Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 525/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom

Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a , práva podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 30. júla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a

(ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol stranou sporu v konaní

o určenie neplatnosti právnych úkonov vedenom na Okresnom súde Galanta (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) v procesnom

postavení žalovaného.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 24. januára 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) žalobu žalobcu obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „žalobca“), zamietol a sťažovateľovi

priznal plnú náhradu trov konania.

4. Na základe odvolania podaného žalobcom krajský súd napadnutým uznesením

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. septembra 2018.

5. Sťažovateľ podal 4. októbra 2018 generálnemu prokurátorovi Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podnet

na podanie dovolania generálneho prokurátora.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že do dňa podania ústavnej sťažnosti

nebol upovedomený o vybavení jeho podnetu a je toho názoru, že dvojmesačná lehota

na podanie ústavnej sťažnosti mu začala plynúť 31. decembra 2018 (po uplynutí troch

mesiacov od právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, pozn.).

7. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a porušenie práva na spravodlivý proces podľa

ods. 1 dohovoru vo viacerých argumentačných líniách.

8. Sťažovateľ namieta skutočnosť, že krajský súd dospel v napadnutom uznesení

k odlišným skutkovým zisteniam ako okresný súd bez toho, aby zopakoval dokazovanie.

V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že krajský súd dospel k odlišným skutkovým

zisteniam a záverom v rozhodujúcej otázke reálnosti pôžičiek, ako aj k odlišnému názoru

týkajúcemu sa „individuálnych okolností prípadu“. V ústavnej sťažnosti podrobne opisuje

uvedené namietané porušenie svojich práv.

9. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že mu zo strany krajského

súdu nebolo doručené vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu, ktoré krajský súd uvádza

v bode 7 napadnutého uznesenia, čím mu bola odňatá možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu

žalobcu. Sťažovateľ v tejto súvislosti uvádza, že týmto nesprávnym procesným postupom

krajského súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na kontradiktórne konanie a princíp

rovnosti zbraní, ktoré sú súčasťou práva na spravodlivý proces.

10. Sťažovateľ namieta aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

napadnutého uznesenia, keď poukazuje na opomenutie vysporiadania sa s inštitútom

uznania dlhu a jeho účinkov.

11. K namietanému porušeniu základného práva podľa

sťažovateľ uvádza, že postupom krajského súdu, «... ktorý nekonal v súlade so zákonom

(konkrétne s ustanoveniami , , , keďže

nenariadil pojednávanie a nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a dospel k

odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie..., bolo porušené jeho právo «... na

spravodlivé konanie... aj v tom, že nenariadením pojednávania sa odňala sťažovateľovi

možnosť zúčastniť sa pojednávania, ktorá možnosť zúčastniť sa pojednávania je základným

právom strany zaisťujúca spravodlivé súdne konanie, keďže „účastník má právo, aby jeho

veci bola prejednaná v jeho prítomnosti ( SR). Nie je však vylúčené, aby

súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníka; je však vždy povinný poskytnúť mu

možnosť, aby na jej prejednaní bol prítomný“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR. sp. zn.

Obdo V 68/2001).».

12. V súvislosti s uvedenou argumentáciou sťažovateľ namieta, že napadnuté

uznesenie krajského súdu je založené na neudržateľnom a svojvoľnom právnom závere

týkajúcom sa otázky dôkazného bremena v prípade uznania záväzku, čím je porušené

sťažovateľovo právo na právnu istotu vychádzajúce z princípu právneho štátu podľa čl. 1

ods. 1 .

13. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„... uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -335 zo dňa 30.07.2018

boli porušené základné práva sťažovateľa podľa SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 Listiny

základných práv a slobôd, SR a SR a zrušil v celom

rozsahu uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -335 zo dňa 30.07.2018

a vrátil vec Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.“

14. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, ktorého

funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom

5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla

2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh“) bola vec 17. októbra

2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a)

rozvrhu bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová –

predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

18. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

19. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

22. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

26. V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124

. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde.

27. Z ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom, odvíja zachovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty pre podanie ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu od uplynutia lehoty na podanie dovolania generálnym

prokurátorom, a teda počnúc 31. decembrom 2018.

28. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne

prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. K takýmto mimoriadnym opravným

prostriedkom patrí aj dovolanie generálneho prokurátora. Príslušné právne predpisy totiž

neukladajú generálnemu prokurátorovi povinnosť (a podnecovateľovi nevzniká právny

nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť,

či podá, alebo nepodá dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že

zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie

na podanie dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je

poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. , , ,

).

29. Ústavný súd dopytom na okresnom súde, ako aj dopytom na Najvyššom súde

Slovenskej republiky zistil, že generálny prokurátor nepodal dovolanie proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu.

30. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol vychádzať pri posudzovaní, či

ústavná sťažnosť bola podaná v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona

o ústavnom súde, zo skutočnosti, že sťažovateľ podal podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora. Za daných okolností bol pre posúdenie tejto otázky relevantný deň

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia krajského súdu.

31. Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. septembra

2018. Z toho vyplýva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

32. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa odmietol

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu