Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 23/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Magda

Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Ing. Jozef Lalinský, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 22. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. augusta 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že sťažovateľka je stranou v konaní

(ako žalobkyňa spolu s , pozn.) o zaplatenie sumy 26 480 €

s príslušenstvom vedeným pred Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Okresný súd v uvedenej veci svojím rozsudkom z 30. januára

2018 žalobe žalobcov čiastočne vyhovel, v časti konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu

zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia, ako aj

žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov potvrdil, druhým výrokom určil,

ktoré výroky súdu prvej inštancie zostali odvolaniami nedotknuté a tretím výrokom stranám

náhradu trov konania nepriznal. Sťažovateľka nespokojná s napadnutým rozsudkom

krajského súdu sa obracia so sťažnosťou na ústavný súd.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu

je v „rozpore so zásadou spravodlivej ochrany práv účastníkov súdneho konania“, pretože

krajský súd údajne posúdil jej odvolanie „veľmi povrchne, arbitrárne a nedostatočne

vyhodnotil... odvolacie námietky“, čím malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Sťažovateľka argumentuje, že základom žalovaného nároku bolo bezdôvodné obohatenie

za užívanie jej pozemku, ktoré žalovaný získal bez právneho dôvodu. Bezdôvodné

obohatenie vnímala ako neuhradenú odplatu za užívanie pozemku, ktorá bola obvyklá

v danom mieste a čase za porovnateľnú nehnuteľnosť. Namietala nesprávne a nekritické

akceptovanie a prevzatie záverov zo znaleckého posudku, ktorý výšku odplaty rátal ako

odplatu za prechod a prejazd cez pozemok, a nie za užívanie pozemku, ktorý v okolnostiach

posudzovaného prípadu považovala aj za nadbytočný. Vychádzajúc zo svojej argumentácie,

sťažovateľka dospieva k záveru o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s jej odvolacími námietkami.

4. K otázke prípustnosti svojej sťažnosti sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla,

že „vyčerpala všetky opravné prostriedky“ na ochranu svojich práv.

5. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po jej

prijatí na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo na súdnu ochranu upravené v čl. 46

ods. 1 a na spravodlivé súdne konanie upravené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Krajským súdom v Žiline postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Ústavný súd SR zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. zo

dňa 22. 08. 2019.

3. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

právnemu zástupcovi JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o. Národná 17, Žilina, vo

výške 415,44 €...“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrh, ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Ústavný súd, vychádzajúc z povahy námietok, v súčinnosti s okresným súdom

zistil, že vystupujúci na strane žalobcov 10. októbra 2019 doručil súdu prvej

inštancie dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu, o čom sťažovateľka ako

žalobkyňa musela mať vedomosť, keďže jej advokátska kancelária zastupovala oboch

žalobcov, teda aj ju, v konaniach pred všeobecnými súdmi a je dôvodný predpoklad, že

advokátska kancelária sťažovateľky koncipovala aj podané dovolanie, keďže v dovolacom

konaní je právne zastúpenie povinné, čo ako podstatnú skutočnosť vo svojej ústavnej

sťažnosti zamlčala.

11. V okolnostiach posudzovanej veci sťažovateľkin nárok mohol a aj bol samostatne

uplatnený, vychádzajúc z výroku rozsudku súdu prvej inštancie (okresný súd o jej nároku

rozhodol samostatným výrokom, ktorý bol krajským súdom potvrdený, pozn.) teda išlo

o samostatné procesné spoločenstvo v zmysle . Uvedená skutočnosť v spojení

so skutočnosťou, že sťažovateľka nepodala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie,

znamená, že sťažovateľka nevyužila dovolanie na ochranu svojich označených práv, tak ako

to využil žalobca , čo je aj dôkazom toho, že potenciálne existovali dôvody

na podanie dovolania.

12. Z ustanovenia v spojení s

vyplýva, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

13. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že sťažovateľka mala

povinnosť využiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý možno aj

vzhľadom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zachovania lehoty na podanie

sťažnosti smerujúcej proti meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu po procesnom

rozhodnutí dovolacieho súdu (napr. , , ), ako aj

vzhľadom na znenie ustanovenia považovať za účinný

právny prostriedok nápravy porušenia označených práv, pretože v prípade procesného

rozhodnutia dovolacieho súdu (dovolací súd by konštatoval neexistenciu tvrdenej vady)

bola by jej vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu lehota na podanie sťažnosti

zachovaná.

14. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

15. Ako už bolo uvedené v bode 11 tohto rozhodnutia, sťažovateľka dovolanie

nepodala, preto je potrebné urobiť záver, že nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý jej zákon na ochranu jej práv účinne poskytuje a na ktorého

využitie bola oprávnená. Ústavný súd preto považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky

za neprípustnú.

16. Sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že by nesplnila

podmienku vyčerpania opravného prostriedku z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 132

ods. 3 ).

17. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako neprípustnú.

18. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako celku, ústavný súd sa

nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu