Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-35-2019.pdf
PDF · 83.74 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: O. N., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, D. - D. J., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Petejovou, advokátkou, Hlavná 20, Košice, IČO: 31 269 427, proti žalovanému: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301, právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Štefánikova 87, 085 01 Bardejov, IČO: 35 531 835, o zaplatenie 3.217,88 eur a 2.947,22 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo 17. januára 2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.655,16 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.916,73 eur od 25.5.2003 do zaplatenia a vo výške 6 % ročne zo sumy 1.738,43 eur od 5.6.2005 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 185.930,- Sk s príslušenstvom za užívanie nehnuteľnosti - vily J. v období od 01.05.2001 do 21.11.2001 ( ďalej aj „sporné obdobie“ ), evidovanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX, ktorej spoluvlastníčkou v podiele 1 je žalobkyňa. To, že žalobkyňa bola v spornom období podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1 bolo preukázané LV č. XXXX k.ú. Bardejov. Ďalšími spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti boli K. N., S. N. a X.. Z. N., každý v podiele 1/6. Všetci uvedení spoluvlastníci vilu „J.“ nadobudli osvedčením v dedičskom konaní sp. zn. A. XXX/ XX. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa.
3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť
- vilu J., ktorá v žalovanom období vlastníckym právom patrila žalobkyni v podiele 1/2. Žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť aj po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XX/XXXX-XXX z 25.2.1997 s právoplatnosťou dňom 14.5.1997 bolo rozhodnuté o vlastníctve žalobkyne a ďalších spoluvlastníkov titulom dedičstva. Žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu od 14.5.1997 do 21.11.2001, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.
4. Pri výške bezdôvodného obohatenia sa súd prvej inštancie opieral o odborné vyjadrenie znalca X.. K. Q. pod č. X/XXXX zo dňa 20.1.2018 a jeho doplnenia č. 1. Týmto bolo stanovené, že predpokladané obvykle nájomné v období od 1.5.2001 do 21.11.2001 predstavuje celkovú sumu 7.310,30 eur, z čoho podiel žalobkyne predstavoval sumu 3.655,16 eur. Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni sumu 3.655,16 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že znalec mohol zvýšiť priemerný koeficient polohovej diferenciácie súd prvej inštancie zdôraznil, že ide len o teoretickú možnosť, pričom súdny znalec možnosť zvýšenia aj použil.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom s odôvodnením, že ustanovený znalec sa vo svojom odbornom vyjadrení vysporiadal s námietkami žalobkyne, prepočet výšky nájmu vysvetlil náležitým spôsobom, preto kontrolné znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa chcela predložiť znalecké posúdenie svojho nároku, tak v priebehu konania mala na to dostatočný priestor.
7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. § 451, § 456, § 458 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
8. S odkazom na ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, v nadväznosti na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal súd prvej inštancie žalobkyni úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.916,73 eur od 25.5.2003, vychádzajúc z doručenia výzvy žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za kvalifikovanú výzvu súd prvej inštancie považoval doručenie žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX žalovanému. Úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.738,43 eur od 5.6.2005 priznal žalobkyni od doručenia žaloby žalovanému vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že žalovaný sa dostal do omeškania už na základe výzvy žalobkyne zo 7.5.1999, ktorou výzvou bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.295.437,50 Sk s 18 % úrokom z omeškania za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.1999. Mal za to, že táto výzva sa týkala iného obdobia, pričom v predmetnom konaní je žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až od 1.5.2001. Preto žalobu v prevyšujúcej časti úrokov taktiež zamietol.
9. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzhľadom na vzájomný čiastočný úspech a neúspech strán sporu, ktorý bol približne rovnaký. Žalobkyňa totižto žiadala sumu 6.165,10 eur a úspešná bola čo do sumy 3.655,16 eur.
10. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania mal za to, že žalobkyňa svojím odvolaním namieta iba výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, keďže svojim odvolacím návrhom žiadala vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Namietala nesprávne právne posúdenie veci ako aj nesprávne skutkové zistenia, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Vyslovila názor, že bezdôvodné obohatenie žalobcu malo predstavovať sumu 116,18 eur/m2 za rok, keďže vila J. je nehnuteľnosťou, ktorá bola prestavaná ako liečebný dom s kapacitou 17 lôžok vo výmere 189 m2, pričom je situovaná v centre Bardejovských Kúpeľov, teda má lukratívnu polohu. Zdôraznila, že takúto výšku bezdôvodného obohatenia osvedčila a táto naviac bola uvedená aj v rozsudku súdu prvej inštancie vo veci XC/XXX/XXXX z 24.10.2006, pričom dôkazná situácia, okrem odborného vyjadrenia, jeho doplnenia č. 1 a odborného vyjadrenia Finančnej správy Slovenskej republiky je rovnaká ako v čase vydania tohto prvého rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie F..V..J.. W. J. z 24.10.2005, v zmysle ktorého je výška nájomného v lokalite Bardejovské Kúpele od 132,77 eur do 149,37 eur/m2 za rok. V súvislosti so stanovením výšky bezdôvodného obohatenia poukázala žalobkyňa aj na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci XXC/XX/XXXX. Namietala, že znalec v odbornom vyjadrení v znení doplnenia č. 1 nezohľadnil, že vila Kanárik sa nachádza v lokalite s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, teda nezvýšil priemerný koeficient polohovej diferenciácie až o 30 %.
11. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Tvrdila, že v tomto súdnom spore dosiahla presvedčivý úspech, keďže takmer 60 % zo žaloby jej bolo priznaných ako dôvodných. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že obe strany sporu mali obdobný úspech, resp. neúspech považovala za nesprávny. Za stavu takmer 60 % dôvodnosti žaloby považovala nepriznanie náhrady trov za nesúladné s ust. § 255 ods. 1 CSP. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 19.3.2019. Zdôraznil, že so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v odvolaní sa súd prvej inštancie vysporiadal. Odvolanie žalobkyne považoval za účelové a nedôvodné.
13. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa svoje stanovisko nepredložila.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie v predmetnom spore po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver.
16. Napriek rozsiahlemu a pomerne neprehľadnému rozhodnutiu je jeho záver správny. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z odborného vyjadrenia znalca X.. K. Q. a jeho doplnenia, ktoré doplnenie bolo vyhotovené na základe námietok žalobkyne. Odvolací súd, v súlade so súdom prvej inštancie považoval predmetné odborné vyjadrenie za zrozumiteľné, jasné a nespochybniteľné. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že znalec nevyužil možnosť zvýšenia koeficientu polohovej diferenciácie je potrebné uviesť, že znalec v celom rozsahu zodpovedá za metódu zvolenú pri vypracovaní odborného vyjadrenia, ako aj za jeho závery, čo je súladné so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
17. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona znalec, tlmočník alebo prekladateľ je pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
18. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.
19. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu spočívajúcom v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje na bod 64 rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd dostatočným spôsobom vysporiadal s takýmto návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania. Procesným postupom súdu prvej inštancie, riadiacim sa zásadou kontradiktórnosti konania tak nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Táto mala možnosť predložiť súdu vlastné odborné posúdenie, ktorú možnosť v priebehu dlhotrvajúceho sporu nevyužila.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP v zamietavom výroku potvrdil.
21. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade trov konania.
22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal súd prvej inštancie možnosť náhradu trov konania pomerne rozdeliť, keďže žalobkyňa bola v predmetnom spore čiastočne úspešná. Citované ustanovenie však umožňuje súdu tiež vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, ktoré rozhodnutie je dôvodné použiť v prípade nevýrazného rozdielu úspechu a neúspechu v spore tej - ktorej procesnej strany. Pokiaľ sa žalobkyňa v predmetnom spore domáhala zaplatenia sumy 6.165,10 eur a bola jej priznaná suma 3.655,16 eur, tak to znamená, že jej úspech predstavoval 59,28 % a úspech žalovaného predstavoval úspech 40,72 %. Po odrátaní úspechu a neúspechu by skutočný úspech žalobkyne predstavoval 18,56 % a nie 59,29 %, ako to vo svojom odvolaní žalobkyňa vyčíslila. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť, že pristúpil k aplikácii ust,. § 255 ods. 2 CSP. Aj v tomto výroku preto rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.
24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).