Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Mojmíra

Mamojku, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Martina

Vernarského predbežne prerokoval návrhy skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpených advokátom Mgr. Marekom Staroňom, advokátska kancelária White

& Case, s. r. o., Hlavné námestie 5, Bratislava, na začatie konania o súlade

- , a o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov s , a a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

- o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s , a a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

rozhodol:

Návrhy skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh skupiny poslancov a ich argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla 2017

doručený návrh skupiny 41 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) pôvodne vedený pod sp. zn.

na začatie konania o súlade , a o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 1 ods. 1,

a (ďalej len „“) a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“).

1.1 Ústavnému súdu bol 4. júla 2017 doručený návrh skupiny 41 poslancov pôvodne

vedený pod sp. zn. na začatie konania o súlade § 13 ods. 9 zákona

č. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon o zdravotnom poistení“) s , a a

dodatkového protokolu.

1.2 Veci napadli ústavnému súdu 4. júla 2017 a boli pôvodne pridelené sudcom

spravodajcom Rudolfovi Tkáčikovi (sp. zn. ) a Ivette Macejkovej (sp. zn.

), ktorým 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie sudcu ústavného

súdu. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 17. októbra 2018 veci pôvodne vedené pod

sp. zn. a sp. zn. spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej

vedené pod sp. zn. . V zmysle čl. X ods. 2 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh“) bola táto vec po 26. apríli 2019 v zmysle rozvrhu prerozdelená a náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi

spravodajcovi Ľubošovi Szigetimu.

1.3 Ústavný súd s ohľadom na procesnú čistotu ozrejmuje, že v priebehu konania

o návrhoch navrhovateľov pred ústavným súdom nadobudol 1. marca 2019 účinnosť zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) v čl. I až a až a až

§ 248 a § 250 a § 251.

1.4 V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

I.A K namietanému nesúladu zákona o sociálnom poistení

2. Navrhovatelia v predloženom návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov uvádzajú, že 1. januára 2017 nadobudol účinnosť , ktorým

sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa mení o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Touto novelou bolo zmenené znenie ustanovenia § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona

o sociálnom poistení „zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie

poistného na sociálne poistenie z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom

hospodárstve na 7-násobok“.

3. Znenie namietanej právnej úpravy:

„Podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ v úhrne je

mesačne najviac

a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne

nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky

poistenou osobou v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne

dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo

poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom

a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej

dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý

dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie

a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Podľa § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ na platenie

poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne

zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne

najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho

základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,

v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

Podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnávateľa

na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie,

poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného

do rezervného fondu solidarity za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac

v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu,

ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom

sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné

na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného

fondu solidarity.“

4. V súvislosti s namietaným porušením navrhovatelia namietajú,

že legislatívny proces spojený s predmetnou novelou nebol v súlade s princípmi

materiálneho právneho štátu, pričom konkrétne namietajú:

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku legisvakačnej lehoty (1),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne očakávania (2),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu zákonodarcu (3),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie pravidiel legislatívneho

procesu (4).

4.1 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku

legisvakačnej lehoty navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná na to, aby sa adresát právnej normy,

mal možnosť na zmenu primerane pripraviť. Dostatočnosť lehoty sa musí posudzovať

s ohľadom na dotknuté práva a záujmy. ÚS SR sa už vo svojej rozhodovacej činnosti

zaoberal situáciami, kedy krátka legisvakančná lehota náhle zasiahla do ústavnoprávnej

pozície jednotlivcov či právnických osôb ako nositeľov základných slobôd.

ÚS SR v náleze uviedol, že spojením neprimeraného časového tlaku

v podobe neprimerane krátkej legisvakančnej lehoty a neprimeraného ekonomického tlaku

došlo k svojvoľnému zásahu do majetkových práv – „Napadnutý zákon sa stal účinný dva

mesiace po uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Legisvakačnú lehotu v tejto

dĺžke nemožno určite považovať za ideálnu vzhľadom na rozsiahle a závažné následky

zákona v tisíckach zmluvných vzťahov. V danej veci ústavný súd vníma právnu istotu značne

previazane a akcesoricky vo vzťahu k , a preto ju uvádza vo výroku

za a „v spojení“ s “.

ÚS SR posúdil legisvakančnú lehotu 60 dní ako nedostatočnú vo vzťahu k závažnosti

spoločenského dopadu, ktorý bol preukázaný počtom dotknutých zmluvných vzťahov

a závažnosťou zmeny.

Obdobné argumenty platia aj pre Novelu. Stanovená 65-dňová legisvakančná lehota

nie je vzhľadom na zásah do majetkových práv dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov

dostatočná, keďže priami platitelia sociálneho poistenia dostali len veľmi krátku lehotu

na prehodnotenie svojich ročných rozpočtov, a to najmä vo vzťahu k vplyvu nákladov

na budúce ekonomické aktivity. Zásah do majetkových práv je závažný, keďže sa dotýka

viac ako 15.000 poistencov, z čoho významnú časť tvoria zamestnanci.»

4.2 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne

očakávania navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«Neočakávaná a zásadná zmena pravidiel predstavuje rozpor s princípmi právneho

štátu z dôvodu porušenia legitímneho očakávania adresáta právnej normy, ktorého účelom

je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci.

Ústavný súd SR zadefinoval legitímne očakávania a priznal im právnu ochranu

vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 6. februára 2008 - „Ústavný súd SR sa

hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho

očakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne

očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred

nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej

do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna

istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže

vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa

súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne

očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov

princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane

parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je

jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca

nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom

vrchnostenských predpisov.“

„Náhle zmeny pravidiel sú vždy citlivé z ústavnoprávneho hľadiska, a preto im

ústavný súd venuje náležitú pozornosť.“

„V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhle zmeny

pravidiel sú z ústavnoprávneho hľadiska spravidla veľmi citlivé, a preto im musí venovať

náležitú pozornosť. Každý prípad je osobitný a vyžaduje si dôkladné a všestranné

zhodnotenie z hľadiska všetkých súvisiacich okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia

s kategóriami retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých práv a legitímnym

očakávaním, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej

moci...“

S poukazom na spôsob prijatia Novely máme za to, že výrazným zvýšením

maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálneho poistenia, prišlo k náhlemu

a zásadnému porušeniu legitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy,

ktorými sú zamestnanec, zamestnávateľ a SZČO.

V slovenskom právnom poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie

poistného na sociálne poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom nakoľko v rozličných

podobách a výškach existuje minimálne už od účinnosti Zákona o sociálnom poistení t. j.

od 1. januára 2004.

Neúmerným zvyšovaním maximálneho vymeriavacieho základu sa de facto potláča

jeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je nezaťažovať nad

únosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať poistný princíp sociálneho poistenia

t. j. ekvivalenciu medzi plateným poistným a následným poistným plnením.

Zamestnávatelia a SZČO, ako priami platitelia poistného, nemohli predpokladať

prijatie takejto zásadnej zmeny pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci

kalendárny rok. Aj v prípade, ak by niektorí z nich očakávali možnosť zvýšenia

maximálneho vymeriavacieho základu, nikto nemohol predpokladať, že príde k navýšeniu

z 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy, čo predstavuje 40 % zvýšenie.

Uvedená zmena je o to zásadnejšia, že sa zároveň týka kľúčových riadiacich

zamestnancoch, ktorí sú zodpovední za chod spoločností, a ktorých disponibilný príjem je

dôsledkom Novely znížený.»

4.3 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu

zákonodarcu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii

daňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je

bezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej

disproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie

objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

V rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd Českej a Slovenskej federatívnej

republiky uviedol: „V oblasti daňové je treba požadovat, aby zákonodarný orgán podložil

svoje rozhodnutí objektivními a racionálními kritérií.“

Jedným z bodov, ktoré ÚS SR zakomponoval do svojho ústavného testu ústavnosti

daní a poplatkov, je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje

legitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle NR SR pri

zásahu do práv adresátov daňových resp. poplatkových právnych noriem.

Napriek tomu, že tento test bol ÚS SR skonštruovaný pre posúdenie daňovej

povinnosti, podľa nálezu ÚS SR zo dňa 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní,

poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké

ústavnoprávne požiadavky.

Je na mieste tvrdiť, že predkladateľ Novely ako ani zákonodarca a príslušné rezortné

ministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

V rámci rozpravy k Novele predstúpil predkladateľ Pozmeňovacieho návrhu ako aj minister

práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. K zdôvodneniu potreby zvýšenia maximálneho

vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie ale vôbec neprišlo.

V náleze ÚS ČR zo dňa 23. apríla 2008 ústavný súd kritizoval

zákonodarcu resp. štát, ktorý „nezačal s úsporami sám u sebe rozborem, zda je současná

správa věcí verejných účelná, efektívní a hospodárná, zda nedochází k plýtvání verejnými

prostředky. Pokud by štát začal, alespoň částečně, nejprve u sebe, presvědčil by do jisté

míry značnou část obyvatelstva o nutnosti a účelnosti změn i v oblasti sociálních dávek,

která je samozřejmě vázána na možnosti státního rozpočtu.“

Úlohou Ústavného súdu samozrejme nie je posudzovať správnosť či praktickosť

prijatých zmien, avšak je jeho povinnosťou zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem

iného aj do majetkových práv občanov, ktoré sú chránené , nevyžaduje

jasnejšie a rozsiahlejšie zdôvodnenie svojho prijatia, nakoľko bez takéhoto zdôvodnenia

napĺňa definíciu svojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi

materiálneho právneho štátu.»

4.4 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie

pravidiel legislatívneho procesu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«Pre vládne návrhy zákonov sa vyžaduje vo všeobecnosti vyššia kvalita

legislatívneho procesu, ktorá okrem iného spočíva aj v medzirezortnom pripomienkovom

konaní. Účelom medzirezortného pripomienkového konania je okrem iného aj účasť

dotknutých orgánov a verejnosti na legislatívnom procese. Participácia dotknutých orgánov

a verejnosti je obzvlášť žiaduca pri návrhoch zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú práv

a povinností občanov SR.

Okrem vlády je zákonodarná iniciatíva priznaná aj výborom NR SR a jednotlivým

poslancom.

Výbory NR SR okrem práva zákonodarnej iniciatívy, ktorým sa vyvoláva proces

tvorby zákona, majú aj právo vstúpiť už do začatého procesu tvorby zákona

prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Obe práva sú samostatné a treba ich jednoznačne

rozlíšiť, lebo právo predložiť návrh zákona je ústavným právom, kým právo predložiť

pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona nie je právom, ktoré priznáva .

Návrhom zákona sa začína originálny právotvorný proces, ktorý má vlastné pravidlá.

Pozmeňujúcim návrhom sa vstupuje do už začatého právotvorného procesu. Z účelu oboch

úkonov možno odvodiť rozdiel medzi nimi - pozmeňujúcim návrhom sa pôvodne predložený,

originálny návrh, upravuje tak, že originálny návrh sa mení alebo dopĺňa, ale je nevyhnutné

aby neprichádzalo k novým zásadným zmenám oproti pôvodnému návrhu.

Pozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna NR SR predložil gestorský

výbor, ktorým bol výbor NR SR pre sociálne veci, v skutočnosti nemal povahu

pozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol kvázi novým

návrhom zákona, nakoľko zásadným spôsobom menil Vládny návrh novely zákona o

sociálnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní predkladateľ

obišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy), § 70 ods. 2

(poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na prerokovanie a

zaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78 zákona

(prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch ako aj vypracovať stanovisko výborov NR

SR k návrhu zákona) č. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rokovacom poriadku“), čím

zmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne NR SR v prvom čítaní, prerokovanie

návrhu zákona vo výboroch NR SR ako aj medzirezortný pripomienkový proces. Obdobne

prišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

NR SR mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom Pozmeňujúcom návrhu.

Tým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru NR SR pre sociálne

veci, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich Ústavu o postup pléna NR SR, ktorý

tiež nebol v súlade s .

Predložením Pozmeňovacieho návrhu výbor NR SR naplnil svoje oprávnenie, ktoré

mu priznáva Zákon o rokovacom poriadku, avšak svojím konaním obišiel povinnosť vlády

(keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície) predložiť návrh zákona

na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo k obmedzeniu dotknutých

orgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene systému sociálneho poistenia

akou je zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne

poistenie.

Podľa je „porušenie noriem ústavného procesu je v prípadoch

hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne

spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s .“ () Citovaný právny

názor vychádza vo všeobecnosti zo zákazu svojvôle v postupe orgánov verejnej moci a v

konkrétnych okolnostiach schvaľovania napadnutého zákona zo zákazu svojvôle v

zákonodarnom procese ako princípu, ktorý treba podľa názoru ústavného súdu považovať

za integrálnu súčasť princípu právneho štátu vyjadreného v prvej vete .

Ústavný súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že pri schvaľovaní zákona

o preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom

poriadku, a zdôrazňuje, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho

procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv

na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí

neústavnosť zákona ako celku (porovnaj k tomu napr. judikatúru Ústavného súdu Českej

republiky vymedzenú najmä v náleze sp. zn. z 15. februára 2007 alebo v

náleze sp. zn. z 12. februára 2002).“

Máme za to, že postupom gestorského výboru došlo (i) k vedomému obídeniu

povinnosti predložiť vládny návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie a (ii)

k zásadnej zmene Vládneho návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorá bola svojou

povahou predložením nového návrhu zákona, čím došlo k obídeniu povinnosti prerokovať

návrh zákona v 1. čítaní, ako aj jeho prerokovanie výbormi NR SR.

Postupom gestorského výboru a samotnej NR SR preto došlo k zásadnému porušeniu

pravidiel legislatívneho procesu, čím došlo k porušeniu základných princípov materiálneho

právneho štátu.»

5. V súvislosti s namietaným porušením a dodatkového

protokolu navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:

«Čl. 20 ods. 1 a Dodatkového protokolu chránia základné ľudské právo

pokojne užívať svoj majetok. Akékoľvek dane či odvody sú zásahom do pokojného užívania

majetku, avšak takýto zásah je ospravedlnený verejným záujmom spoločnosti na potrebe

financovania verejných statkov. Takýto zásah ale nemôže byť svojvoľný a neprimeraný.

ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave daňovej povinnosti alebo

inej povinnosti s povahou dane. S prihliadnutím na judikatúru ÚS SR máme za to, že

prijatím Novely došlo k neprimeranému a svojvoľnému zásahu do garantovaných

majetkových práv zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO spôsobených kombináciou

neprimeraného ekonomického a časového tlaku. Tento neprimeraný ekonomický a časový

tlak na očakávaný majetok je spôsobený neprimeraným zvýšením poistného na sociálne

poistenie vo veľmi krátkej legisvakančnej lehote.

ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii

daňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je

bezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej

disproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie

objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

Vo sfére otázok primeranosti daní a poplatkov ÚS SR stanovil ústavný test, ktorý by

mal zahŕňať preskúmanie:

rešpektovania princípu legality, t. j. či bola preskúmavaná daň uložená zákonom,

resp. „na základe zákona“, teda k tomu zákonom splnomocneným orgánom verejnej moci

a v medziach tohto splnomocnenia,

či uloženie predmetnej dane sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ,

či predmetná daň nepredstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne

nadmernú záťaž, t. j. či nie je z hľadiska vzťahu medzi sledovaným verejným záujmom

a legitímnymi individuálnymi záujmami daňovníkov (skupín daňovníkov) extrémne

disproporčná (zákaz extrémnej disproporcionality),

či uloženie predmetnej dane (vrátane jej náležitosti) nie je prejavom zjavného, resp.

svojvoľného porušenia ústavného princípu rovnosti pri rozlišovaní medzi jednotlivými

skupinami daňovníkov (neakcesorická rovnosť), resp. jeho porušenia v spojení

s neprimeraným zásahom do niektorého základného práva alebo slobody, s osobitným

zreteľom na ochranu vlastníctva (akcesorická rovnosť).

Uvedený test sa v zmysle judikatúry ÚS SR používa aj vo vzťahu k ustanoveniu

poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností.

Prijatie Novely nenapĺňa minimálne bod b) tohto ústavného testu, keďže neprišlo

k žiadnemu zdôvodneniu navrhovanej zmeny.

ÚS SR pristúpil vo svojom náleze zo dňa 19. júna 2013 pod sp. zn.

týkajúcom sa minimálnych mzdových nárokov zdravotných sestier k ochrane majetku

súkromných zamestnávateľov zdravotných sestier, keď nárazové a skokové zvýšenie miezd

na základe zákona posúdil za rozporné s . V danom náleze ÚS SR

považoval za neústavnú kombináciu ekonomického a časového tlaku, ktorý pôsobil

na súkromných poskytovateľov zdravotných služieb.

Novelu je preto možné pokladať za značný zásah do majetkových práv

zamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO,

ku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia Novely. Táto náhla a nečakaná zmena

zasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je

chránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.»

6. V súvislosti s namietaným porušením navrhovatelia vo svojom

návrhu uvádzajú:

«Čl. 39 ods. 1 zaručuje primerané sociálne zabezpečenie. Ústavnoprávnou

praxou je právo na primerané sociálne zabezpečenie považované za kategóriu sociálnych,

hospodárskych a kultúrnych práv, ktorých ochrana je limitovaná ekonomickými

možnosťami štátu. ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave

hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv napriek tomu máme za to, že zvýšením

maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet poistného na sociálne poistenie došlo k

zásahu do práva na primerané sociálne zabezpečenie spôsobené porušením ekvivalencie

medzi výškou poistného odvedeného do systému sociálneho poistenia a následného

poistného plnenia.

V súlade s judikatúrou ÚS ČR, výsledkom porušenia ekvivalencie medzi zaplateným

poistným a následným poistným plnením je neústavná neprimeranosť hmotného

zabezpečenia poskytnutého zo sociálneho poistenia.

ÚS ČR vo svojom náleze zo dňa 23. marca 2010 stanovil, že poistencovi

plynie základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie

(primeranosti) vo verejnom dôchodkovom, nemocenskom a zdravotnom poistení, a to v takej

miere, že si zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ho v daň.

S poukazom na vyššie uvedený nález ÚS ČR máme za to, že zvýšením

maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie došlo k narušeniu

ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným plnením.

Vo vzťahu k nálezu ÚS ČR uvádzame, že ÚS ČR považoval za

disproporčné a neekvivalentné, keď celková výška priznaného invalidného dôchodku činila

len 19 % z dovtedajších príjmov sťažovateľa, zatiaľ čo priemerná výška dôchodku v tej dobe

tvorila 44 % hrubého priemerného príjmu. Podľa ÚS CR tým došlo k porušeniu čl. 30 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá spoločne s Českej republiky tvorí

ústavný poriadok Českej republiky (ekvivalent ).

ÚS ČR v tomto náleze poukázal na to, že zákonodarca by pri realizácii ochrannej

a prerozdeľovacej funkcie sociálnej politiky nemal potláčať ďalšie esenciálne funkcie

sociálnej politiky, teda ani funkciu stimulačnú, ktorá by mala žiaducim spôsobom

ovplyvňovať ekonomické správanie poistencov a vo svojom dôsledku viesť k zvyšovaniu

celkových príjmov daného systému.

Vo vzťahu k disproporčnosti a neekvivalencii sociálneho poistenia vo vzťahu

k zvýšeniu maximálneho vymeriavacieho základu na poistné na sociálne poistenie

poukazujeme na fakt, že pri aktuálnom nastavení výplaty starobných dôchodkov predstavuje

najvyšší možný vyplatený mesačný starobný dôchodok pre poistenca, ktorý 40 rokov

odvádza do systému sociálneho zabezpečenia odvody z maximálneho vymeriavacieho

základu na poistné na sociálne poistenie len 22 % z maximálneho vymeriavacieho základu,

čo pri mzde výrazne presahujúcej maximálny vymeriavací základ predstavuje ešte väčší

rozdiel medzi mzdou a vyplateným dôchodkom, pričom poukazujeme na to, že podľa nálezu

ÚS ČR 8/07 je nárok na sociálne zabezpečenie vo výške 19 % z predchádzajúcich príjmov

v rozpore s ústavným právom na sociálne zabezpečenie.»

7. Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ustanovenia § 138 ods.

6, 7 a 9 o sociálnom poistení (v znení novely) nie sú v súlade

s ustanoveniami , , a Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

I.B K namietanému nesúladu zákona o zdravotnom poistení

8. Navrhovateľ v predloženom návrhu na začatie konania o súlade právnych

predpisov uvádza, že 1. januára 2017 nadobudol účinnosť , ktorým

sa mení a dopĺňa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších

predpisov. Touto novelou bolo zmenené znenie ustanovenia § 13 ods. 9 zákona

o zdravotnom poistení „zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie

poistného na zdravotné poistenie“.

9. Navrhovateľmi napadnuté ustanovenie § 13 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení

znie: „Vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych základov podľa odsekov 10 a 11

za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ

poistného povinnosť platiť poistné.“

10. V súvislosti s namietaným porušením navrhovatelia namietajú,

že legislatívny proces spojený s predmetnou novelou nebol v súlade s princípmi

materiálneho právneho štátu, pričom konkrétne namietajú:

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku legisvakačnej lehoty (1),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne očakávania (2),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu zákonodarcu (3),

- porušenie princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie pravidiel legislatívneho

procesu (4).

10.1 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na dĺžku

legisvakačnej lehoty navrhovateľ v návrhu uvádza:

«Dostatočná legisvakančná lehota je potrebná na to, aby sa adresát právnej normy,

mal možnosť na zmenu primerane pripraviť. Dostatočnosť lehoty sa musí posudzovať

s ohľadom na dotknuté práva a záujmy. V prípade Novely bola legisvakančná lehota len

3 dni, čo vzhľadom na zásah do majetkových práv dotknutých zamestnancov

a zamestnávateľov nepredstavuje dostatočnú lehotu.

Štandardná dĺžka legisvakančnej lehoty predpokladaná ustanovením § 19 ods. 2

o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Zákon o Zbierke zákonov“) je 15 dní. Podľa Zákona o Zbierke zákonov je možné túto

lehotu skrátiť, ale len v prípadoch odôvodnených naliehavým všeobecným záujmom.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) môže byť

príliš krátka legisvakančná lehota vo vzťahu k daňovým zákonom dôvodom neústavnosti

zákona. V náleze zo dňa 10. júla 2014 ÚS ČR uviedol, že pri zohľadnení čoho

sa právna úprava dotýka a aké sú legitímne očakávania adresátov právnej úpravy je pri

otázkach úpravy daní štvordňová legisvakančná lehota materiálne v rozpore s ústavnou

požiadavkou predvídateľnosti právnej úpravy. „Pro úplnost je třeba zdůraznit i další (již

zmíněné) relevantní hledisko, a to požadavek předvídatelnosti zákona, které kromě jiného

předpokládá, že rozhodne-li se zákonodárce za situace, kdy má jednotlivec podle

dosavadního zákona možnost jednat určitým ůsobem, toto jednání regulovat jinak, pak

musí takto dotčenému jednotlivci poskytnout dostatečný časový prostor k tomu, aby mohl

nové regulaci prizpůsobit své chování. Tento nezbytný časový prostor bude vždy záviset

na konkrétních okolnostech, tedy zejména na tom, čeho se daná právní úprava týká, kdo

jsou její adresáti a zda je respektováno jejich legitímní očekávání. Určitý štandard v tomto

smyslu nakonec vymezil sám zákonodárce v § 3 odst. 3 zákona č. 309/1999 Sb., o Sbírce

zákonu a o Sbírce mezinárodních smluv, podle néhož v případě, že není stanovená účinnost

pozdější, nabývají právní předpisy účinnosti patnáctým dnem po vyhlášení, přičemž

vyžaduje-li to naléhavý obecný zájem, lze výjimečné stanovit dřívější počátek účinnosti,

nejdříve však dnem jejich vyhlášení.

V této konkrétni situaci změny daňového předpisu vůči tomuto typu adresáta

(pracující starobní důchodci) tak došlo již nedodržením zákonem předepsané legisvakanční

lhůty bez toho, aby bylo možné důvodit naléhavý obecný zájem, pro který by tato lhůta

neměla být dodržena k zásahu do zásad demokratického právního státu.“

Napriek tomu, že sa predmetný nález dotýka otázky daní, podľa nálezu ÚS SR

zo dňa 11. júla 2012 sa vo vzťahu k ustanoveniu daní, poplatkov, odvodov

či iných obdobných povinností uplatnia v zásade rovnaké ústavnoprávne požiadavky.

Obdobne ako ÚS ČR, rozhodol ÚS SR v náleze , kde uviedol, že

spojením neprimeraného časového tlaku v podobe neprimerane krátkej legisvakančnej

lehoty a neprimeraného ekonomického tlaku došlo k svojvoľnému zásahu do majetkových

práv – „Napadnutý zákon sa stal účinný dva mesiace po uverejnení v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky. Legisvakačnú lehotu v tejto dĺžke nemožno určite považovať za

ideálnu vzhľadom na rozsiahle a závažné následky zákona v tisíckach zmluvných vzťahov.

V danej veci ústavný súd vníma právnu istotu značne previazane a akcesoricky vo vzťahu

k , a preto ju uvádza vo výroku za a „v spojení“ s

“. ÚS SR tak posúdil legisvakančnú lehotu 60 dní ako nedostatočnú vo vzťahu

k závažnosti spoločenského dopadu, ktorý bol preukázaný počtom dotknutých zmluvných

vzťahov a závažnosťou zmeny.

Argumenty uvedené v rozhodnutiach ÚS ČR a ÚS SR platia rovnako pre Novelu.

Stanovená 4 dňová legisvakančná lehota nemôže byť vzhľadom na zásah do majetkových

práv dotknutých zamestnancov a zamestnávateľov dostatočná, keďže priami platitelia

zdravotného poistenia dostali len extrémne krátku lehotu na prehodnotenie svojich ročných

rozpočtov (de facto nemali k dispozícii žiadnu lehotu), a to najmä vo vzťahu k vplyvu

nákladov na budúce ekonomické aktivity. Zásah do majetkových práv je závažný, keďže sa

dotýka viac ako 15.000 poistencov, z čoho významnú časť tvoria zamestnanci.»

10.2 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na legitímne

očakávania navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«Neočakávaná a zásadná zmena pravidiel predstavuje rozpor s princípmi právneho

štátu z dôvodu porušenia legitímneho očakávania adresáta právnej normy, ktorého účelom

je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci.

Ústavný súd SR zadefinoval legitímne očakávania a priznal im právnu ochranu

vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 6. februára 2008 - „Ústavný súd SR sa

hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho

očakávania (legitimate expectation, der Verlrauenschutz). Už z pomenovania legitímne

očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred

nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej

do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávame je užšou kategóriou ako právna

istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže

vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa

súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne

očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov

princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane

parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je

jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať. Zákonodarca

nevykonáva voči občanom neobmedzenú moc a občan nie je len pasívnym adresátom

vrchnostenských predpisov“.

„Náhle zmeny pravidiel sú vždy citlivé z ústavnoprávneho hľadiska, a preto im

ústavný súd venuje náležitú pozornosť.“

„V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že náhle zmeny

pravidiel sú z ústavnoprávneho hľadiska spravidla veľmi citlivé, a preto im musí venovať

náležitú pozornosť. Každý prípad je osobitný a vyžaduje si dôkladné a všestranné

zhodnotenie z hľadiska všetkých súvisiacich okolností. Náhle zmeny pravidiel súvisia

s kategóriami retroaktivity, ochranou legálne nadobudnutých práv a legitímnym

očakávaním, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej

moci...“

Máme za to, že úplným zrušením maximálneho vymeriavacieho základu na platenie

poistného na zdravotné poistenie v nesmierne krátkej dobe, došlo k zásadnému porušeniu

legitímneho očakávania na strane adresátov právnej normy, ktorými sú zamestnanec,

zamestnávateľ a SZČO.

V slovenskom právnom poriadku je maximálny vymeriavací základ na platenie

poistného na zdravotné poistenie dlhodobo zavedeným inštitútom, nakoľko v rozličných

podobách a výškach existuje minimálne už od účinnosti Pôvodného zákona o zdravotnom

poistení, t. j. od 1. januára 1995. Zrušením maximálneho vymeriavacieho základu sa de

facto potláča jeden z účelov samotného maximálneho vymeriavacieho základu, ktorým je

nezaťažovať nad únosnú mieru majetok platiteľov poistného a zachovať primeranú mieru

solidarity v systéme zdravotného poistenia.

Zamestnávatelia a SZČO, ako priami platitelia poistného, nemohli predpokladať

prijatie takejto zásadnej zmeny pri tvorbe svojich ročných rozpočtov na nasledujúci

kalendárny rok. Aj v prípade, ak by niektorí z nich očakávali možnosť zvýšenia

maximálneho vymeriavacieho základu, nikto nemohol predpokladať, že príde k jeho

úplnému zrušeniu. Navyše v situácii, keď samotné rezortné ministerstvo konštatovalo

v Revízii výdavkov, že v sektore zdravotníctva je de facto dostatok zdrojov, keďže

primárnym problémom je nízka efektivita využívania existujúcich zdrojov.

Uvedená zmena je o to zásadnejšia, že sa zároveň týka kľúčových riadiacich

zamestnancoch, ktorí sú zodpovední za chod spoločností, a ktorých disponibilný príjem

je dôsledkom Novely znížený.»

10.3 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na svojvôľu

zákonodarcu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii

daňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je

bezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej

disproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie

objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

V rozhodnutí sp. zn. Ústavný súd Českej a Slovenskej federatívnej

republiky uviedol: „V oblasti daňové je treba požadovat aby zákonodarní orgán podložil

svoje rozhodnutí objektívními a racionálními kritérii.“

Jedným z bodov, ktoré ÚS SR zakomponoval do svojho ústavného testu ústavnosti

daní a poplatkov, je aj preskúmanie toho, či uloženie dane (resp. poplatku) sleduje

legitímny cieľ a má racionálny základ. Týmto má dôjsť k vylúčeniu svojvôle NR SR pri

zásahu do práv adresátov daňových resp. poplatkových právnych noriem.

Vzhľadom na aplikáciu testu ÚS SR aj na odvody, je odôvodnené tvrdiť, že

predkladateľ Pozmeňovacieho návrhu ako ani zákonodarca a príslušné rezortné

ministerstvo nedokázali podložiť svoje rozhodnutie objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

Ako je uvedené vyššie v rámci rozpravy predstúpil predkladateľ Pozmeňovacieho

návrhu ako aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker. V prípade zrušenia maximálneho

vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie minister

zdravotníctva obhajoval tieto zmeny potrebou financovania rekonštrukcie a modernizácie

nemocníc.

Samotné MZ SR ale v Revízií výdavkov konštatuje, „Verejné výdavky Slovenska

na zdravotníctvo v posledných rokoch rástli rýchlejšie ako celkové verejné výdavky...

Slovensko dáva na zdravotníctvo väčší podiel HDP ako priemer krajín V3, vo výsledkoch

však zaostáva... Jednou z príčin je nízka efektívnosť slovenského zdravotníctva v porovnaní

s OECD a krajinami V3... Pri platbe štátu do systému verejného zdravotného poistenia

chýba diskusia o potrebných výdavkoch a účeloch, na ktoré má byť použité“. Z Revízie

výdavkov je preto zrejmé, že prostriedky na financovanie rekonštrukcie a modernizácie

nemocníc je možné získať aj iným spôsobom ako zrušením maximálneho vymeriavacieho

základu na platenie poistného na zdravotné poistenie, a to napr. zefektívnením slovenského

zdravotníctva. Je verejne známe, že sektor zdravotníctva je zaťažený veľkým množstvom

zmlúv, ktoré sú nevýhodné pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

V náleze ÚS ČR zo dňa 23. apríla 2008 ústavný súd kritizoval

zákonodarcu resp. štát, ktorý „nezačal s úsporami sám u sebe rozborem, zda je současná

správa věcí verejných účelná, efektívní a hospodárná, zda nedochází k plýtvání verejnými

prostředky. Pokud by štát začal, alespoň částečně, nejprve u sebe, presvedčil by do jisté

míry značnou část obyvatelstva o nutnosti a účelnosti zmeň i v oblasti sociálních dávek,

která je samozrejmé vázána na možnosti státního rozpočtu.

Úlohou Ústavného súdu samozrejme nie je posudzovať správnosť či praktickosť

prijatých zmien, avšak je potrebné zvážiť, či právna úprava, ktorá zasahuje okrem iného aj

do majetkových práv občanov, ktoré sú chránené , nevyžaduje existenciu

vecného dôvodu svojho prijatia, nakoľko bez takéhoto zdôvodnenia napĺňa definíciu

svojvoľného zásahu zákonodarcu do ústavných práv v rozpore s princípmi materiálneho

právneho štátu.»

10.4 K namietanému porušeniu princípu právnej istoty vzhľadom na nedodržanie

pravidiel legislatívneho procesu navrhovatelia v návrhu uvádzajú:

«Pre vládne návrhy zákonov sa vyžaduje vo všeobecnosti vyššia kvalita

legislatívneho procesu, ktorá okrem iného spočíva aj v medzirezortnom pripomienkovom

konaní. Účelom medzirezortného pripomienkového konania je okrem iného aj účasť

dotknutých orgánov a verejnosti na legislatívnom procese. Participácia dotknutých orgánov

a verejnosti je obzvlášť žiaduca pri návrhoch zákonov, ktoré sa priamo dotýkajú práv

a povinností občanov SR.

Okrem vlády je zákonodarná iniciatíva priznaná aj výborom NR SR a jednotlivým

poslancom.

Výbory NR SR okrem práva zákonodarnej iniciatívy, ktorým sa vyvoláva proces

tvorby zákona, majú aj právo vstúpiť už do začatého procesu tvorby zákona

prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Obe práva sú samostatné a treba ich jednoznačne

rozlíšiť, lebo právo predložiť návrh zákona je ústavným právom, kým právo predložiť

pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona nie je právom, ktoré priznáva .

Návrhom zákona sa začína originálny právotvorný proces, ktorý má vlastné pravidlá.

Pozmeňujúcim návrhom sa vstupuje do už začatého právotvorného procesu. Z účelu oboch

úkonov možno odvodiť rozdiel medzi nimi - pozmeňujúcim návrhom sa pôvodne predložený,

originálny návrh, upravuje tak, že originálny návrh sa mení alebo dopĺňa, ale je

nevyhnutné, aby neprichádzalo k novým zásadným zmenám oproti pôvodnému návrhu.

Pozmeňovací návrh, ktorý v druhom čítaní do pléna NR SR predložil gestorský

výbor, ktorým bol výbor NR SR pre zdravotníctvo, v skutočnosti nemal povahu

pozmeňujúceho návrhu k pôvodne predloženému návrhu zákona, ale bol de facto novým

návrhom zákona, nakoľko zásadným spôsobom menil Vládny návrh novely zákona o

zdravotnom poistení. Predložením tohto pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní

predkladateľ obišiel ustanovenia § 68 ods. 1 a 3 (povinnosť predloženia dôvodovej správy),

§ 70 ods. 2 (poskytnúť návrh zákona, ktorý bol postúpený do druhého čítania vláde na

prerokovanie a zaujatie stanoviska v spojení s pripomienkovým konaním), § 77 ods. 3, § 78

zákona (prerokovať návrh zákona v príslušných výboroch ako aj vypracovať stanovisko

výborov NR SR k návrhu zákona) č. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rokovacom

poriadku“), čím zmaril rokovanie o svojom novom návrhu v pléne NR SR v prvom čítaní,

prerokovanie návrhu zákona vo výboroch NR SR ako aj medzirezortný pripomienkový

proces. Obdobne prišlo k porušeniu čl. 31 legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej

republiky.

NR SR mala možnosť zamedziť rokovaniu o predloženom Pozmeňujúcom návrhu.

Tým, že tak neurobila, neodstránila protiprávnosť správania výboru NR SR pre

zdravotníctvo, ale znásobila počet postupov nerešpektujúcich Ústavu o postup pléna NR SR,

ktorý tiež nebol v súlade s .

Predložením Pozmeňovacieho návrhu výbor NR SR pre zdravotníctvo naplnil svoje

oprávnenie, ktoré mu priznáva Zákon o rokovacom poriadku, avšak svojim konaním obišiel

povinnosť vlády (keďže väčšinu v príslušnom výbore majú poslanci vládnej koalície)

predložiť návrh zákona na riadne medzirezortné pripomienkové konanie, čím došlo

k obmedzeniu dotknutých orgánov a verejnosti na participácii pri tak zásadnej zmene

systému zdravotného poistenia, akou je zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu

na platenie poistného na zdravotné poistenie.

Okrem vyššie uvedeného, spoločná správa, ktorou došlo k predloženiu

Pozmeňovacieho návrhu do druhého čítania Vládnej novely zákona o zdravotnom poistení,

bola schválená a predložená NR SR dňa 29. novembra 2016 (ďalej len „Spoločná správa“).

Novela v znení Pozmeňovacieho návrhu bola schválená už 30. novembra 2016.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rokovacom poriadku môže NR SR rokovať o návrhu

zákona v druhom čítaní najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy.

O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu

rozhodnúť NR SR bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona.

V prípade Spoločnej správy došlo k rokovaniu o návrhu zákona hneď na druhý deň

bez toho, aby gestorský výbor navrhol skrátenie lehoty a aby NR SR tento návrh schválila.

Zároveň máme za to, že aj keby došlo k schváleniu takéhoto návrhu, Novela nemá charakter

jednoduchého návrhu zákona.

Podľa , porušenie noriem ústavného procesu je v prípadoch hrubého

a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného postupu zásadne spôsobilé vyústiť

do rozporu prijatého zákona s .“ () Citovaný právny názor vychádza

vo všeobecnosti zo zákazu svojvôle v postupe orgánov verejnej moci a v konkrétnych

okolnostiach schvaľovania napadnutého zákona zo zákazu svojvôle v zákonodarnom

procese ako princípu, ktorý treba podľa názoru ústavného súdu považovať za integrálnu

súčasť princípu právneho štátu vyjadreného v prvej vete .

Ústavný súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že pri schvaľovaní zákona

o preukazovaní pôvodu majetku došlo k závažnému porušeniu zákona o rokovacom

poriadku, a zdôrazňuje, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho

procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv

na celkovú kvalitu schváleného zákona, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí

neústavnosť zákona ako celku (porovnaj k tomu napr. judikatúru Ústavného súdu Českej

republiky vymedzenú najmä v náleze sp. zn. z 15. februára 2007 alebo v náleze

sp. zn. z 12. februára 2002).“

Máme za to, že postupom gestorského výboru, v ktorom majú väčšinu poslanci

vládnej koalície, došlo (i) k vedomému obídeniu povinnosti predložiť vládny návrh zákona

na medzirezortné pripomienkové konanie a (ii) k zásadnej zmene Vládneho návrhu novely

zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola svojou povahou predložením nového návrhu

zákona, čím došlo k obídeniu povinnosti prerokovať návrh zákona v 1. čítaní ako aj jeho

prerokovanie výbormi NR SR. NR SR zároveň nedodržala ani lehotu na rokovanie

o predloženom Pozmeňovacom návrhu prostredníctvom Spoločnej správy.

Postupom gestorského výboru a samotnej NR SR preto došlo k zásadnému porušeniu

pravidiel legislatívneho procesu, čím došlo k porušeniu základných princípov materiálneho

právneho štátu.»

11. V súvislosti s namietaným porušením a dodatkového

protokolu navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:

«Čl. 20 ods. 1 a Dodatkového protokolu chránia základné ľudské právo

pokojne užívať svoj majetok. Akékoľvek dane či odvody sú zásahom do pokojného užívania

majetku, avšak takýto zásah je ospravedlnený verejným záujmom spoločnosti na potrebe

financovania verejných statkov. Takýto zásah ale nemôže byť svojvoľný a neprimeraný.

ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave daňovej povinnosti alebo

inej povinnosti s povahou dane. S prihliadnutím na judikatúru ÚS SR máme za to, že

prijatím Novely došlo k neprimeranému a svojvoľnému zásahu do garantovaných

majetkových práv zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO spôsobených kombináciou

neprimeraného ekonomického a časového tlaku. Tento neprimeraný ekonomický a časový

tlak na očakávaný majetok je spôsobený zrušením maximálneho vymeriavacieho základu

na platenie poistného na zdravotné poistenie v extrémne krátkej legisvakančnej lehote.

ÚS SR priznáva zákonodarcovi širokú diskrečnú právomoc vo vzťahu k regulácii

daňovej či poplatkovej povinnosti. Táto široká právomoc zákonodarcu ale nie je

bezhraničná a limitujú ju princípy daňovej rovnosti a proporcionality, vylúčenie extrémnej

disproporcionality, zákaz svojvoľnosti a povinnosť zákonodarcu podložiť svoje rozhodnutie

objektívnymi a racionálnymi dôvodmi.

Vo sfére otázok primeranosti daní a poplatkov ÚS SR stanovil ústavný test, ktorý by

mal zahŕňať preskúmanie:

a) rešpektovania princípu legality, t. j. či bola preskúmavaná daň uložená zákonom,

resp. „na základe zákona“, teda k tomu zákonom splnomocneným orgánom verejnej moci

a v medziach tohto splnomocnenia,

b) či uloženie predmetnej dane sleduje legitímny cieľ a má racionálny základ,

c) či predmetná daň nepredstavuje pre daňovníkov (skupiny daňovníkov) zjavne

nadmernú záťaž, t. j. či nie je z hľadiska vzťahu medzi sledovaným verejným záujmom a

legitímnymi individuálnymi záujmami daňovníkov (skupín daňovníkov) extrémne

disproporčná (zákaz extrémnej disproporcionality),

d) či uloženie predmetnej dane (vrátane jej náležitosti) nie je prejavom zjavného,

resp. svojvoľného porušenia ústavného princípu rovnosti pri rozlišovaní medzi jednotlivými

skupinami daňovníkov (neakcesorická rovnosť), resp. jeho porušenia v spojení

s neprimeraným zásahom do niektorého základného práva alebo slobody, s osobitným

zreteľom na ochranu vlastníctva (akcesorická rovnosť).

Uvedený test sa v zmysle judikatúry ÚS SR používa aj vo vzťahu k ustanoveniu

poplatkov, odvodov či iných obdobných povinností.

Prijatie Novely je zásadným spôsobom v rozpore s bodom b) tohto ústavného testu,

keďže dôvody, ktorými obhajovalo MZ SR zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu

(november 2016) sú v rozpore so zisteniami toho istého ministerstva v Revízii výdavkov

(október 2016), ktoré poukazuje na dostatočné množstvo zdrojov v systéme v spojení s ich

neefektívnymi využívaním. Neodôvodnené zväčšovanie odvodovej záťaže, pri deklarovanej

vedomosti rezortného ministerstva o problematickom využívaní zdrojov zo zdravotného

poistenia v tom istom čase, predstavuje rozpor so základným rámcom práva na ochranu

majetku.

Novelu je preto možné pokladať za značný zásah do majetkových práv

zamestnávateľov vysokopríjmových zamestnancov, týchto zamestnancov a SZČO,

ku ktorému došlo vo veľmi krátkej dobe od prijatia Novely. Táto náhla a nečakaná zmena

zasiahla primárne do práva na očakávaný majetok adresátov právnej normy, ktorý je

chránený rovnakými princípmi ako už nadobudnutý majetok.»

12. V súvislosti s namietaným porušením navrhovatelia vo svojom

návrhu uvádzajú:

«Čl. 40 zaručuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné

pomôcky. Ústavnoprávnou praxou je toto právo považované za kategóriu sociálnych,

hospodárskych a kultúrnych práv, ktorých ochrana je limitovaná ekonomickými

možnosťami štátu. ÚS SR, ÚS ČR a ESĽP zaručujú štátu široké právomoci v úprave

hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv. Napriek tomu máme za to, že zrušením

maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na zdravotné poistenie došlo k

zásahu do tohto práva spôsobeného porušením ekvivalencie medzi výškou poistného

odvedeného do systému zdravotného poistenia a následného poistného plnenia.

V súlade s judikatúrou ÚS ČR, výsledkom porušenia ekvivalencie medzi zaplateným

poistným a následným poistným plnením je neústavná neprimeranosť hmotného

zabezpečenia poskytnutého zo sociálneho poistenia. Takéto zdôvodnenie neústavnosti výšky

poistného je samozrejme možné analogicky vztiahnuť aj na poistné na zdravotné poistenie.

ÚS ČR vo svojom náleze zo dňa 23. marca 2010 stanovil, že poistencovi

plynie základné právo na zákonodarcom transparentne určený komponent ekvivalencie

(primeranosti) vo verejnom dôchodkovom, nemocenskom a zdravotnom poistení, a to v takej

miere, že si zachováva povahu právneho inštitútu poistenia a nemení ho v daň.

S poukazom na vyššie uvedený nález ÚS ČR máme za to, že zrušením

maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného, na zdravotné poistenie došlo

k narušeniu ekvivalencie medzi zaplateným poistným a následne poskytovaným poistným

plnením.

ÚS ČR v tomto náleze poukázal na to, že zákonodarca by pri realizácii ochrannej

a prerozdeľovacej funkcie sociálnej politiky nemal potláčať ďalšie esenciálne funkcie

sociálnej politiky, teda ani funkciu stimulačnú, ktorá by mala žiaducim spôsobom

ovplyvňovať ekonomické správanie poistencov a vo svojom dôsledku viesť k zvyšovaniu

celkových príjmov daného systému.

Podľa údajov uvedených v Revízii výdavkov priemerné výdavky zdravotných

poisťovní na poistenca boli v roku 2015 vo výške cca 700 EUR ročne. Zrušením

maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet poistného na zdravotné poistenie

v prípade niektorých vysokopríjmových osôb dôjde k situácii, že do systému zdravotného

poistenia odvedú ročne mnohonásobne viac než je suma priemerných výdavkov zdravotných

poisťovní na jedného poistenca, a tým dôjde k jasnej neekvivalencii systému zdravotného,

poistenia, tak ako je chápaná nálezom ÚS ČR .»

13. Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ustanovenie § 13 ods. 9

o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,

a a Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Predbežné prerokovanie návrhu skupiny poslancov

14. Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania podľa

ods. 1 o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej

právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá

bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať najmenej

pätina poslancov národnej rady.

Podľa návrh na začatie konania o súlade právnych

predpisov okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať

a) označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,

ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou

navrhovateľ namieta,

b) dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom

vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou,

c) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho

ustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s

ktorým napadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.

Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

15. Ústavný súd podľa predbežne prerokoval

návrh skupiny poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, ako aj procesné podmienky,

za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto

skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky