Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 45/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, pre namietané

porušenie a práva podľa

Slovenskej republiky, čl. 22 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 9 Medzinárodného

paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 12 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa ,

Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“) a čl. 9

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len

„medzinárodný pakt“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnutým rozsudkom najvyššieho

súdu bolo potvrdené vyše desaťročné odmietanie jedného z jeho základných práv, a to práva

na sociálne zabezpečenie. V roku 1997 získal štátne občianstvo Slovenskej republiky

a v októbri 2008 požiadal o dôchodok, odvolávajúc sa na Dohodu medzi Československou

republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (ďalej

len „dohoda“). Uviedol, že na Slovensku nebol zamestnaný, nebol v pracovnom vzťahu

so žiadnym zamestnávateľom a nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu ani určený zárobok.

Uvedené podľa neho v napadnutom rozsudku nebolo zohľadnené a poukázal na to, že

„Vo všetkých reakciách adresátov, na ktorých som sa v danej veci obracal, sa opakoval

svojvoľne zmenený výklad čl. 5 ods. 1 Dohody...“. Sťažovateľ ďalej konštatoval:

„Na území Ruskej Federácie som odpracoval 29 rokov a 8 mesiacov, čo potvrdili

obe strany Dohody. I keď slovenská strana moje odpracované roky potvrdila, v dôsledku

svojvoľného mylného výkladu textu a narušenia Dohody pri výpočte dôchodku moje zárobky

v Ruskej federácii nezohľadnila. Odignorované bolo predtým vyžiadané potvrdenie

o priemerných príjmoch pracovníkov adekvátneho zaradenia adekvátneho obdobia

v Slovenskej republike, zodpovedajúcich mojim príjmom v RF.

Na rozdiel od občanov, ktorí presídlili na územie SR z iných krajín, nemôžem

požiadať o dôchodok Ruskú Federáciu za tam odpracované obdobie, pretože Dohoda

ukladá moje sociálne zabezpečenie ako povinnosť pre Slovenskú republiku...

Od 1.7.2015 mi začala vyplácať starobný dôchodok - 138,70 eur. Od 1.1.2016

dostávam minimálny dôchodok 273,40 eur.

Pri správnom zarátaní zárobkov z RF by môj dôchodok predstavoval sumu cca 650

eur. Dôkazné je potvrdenie ... o zárobkoch pracovníkov

adekvátnej kvalifikácie a pracovného zaradenia v danom období na Slovensku, ktoré si

vyžiadala SP a následne ho ignorovala. SP ma do dnešného dňa materiálne poškodila o cca

80 000 eur bez odrátania vyplatených súm.“

3. Sťažovateľ v závere svojej ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil

právo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho

garantuje SR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“.

4. Vec napadla ústavnému súdu 9. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, sťažovateľova vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala

do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)

v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného

16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda

senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2

písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

11. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje

a podpis.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa návrh na začatie konania musí byť

datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

14. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil právo zákona“

a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho garantuje

SR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“, pričom z ďalšieho obsahu

ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že namieta porušenie a práva podľa

, všeobecnej deklarácie a medzinárodného paktu v súvislosti

s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

17. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a , a ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

advokátom (m. m. ).

18. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil viaceré

nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach.

19. Ústavná sťažnosť neobsahuje konečný návrh rozhodnutia tzv. petit, ktorý by

slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Za petit

nemožno považovať žiadosť sťažovateľa v závere ústavnej sťažnosti, kde žiada ústavný súd,

aby „nastolil právo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne

zabezpečenie, ako ho garantuje SR a medzinárodné Slovenskou republikou

ratifikované zmluvy“.

20. Z ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti síce možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta

porušenie svojho práva na sociálne zabezpečenie v súvislosti s napadnutým rozsudkom

najvyššieho súdu, avšak to nemôže nahradiť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný návrh

rozhodnutia.

21. K tomu ústavný súd dodáva, že podľa je ústavný

súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom. Tvrdenia o porušení základných práv v súvislosti

s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo

tzv. petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba

za súčasť argumentácie sťažovateľa (, ).

22. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí

to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.

, , ).

23. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému

súdu, v predloženej podobe neobsahuje zrozumiteľný, určitý a vykonateľný petit, ktorý by

mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, teda nespĺňa

podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 43 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

24. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné

procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal

skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným

súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti

obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou

podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa je teda vznesenie relevantných námietok zo strany

sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných

práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou

alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo

záujmovej samosprávy, súdu atď.).

25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva

na sociálne zabezpečenie bez toho, aby ústavne relevantným spôsobom odôvodnil porušenie

tohto základného práva. Text ústavnej sťažnosti pôsobí do istej miery nekoncepčne a je

bez uvedenia ústavnoprávne relevantnej právnej argumentácie vo vzťahu k napadnutému

rozsudku. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa

je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje relevantné odôvodnenie,

nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d)

.

26. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva

na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu podľa

vzhľadom na ich kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie

najmä formálnych nedostatkov návrhu na začatie konania, avšak nie samotnej podstaty

návrhu.

27. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom

a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa

svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť

poskytovaných právnych služieb.

28. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

29. Pretože ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

petit a relevantné odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu