Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 152/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou

JUDr. Ivetou Petejovou, Hlavná 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila

okresnému súdu 29. apríla 2003 žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn.

a 14. augusta 2003 žalobu pôvodne vedenú pod sp. zn. . Okresný súd

na pojednávaní konanom 24. októbra 2006 uznesením rozhodol o spojení označených vecí

na spoločné konanie, ktoré sa na okresnom súde vedie pod sp. zn. .

Predmetom napadnutého konania je sťažovateľkou uplatnený nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu proti spoločnosti

BARDEJOVSKÉ KÚPELE a. s. (ďalej len „žalovaný“).

4. Sťažovateľka považuje napadnuté konanie „za neefektívne, nehospodárne

a poznačené zbytočnými prieťahmi“. Podľa sťažovateľky napadnuté konanie, ktoré nie je

dosiaľ právoplatne skončené, prebieha 16 rokov, čo je doba „absolútne neprimeraná

a neospravedlniteľná“. Podľa tvrdenia sťažovateľky extrémna dĺžka napadnutého konania

bola spôsobená postupom okresného súdu, ktorý spočíval „vo vykonávaní neproduktívnych

a zjavne irelevantných úkonov“. O uvedenom svedčí aj to, že v napadnutom konaní, ktoré

nie je právne ani skutkovo zložité, došlo dvakrát k zrušeniu meritórneho rozhodnutia

odvolacím súdom a k vráteniu veci na nové konanie. Okresný súd spôsobil zbytočné

prieťahy aj nesprávnymi rozhodnutiami, ktorými sa upravovalo vedenie konania.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti rozhodol o nej týmto nálezom:

„Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 a právo Sťažovateľa na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.:

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bardejov aby

v konaní vedenom pod sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie

10000 EUR (slovom : desaťtisíceur), ktoré je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi úhradu trov konania...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

8. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

12. Ako možno z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyvodiť, zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v môže

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už označený súd meritórne rozhodol pred podaním

ústavnej sťažnosti podľa (), a preto už k namietanému

porušovaniu označeného práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m.

).

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

15. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd v napadnutom

konaní rozhodol 17. januára 2019 meritórnym rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného

zaplatiť sťažovateľke sumu 3 655,16 € s príslušenstvom a žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol. Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, nadobudol

právoplatnosť 19. februára 2019. Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, sťažovateľka podala odvolanie. O odvolaní

sťažovateľky rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 28. mája 2019, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne

správny. Potvrdzujúci rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 29. júna 2019.

Ústavná sťažnosť namietajúca postup okresného súdu v napadnutom konaní bola ústavnému

súdu osobne doručená 10. júna 2019, teda po tom, čo okresný súd, ako aj odvolací krajský

súd vo veci sťažovateľky meritórne rozhodli.

16. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti

už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého

konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané

porušenie označených práv už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo

do úvahy odmietnutie ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Z uvedených

dôvodov ústavný súd rozhodol podľa tak,

ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu