Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 61/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Silverside, a. s., IČO 50 052 560, Plynárenská 7/B, Bratislava, právne

zastúpenej advokátkou Mgr. Hanou Kulíškovou, Klariská 7, Bratislava, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa v spojení

s a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 29. októbra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Silverside, a. s., IČO 50 052 560,

Plynárenská 7/B, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

v spojení s a 3 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 29. októbra 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) uznesením sp. zn. z 1. augusta 2019 nariadil neodkladné

opatrenie ukladajúce žalovanej (sťažovateľka) povinnosť zdržať sa použitia dohody

o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie

spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobkyni sťažovateľkou. Okresný súd týmto

uznesením zároveň uložil povinnosť žalobkyni podať v lehote 60 dní žalobu na začatie

konania vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie z dôvodov

podľa , , a (ďalej len ,P“),

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že ho potvrdil, okrem výroku

o povinnosti žalobkyne podať žalobu vo veci samej a o trovách konania. V odôvodnení

krajský súd uviedol, že podľa jeho zistení žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy 19. júla 2019, o ktorej sa vedie konanie na okresnom súde pod

sp. zn. , a preto boli výroky III a IV nadbytočné a odvolací súd ich zrušil.

K námietkam uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vymáhať aj iné peňažné

plnenia než istinu. Reálnu výšku dlhu dlžníka bude súd posudzovať po vykonaní

dokazovania v konaní vo veci samej. Až po vykonaní dokazovania bude možné vyhodnotiť,

či zmluvné podmienky vykazujú znaky ich neprijateľnosti. Potrebu bezodkladnej potreby

úpravy pomerov strán sporu odvolací súd vzhliadol v tom, že žalovaný na základe spornej

dohody o zrážkach zo mzdy môže vymáhať dlh v rozsahu podľa svojho uváženia. Odvolací

súd vzhliadol rozpor postupu okresného súdu s , keďže žalovanému nebol

doručený s neodkladným opatrením aj návrh na jeho vydanie. Toto pochybenie odstránil

odvolací súd doručením návrhu a ponechaním možnosti sa vyjadriť v lehote 15 dní

v odvolacom konaní s cieľom naplnenia princípu rovnosti zbraní.

4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že napadnuté uznesenie je arbitrárne, nezákonné

a priečiace sa zásadám sporového konania. Sťažovateľka namieta porušenie práva

na spravodlivý proces nedoručením návrhu na vydanie bezodkladného opatrenia, ktoré

podľa jej názoru nemôže konvalidovať odvolací súd dodatočným doručením návrhu

a poskytnutím priestoru na vyjadrenie v odvolacom konaní. Argumentuje takto:

„Sťažovateľ má za to, že sa tým nezhojilo porušenie práva sťažovateľa na

spravodlivý proces a zároveň má sťažovateľ za to, že efektívna obrana sťažovateľa

doručením návrhu po viac ako 2 mesiacoch od doručenia uznesenia bola narušená, nakoľko

sťažovateľ... vo vzťahu k princípu právnej istoty a dlhodobej ustálenej judikatúry súdov

a vyšších súdnych autorít oprávnene očakával, že Krajský súd Prešov uznesenie zruší.“

5. Sťažovateľka ďalej namieta, že postup krajského súdu, ktorým jej poskytol novú

15-dňovú lehotu na doplnenie odvolacích dôvodov, je nesprávny, pretože nemá zákonný

podklad. V tejto súvislosti poukázala na to, že po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia

uznesenia nemožno dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy v zmysle koncentračnej zásady.

Rovnako tak za nesprávne považuje sťažovateľka hodnotenie nápravy vykonanej odvolacím

súdom. Napadnutému uzneseniu ďalej vytýka, že sa nezaoberalo žiadnymi jej odvolacími

námietkami, čo považuje až za odmietnutie spravodlivosti, a namieta tiež favorizáciu

žalobcu pri výbere dôkazných prostriedkov, ktoré krajský súd vykonal. Sťažovateľka

považuje za neudržateľné, aby sa odvolací súd „priklonil k právu jednej strany sporu

a dôkazné prostriedky druhej strany sporu (ktorej prvotná obrana proti neodkladnému

opatreniu bola až prostredníctvom odvolania) odmietol analyzovať a ani sa nimi

nezaoberal“. Sťažovateľka považuje aplikáciu právnych noriem krajským súdom za

protiústavnú, keďže odporuje ustálenej súdnej praxi.

6. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.10.2019, č. k.: -174

bol porušený princíp právnej istoty podľa a 3 SR súvzťažne s právom

na spravodlivý súdny proces, základné právo Sťažovateľa domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa ust. článku

46 ods. 1 a právo Sťažovateľa na prejednanie jeho záležitosti

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom podľa ust. článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2019, č. k.: -174 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky pozostávajúce z trov právneho zastúpenia...“

7. K ústavnej sťažnosti pripojila sťažovateľka napadnuté uznesenie sp. zn.

z 29. októbra 2019, preto považoval ústavný súd rozpor medzi dátumom

vydania napadnutého uznesenia uvedeným v prvej a druhej vete petitu za zrejmú chybu

v písaní, ktorá nebráni zrozumiteľnosti návrhu.

8. Vzhľadom na to, že ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu má

obmedzené trvanie do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného okresným

súdom pod sp. zn. , ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

predmetné konanie dosiaľ právoplatne skončené nebolo.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ). Za iné

dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne

okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery,

ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho

strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

16. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za

potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať

a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný

súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

17. Z hľadiska predmetu konania je významné, že posudzovanie podmienok

na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142

). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý

by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

III.

Predbežné prerokovanie sťažnosti

18. V úvode ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej

právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení,

najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže na jeho vydanie

nemusí v každom prípade obligatórne nadväzovať konanie vo veci samej. V posudzovanej

veci sťažovateľky to takto je a trvanie neodkladného opatrenia je determinované výsledkom

konania vo veci samej ( ).

19. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka najmä jeho arbitrárnosť, nesprávne

právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre jeho vydanie najmä v otázke

primeranosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu, neprimeranú ochranu

poskytnutú žalobkyni – spotrebiteľke porušujúcu princíp rovnosti strán v konaní a porušenie

princípu právnej istoty, keď v podobných veciach bol nedostatok doručenia návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie považovaný za porušenie práva

na spravodlivý proces.

20. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu popísaného v bode 3 tohto uznesenia a nezistil takú skutočnosť,

ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu

zodpovedá požiadavkám primeraného odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení,

ktoré má len dočasný charakter, je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá

pre posúdenie veci podstatnými skutočnosťami. Keďže v konaní vo veci bude potrebné

posúdiť platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nepovažuje ústavný súd zastavenie výkonu

zrážok zo mzdy na obdobie do právoplatnosti skončenia meritórneho konania za natoľko

neprimeraný zásah do majetkových práv sťažovateľky, aby bolo možné uvažovať o jeho

ústavnej neakceptovateľnosti. Zároveň odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje

znaky sudcovskej svojvôle či arbitrárnosti, napriek presvedčeniu sťažovateľky o opaku.

Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať úvahu všeobecných súdov vychádzajúcu z ich

skutkových zistení vo veci svojou vlastnou, a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu

úpravy vzťahov neodkladným opatrením a nezistenie neakceptovateľného procesného

excesu vo veci.

21. K námietke sťažovateľky, že krajský súd bez opory v zákone jej v odvolacom

konaní doručil návrh na vydanie neodkladného opatrenia a stanovil lehotu na prípadné

doplnenie argumentácie, ústavný súd dodáva, že kvalitu poskytovanej súdnej ochrany,

a teda naplnenie záruk základného práva podľa konštantne posudzuje

cez prizmu spravodlivosti konania ako celku. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry

vyslovil, že predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa je také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci

samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v (m. m. , , ).

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to, že základné

právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“,

to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok (m. m. , ,

, ).

22. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c.

Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre

ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46

až , resp. dohovoru.

23. V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietaný nedostatok

procesného postupu okresného súdu by mohol zakladať porušenie označených práv

sťažovateľky len v prípade, ak by bol spojený s konkrétnym relevantným nepriaznivým

dôsledkom pre sťažovateľku, ktorý bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa tento

negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné

korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach. V prípade

sťažovateľky však odvolací súd pochybenie okresného súdu napravil doručením

predmetného návrhu a ponechaním jej dostatočného priestoru na doplnenie argumentácie.

Nedostatok v zákonnosti postupu okresného súdu nedosahuje teda ústavnoprávnu intenzitu,

keďže odvolací súd zabezpečil účinnú možnosť uplatňovania práv sťažovateľky

v odvolacom konaní, a tak bolo konanie ako celok spravodlivé. Zvlášť prihliadol ústavný

súd na účel neodkladného opatrenia, ktoré ma zabezpečiť okamžitú úpravu práv a pomerov

sporových strán a na osobitosť konania o neodkladnom opatrení spočívajúcu v doručení

návrhu až s rozhodnutím súdu prvej inštancie, teda že aj pri dodržaní riadneho procesného

postupu by sťažovateľka bola oprávnená argumentovať až v konaní pred odvolacím súdom

a tento jej dostatočný priestor poskytol.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že nie je ústavne relevantný dôvod do napadnutého

rozhodnutia krajského súdu z jeho strany zasahovať, pretože jeho odôvodnenie

nesignalizuje príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva sťažovateľky

podľa spojení s a 3 ani práva podľa

dohovoru. Sťažnosť sťažovateľky je preto potrebné ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56

ods. 2 písm. g) odmietnuť.

25. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že ochrana poskytovaná

neodkladným opatrením nie je podmienená vykonaním rozsiahleho a úplného preukázania

skutočností majúcich vplyv na výsledok meritórneho konania a zároveň požiadavky kladené

na jeho odôvodnenie nie sú natoľko prísne ako v konaní vo veci samej, ak má dočasnú

povahu. Preto je aj ústavný súd pri posudzovaní ústavnej akceptovateľnosti neodkladných

opatrení benevolentnejší ako pri konaniach vo veci samej a zasiahne len v úplne ojedinelých

neudržateľných prípadoch, čo nie je prípad sťažovateľky. Požiadavky prezentované

sťažovateľkou na kvalitu napadnutého uznesenia nezohľadňujú predbežnú povahu

a dočasný charakter ochrany poskytovanej neodkladným opatrením.

26. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu