Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 89/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o., v mene ktorej koná konateľ

a advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným

okresnému súdu 16. júla 2014 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

konkrétne bytu .

2.1 Po opísaní priebehu napadnutého konania s uvedením prehľadu procesných

úkonov a postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla, že „... v priebehu súdneho konania

bolo vytýčených celkovo jedenásť pojednávaní, z ktorých sa uskutočnilo sedem, pričom štyri

pojednávania nariadené na 27. 6. 2016, 26. 9. 2016, 5. 6. 2017 a 19. 10. 2017 sa

neuskutočnili, a to z dôvodu náhlej choroby zákonnej sudkyne, z dôvodu plánovanej

zahraničnej cesty právneho zástupcu žalovaného, z dôvodu náhlej choroby zákonnej

sudkyne a z dôvodu prekážky na strane zákonnej sudkyne v uvedenom poradí...“.

2.2 Sťažovateľka ďalej uviedla prehľad riadne uskutočnených pojednávaní (napr.

9. februára 2015, 20. apríla 2015, 9. júla 2015, 8. februára 2016, pozn.), keď okresný súd

vo veci pojednával, ale podľa názoru sťažovateľky postupoval nesústredene, keďže

nezabezpečil prítomnosť osôb, ktoré sťažovateľka navrhla vypočuť ako svedkov

v napadnutom konaní. Okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok č. k. -481

zo 4.decembra 2017, ktorým žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a proti ktorému

žalobkyňa (sťažovateľka) podala odvolanie. Za prieťahový postup okresného súdu

sťažovateľka označila doručovanie samotného vyhotovenia rozsudku, ktoré bolo podľa jej

tvrdenia doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky 20. decembra 2018.

2.3 V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že „... odvolacie konanie pred Krajským

súdom v Košiciach trvá od 16.4.2018 do súčasnosti, teda odvolacie konanie trvá jeden rok

a šesť mesiacov. Pritom odvolací súd nenariadil ani jedno pojednávanie vo veci. Mám za to,

že sa jedná o prieťahy v konaní v trvaní jedného roka a šiestich mesiacov...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. a v konaní

vedenom na krajskom súde pod sp. zn. porušené boli a prikáže krajskému

súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne sa sťažovateľka

domáha priznania finančného zadosťučinenia vo výške 4 000 € a úhrady trov konania.

4. V prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v kontexte

konkrétnych okolností danej veci ústavný súd považoval za vhodné vyžiadať si vyjadrenie

krajského súdu k obsahu ústavnej sťažnosti. Vo vyjadrení krajského súdu sp. zn.

zo 4. novembra 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. novembra

2019, predseda krajského súdu uviedol aj chronologický prehľad jednotlivých procesných

úkonov. Podľa názoru predsedu krajského súdu odvolací súd prejednával danú vec

prednostne a v napadnutom konaní nemožno konštatovať nečinnosť krajského súdu.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia

podľa a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu [ ], návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť [napr. , ] a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu a krajského súdu v napadnutom konaní.

III. 1 K námietke porušenia práva podľa a

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

17. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a chronológie procesných úkonov

vzťahujúcich sa k postupu okresného súdu v napadnutom konaní zistil, že okresný súd

od momentu podania žaloby (16. júla 2014, pozn.) postupoval plynule a jednotlivé procesné

úkony boli vykonávané z ústavného hľadiska v akceptovateľných časových úsekoch

objektívne potrebných na vykonanie dokazovania, zameraných najmä na výsluch sporových

strán a výsluch svedkov. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania okresný súd rozhodol

rozsudkom č. k. -481 zo 4. decembra 2017, ktorým žalobu v celom rozsahu

zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa 3. januára 2018 odvolanie.

Okresný súd plynule vykonával procesné úkony zamerané na prípravu odvolacieho konania

[postup podľa a ] a 16. apríla 2018 predložil súdny spis krajskému súdu

na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne.

17.1 Ústavný súd preverením obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho súdu zistil, že

sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla nepravdivé tvrdenie vo vzťahu k dátumu

doručenia rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -481 zo 4. decembra 2017 [bod

2.2 tohto rozhodnutia]. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla: „... Podobne

zdôrazňujem skutočnosť, že Okresnému súdu Košice II trvalo dobu jedného roka doručenie

rozsudku zo dňa 4. 12. 2017, sp. zn. , ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu

doručený až dňa 20.12.2018, čo je prieťahový postup v trvaní jedného roka...“ .

17.2 Uvedené tvrdenie sťažovateľky sa nezakladá na pravde, keďže v súdnom spise

sa nachádza doručenka z 20. decembra 2017 o prevzatí písomného vyhotovenia rozsudku

č. k. -481 zo 4. decembra 2017 advokátskou kanceláriou

(právny zástupca sťažovateľky v napadnutom konaní, pozn.). Sťažovateľka teda nesprávne

a zavádzajúco stotožnila moment doručenia písomného vyhotovenia rozsudku č. k.

-481 zo 4. decembra 2017 (ktorý napadla 3. januára 2018 odvolaním, pozn.)

s momentom doručenia opravného uznesenia okresného súdu č. k. 17 C 143/2014-

610 z 5. decembra 2018, ktorým sa vykonala oprava chyby v záhlaví písomného

vyhotovenia rozsudku.

17.3 Ústavný súd na tomto mieste konštatuje nesústredný postup okresného súdu

vo fáze písomného vyhotovenia rozsudku, pri ktorom okresný súd musel v zmysle pokynu

súdu druhej inštancie (uznesenie krajského súdu č. k. -608 z 21. novembra

2018 o vrátení veci súdu prvej inštancie na opravu záhlavia rozsudku, pozn.) opravným

uznesením č. k. -610 z 5. decembra 2018 opraviť chybu v záhlaví rozsudku.

Je teda objektívnou skutočnosťou, že okresný súd uvedenou chybou v písomnom

vyhotovení rozsudku nepostupoval v súlade s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných

prieťahov (rozsudok č. k. -481 bol v spojení s opravným uznesením č. k.

-610 žalobkyni doručený 20. decembra 2018, pozn.), avšak vzhľadom

na ďalšie rozhodovanie o odvolaní žalobkyne súdom druhej inštancie nevyhodnotil ústavný

súd túto okolnosť za spôsobilú výrazným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého

konania.

17.4 Ústavný súd sa po preskúmaní postupu okresného súdu nestotožnil s názorom

sťažovateľky, ktorá vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný súd síce vo veci

pojednával, avšak „... nesústredene, keď mnou navrhovaných svedkov nevedel resp. nechcel

zabezpečiť. Tak nastala situácia, keď som na podporu svojich tvrdení navrhovala vypočuť

viacerých svedkov, avšak súd ich nezabezpečil vôbec, teda ich na pojednávanie nepredvolal,

alebo nestotožnil a ani sa nesnažil stotožniť aktuálnu adresu, na ktorej ich mohol predvolať.

V dôsledku tohto postupu Okresného súdu Košice II tak bol dňa 4.12.2017 vyhlásený

rozsudok sp. zn. bez vypočutia mnou navrhnutých viacerých svedkov...“.

17.5 K uvedenej námietke sťažovateľky ústavný súd uvádza, že vo veci konajúci súd,

aplikujúc ustanovenie rozhodol o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov

vykoná (v konkrétnom prípade návrh žalobkyne na výsluch ňou označených svedkov). Je

na mieste uviesť, že v priebehu dokazovania súdom prvej inštancie nadobudol účinnosť

(od 1. júla 2016, pozn.) ako nový procesný predpis upravujúci

civilné sporové konanie, čím sa síce nenarušila prejednacia zásada dokazovania v sporovom

konaní, avšak zásadne sa zvýšila procesná zodpovednosť sporových strán v procese

dokazovania. Aktivita konajúceho súdu sa teda obmedzila nielen pri navrhovaní, ale aj

pri vykonávaní dôkazov. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne sporová strana,

avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný

skutkový poznatok tvrdený stranou sporu. V prípade návrhu žalobkyne na výsluch ňou

označených svedkov okresný súd postupoval v zmysle a a keďže sa mu

prítomnosť svedka nepodarilo zabezpečiť, návrh na jeho výsluch zamietol [§ 198 ods. 3

].

III. 2 K námietke porušenia práva podľa a

dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní

18. Ústavný súd, vychádzajúc z prehľadu procesných úkonov napadnutého konania,

v relevantnej časti týkajúcej sa postupu krajského súdu konštatuje, že v činnosti krajského

súdu nevzhliadol žiadnu okolnosť, ktorá by naznačovala existenciu zbytočných prieťahov.

18.1 Súd prvej inštancie predložil súdny spis na rozhodovanie o odvolaní žalobkyne

krajskému súdu 16. apríla 2018. Krajský súd v prvej fáze odvolacieho konania rozhodol

uznesením č. k. -608 z 21. novembra 2018 o vrátení veci súdu prvej inštancie

[k tomu pozri bod 17.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia], ktorý mu spis opätovne predložil

31. decembra 2018.

18.2 Z ďalších procesných úkonov krajského súdu vyplýva, že s predmetom

napadnutého konania úzko súviseli aj iné súdne konania (Okresný súd Spišská Nová Ves,

konanie vedené pod sp. zn. , Okresný súd Košice II, konanie vedené

pod sp. zn. , Okresný súd Košice I, konanie vedené pod sp. zn.

), v ktorých krajský súd požiadal o zapožičanie súdnych spisov, v rámci

komplexného posúdenia veci v odvolacom konaní, pričom táto skutočnosť podľa názoru

ústavného súdu nesporne prispela k zvýšeniu faktickej zložitosti napadnutého konania.

18.3 Krajský súd ďalej postupoval v rámci odvolacieho konania v zmysle § 385

ods. 1 a nariadil vo veci pojednávanie na 1. október 2019, na ktorom uskutočnil

výsluch žalobkyne a zároveň určil lehotu 10 dní na označenie dôkazov, ktoré navrhuje

v odvolacom konaní vykonať.

18.4 Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila 14. októbra 2019

krajskému súdu podanie, v ktorom sa vyjadrila k absencii nadobúdacieho titulu žalovaného

k bytu, k absencii dobrej viery žalovaného a k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetnému

bytu žalobkyňou. Krajský súd bezodkladne 17. októbra 2019 nariadil pojednávanie na 19.

november 2019 s predvolaním svedkov, ktoré označila žalobkyňa, a následne vo veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 26. novembra 2019, ktorým rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správny ( ).

18.5 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania (preneseného do fázy

rozhodovania o výške náhrady trov konania súdom prvej inštancie, pozn.) ústavný súd zistil,

že okresný súd uznesením č. k. -833 z 30. januára 2020 rozhodol o výške

náhrady trov konania ( ), predmetné uznesenie v čase rozhodovania

ústavného súdu zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

19. V nadväznosti na uvedené si ústavný súd nemohol nevšimnúť skutočnosť,

že ústavná sťažnosť sťažovateľky podľa , v ktorej namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v napadnutom konaní, bola ústavnému súdu doručená 14. októbra 2019, teda v čase, keď

bola oboznámená s priebehom odvolacieho konania po prejednaní veci na pojednávaní

uskutočnenom 1. októbra 2019 a mala vedomosť o tom, že krajský súd riadne koná a jeho

činnosť smeruje k vydaniu uznesenia, ktorým vyhlási dokazovanie za skončené

a k následnému vyhláseniu rozsudku.

19.1 Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v priebehu napadnutého konania

aktívne využila svoje práva vyplývajúce pre ňu z procesného postavenia strany sporu

(podanie návrhov na výsluch svedkov, opakované nahliadanie do súdneho spisu,

vyhotovenie fotodokumentácie súdneho spisu, obsiahle podania, upozornenia na zrejmé

chyby v písaní, pozn.), na druhej strane však – hoci len fakultatívne – nevyužila žiadnu

zo zákonných možností (napr. žiadosť o prejednanie veci, sťažnosť na prieťahy predsedovi

súdu, pozn. ústavného súdu), ktorou by mohla ovplyvniť dĺžku konania pozitívnym

spôsobom.

19.2 Ústavný súd sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľky obsiahnutým v jej

ústavnej sťažnosti, podľa ktorého „... celková doba prieťahov v konaní tak spoločne

s postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp.zn a Krajského súdu

v Košiciach v konaní sp.zn. dosiahla dobu štyroch rokov...“.

19.3 Pri celkovej dĺžke posudzovaného napadnutého konania (5 rokov a 4 mesiace,

pozn.) ústavný súd uzatvára, že uvedené tvrdenie sťažovateľky o existencii prieťahov

v trvaní 4 rokov nezohľadňuje reálny časový horizont, v ktorom je možné dospieť

k právoplatnému rozhodnutiu súdu (v danom prípade konanie na dvoch inštanciách) v takej

skutkovo náročnej veci, akým je z hmotnoprávneho hľadiska spor o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti vydržaním.

20. Je nespornou skutočnosťou, že dĺžka napadnutého konania nebola v danom

prípade optimálna, avšak vyhodnotením konkrétnych okolností danej veci ústavný súd

dospel k záveru, že priebeh napadnutého konania nezakladá dostatočný dôvod na vyslovenie

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v postupe vo veci konajúcich súdov nevzhliadol takú okolnosť, ktorá by naznačovala

existenciu prieťahov, nadobúdajúc svojou intenzitou ústavnoprávny rozmer.

21. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa [I. ÚS 46/01, , ,

]. V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu v napadnutom konaní sa nevyznačuje takými významnými

prieťahmi [bod 17.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia], ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú [IV. ÚS 221/05, , ]. Okrem toho jednou

zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

22. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľky pre jej zjavnú neopodstatnenosť [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde].

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu