Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 45/2020
PDF · 181.86 KB
No categories available
III. ÚS 45/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Agatou Džačovskou, Hviezdoslavova 315, Senica, pre namietané
porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 22 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a čl. 9 Medzinárodného
paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9 So 95/2017 z 30. januára 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie čl. 12 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 22
Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „všeobecná deklarácia“) a čl. 9
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej len
„medzinárodný pakt“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) sp. zn. 9 So 95/2017 z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnutým rozsudkom najvyššieho
súdu bolo potvrdené vyše desaťročné odmietanie jedného z jeho základných práv, a to práva
na sociálne zabezpečenie. V roku 1997 získal štátne občianstvo Slovenskej republiky
a v októbri 2008 požiadal o dôchodok, odvolávajúc sa na Dohodu medzi Československou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (ďalej
len „dohoda“). Uviedol, že na Slovensku nebol zamestnaný, nebol v pracovnom vzťahu
so žiadnym zamestnávateľom a nemal uzatvorenú pracovnú zmluvu ani určený zárobok.
Uvedené podľa neho v napadnutom rozsudku nebolo zohľadnené a poukázal na to, že
„Vo všetkých reakciách adresátov, na ktorých som sa v danej veci obracal, sa opakoval
svojvoľne zmenený výklad čl. 5 ods. 1 Dohody...“. Sťažovateľ ďalej konštatoval:
„Na území Ruskej Federácie som odpracoval 29 rokov a 8 mesiacov, čo potvrdili
obe strany Dohody. I keď slovenská strana moje odpracované roky potvrdila, v dôsledku
svojvoľného mylného výkladu textu a narušenia Dohody pri výpočte dôchodku moje zárobky
v Ruskej federácii nezohľadnila. Odignorované bolo predtým vyžiadané potvrdenie
o priemerných príjmoch pracovníkov adekvátneho zaradenia adekvátneho obdobia
v Slovenskej republike, zodpovedajúcich mojim príjmom v RF.
Na rozdiel od občanov, ktorí presídlili na územie SR z iných krajín, nemôžem
požiadať o dôchodok Ruskú Federáciu za tam odpracované obdobie, pretože Dohoda
ukladá moje sociálne zabezpečenie ako povinnosť pre Slovenskú republiku...
Od 1.7.2015 mi začala vyplácať starobný dôchodok - 138,70 eur. Od 1.1.2016
dostávam minimálny dôchodok 273,40 eur.
Pri správnom zarátaní zárobkov z RF by môj dôchodok predstavoval sumu cca 650
eur. Dôkazné je potvrdenie ... o zárobkoch pracovníkov
adekvátnej kvalifikácie a pracovného zaradenia v danom období na Slovensku, ktoré si
vyžiadala SP a následne ho ignorovala. SP ma do dnešného dňa materiálne poškodila o cca
80 000 eur bez odrátania vyplatených súm.“
3. Sťažovateľ v závere svojej ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil
právo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho
garantuje Ústava SR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“.
4. Vec napadla ústavnému súdu 9. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania
vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom
pridelené, sťažovateľova vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala
do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších
sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)
v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného
16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi
spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020
bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda
senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie
konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2
písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
11. Podľa § 39 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak tento zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
13. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí byť
datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
14. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť
pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa
musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
15. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa
sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
III.
Právne posúdenie veci ústavným súdom
16. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada ústavný súd, aby „nastolil právo zákona“
a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne zabezpečenie, ako ho garantuje Ústava
SR a medzinárodné Slovenskou republikou ratifikované zmluvy“, pričom z ďalšieho obsahu
ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že namieta porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 39 ods. 1 ústavy, čl. 22 všeobecnej deklarácie a čl. 9 medzinárodného paktu v súvislosti
s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.
17. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy, § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný
súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak
náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný
návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde). Osobitne to platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom (m. m. III. ÚS 334/09).
18. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil viaceré
nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach.
19. Ústavná sťažnosť neobsahuje konečný návrh rozhodnutia tzv. petit, ktorý by
slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom. Za petit
nemožno považovať žiadosť sťažovateľa v závere ústavnej sťažnosti, kde žiada ústavný súd,
aby „nastolil právo zákona“ a vrátil mu jeho „základné ľudské právo na sociálne
zabezpečenie, ako ho garantuje Ústava SR a medzinárodné Slovenskou republikou
ratifikované zmluvy“.
20. Z ďalšieho obsahu ústavnej sťažnosti síce možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta
porušenie svojho práva na sociálne zabezpečenie v súvislosti s napadnutým rozsudkom
najvyššieho súdu, avšak to nemôže nahradiť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný návrh
rozhodnutia.
21. K tomu ústavný súd dodáva, že podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný
súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený
kvalifikovaným právnym zástupcom. Tvrdenia o porušení základných práv v súvislosti
s napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo
tzv. petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebné považovať iba
za súčasť argumentácie sťažovateľa (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
22. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti
petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa
domáha (§ 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej
sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí
to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.
II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
23. Ústavný súd teda konštatuje, že ústavná sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému
súdu, v predloženej podobe neobsahuje zrozumiteľný, určitý a vykonateľný petit, ktorý by
mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci, teda nespĺňa
podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 43 ods. 1 zákona o ústavnom
súde.
24. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné
procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal
skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným
súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie ústavnej sťažnosti
obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou
podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany
sťažovateľa spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných
práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou
alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo
záujmovej samosprávy, súdu atď.).
25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva
na sociálne zabezpečenie bez toho, aby ústavne relevantným spôsobom odôvodnil porušenie
tohto základného práva. Text ústavnej sťažnosti pôsobí do istej miery nekoncepčne a je
bez uvedenia ústavnoprávne relevantnej právnej argumentácie vo vzťahu k napadnutému
rozsudku. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa
§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho
základných práv a slobôd. Keďže ústavná sťažnosť neobsahuje relevantné odôvodnenie,
nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d)
26. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva
na odstránenie uvedených nedostatkov návrhu podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde
vzhľadom na ich kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie
najmä formálnych nedostatkov návrhu na začatie konania, avšak nie samotnej podstaty
návrhu.
27. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť
poskytovaných právnych služieb.
28. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,
ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
29. Pretože ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
petit a relevantné odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne
zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu