Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 46/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza, Jána Hollého 10, Trnava, IČO 00 419 702,

právne zastúpenej Advokátska kancelária MAPLE & FISH s. r. o., Dunajská 15/A,

Bratislava, IČO 36 718 432, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Viliam Karas,

PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. júna 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecézy, p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu na odklad vykonateľnosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 14. júna 2018 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. októbra

2018 riadne a včas doručená ústavná sťažnosť Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská

arcidiecéza, Jána Hollého 10, Trnava, IČO 00 419 702 (ďalej len „sťažovateľka“), podľa

(ďalej len „“), v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a práva vlastniť majetok podľa

a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 14. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Súčasťou ústavnej sťažnosti bol i návrh na odloženie vykonateľnosti napádaného

uznesenia z dôvodu, že jeho vykonanie by malo závažný dosah na práva sťažovateľky,

keďže Slovenský pozemkový fond (ďalej len „povinná osoba“) vydala na základe

právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu sťažovateľke sporné nehnuteľnosti a tá je

v súčasnosti vedená ako ich vlastník v katastri nehnuteľností. Povinná osoba by v prípade,

že by sa napádané uznesenie stalo podkladom pre rozhodnutia odvolacieho súdu, iniciovala

spätný zápis vlastníckeho práva na svoju osobu, a teda v prípade, že by sťažovateľka uspela

s ústavnou sťažnosťou, bolo by potrebné opätovne uzatvoriť s povinným dohodu o vydaní

a opätovný zápis sťažovateľky do katastra nehnuteľností ako vlastníka, čo by zabralo istý

čas, a tým i zväčšilo krivdy, ktoré sťažovateľka utrpela a ktoré mali byť napravené vydaním

nehnuteľností.

3. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola

pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné

obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť sťažovateľky prerokovaná, preto

bola v súlade s čl. X bodom 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej len „rozvrh

práce“) náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená

sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi.

Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti

senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,

ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodom 3

písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom

Petrom Strakom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka, Martin

Vernarský a Peter Straka. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky preto predbežne prerokoval senát

v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a súvisiacich rozhodnutí vyplýva, že predmetom danej

právnej veci je reštitučný nárok sťažovateľky uplatnený v zmysle

o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam

a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len ,,“),

ktorý si sťažovateľka uplatnila voči povinnej osobe.

5. S ohľadom na skutočnosť, že povinná osoba nevyhovela sťažovateľke v plnom

rozsahu, táto uplatnila svoj nárok na súde.

6. Okresný súd Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) rozsudkom č. k. 9 C 172/2006-

628 zo 17. apríla 2012 v znení opravného uznesenia č. k. -671 z 8. júna 2012

rozhodol tak, že sťažovateľke vyhovel a zaviazal povinnú osobu na navrátenie sporných

nehnuteľností.

7. Proti rozsudku okresného súdu podala povinná osoba odvolanie, na základe

ktorého Krajský súd v Nitre (ďalej len ,,krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 29. januára 2014 v časti týkajúcej sa vydania ostatných plôch, vodných plôch

a zastavaných plôch a nádvorí rozsudok okresného súdu č. k. -628 zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že sporné pozemky, s výnimkou dvoch parciel,

sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria a vodné plochy sú v skutočnosti

poľnohospodárskou pôdou, ktorá je využívaná na poľnohospodárske účely, a ako také

podliehajú právu na vrátenie vlastníckeho práva k nim v zmysle ustanovení zákona

č.

8. Následne okresný súd rozsudkom sp. zn. z 9. marca 2015 zastavil

konanie proti dvom parcelám, ktoré nemali charakter poľnohospodárskej pôdy, a vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Sťažovateľka proti tomuto rozsudku okresného súdu podala

odvolanie, o ktorom rozhodol opäť krajský súd rozsudkom č. k. -1024

z 20. apríla 2016 tak, že zmenil rozsudok okresného súdu sp. zn. z 9. marca

2015 tak, že zaviazal povinnú osobu navrátiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

sťažovateľke, keďže považoval za preukázané, že i keď sú tieto nehnuteľností vedené

v katastri nehnuteľností ako pozemky určené na iný účel, v skutočnosti sú

poľnohospodárskou pôdou alebo slúžia poľnohospodárskej pôde a v minulosti boli súčasťou

hospodárskej usadlosti v zmysle

9. Rozsudok krajského súdu napadla povinná osoba dovolaním. Najvyšší súd ako

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil pre nesprávne právne posúdenie a vec mu

vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že podľa názoru najvyššieho súdu v danom prípade

bolo rozhodnutie odvolacieho súdu v priamom rozpore s textom ,

z ktorého vyplýva, že právo na navrátenie vlastníckeho práva sa vzťahuje len na niektoré,

teda nie všetky nehnuteľnosti odňaté cirkvám v rozhodnom období, a najvyšší súd zastáva

názor, že predmetom vydania majú byť len tie pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska

pôda evidované v katastri nehnuteľností.

10. Proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. podala sťažovateľka

ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta, že postupom a uznesením dovolacieho súdu boli

porušené jej ústavné práva, a to najmä právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu

a právo na súdnu ochranu vlastníckeho práva, ktoré má spočívať v tom, že rozhodnutím

dovolacieho súdu došlo k zmene konštantnej judikatúry súdov Slovenskej republiky, a tiež

tým, že dovolací súd v podstate ukladá sťažovateľke povinnosti nad rámec zákona, keď

konštatuje, že súlad medzi faktickým stavom a zápisom v katastri nehnuteľností bolo možné

dosiahnuť konaním podľa ustanovení o ochrane a využívaní

poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii

a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

11. Sťažovateľka uvádza, že k namietanému porušeniu jej práva na súdnu ochranu

podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru došlo nedôvodným odklonom od doterajšej rozhodovacej praxe všeobecných

súdov, najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu bez toho, aby konajúci senát najvyššieho

súdu predložil vec v zmysle ustanovenia na rozhodnutie

veľkému senátu.

12. Sťažovateľka ďalej uvádza, že napádaným uznesením bolo porušené i jej právo

vlastniť majetok podľa a právo na pokojné užívanie majetku podľa

dodatkového protokolu tým, že v dôsledku napádaného uznesenia povinná osoba nemá

povinnosť vydať sťažovateľke sporné nehnuteľnosti, ktoré by jej v prípade, ak by sa

najvyšší súd pridŕžal pri výklade ustanovení doterajšej ustálenej

rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach, vydané mali byť.

13. Dňa 18. novembra 2019 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky

podanie označené ako žiadosť o urýchlenie konania a skoré rozhodnutie – urgencia

z 18. novembra 2018, v ktorom sťažovateľka zopakovala a čiastočne doplnila svoju

argumentáciu uvedenú v ústavnej sťažnosti a žiada ústavný súd o urýchlené rozhodnutie

z dôvodu, že medzičasom na podklade napádaného uznesenia rozhodol krajský súd

rozsudkom č. -1204 tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí

žaloby sťažovateľky potvrdil.

14. S ohľadom na uvedené zásahy do jej práv sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie a následne rozhodol, že uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. júna 2018 boli porušené základné ľudské

práva, a to základné právo na súdnu a inú ochranu podľa , právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, právo vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 a právo na pokojné užívanie majetku podľa dodatkového protokolu.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

15. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

18. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Ústavný súd vníma potrebu vývoja rozhodovacej súdnej praxe, ktorá sa môže

prejaviť i v potrebe prelomenia doterajšej rozhodovacej činnosti či už okresných súdov

a krajských súdov, ako aj súdu najvyššieho. Tak, ako nezostáva nemennou spoločnosť,

nemôže zostávať nemennou ani judikatúra. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nemusí

nevyhnutne znamenať porušenie práv účastníkov súdneho konania (porovnaj rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Schwarzkopf a Taussik v. Česká republika

rozhodnutie č. 42162/02 z 2. 12. 2008).

20. Na druhej strane však náhla, neodôvodnená zmena rozhodovacej súdnej praxe

môže zasiahnuť do princípu právnej istoty účastníkov konania, a tým i do ich základných

práv a slobôd (porovnaj ). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje,

že odklon od existujúcej judikatúry musí byť vždy súdom dostatočne a primerane

odôvodnený () a zároveň by takéto nové rozhodnutie malo byť prijaté

v súlade s mechanizmom ustanoveným zákonom pre zjednocovanie judikatúry súdov, akým

je i inštitút veľkého senátu v zmysle . Na už uvedenom

nemôže nič zmeniť ani taká skutočnosť, akou je zaradenie rozhodnutia do Zbierky stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

21. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o

ústavnom súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné

náležitosti predpísané (, a ) a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach a ani zjavné

dôvody na jej odmietnutie a otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých považuje

za potrebnú posúdiť v konaní vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.

22. Návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia ústavný súd nevyhovel.

Dôvodom nevyhovenia je skutočnosť, že právne následky, ktoré z napadnutého uznesenia

sťažovateľke vyplývajú, nepredstavujú podľa názoru ústavného súdu závažnú ujmu do jej

práv. Ústavný súd predovšetkým prihliadol na to, že existujúce mechanizmy ochrany, akými

je napr. poznámka spornosti [

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov] garantujú určitý stupeň ochrany

sťažovateľke, ako aj tretím osobám, a to až do času, kým sa inštančne vec nerozhodne

s konečnou platnosťou.

23. Po prípadnom rozhodnutí ústavného súdu v prospech sťažovateľky by

opätovnému uzatvoreniu dohody s povinnou osobou a nadobudnutiu sporných pozemkov

opätovne do vlastníctva sťažovateľky nebránila žiadna právna ani skutková okolnosť.

Plynutie času samo osebe nie je v danom prípade okolnosťou, ktorá by podľa názoru

ústavného súdu spôsobila takú ujmu na právach sťažovateľky, aby to odôvodňovalo odklad

vykonateľnosti napádaného uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu