Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 66/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 2020,

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody

, zastúpeného advokátkou

JUDr. Andreou Forgáčovou, Dolná Strieborná 2, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a a 2

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

-11 zo 14. februára 2018 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-34 z 27. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2018

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa , ,

toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody ,

bystrica (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a a 2 (ďalej

len ,,ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -11 zo 14. februára 2018 (ďalej len

,,napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len ,,krajský súd“) č. k. -34 z 27. apríla 2018 (ďalej len ,,napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým

uznesením okresného súdu zamietol sťažovateľov návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia a zároveň mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. O odvolaní proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým uznesením

krajského súdu, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu, pokiaľ ide o jeho výrok I,

ktorým okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, potvrdil. K tomu

sťažovateľ dodal: ,,Krajský súd... potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom uviedol,

že z obsahu podaného odvolania nevyplýva, že sťažovateľ sa odvolal aj do výroku, ktorým

mu súd prvej inštancie nepriznal nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov.“

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v odvolaní, ako aj v samotnej žiadosti a návrhu

uviedol, že žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov aj v odvolacom konaní. Zároveň

uviedol, že poukazoval na predchádzajúce rozhodnutia, v zmysle ktorých bol sťažovateľ

od súdnych poplatkov oslobodený, a to na základe totožných dôvodov. K tomu dodal: ,,...

pričom poukázal aj na rozhodnutie Centra právnej pomoci, v zmysle ktorého bolo

konštatované, že je osobou v materiálnej núdzi. V tomto konaní však nepožiadal Centrum

právnej pomoci o pridelenie advokáta, resp. právneho zástupcu, nakoľko si návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia písal sám vrátane žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov.“

4. Zároveň sťažovateľ uviedol, že v podanom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia uviedol, aby okresný súd vykonal v príslušných registroch lustráciu a vyhľadal

si sťažovateľom uvedené rozhodnutia, z ktorých podľa neho vyplýva, že je osobou

v materiálnej núdzi. Dodal: ,,Okresný súd... oslobodenie od súdnych poplatkov

sťažovateľovi nepriznal, a o tomto výroku nerozhodol ani Krajský súd v Banskej Bystrici...,

čím mu absolútne znemožnili oba konajúce súdy prístup k súdu a právo uplatňovať si jeho

práva v rámci súdneho konania.“ Sťažovateľ uviedol, že poukázal aj na iné rozhodnutia,

a preto dospel k záveru, že je vylúčené, aby bola v jeho prípade rovnaká situácia a sociálne

postavenie posudzované rozdielne, a to len z dôvodu, že sa sťažovateľ v uvedenom konaní

nežiadal zastúpiť Centrom právnej pomoci, resp. ním prideleným právnym zástupcom,

ale žalobu podal sám vo vlastnom mene. K tomu dodal: ,,Rozdiel teda vníma v tom... ak dá

žiadosť na Centrum právnej pomoci, je mu pridelený právny zástupca, automaticky spĺňa

podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov... avšak ak sťažovateľ podal návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia sám ako fyzická osoba bez právneho zástupcu...

nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.“

5. V závere sťažovateľ dodal, že je presvedčený o tom, že nesprávnym úradným

postupom a napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a ako účastníkovi konania mu bola

znemožnená realizácia jeho práv. Zároveň namietol, že mu neboli zabezpečené rovnaké

možnosti na uplatňovanie jeho práv, pretože aj napriek opakovanému oslobodeniu

od súdnych poplatkov v iných konaniach mu v tomto prípade oslobodenie od súdnych

poplatkov priznané nebolo.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1,

zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

č. , a základné práva a slobody podľa , právo na súdnu ochranu

a inú právnu ochranu podľa , , Slovenskej

republiky , postupom a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica,

spis. zn. -11 zo dňa 14. februára 2018, v spojitosti s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici, spis. zn. -34 zo dňa 27. apríla 2018, porušené bolo.

2. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, spis. zn. -11 zo dňa

14. februára 2018, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,

spis. zn. -34 zo dňa 27. apríla 2018, sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému

súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Banská Bystrica sa prikazuje, aby obnovil stav pred porušením

práv sťažovateľa. Sťažovateľovi sa priznáva právo na náhradu trov konania, ktoré je

porušovateľ povinný zaplatiť do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len ,,rozvrh práce ústavného

súdu“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu

je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca

spravodajca, ktorému bola vec pridelená. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.

bola pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý

je v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce ústavného súdu členom tretieho senátu, ktorý

pracuje v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Právomoc ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

17. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí

byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie

III.

Právne posúdenie ústavnej sťažnosti

18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa , a a 2 , ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutým uznesením okresného súdu

a napadnutým uznesením krajského súdu.

19. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a a 2 , ako aj práv podľa a dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu

20. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

21. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

22. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

23. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ využil

svoje právo a proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal odvolanie, o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj učinil vydaním napadnutého

uznesenia krajského súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preto vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky

brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, a to pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

24. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol s poukazom na .

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a a 2 , ako aj práv podľa a dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

25. Pokiaľ ide o sťažovateľove námietky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

krajského súdu, ako sú uvedené v podanej ústavnej sťažnosti, teda týkajúce sa otázky

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ

ich mohol uplatniť už v konaní pred všeobecným súdom. To však, ako vyplýva aj z obsahu

podaného odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, neurobil.

26. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

27. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne (,,... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe

subsidiarity. Z podstaty princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci

vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj

ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

28. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá ústavnú sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať

o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného

súdu (m. m. ).

29. S poukazom na uvedené preto ústavný súd odmietol v tejto časti ústavnú

sťažnosť sťažovateľa s poukazom na § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu