Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 449/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a ,

, , zastúpených advokátom JUDr. Milošom

Kaščákom, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 250 € (slovom dvestopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Prešov

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. a p r i z n á v a trovy konania v sume

365,86 € (slovom tristošesťdesiatpäť eur a osemdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd

Prešov p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Miloša Kaščáka,

Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 19. novembra 2019 prijal podľa

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a ,

, (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia vystupujú v napadnutom

konaní v procesnom postavení povinných z exekúcie. Z obsahu súdneho spisu okresného

súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo

8. februára 2007, keď bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky

JUDr. Aleny Szalayovej, Exekútorský úrad v Leviciach (ďalej len „súdna exekútorka“),

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 106/2007 na podklade návrhu

oprávneného z exekúcie, ktorým bola obchodná spoločnosť ,

, (ďalej len „oprávnený“). Okresný súd

vydal 13. februára 2007 súdnej exekútorke poverenie č. 5707 027942* na vykonanie

exekúcie.

3. V priebehu napadnutého konania okresného súdu bola zistená nemajetnosť

sťažovateľov ako povinných z exekúcie, na podklade čoho oprávnený 4. júla 2016 písomne

navrhol súdnej exekútorke zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h)

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Okresnému súdu bol tento návrh

oprávneného doručený 22. júla 2016 prostredníctvom súdnej exekútorky. Okresný súd

v napadnutom konaní rozhodol o návrhu na zastavenie exekučného konania uznesením

sp. zn. z 29. apríla 2019, a to podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného

poriadku, teda z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Prešov svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov upravené v SR.

Okresný súd Prešov je povinný zaplatiť sťažovateľom 1.500,- Eur do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia k rukám hociktorého z nich.

Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd

Prešov povinný vyplatiť ich právnemu zástupcovi do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov, chronológia úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

5. Ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti

a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. z 30. apríla 2019

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. K okolnostiam danej

veci uviedol, že je pravdou, že okresný súd vo veci začal konať až v apríli 2018 po urgencii

oprávneného. Nečinnosť bola podľa jeho vyjadrenia spôsobená personálnou

poddimenzovanosťou okresného súdu.

7. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom vyjadrení z 10. júla 2019 uviedol,

že sťažovatelia súhlasia s upustením od ústneho pojednávania.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:

- 8. februára 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Ex 106/2007 na podklade doručeného návrhu

oprávneného,

- 13. februára 2007 okresný súd vydal súdnej exekútorke poverenie č. 5707 027942*

na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného,

- 22. februára 2007 súdna exekútorka vydala upovedomenie o začatí exekúcie

sp. zn. Ex 106/2007,

- 25. mája 2007 okresný súd uznesením č. k. -44 rozhodol o zamietnutí návrhu

sťažovateľov ako povinných na odklad exekúcie,

- 4. júla 2016 bol súdnej exekútorke doručený písomný návrh oprávneného na zastavenie

napadnutého konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu,

že majetok povinného (sťažovateľov) nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie,

- 22. júla 2016 bol okresnému súdu doručený súdnou exekútorkou odstúpený návrh

na zastavenie napadnutého konania,

- 23. februára 2018 bola okresnému súdu doručená písomná žiadosť sťažovateľov

na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie,

- 18. februára 2018 a 10. apríla 2018 sťažovatelia požiadali okresný súd o odstránenie

prieťahov v napadnutom konaní a o vydanie rozhodnutia o zastavení napadnutého konania,

- 11. apríla 2018 okresný súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k tomu, či návrh

na zastavenie exekúcie smeruje voči obidvom sťažovateľom ako povinným, alebo len voči

sťažovateľke ,

- 3. mája 2018 okresný súd prípisom sp. zn. písomne vyrozumel

sťažovateľov o tom, že dožiadal oprávneného na vyjadrenie k tomu, či ním podaný návrh

na zastavenie exekúcie smeruje voči obidvom sťažovateľom ako povinným, alebo len voči

sťažovateľke ako povinnej,

- 29. apríla 2019 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol o zastavení

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že zastavenie

exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

14. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

15. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v (ďalej aj „“), podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

16. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesnou normou (hoci obsahuje

aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), ktorá je vo vzťahu k Civilnému sporovému

poriadku lex specialis a z toho vyplýva, že od 1. júla 2016 je potrebné aj v exekučných

konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového

poriadku ( , Exekučného poriadku).

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

18. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania vo fáze namietanom

sťažovateľmi bolo už len rozhodnutie o zastavení exekúcie na návrh oprávneného,

a teda ho nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité.

19. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa . V prípade

sťažovateľov ústavný súd nevzhliadol žiadnu okolnosť v ich správaní, ktorou by ovplyvnili

dĺžku napadnutého konania, a teda nemožno im pričítať podiel na stave, v akom sa vec

nachádzala v čase podania ústavnej sťažnosti ústavnému súdu. Naopak, aktivitu

sťažovateľov premietnutú do podania žiadosti o vydanie uznesenia o zastavení exekúcie

(podanie z18. februára 2018, pozn.) a žiadosti o odstránenie prieťahov v napadnutom

konaní (podanie z 10. apríla 2018, pozn.) je možné považovať za skutočnosti, ktoré

pozitívnym spôsobom prispeli k odstráneniu nečinnosti okresného súdu.

20. Ústavný súd pri hodnotení samotného postupu okresného súdu v napadnutom

konaní musí konštatovať, že po doručení návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie

v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol tento bez akéhokoľvek

relevantného dôvodu absolútne nečinný (návrh oprávneného na zastavenie exekúcie bol

doručený okresnému súdu 22. júla 2016, pozn.). Ďalší úkon okresného súdu v napadnutom

konaní je možné evidovať po podaní žiadosti z 18. februára 2018, ktorou právny zástupca

sťažovateľov požiadal okresný súd, aby vo veci vydal uznesenie o zastavení exekúcie

v zmysle podaného návrhu, teda po takmer 2 rokoch od podania návrhu oprávneným.

Následne okresný súd 11. apríla 2018 vyzval oprávneného na vyjadrenie, či jeho návrh

na zastavenie exekúcie smeruje voči obom povinným. Od daného procesného úkonu

okresného súdu možno konštatovať jeho opätovnú nečinnosť v trvaní takmer

1 roka (uznesenie sp. zn. ktorým súd exekúciu zastavil, bolo vydané

29. apríla 2019, pozn.).

21. Pokiaľ predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 30. apríla 2019 uviedol, že „... nečinnosť súdu bola spôsobená personálnou

poddimenzovanosťou Okresného súdu Prešov...“, ústavný súd upriamuje pozornosť

na svoju ustálenú judikatúru, keď v podobných súvislostiach viackrát vyslovil

(pozri, napr. a v ňom citovanú predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu),

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy,

a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných

prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru

ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo

obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem

uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu,

a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho

sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti ústavnej sťažnosti

nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení okresného

súdu ().

22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Príkaz konať a primerané finančné zadosťučinenie

23. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, svojou

nečinnosťou vo veci konal.

25. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich

veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené, vo výroku tohto nálezu už neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti

bolo napadnuté konanie skončené vydaním rozhodnutia o zastavení exekúcie uznesením

sp. zn. z 29. apríla 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. augusta 2019

(bod 4 výroku tohto nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

29. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

30. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €,

a to z dôvodu, že „... k porušovaniu ich práv dochádza od roku 2016 až ku dnešnému dňu.

Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovatelia považujú

za značnú ujmu na ich právach na súdnu a inú právnu ochranu garantovaných

Slovenskej republiky.“.

31. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

32. S prihliadnutím na dĺžku nečinnosti pri rozhodovaní okresného súdu o návrhu

na zastavenie exekúcie, berúc do úvahy samotnú povahu veci vrátane procesného

postavenia sťažovateľov ako povinných, ktorí ak by si riadne a včas splnili svoj záväzok

voči oprávnenému, nemuselo by k exekúcii vôbec dôjsť, a prihliadajúc tiež na skutočnosť,

že v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti už bolo napadnuté konanie právoplatne

zastavené, ústavný súd považoval za primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume

250 € každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti prevyšujúcej

uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie nevyhovel, tak ako je uvedené

v bode 4 výroku tohto nálezu.

VI.

Trovy konania

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola 980 €.

35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2019 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13

ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Každému zo sťažovateľov priznal za každý úkon vykonaný

v roku 2019 sumu 163,33 €, čo po znížení o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky predstavuje

sumu 326,66 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony pri dvoch sťažovateľoch

vykonané v roku 2019 po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 365,86 € (bod 3 výroku

nálezu).

37. Keďže sťažovatelia vo vyjadrení z 10. júla 2019 k vyjadreniu predsedu okresného

súdu neuviedli žiadne nové skutočnosti, ústavný súd za tento úkon náhradu trov konania

podľa vyhlášky nepriznal.

38. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

39. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu