Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/35/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: O. N., R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, D. - D. J., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Petejovou, advokátkou, Hlavná 20, Košice, IČO: 31 269 427, proti žalovanému: BARDEJOVSKÉ KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele 086 31, IČO: 36 168 301, právne zastúpenému JUDr. Jánom Jurčom, advokátom, Štefánikova 87, 085 01 Bardejov, IČO: 35 531 835, o zaplatenie 3.217,88 eur a 2.947,22 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo 17. januára 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.655,16 eur s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.916,73 eur od 25.5.2003 do zaplatenia a vo výške 6 % ročne zo sumy 1.738,43 eur od 5.6.2005 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 185.930,- Sk s príslušenstvom za užívanie nehnuteľnosti - vily J. v období od 01.05.2001 do 21.11.2001 ( ďalej aj „sporné obdobie“ ), evidovanej na LV č. XXXX, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX, ktorej spoluvlastníčkou v podiele 1 je žalobkyňa. To, že žalobkyňa bola v spornom období podielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti v podiele 1 bolo preukázané LV č. XXXX k.ú. Bardejov. Ďalšími spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti boli K. N., S. N. a X.. Z. N., každý v podiele 1/6. Všetci uvedení spoluvlastníci vilu „J.“ nadobudli osvedčením v dedičskom konaní sp. zn. A. XXX/ XX. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. C. XXXX/XXXX sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti žalobkyňa.

3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť

- vilu J., ktorá v žalovanom období vlastníckym právom patrila žalobkyni v podiele 1/2. Žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť aj po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. XC/XX/XXXX-XXX z 25.2.1997 s právoplatnosťou dňom 14.5.1997 bolo rozhodnuté o vlastníctve žalobkyne a ďalších spoluvlastníkov titulom dedičstva. Žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu od 14.5.1997 do 21.11.2001, v dôsledku čoho došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

4. Pri výške bezdôvodného obohatenia sa súd prvej inštancie opieral o odborné vyjadrenie znalca X.. K. Q. pod č. X/XXXX zo dňa 20.1.2018 a jeho doplnenia č. 1. Týmto bolo stanovené, že predpokladané obvykle nájomné v období od 1.5.2001 do 21.11.2001 predstavuje celkovú sumu 7.310,30 eur, z čoho podiel žalobkyne predstavoval sumu 3.655,16 eur. Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni sumu 3.655,16 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že znalec mohol zvýšiť priemerný koeficient polohovej diferenciácie súd prvej inštancie zdôraznil, že ide len o teoretickú možnosť, pričom súdny znalec možnosť zvýšenia aj použil.

6. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom s odôvodnením, že ustanovený znalec sa vo svojom odbornom vyjadrení vysporiadal s námietkami žalobkyne, prepočet výšky nájmu vysvetlil náležitým spôsobom, preto kontrolné znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné a nehospodárne. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa chcela predložiť znalecké posúdenie svojho nároku, tak v priebehu konania mala na to dostatočný priestor.

7. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. , , , .

8. S odkazom na ust. veta prvá, , v nadväznosti na Nariadenia vlády SR č. priznal súd prvej inštancie žalobkyni úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1.916,73 eur od 25.5.2003, vychádzajúc z doručenia výzvy žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za kvalifikovanú výzvu súd prvej inštancie považoval doručenie žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX žalovanému. Úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.738,43 eur od 5.6.2005 priznal žalobkyni od doručenia žaloby žalovanému vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že žalovaný sa dostal do omeškania už na základe výzvy žalobkyne zo 7.5.1999, ktorou výzvou bol žalovaný vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.295.437,50 Sk s 18 % úrokom z omeškania za obdobie od 14.5.1997 do 30.4.1999. Mal za to, že táto výzva sa týkala iného obdobia, pričom v predmetnom konaní je žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až od 1.5.2001. Preto žalobu v prevyšujúcej časti úrokov taktiež zamietol.

9. O trovách strán sporu rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. (ďalej len „“) vzhľadom na vzájomný čiastočný úspech a neúspech strán sporu, ktorý bol približne rovnaký. Žalobkyňa totižto žiadala sumu 6.165,10 eur a úspešná bola čo do sumy 3.655,16 eur.

10. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania mal za to, že žalobkyňa svojím odvolaním namieta iba výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, keďže svojim odvolacím návrhom žiadala vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Namietala nesprávne právne posúdenie veci ako aj nesprávne skutkové zistenia, teda odvolacie dôvody podľa , . Vyslovila názor, že bezdôvodné obohatenie žalobcu malo predstavovať sumu 116,18 eur/m2 za rok, keďže vila J. je nehnuteľnosťou, ktorá bola prestavaná ako liečebný dom s kapacitou 17 lôžok vo výmere 189 m2, pričom je situovaná v centre Bardejovských Kúpeľov, teda má lukratívnu polohu. Zdôraznila, že takúto výšku bezdôvodného obohatenia osvedčila a táto naviac bola uvedená aj v rozsudku súdu prvej inštancie vo veci XC/XXX/XXXX z 24.10.2006, pričom dôkazná situácia, okrem odborného vyjadrenia, jeho doplnenia č. 1 a odborného vyjadrenia Finančnej správy Slovenskej republiky je rovnaká ako v čase vydania tohto prvého rozhodnutia. Žalobkyňa poukázala na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie F..V..J.. W. J. z 24.10.2005, v zmysle ktorého je výška nájomného v lokalite Bardejovské Kúpele od 132,77 eur do 149,37 eur/m2 za rok. V súvislosti so stanovením výšky bezdôvodného obohatenia poukázala žalobkyňa aj na rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci XXC/XX/XXXX. Namietala, že znalec v odbornom vyjadrení v znení doplnenia č. 1 nezohľadnil, že vila Kanárik sa nachádza v lokalite s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, teda nezvýšil priemerný koeficient polohovej diferenciácie až o 30 %.

11. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Tvrdila, že v tomto súdnom spore dosiahla presvedčivý úspech, keďže takmer 60 % zo žaloby jej bolo priznaných ako dôvodných. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že obe strany sporu mali obdobný úspech, resp. neúspech považovala za nesprávny. Za stavu takmer 60 % dôvodnosti žaloby považovala nepriznanie náhrady trov za nesúladné s ust. . Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

12. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 19.3.2019. Zdôraznil, že so skutočnosťami uvádzanými žalobkyňou v odvolaní sa súd prvej inštancie vysporiadal. Odvolanie žalobkyne považoval za účelové a nedôvodné.

13. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa svoje stanovisko nepredložila.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. a nasl. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v predmetnom spore po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver.

16. Napriek rozsiahlemu a pomerne neprehľadnému rozhodnutiu je jeho záver správny. Súd prvej inštancie pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z odborného vyjadrenia znalca X.. K. Q. a jeho doplnenia, ktoré doplnenie bolo vyhotovené na základe námietok žalobkyne. Odvolací súd, v súlade so súdom prvej inštancie považoval predmetné odborné vyjadrenie za zrozumiteľné, jasné a nespochybniteľné. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že znalec nevyužil možnosť zvýšenia koeficientu polohovej diferenciácie je potrebné uviesť, že znalec v celom rozsahu zodpovedá za metódu zvolenú pri vypracovaní odborného vyjadrenia, ako aj za jeho závery, čo je súladné so o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

17. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona znalec, tlmočník alebo prekladateľ je pri výkone znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti povinný postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.

18. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovaného zákona znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.

19. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu spočívajúcom v nenariadení kontrolného znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje na bod 64 rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa súd dostatočným spôsobom vysporiadal s takýmto návrhom žalobkyne na doplnenie dokazovania. Procesným postupom súdu prvej inštancie, riadiacim sa zásadou kontradiktórnosti konania tak nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Táto mala možnosť predložiť súdu vlastné odborné posúdenie, ktorú možnosť v priebehu dlhotrvajúceho sporu nevyužila.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako vecne správny, preto ho v súlade s v zamietavom výroku potvrdil.

21. Odvolací súd považoval za správne aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade trov konania.

22. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia mal súd prvej inštancie možnosť náhradu trov konania pomerne rozdeliť, keďže žalobkyňa bola v predmetnom spore čiastočne úspešná. Citované ustanovenie však umožňuje súdu tiež vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, ktoré rozhodnutie je dôvodné použiť v prípade nevýrazného rozdielu úspechu a neúspechu v spore tej - ktorej procesnej strany. Pokiaľ sa žalobkyňa v predmetnom spore domáhala zaplatenia sumy 6.165,10 eur a bola jej priznaná suma 3.655,16 eur, tak to znamená, že jej úspech predstavoval 59,28 % a úspech žalovaného predstavoval úspech 40,72 %. Po odrátaní úspechu a neúspechu by skutočný úspech žalobkyne predstavoval 18,56 % a nie 59,29 %, ako to vo svojom odvolaní žalobkyňa vyčíslila. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak nemožno vytknúť, že pristúpil k aplikácii ust,. . Aj v tomto výroku preto rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. .

24. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).