Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)IV. ÚS 152/2019
PDF · 365.4 KB
No categories available
IV. ÚS 152/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpenej advokátkou
JUDr. Ivetou Petejovou, Hlavná 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 131/2003 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 131/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum
ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období
od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli
prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola
prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila
okresnému súdu 29. apríla 2003 žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 4 C 131/2003
a 14. augusta 2003 žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. 4 C 157/2003. Okresný súd
na pojednávaní konanom 24. októbra 2006 uznesením rozhodol o spojení označených vecí
na spoločné konanie, ktoré sa na okresnom súde vedie pod sp. zn. 4 C 131/2003.
Predmetom napadnutého konania je sťažovateľkou uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu proti spoločnosti
BARDEJOVSKÉ KÚPELE a. s. (ďalej len „žalovaný“).
4. Sťažovateľka považuje napadnuté konanie „za neefektívne, nehospodárne
a poznačené zbytočnými prieťahmi“. Podľa sťažovateľky napadnuté konanie, ktoré nie je
dosiaľ právoplatne skončené, prebieha 16 rokov, čo je doba „absolútne neprimeraná
a neospravedlniteľná“. Podľa tvrdenia sťažovateľky extrémna dĺžka napadnutého konania
bola spôsobená postupom okresného súdu, ktorý spočíval „vo vykonávaní neproduktívnych
a zjavne irelevantných úkonov“. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom konaní, ktoré
nie je právne ani skutkovo zložité, došlo dvakrát k zrušeniu meritórneho rozhodnutia
odvolacím súdom a k vráteniu veci na nové konanie. Okresný súd spôsobil zbytočné
prieťahy aj nesprávnymi rozhodnutiami, ktorými sa upravovalo vedenie konania.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti rozhodol o nej týmto nálezom:
„Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.: 4C 131/2003
porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov aby
v konaní vedenom pod sp. zn.: 4C 131/2003 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie
10000 EUR (slovom : desaťtisíceur), ktoré je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi úhradu trov konania...“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
8. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
10. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
12. Ako možno z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyvodiť, zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy môže
vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, v ktorom už označený súd meritórne rozhodol pred podaním
ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému
porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 116/02, IV. ÚS 637/2013). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu
je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek
proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
15. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd v napadnutom
konaní rozhodol 17. januára 2019 meritórnym rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť sťažovateľke sumu 3 655,16 € s príslušenstvom a žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, nadobudol
právoplatnosť 19. februára 2019. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, sťažovateľka podala odvolanie. O odvolaní
sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.
15 Co 35/2019 z 28. mája 2019, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne
správny. Potvrdzujúci rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. júna 2019.
Ústavná sťažnosť namietajúca postup okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému
súdu osobne doručená 10. júna 2019, teda po tom, čo okresný súd, ako aj odvolací krajský
súd vo veci sťažovateľky meritórne rozhodli.
16. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti
už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého
konania, prípadne prieťahy v ňom (IV. ÚS 214/03, II. ÚS 1/05).
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci
domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané
porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo
do úvahy odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Z uvedených
dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde tak,
ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2019
Miroslav Duriš predseda senátu