohodnutý deň jej uzavretia, sťažovateľ nevykonal odhlásenie

a prihlásenie svojho zamestnanca, ale tento zostal naďalej nepretržite prihlásený

vo verejnom poistnom systéme odo dňa 09.10.2013.

Sťažovateľ však bezprostredne potom, čo sa dozvedel o „nesprávnosti“ svojho

postupu ohľadom splnenia so svojej povinnosti ohľadom odhlasovania a prihlasovania

svojho zamestnanca do verejného poistného systému, dňa 16.03.2015 vykonal nápravu tým,

že svojho zamestnanca do verejného poistného systému odhlásil a súčasne prihlásil,

na čo sťažovateľ poukázal vo svojej žalobe ako aj replike...

Z už uvedených je zjavné, že neexistuje výluka, hoci čo i len v jednom dni v prihlásení

do evidencie verejného systému Sociálnej poisťovne, ktorá by mala negatívny dopad

na či už zamestnanca, zamestnávateľa, štátny rozpočet, či na rozpočet verejnej správy.

A teda zamestnanec sťažovateľa bol počas celej doby trvania pracovnoprávneho

vzťahu so sťažovateľom, t. j. od 09.10.2013 do verejného poistného systému nepretržite

prihlásený a sťažovateľ si za celé toto obdobie svoju odvodovú povinnosť ohľadom tohto

zamestnanca aj riadne plnil.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutia ohľadom

(ne)splnenia si svojej odhlasovacej/prihlasovacej povinnosti ako zamestnávateľa do

systému verejného poistenia za šikanózne a v rozpore s princípom všeobecnej

spravodlivosti...»

7. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti ARKA - Slovakia, s. r. o. na podnikanie podľa čl. 35

ods. 1 , základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, ustanovenie

o zákaze diskriminácie ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ako aj jeho Rozsudkom

sp. zn. zo dňa 24.05.2017 a tiež aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho Rozsudkom sp. zn.

18/2017 z 28.03.2019 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa

24.05.2017 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28.03.2019 sa zrušujú a vec sa im vracia na ďalšie konanie.

3. Spoločnosti ARKA - Slovakia, s. r. o. sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 € (slovom: päťtisíc eur), ktoré sú Krajský súd v Banskej

Bystrici a Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi ARKA - Slovakia, s. r. o. priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 346,26 € + 69,25 € = 415,51 € (dva úkony právnej služby - príprava

a prevzatie a spísanie sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 163,33 € + 9,80 €

režijný paušál + 20 % DPH), ktoré sú Krajský súd v Banskej Bystrici a Najvyšší súd

Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne povinní uhradiť na účet advokáta JUDr. Jozefa

Mižáka, číslo účtu: IBAN... vedený v do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nález.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, rod

alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať.

12. Podľa každý na právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o

ústavnom súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že jej predmetom je

namietané porušenie , označených základných práv podľa , ako aj

označeného práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu a tomuto predchádzajúcim

postupom, ako aj rozsudkom najvyššieho súdu a tomuto predchádzajúcim postupom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že aj keď svoju, počnúc

od 9. októbra 2013, na základe viacerých (celkom troch, pozn.) samostatných dohôd

o pracovnej činnosti zamestnanú zamestnankyňu prihlásila do registra poistencov

podľa o sociálnom poistení v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) iba v rámci vzniku prvej

dohody o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013 [táto zamestnankyňa tak bola nepretržite

prihlásená do registra poistencov až do 16. marca 2015, keď ju sťažovateľka (formálne)

odhlásila a súčasne aj prihlásila (pri nesplnení odhlasovacej povinnosti týkajúcej sa zániku

prvej dohody o pracovnej činnosti a pri nesplnení prihlasovacej povinnosti týkajúcej sa

vzniku a odhlasovacej povinnosti týkajúcej sa zániku druhej dohody o pracovnej činnosti,

pozn.)], nesplnenie prihlasovacej povinnosti pred vznikom poslednej (tretej) dohody

o pracovnej činnosti 1. januára 2015, resp. pred začatím výkonu činnosti na jej základe,

nemôže byť považované za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2

písm. b) zákona o nelegálnej práci.

17. Podľa názoru sťažovateľky uloženie pokuty vo výške 2 000 € za porušenie

zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci

dôsledkom príliš formalistického prístupu pri interpretácii relevantných právnych noriem

odporuje účelu tohto zákona a je v rozpore aj s princípom všeobecnej spravodlivosti.

18. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka rozsudok krajského súdu,

ako aj rozsudok najvyššieho súdu za arbitrárny.

III.1 K rozsudku krajského súdu a tomuto predchádzajúcemu postupu

19. Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

20. Podľa , a Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) kasačnú sťažnosť možno

odôvodniť okrem iných len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces, rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci a odklonil

sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

21. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa

preskúmania ústavnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a tomuto

predchádzajúceho postupu využitím ďalšieho opravného prostriedku, a to kasačnej

sťažnosti, ktorú sťažovateľka s odvolaním sa na naplnenie dôvodov podľa § 440 ods. 1

písm. f), g) a h) napokon pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj účinne

využila. O tejto jej kasačnej sťažnosti bolo rozhodnuté rozsudkom najvyššieho súdu.

22. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu

k rozsudku krajského súdu a tomuto predchádzajúcemu postupu) už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2

písm. a) ].

III.2 K rozsudku najvyššieho súdu a tomu predchádzajúcemu postupu

A) K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

23. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

24. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

25. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti

považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku najvyššieho

súdu:

„... Za nesporné považoval správny súd (správny súd rozumej v texte ako krajský

súd, pozn.)... že zamestnávateľ/žalobca uzatvoril so zamestnankyňou

dohodu u pracovnej činnosti 1. januára 2015, s dobou trvania dohody od 1. januára 2015

do 31. decembra 2015. Aj samotná zamestnankyňa... pri výkone kontroly uviedla, že pracuje

na základe dohody o pracovnej činnosti z 1. januára 2015. K prihláseniu zamestnankyne

do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové zabezpečenie nepochybne došlo

16. marca 2015, spätne k 1. januáru 2015. Žalobca... uviedol, že so zamestnankyňou... mal

uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od roku 2013, konkrétne od 09. októbra 2013...

Zamestnankyňa bola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne na základe prvej dohody

z roku 2013, aj v období od 1. januára 2015 do 15. marca 2015 a boli za ňu hradené

odvodové povinnosti. Dňa 16. marca 2015 došlo podľa žalobcu k prehláseniu

zamestnankyne - odhláseniu z dohody o pracovnej činnosti z 9. októbra 2013 a k

prihláseniu na základe dohody o pracovnej činnosti z 1. januára 2015.

... Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 3 ods. 2 zakazuje

nelegálne zamestnávanie. Skutková podstata nelegálneho zamestnávania je vymedzená v § 2

ods. 2 tohto zákona. Jedným zo spôsobov, ako sa možno tohto správneho deliktu dopustiť,

je aj využívanie závislej práce fyzickej osoby právnickou osobou, ak s ňou bol založený

pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitého predpisu

a právnická osoba ako zamestnávateľ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia

§ 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, teda prihlásiť zamestnanca

do príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začne prácu vykonávať, najneskôr

pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

... Obrana žalobcu voči právnemu posúdeniu vykonanému orgánom verejnej správy

o tom, že s príslušnou zamestnankyňou mal kontinuálne uzavretý jeden pracovnoprávny

vzťah, čo má za dôsledok, že sa správneho deliktu nelegálneho zamestnávania nemohol

dopustiť, neobstojí... Tieto skutočnosti boli taktiež vyvrátené predložením troch dohôd

o pracovnej činnosti, ktoré žalobca predložil na pojednávaní. Z týchto dohôd vyplýva,

že prvá dohoda o vykonaní práce bola so zamestnankyňou uzavretá 8. októbra 2013

na dobu od 9. októbra 2013 do 31. decembra 2013 a obsahom tejto dohody bolo

sprostredkovanie predaja metrového textilu zákazníkovi podľa pokynov konateľa

firmy (žalobcu), pričom práce mali byť vykonávané len v pracovných dňoch v dobe od 8.30

- 17.00 hod, prípadne podľa potreby. Druhou dohodou o pracovnej činnosti z 31. decembra

2013 bolo dohodnuté, že táto sa uzatvára na dobu od 1. januára 2014 do 31. decembra

2014 s rovnakým obsahom ako dohoda o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013.

Dňa 1. januára 2015 bola uzatvorená ďalšia dohoda o pracovnej činnosti na obdobie

od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, ktorej obsahom bol výkon administratívnych

prác podľa pokynov konateľa firmy.

... Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti z 9. októbra 2013

bol ukončený k 31. decembra 2013 a pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej

činnosti z 31. decembra 2013 bol ukončený 31. decembra 2014, čomu zodpovedalo

aj následné odhlásenie z registra Sociálnej poisťovne predložené žalobcom.

... Zamestnankyňa... začala vykonávať prácu na základe dohody o pracovnej činnosti

z 1. januára 2015 dňa 1. januára 2015 (túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval) a výkonu

práce na základe tejto dohody nepredchádzalo prihlásenie podľa Zákona o sociálnom

poistení, pretože je nepochybné, že zamestnankyňa bola prihlásená do príslušného registra

Sociálnej poisťovne až dňa 16.03.2015, spätne k 01.01.2015. Ako už bolo uvedené, nie je

možné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že mal so zamestnankyňou uzatvorený

kontinuálne jeden pracovnoprávny vzťah od 9. októbra 2013, nakoľko boli uzatvorené tri

dohody o pracovnej činnosti, ktoré založili tri rozdielne pracovnoprávne vzťahy, s odlišným

obdobím ich trvania a navyše posledná dohoda o pracovnej činnosti z 1. januára 2015

(ktorej sa splnenie prihlasovacej povinnosti týka) mala odlišne popísanú pracovnú činnosť,

ktorá mala byť na jej základe vykonávaná oproti predmetu činnosti v uvedených predošlých

dohodách o pracovnej činnosti...

... Správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa

postupovali a rozhodli v súlade so zákonom, dostatočne vymedzili skutok v rozhodnutiach,

vec správne právne posúdili, dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej sankcie - na dolnej

hranici sadzby a svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodnili...

... Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasí s názorom správneho súdu, že viacero dohôd

o pracovnej činnosti znamená aj viacero pracovnoprávnych vzťahov, kasačný súd uvádza,

že sa plne stotožňuje s názorom prezentovaným správnym súdom v odôvodnení jeho

rozhodnutia...

... Nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným sťažovateľom, že sa správny súd

nevysporiadal s ním predloženým dôkazom, a to s registračným listom fyzickej osoby,

tzv. odhlášky zamestnankyne, pretože s touto sa súd vysporiadal ako v bode 65 tak aj v bode

76 a v konečnom dôsledku aj nadväzujúcom bode...

Zároveň nemožno opomenúť tú skutočnosť, že zákon vymedzuje zodpovednosť

za správny delikt nelegálneho zamestnávania na báze objektívnej zodpovednosti,

bez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé

zistené protiprávne konanie sankcionovať, bez možnosti zohľadnenia materiálneho

korektívu správneho deliktu, preto nemožno brať ohľad na sťažovateľom tvrdenú

administratívnu chybu na strane jeho ekonómky. Zamestnankyňa... nebola zamestnávateľom

riadne prihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začala prácu

vykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca...

... Kasačný súd v ďalšom zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným

spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy,

a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté

rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne

a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že

skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia

orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom,

a dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej sankcie na spodnej hranici sadzby, bolo potrebné

rozhodnutie správneho súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.

... Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu

žalovaného za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom

a žalobu sťažovateľa podľa zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.

Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi

námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal

otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie

námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré

neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú

sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol...“

26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný

súd argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej najvyšší súd rozhodujúci o jej opravnom

prostriedku – kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu vec tiež nesprávne právne

posúdil, keď neprihlásenie jej zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred vznikom posledného

(tretieho) pracovnoprávneho vzťahu (založeného dohodou o pracovnej činnosti z 1. januára

2015), resp. pred začatím výkonu činnosti na jeho základe, považoval za porušenie zákazu

nelegálneho zamestnávania, dôsledkom čoho bola sťažovateľke uložená pokuta 2 000 €,

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

Totiž najvyšší súd, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľky, uviedol na zdôraznenie

správnosti rozsudku krajského súdu aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku

krajského súdu. Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie

záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom

krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného

súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.

27. V zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie

je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,

ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo

štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť

podľa osobitného predpisu.

28. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie,

povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca

uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo

na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho

vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom poistení

zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného

dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie,

na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2

pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení.

30. Podľa názoru ústavného súdu totiž už krajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú

a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo, ako aj právne relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej

práci v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení dospel k záveru,

že pokiaľ sťažovateľka svoju zamestnankyňu v rámci vzniku dohody o pracovnej činnosti

z 1. januára 2015 prihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového

sporenia zamestnanca až 16. marca 2015, t. j. po tom, čo zamestnankyňa na jej základe

pracovnú činnosť už začala vykonávať, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.

Podľa krajského súdu na uvedenom nič nemení ani okolnosť, že zamestnankyňa bola

sťažovateľkou prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového

sporenia 9. októbra 2013 v rámci dohody o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013, pretože

zákon o sociálnom poistení ukladá povinnosť prihlásenia pred vznikom a povinnosť

odhlásenia najneskôr v nasledujúci deň po zániku každého tohto poistenia, resp. každého

pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom (sťažovateľkou) a zamestnancom

zakladajúceho toto poistenie.

31. Navyše, najvyšší súd, v plnej miere sa stotožniac so skutkovými a právnymi

závermi krajského súdu a osobitne zdôrazniac objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa

(sťažovateľky) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bez možnosti zbavenia sa

tejto zodpovednosti (liberácie), na zvýraznenie správnosti týchto záverov vo svojom

rozhodnutí v rámci jeho odôvodnenia dodal aj ďalšie vlastné dôvody. Najvyšší súd dospel

zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií (ÚPSVaR

a ústredie) postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje

rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým

spôsobom zistili skutkový stav, a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení

zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Podľa názoru ústavného súdu tak

nijako nemožno dospieť k záveru, že by odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu v spojení

s odôvodnením rozsudku krajského súdu nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie.

32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti

namietaného porušenia základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru proti rozsudku najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

B) K namietanému porušeniu a základného práva podľa

33. K namietanému porušeniu , základného práva podľa

ods. 1 rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré

sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť ich porušenia,

reálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

34. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie , základného práva podľa

odvíja od porušenia práv podľa ,

dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto

celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu a základného

práva podľa .

35. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

aj v tejto časti namietaného porušenia a základného práva podľa

ods. 1 rozsudkom najvyššieho súdu podľa zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu