Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 11/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

PROFINEX engineering, s. r. o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO 36044351,

zastúpenej NEXUS advokátskou kanceláriou s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Peter Káčer, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a a podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 12. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFINEX engineering, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2018 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PROFINEX

engineering, s. r. o., Horná 41, Banská Bystrica, IČO 36044351 (ďalej len „sťažovateľka“),

v tom čase zastúpenej advokátskou kanceláriou SKLEGAL s. r. o., Mostová 2, Bratislava,

v mene ktorej konal advokát a konateľ JUDr. Pavel Poliak, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 12. októbra 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej doručení pridelená sudkyni

spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej funkčné obdobie sudkyne ústavného súdu

skončilo 16. februára 2019. V zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom

postavení žalovanej stranou sporového konania vedeného Okresným súdom Poprad

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , predmetom ktorého je rozhodovanie

o žalobe žalobkyne (ďalej len „žalobkyňa“) o určenie neplatnosti

právneho úkonu. Okresný súd v označenom konaní na základe návrhu žalobkyne uznesením

č. k. -40 zo 14. júna 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľke

uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva

zriadeného v jej prospech k nehnuteľnostiam (špecifikovaným vo výroku označeného

rozhodnutia, pozn.) vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobkyne.

4. Proti uzneseniu, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, sťažovateľka podala

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd (napadnutým) uznesením sp. zn.

z 12. októbra 2018 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením krajského

súdu došlo k porušeniu jej v ústavnej sťažnosti označených práv garantovaných ,

listinou, dohovorom a dodatkovým protokolom.

5.1 Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu

o nariadení neodkladného opatrenia, hoci žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom

neosvedčila odôvodnenosť požadovanej súdnej ochrany vo veci samej, a preto nemohla

preukázať ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok

nariadenia neodkladného opatrenia. Krajský súd vo svojom rozhodnutí podľa sťažovateľky

prezumuje neplatnosť (žalobou napadnutých) záložných zmlúv, čo je „v príkrom rozpore

s ustálenou judikatúrou, ktorá preferuje výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti

miesto výkladu zakladajúceho ich neplatnosť“, a žalobkyňa „nepredložila žiadny dôkaz,

ktorý by minimálne osvedčoval jej tvrdenia, že údajne mali byť pohľadávky sťažovateľa

zabezpečené záložným právom už uspokojené alebo majú byť údajne záložné zmluvy

neplatné“.

5.2 Sťažovateľka tiež argumentuje, že krajský súd sa v napadnutom uznesení riadne

nevysporiadal s jej námietkou, že prvý výrok odvolaním napadnutého uznesenia okresného

súdu je nevykonateľný, keďže záložné právo k pozemkom v ňom uvedeným bolo vykonané

priamym predajom zálohu ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného opatrenia.

5.3 Napokon sťažovateľka uvádza, že krajský súd svoje rozhodnutie založil výlučne

na obsahu SMS komunikácie medzi jej konateľkou a žalobkyňou, „ktorá ani zďaleka

neposkytuje ucelený obraz o skutočnej situácii medzi stranami“, čo je „v rozpore

s kritériami formálnej a právnej logiky, nespĺňa ani minimálne požiadavky na presvedčivé,

spravodlivé a nearbitrárne rozhodnutie“.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1/ Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -190 zo dňa

12. 10. 2018 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa

vyplývajúcich z a SR ako aj Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd.

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k.

-190 zo dňa 12. 10. 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3/ Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

390,50 EUR (tristodeväťdesiat eur päťdesiat centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa a listiny každý má právo vlastniť majetok.

12. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

14. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok.

15. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť,

aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

19. Sťažovateľka v danom prípade na základe argumentácie, ktorej podstata je

popísaná, resp. citovaná v časti I (bod 5) tohto uznesenia, namieta, že napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia, došlo k porušeniu jej v ústavnej sťažnosti označených práv.

20. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o

zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , ).

21. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľka v posudzovanej veci ústavnou

sťažnosťou napáda súdne rozhodnutie o neodkladnom opatrení, považuje ústavný súd

v prvom rade za potrebné v súlade so svojou stabilnou judikatúrou poukázať na to,

že skúmanie zákonom ustanovených podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je

predovšetkým vecou príslušných všeobecných súdov ( ). Ústavný súd

ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) pristupuje k preskúmavaniu

ústavných sťažností, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným

(predtým predbežným, pozn.) opatrením veľmi zdržanlivo, a to vychádzajúc z právneho

názoru, že zásadne nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov tohto

druhu, a to nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov,

ale aj preto, že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov,

resp. strán konania nezasahuje konečným spôsobom (napr. , ).

Ústavný súd preto meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie (resp. o opravnom prostriedku proti takému

rozhodnutiu, pozn.) pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd teda

môže zasiahnuť do rozhodnutia všeobecného súdu o neodkladnom opatrení iba

za predpokladu, že by takým rozhodnutím došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal

zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (m. m. ).

22. V preskúmavanej veci krajský súd, rozhodujúc o odvolaní sťažovateľky,

napadnutým uznesením ako vecne správne potvrdil uznesenie okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia, ktorým bola sťažovateľke ako záložnému veriteľovi (v podstate)

uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve,

resp. spoluvlastníctve žalobkyne, ktorá sa vo veci samej domáhala určenia neplatnosti

právneho úkonu, záväzky z ktorého boli zabezpečené týmto záložným právom. Obsah

uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie (o nariadení neodkladného opatrenia, pozn.)

pritom ústavný súd v súlade s materiálnym prístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy

pri posudzovaní namietaného porušenia práv sťažovateľky napadnutým uznesením

krajského súdu, keďže označené rozhodnutie prvoinštančného súdu a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu o uplatnenom opravnom prostriedku (odvolaní, pozn.) tvoria

z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany jeden celok (m. m. napr. ,

, ).

23. Okresný súd svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (po tom,

čo poukázal na jeho predbežný, resp. dočasný charakter, pozn.) odôvodnil najmä tým,

že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán

konania, keďže „zo strany... konateľa žalovaného (t. j. sťažovateľky, pozn.) sú jej a jej

rodine adresované vyhrážky o výkon záložného práva, že príde aj o ďalšie nehnuteľnosti,

kde sa majú podľa dohody s ním po výstavbe presťahovať“, a výkonom záložného práva

zriadeného v prospech sťažovateľky by došlo (okrem iného) aj k zásahu do práva žalobkyne

na obydlie, keďže by ním bol dotknutý aj rodinný dom, v ktorom žalobkyňa žije spolu

so svojím manželom a štyrmi deťmi. Okresný súd v uznesení zo 14. júna 2018 tiež poukázal

na skutočnosť, že zásah do práv sťažovateľky (v procesnom postavení žalovanej, pozn.)

spojený s neodkladným opatrením nebude nenapraviteľný, keďže jej záložné právo zostane

zachované a po zániku neodkladného opatrenia bude môcť byť realizované. Naopak,

v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia by v dôsledku výkonu záložného práva

žalobkyni napriek jej prípadnému úspechu vo veci samej hrozila nenapraviteľná škoda.

24. Krajský súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného

opatrenia stotožnil a napadnutým uznesením ho ako vecne správne potvrdil. Ústavný súd

po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj sťažovateľkou predloženej

dokumentácie konštatuje, že označené rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sťažovateľky

nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti, svojvôle alebo arbitrárnosti. Krajský súd podľa

názoru ústavného súdu poskytol náležitú, logickú a presvedčivú odpoveď na všetky

relevantné odvolacie námietky sťažovateľky a jeho právne závery nemožno hodnotiť

ako také, ktoré by popierali zmysel a účel vo veci aplikovaných právnych noriem, a preto

jeho rozhodnutie možno z ústavného hľadiska považovať za akceptovateľné.

25. Ústavný súd sa nestotožňuje s námietkou sťažovateľky obsiahnutou v jej ústavnej

sťažnosti, že krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, hoci žalobkyňa „ničím

neosvedčila dôvodnosť priznania súdnej ochrany jej práva“. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej krajský súd

uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať

oprávnenosť žalobou uplatneného nároku, ale postačuje jeho osvedčenie. Podľa krajského

súdu táto podmienka vo veci sťažovateľky splnená jednoznačne bola, keďže obsahom spisu

okresného súdu boli aj listinné dôkazy preukazujúce uzavretie zmlúv o pôžičkách medzi

sťažovateľkou ako veriteľom a žalobkyňou, resp. jej manželom ako dlžníkmi, ako aj

uzavretie zmlúv o zriadení záložného práva k pozemkom vo vlastníctve (spoluvlastníctve)

žalobkyne v prospech sťažovateľky na účely zabezpečenia záväzkov z týchto pôžičiek.

Žalobou vo veci samej (v rámci konania o ktorej bolo neodkladné opatrenie nariadené,

pozn.) sa pritom žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dotknutých zmlúv o zriadení

záložného práva (aj) s odôvodnením, že boli uzavreté „v rozpore s právnym poriadkom,

za nápadne nevýhodných podmienok, v tiesni a pod nátlakom záložného veriteľa“.

26. Za neopodstatnenú považuje ústavný súd aj výhradu sťažovateľky, že krajský

súdu vo svojom rozhodnutí prezumoval neplatnosť žalobou napadnutých zmlúv o zriadení

záložného práva. Krajský súd totiž v napadnutom uznesení poukázal na dočasný charakter

neodkladného opatrenia, ktoré nerieši vzťahy medzi stranami sporu definitívnym spôsobom,

a výslovne uviedol, že „až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť,

či vyššie uvedené záložné zmluvy sú platné a môžu oprávňovať žalovaného na výkon

záložného práva k zálohu“. Krajský súd teda potvrdzujúcim uznesením poskytol predbežnú

ochranu ohrozenému vlastníckemu právu žalobkyne bez toho, aby sa akýmkoľvek

spôsobom vyjadroval k možnému úspechu žaloby (t. j. k rozhodnutiu vo veci samej).

27. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tiež namieta, že krajský súd sa riadne

nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že prvý výrok odvolaním napadnutého uznesenia

okresného súdu je nevykonateľný, keďže záložné právo k pozemkom v ňom uvedeným bolo

vykonané priamym predajom zálohu ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti neodkladného

opatrenia. Krajský súd v reakcii na túto výhradu poukázal na to, že uznesenie okresného

súdu o nariadení neodkladného opatrenia bolo sťažovateľke doručované elektronicky

14. júna 2018, zásielku si prevzala 30. júna 2018 a vklad vlastníckeho práva v prospech

nadobúdateľa zálohu bol príslušnou správou katastra povolený 29. júna 2018. Odvolací súd

ďalej zdôraznil, že údaje katastra sú hodnoverné, kým sa nepreukáže opak [§ 70 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších

predpisov], pričom „nemožno... vzhľadom na vyššie uvedené, vylúčiť, že skutočný stav je iný

ako momentálne formálne v Katastri evidovaný a to obzvlášť, ak nemožno ani len pomyslieť

na dobromyseľnosť nadobúdateľa, najmenej s poukazom na personálne prepojenie

s konateľom záložného veriteľa... (napr. z dôvodu absolútnej neplatnosti prevodu, na ktorú

sa prihliada ex offo)“. Ústavný súd považuje aj uvedené právne názory krajského súdu

za ústavne konformné a nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia dodáva, že podľa

je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie, a pritom vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti v čase nariadenia

neodkladného opatrenia okresným súdom (aj) podľa údajov katastra bola stále žalobkyňa.

28. Ako zjavne neopodstatnenú vyhodnotil ústavný súd aj ostatnú námietku

sťažovateľky, že krajský súd založil svoje rozhodnutie len na SMS komunikácii jej konateľa

so žalobkyňou, ktorá (podľa sťažovateľky) „ani zďaleka neposkytuje ucelený obraz

o skutočnej situácii medzi stranami“. Z obsahu napadnutého uznesenia totiž vyplýva,

že krajský súd v rámci odôvodnenia naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu

predmetnú SMS komunikáciu (ktorá má obsahovať vyhrážky konateľa sťažovateľky

na adresu žalobkyne, pozn.) použil len ako podporný argument, keď poukázal na to, že táto

bola podkladom na nariadenie neodkladného opatrenia v inom súdnom konaní týkajúcom sa

sťažovateľky a totožných nehnuteľností. Za podstatnú v tejto súvislosti považoval krajský

súd najmä skutočnosť, že sťažovateľka po vydaní uznesenia okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia vykonala záložné právo priamym predajom nehnuteľností

špecifikovaných v prvom výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo podľa odvolacieho

súdu len potvrdilo naliehavosť a opodstatnenosť dočasnej úpravy pomerov strán v podobe

neodkladného opatrenia. Okrem toho krajský súd v napadnutom uznesení poukázal aj na to,

že v podstate pri každom spore (aj nepriamo) týkajúcom sa vlastníckeho práva „potreba

dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci

existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci“.

29. Na základe uvedených skutočností, sumarizujúc už vyslovené čiastkové závery,

ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu ani v kontexte sťažnostnej

argumentácie sťažovateľky nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu

porušenia sťažovateľkou označených práv.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež poukazuje na svoj už opakovane

vyslovený právny názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka primárne namieta, nie je záruka,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka (resp. strany) konania.

Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný

a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov

arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a záverov

všeobecných súdov, vyslovovať porušenia základných práv a slobôd a nahrádzať tak

rozhodnutia všeobecných súdov svojimi vlastnými (m. m. napr. ,

).

31. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu