Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-177-2018.pdf
PDF · 310.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/177/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX. XX. XXXX, M. trieda XX, N., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238, a pribratých účastníkov konania: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/ J.. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, W. F. 7, N., 4/ W. M., nar. XX. XX. XXXX, Q. 4, N., 5/ W. E., nar. XX. XX. XXXX, W. F. XX, N., o správnej žalobe zo dňa 21. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/023359-2 zo dňa 04. 06. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 10. 11. 2017 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o stavebné povolenie stavby „SVO Projekt, Nitra“ v rozsahu objektov SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia, s miestom stavby - Strategický park Nitra, areál závodu Jaguár Land Rover Slovakia, k.ú. R. na tam uvedených parcelách, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT s.r.o.
V žiadosti okrem iného bolo tiež uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe predpisu č. 254/2015 Z. z. z 30. 09. 2015, § 32 ods. 2 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pretože stavba je súčasťou významnej investície, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, vydané dňa 14. 01. 2016 pod číslom 13489/2016-1000-02437.
Okrem toho bolo uvedené, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, vydal Záverečné
stanovisko (číslo 4783/2016-1.7/pl), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a odbornú pomoc k dokumentácii pre zmenu navrhovanej činnosti č. 8126/2017-1.7/pl zo dňa 09. 10. 2017.
V závere žiadosti bol zoznam všetkých známych účastníkov konania, pričom boli označení aj účastníci konania zo zisťovacieho konania, medzi nimi aj žalobca.
2. Súčasťou žiadosti boli dokumenty, medzi ktorými bolo aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR číslo 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a odpoveď Ministerstva životného prostredia SR číslo 8126/2017-1.7/pl zo dňa 09. 10. 2017, z ktorej vyplývalo, že stavebník plánoval rozšírenie stavebného objektu haly Special Vehicle Operaction (SVO), umiestneného medzi Energocentrum a Lakovňou v rámci výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku Nitra. Záverečným stanoviskom bolo súhlasené s realizáciou predmetného výrobného závodu. Jeho súčasťou bol aj riešený objekt SVO s tým, že v pôvodnom návrhu bol spomenutý ako stavebný objekt o rozmeroch približne 50 x 40 m. Navrhovanou zmenou činnosti sa tento objekt zväčší na rozmery približne 122 x 64 a výškou 10 m. Súčasťou vybudovanej haly je aj vybudovanie spevnenej logistickej plochy s výmerou 9.800 m2. SVO predstavuje v prvom rade prevádzku na vylepšovanie, resp. úpravu vozidiel. Záverom MŽP SR uviedlo, že navrhované zmeny, na základe uvádzaného popisu, pravdepodobne nebudú mať, ako zmena navrhovanej činnosti, významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie a nie je preto potrebné pre ne vykonať zisťovacie konanie podľa § 18 zákona o posudzovaní vplyvov. Vzhľadom k tomu, že navrhované zmeny uvedené v žiadosti priamo súvisia s navrhovanou činnosťou „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, pre ktorú MŽP SR vydalo podľa zákona o posudzovaní vplyvov záverečné stanovisko, musia rešpektovať toto záverečné stanovisko, predovšetkým všetky, v tomto záverečnom stanovisku stanovené relevantné podmienky a opatrenia určené v kapitole VI.3.
Rovnako tak súčasťou žiadosti boli aj vyjadrenia dotknutých subjektov a tiež záväzné stanovisko Obce Lužianky v zmysle § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) pre navrhovanú investíciu pod č. 1113/2017-01-Žá zo dňa 13. 10. 2017. Obec Lužianky vydala záväzné stanovisko podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre navrhovanú investičnú činnosť pod č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017.
Z administratívneho spisu tiež vyplývalo, že vyjadrenia dotknutých subjektov boli doručované stavebnému úradu postupne, posledné dňa 24. 11. 2017 a to vyjadrenie Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre.
3. Stavebný úrad podaním č. OU-NR-OSZP3-2017/041761-02/F47 zo dňa 24. 11. 2017 vykonal oznámenie o začatí vodoprávneho konania a upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia. V predmetom oznámení informoval, že spisový materiál je kompletný, preto úrad umožňuje podľa § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie pred vydaním rozhodnutia a uviesť skutočnosti, ktoré považujú za významné pre rozhodnutie v danej veci. Okrem toho informoval, že účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy a svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, pretože na neskôr podané námietky sa neprihliadne.
Žalobca predmetné oznámenie prevzal dňa 22. 12. 2017.
4. Dňa 02. 01. 2018 žalobca podal pripomienky, stanoviská a zásadné námietky k oznámeniu o začatí vodoprávneho konania a upustenie od ústneho konania a miestneho šetrenia, v rámci ktorých vyjadril nesúhlas. Okrem toho uviedol námietky totožné s námietkami v žalobe v časti III.
5. Súčasťou administratívneho spisu je aj záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 6469/20189 zo dňa 02. 02. 2018, z ktorého vyplývalo, že v žiadosti uvedená stavebná činnosť je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Predmetné stanovisko bolo stavebnému úradu doručené dňa 12. 02. 2018.
6. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2018/006553-04/F47 zo dňa 14. 02. 2018, ktorým ako príslušný stavebný orgán podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ako orgán verejnej správy na úseku o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácií v sieťových odvetviach, vydal stavebníkovi povolenie pre stavbu „SVO Projekt, Nitra“ podľa § 26 ods. 1 vodného zákona v súčinnosti s § 66 stavebného zákona pre vybudovanie stavebných objektov (vodných stavieb): SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia, v k.ú. Lužianky, na v rozhodnutí uvedených parcelách. Zároveň uviedol, že umiestnenie je Strategický park Nitra - areál závodu Jaguar Land Rover Slovakia, a účelom stavby je pripojenie výrobnej haly na vnútroareálové rozvody pitnej a požiarnej vody, rozvody dažďovej a splaškovej kanalizácie a rozvody zaolejovaných dažďových vôd, charakter stavby trvalá a druh stavby
- vodná stavba.
Zároveň v rozhodnutí bolo uvedené, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe predpisu č. 254/2015 Z. z. z 30. 09. 2015, § 32 ods. 2 zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, pretože stavba je súčasťou významnej investície, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, vydané dňa 14. 01. 2016 pod číslom 13489/2016-1000-02437.
Okrem toho bolo uvedené, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, vydal Záverečné stanovisko (číslo 4783/2016-1.7/pl), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017 a odbornú pomoc k dokumentácii pre zmenu navrhovanej činnosti č. 8126/2017-1.7/pl zo dňa 09. 10. 2017. K tejto investícií bolo doručené aj záväzné stanovisko č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018 od Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, v ktorom bolo uvedené, že navrhovaná investícia je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s uvedeným rozhodnutím, vydaným v zisťovacom konaní.
Obec Lužianky vydala záväzné stanovisko v zmysle § 140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) pre navrhovanú investíciu pod č. 1113/2017-01-Žá zo dňa 13. 10. 2017. Obec Lužianky vydala záväzné stanovisko podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre navrhovanú investičnú činnosť pod č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017.
Okrem toho boli v rozhodnutí stanovené podmienky povolenia všeobecné, podmienky povolenia vyplývajúce z vyjadrení obce, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácii, povinnosti investora a rozhodnutie o námietkach a pripomienkach účastníkov konania, v rámci ktorých sa vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu a týmto nevyhovel.
7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP6-2018/023359-2 zo dňa 04. 06. 2018 rozhodol tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OSZP3-2018/006553-04/F47 zo dňa 14. 02. 2018 potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia (tak ako je tento postup uvedený v bodoch 1 až 7 tohto rozsudku), pričom sa stotožnil s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní stavebného povolenia na predmetné vodné stavby. Citoval ustanovenie § 26 ods. 1, 4 zákona o vodách, ako aj ustanovenie § 62 ods. 3, § 66 ods. 1 stavebného zákona a konštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú v podmienkach stavebného povolenia zohľadnené podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Dotknuté orgány ani organizácie nevydali žiadne zamietavé stanovisko, ktoré by bránilo vydaniu stavebného povolenia na predmetné vodné stavby. Prvostupňový správny orgán zároveň rozhodol o námietkach účastníkov konania v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia uviedol, že sa bude zaoberať námietkami uvedenými v odvolaní a tieto rozčlenil do bodov.
V prvom rade uviedol, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj stavebné konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 66 stavebného zákona.
K nesplneniu podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona žalovaný citoval predmetné zákonné ustanovenie a dodal, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 vydanom Ministerstvom hospodárstva SR podľa osobitného predpisu -zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že samotné „osvedčenie" vychádza z príslušného uznesenia Vlády SR a na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, Taktiež v tejto veci dal žalovaný do pozornosti záväzné stanovisko obce Lužianky č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017, že stavba je v súlade s územným plánom obce.
V rámci zdôvodnenia ďalšej námietky žalovaný uviedol, že predmetná stavba „SVO Project, Nitra“ bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a vydalo záverečné stanovisko č. 4783/20]6-1,7/pl zo dňa 04. 11. 2016 z posúdenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorej súčasťou bol aj riešený objekt SVO Project, Nitra. Toto záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Následne poukázal na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní a uviedol, že MŽP SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018, v ktorom konštatovalo, že návrh predložený stavebníkom na začatie vodoprávneho konania na predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 vydaným podľa tohto zákona a jeho podmienkami.
Čo sa týkalo námietky, týkajúcej sa pozemných komunikácií a dopravného napojenia, plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, zmena parametrov cesty I/64 v úseku Nitra - Zobor - Šindolka a ďalšie skutočnosti týkajúce sa vlastníctva a jeho využitia žalobcom nie sú predmetom tohto konania. Predmetom tohto konania bolo vydanie povolenia podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v spojení s § 66 stavebného zákona na vybudovanie vodných stavieb: SO 74 1.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody a SO 760.1 Splašková kanalizácia realizovaných v rámci stavby „SVO Projekt Nitra“ ktoré sú situované v katastrálnom území R.. Účelom týchto vodných stavieb je pripojenie výrobnej haly na vnútroareálové rozvody pitnej a požiarnej rody, rozvody dažďovej a splaškovej kanalizácie a rozvody zaolejovaných dažďových vôd.
Okrem toho žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so žalobcom uvedenými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému stavebnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v rámci ktorej sa budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní, ako aj § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi tohto stavebného konania. Námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona o nich rozhodol.
Prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb. Žalobcom uvádzané konanie stavebného úradu vedené pod č. OU-NR-OVBP2-2016/014163 nesúvisí s týmto konaním a tieto námietky sú irelevantné.
Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom tohto stavebného konania je vybudovanie vodných stavieb, pričom príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie, MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 6469/2018 doručenom dňa 12. 02. 2018 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že návrh stavebníka na začatie vodoprávneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými pripomienkami. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonanom MŽP SR. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu v predmetnom konaní a následnom konaní o rozklade.
V časti pripomienky týkajúcej sa, že odvolací orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v spojení s § 56 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníka konania v odvolacom konaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nie je možné sa odvolať, je však možné toto rozhodnutie po právoplatnosti napadnúť správnou žalobou na príslušnom súde.
V rámci námietky poukazujúcej na nedodržanie lehoty poukázal na § 73 ods. 7 zákona o vodách a konštatoval, že lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola dodržaná. Námietka ohľadom nedodržania zákonnej lehoty 7 dní na oznámenie o začatí stavebného konania sa nezakladá na pravde, a to z toho dôvodu, že prvostupňový správny orgán mal až dňa 24. 11. 2017 úplnú žiadosť o stavebné povolenie, keď v tento deň stavebník doručil prvostupňovému orgánu vyjadrenie Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre k predmetným vodným stavbám. Žalovaný preto konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona.
K nesprávnemu určeniu okruhu účastníkov konania žalovaný dodal, že povoľované vodné stavby boli premetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ na životné prostredie, ktorý vykonalo MŽP SR a vydalo záverečné stanovisko č. 47833/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Nakoľko v zmysle § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní má dotknutá verejnosť postavenie účastníka konania v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti, vychádzal prvostupňový správny orgán z okruhu účastníkov konania o posúdení vplyvov navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“.
Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
9. Podanou žalobou zo dňa 21. 08. 2017 (pozn. správneho súdu, správne malo byť 21. 08. 2018) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/023359-2 zo dňa 04. 06. 2018 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OSZP3-2018/006553-04/F47 zo dňa 14. 02. 2018 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
10. V bode III. žalobca vymedzil dôvody žaloby, v rámci ktorých v prvom rade vytýkal, že žalovaný ako odvolací orgán neskúmal prvostupňové správne rozhodnutie v súlade s § 59 Správneho poriadku, pričom opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní, ktorú aj citoval a považoval ju za súčasť žalobných dôvodov.
V prvom rade poukázal na procesné, ako aj právne normy SR a EÚ, majúc pritom za to, že správne orgány ich porušili.
Vytýkal, že správny orgán porušil § 33 ods. 2 správneho poriadku a to tým, že mu neumožnil pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť.
Rovnako tak poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Vzniesol námietku týkajúcu sa osvedčenia o významnej investícii predkladané navrhovateľom bez vyznačenej právoplatnosti a tiež tú skutočnosť, že mu nebolo doručené.
V tejto súvislosti poukázal aj na významné Rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE zo dňa 01 . 06 . 2016 v ktorom na str. 3 samotné ministerstvo uvádza, že „Povoľované objekty stavby sú však súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra", ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania...“ a tiež na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časti Infraštruktúra, položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti „ B “, stanovuje bez ohľadu na nejaké kritériá (prahové hodnoty), to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska len ako stavebné konanie zastaviť. Následne bolo nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, majúc pritom na zreteli, že správny orgán má povinnosť postupovať tak, aby si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia presne a úplne zistiť skutočný stav veci § 3 ods. 5 a § 32 správneho poriadku a vlastným šetrením preveriť namietané skutočnosti napr. podľa § 34 až 40 správneho poriadku. Za tohto procesného stavu (neposúdenie Strategického parku) teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska len ako toto konanie zastaviť, resp. vydané rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.
Zároveň uviedol, že mu nie je jasné, pod čo samotná stavba „SVO Projekt Nitra“ spadá a z jej označenia nebolo možné určiť, či bola posudzovaná podľa zákona 24/2006 Z. z.
Ak má v následných povoľovacích konaniach (stavebné konanie a podobne) správny orgán - stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písmeno d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nebolo možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Podľa § 4 ods. 2/ vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byt' zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Bez znalosti dopravnej situácie potom stavebný úrad nemohol zabezpečiť dodržanie tejto zákonnej podmienky pri povoľovanej stavbe.
Žiadal stavebný úrad o predloženie potvrdenia o splnení podmienky dostatočnej dopravnej kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infraštruktúry. Žiadal predložiť stanovisko Slovenskej správy ciest (metodický orgán MDVaRR SR) ako aj príslušného správcu dotknutých komunikácií, že navrhované dopravné riešenie je dostatočné.
Pokiaľ sa už stavebný úrad odvolával na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, tak v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 (ďalej len „rozhodnutie o rozklade"),
ktorým bolo v rozkladovom konaní potvrdené predmetné záverečné stanovisko. V rozhodnutí o rozklade totiž minister uviedol nasledovnú podstatnú skutočnosť: Z uvedeného dôvodu boli v záverečnom stanovisku stanovené opatrenia pre ďalšiu etapu projektovej prípravy, a to, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka - Prvosienková, Dražovská ul. na cestu I/64. Následný návrh dopravného napojenia musí vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie a musí byť zosúladený so zámermi Slovenskej správy ciest a odsúhlasený s mestom Nitra (opatrenia 13. a 14 . stanovené v záverečnom stanovisku)." Minister týmto teda vyjadril nutnosť splnenia určitých podmienok pre možnosť vydávania stavebných povolení na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť navrhovanej činnosti v zmysle nového zámeru, a on nemá vedomosť, že by sa stavebný úrad s týmto nejako zaoberal, teda skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania, ktorým nesporne je aj toto stavebné konanie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Tvrdil, že podmienky v zmysle citovaného zdôvodnenia rozhodnutia o rozklade splnené určite nie sú, a teda nie je možné ani vydať pozitívne rozhodnutie v tomto stavebnom konaní. V kontexte vyššie uvádzaného je totiž veľmi podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu Rl A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku a taktiež teda daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. Mal za to, že už aj bez ďalšieho len z tohto dôvodu je samotné stavebné konanie v tejto veci, resp. proces jeho vedenia nezákonný. Nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka, preto požadoval posúdiť parametre cesty I/64 nielen v úseku v kat. území F., ale v celom úseku cesty 1/64 až po napojenie na cestu Rl A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite Nitra Zobor - Šindolka v zmysle vydaného územného rozhodnutia (rozšírenie cesty I/64 - úprava dvojpruhovej komunikácie a realizácia kruhového objazdu v polohe križovatky Prvosienková). Predmetné skutočnosti sa priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve (vlastní cca 29 ha pozemkov určených prevažne na vybavenosť a bývanie do 6 NP v kat. úz. D., v meste Nitra, čiže v dotknutom území), pričom ho výrazne obmedzujú s jeho podnikateľským zámerom týkajúcim sa predmetných pozemkov v rámci možnosti nakladania s nimi v súlade s ÚPN Mesta Nitry, pričom pokiaľ tieto sú zahrnuté v Strategickom parku, v rámci ktorého sa má realizovať aj navrhovaná činnosť, bol touto skutočnosťou ako vlastník a podnikateľ výrazne obmedzovaný. Poukázal pritom na § 62 stavebného zákona, ako aj články Ústavy SR a tiež Aarhuského dohovoru.
Taktiež v rámci odvolacích dôvodov poukázal aj na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a uviedol, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol.
K stavbe „Automotive Nitra Project“ uviedol, že bolo vykonané zisťovacie konanie, v ktorom si uplatnil pripomienky, stanoviská a námietky (takisto si uplatňoval pripomienky, stanoviská a námietky v povinnom hodnotení vplyvov na životné prostredie v konaní - zámer Automotive Nitra Project - Fáza 2 navrhovateľa Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.), ako aj podal správnu žalobu na Krajský súd Nitra, zo dňa 07. 11. 2016 voči žalovanému OÚ Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie
- sp. zn. 11S/251/2016.
Nakoniec uviedol, že ani žalovaný mu neumožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom pred vydaním rozhodnutia a tiež vytkol nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona. Záverom tejto časti namietal okruh účastníkov a to s poukazom na RNDr. P. D. a iných, ktorí sa však ďalej medzi účastníkmi konania nenachádzajú.
11. V bode III.1 žaloby dal do pozornosti, že v súčasnosti sa vedie súdne konanie (v rámci správneho súdnictva), predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia, na ktoré sa z hľadiska obhajoby zákonnosti napádaného rozhodnutia odvolával aj žalovaný - rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č. OU-NROSZP3- 2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (ďalej len ako „Rozhodnutie o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie". Toto konanie je na Krajskom súde v Nitre vedené pod sp. zn. 26S/3/2016 a je na účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok.
12. V časti III.2 žaloby žalobca opätovne poukázal na § 59 ods. 1 správneho poriadku a mal za to, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nielen tie, ktoré boli namietané účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie Strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Z tohto pohľadu potom mal za to, že žalovaný mal okrem vyššie uvedených skutočností zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
13. Pod časťou žaloby označenou ako III.3 žalobca poukázal opätovne na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V nadväznosti na túto právnu normu uviedol, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol. Táto skutočnosť teda sama o sebe činí napádané rozhodnutie vadným a nezákonným.
14. Ďalej poukázal v časti III.4 žaloby na znenie zák. č. 24/2006 Z. z. zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o posudzovaní“), konkrétne na znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „ bez limitu “. Z tohto je teda zrejmé , že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 Zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Pokiaľ vychádzame zo skutočnosti. že predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku, ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia (toto je zrejme už zo samotného názvu stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“), tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; skutočnosť, že na stavbu Strategického parku, resp. Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona ě. 24/2006 Z. z. skonštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí zo dňa 01. 06. 2016 sp. zn. 15863/2016/B625-SV/36045/GE . Bolo treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park" je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project", ktorý bol predmetom zisťovacieho konania
15. V bode IV. žaloby žalobca poukázal na Aarhuský dohovor, majúc pritom za to, prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nie len vo formálnej ale aj v materiálnej rovine, teda že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v tomto prípade nedošlo.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), b), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, číslo: OU-NR-OOP6-2018/023359-2 zo dňa 04. 06. 2018, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR- OSZP3- 2018/006553-04/F47 zo dňa 14. 02. 2018.
IV. Vyjadrenie žalovaného
17. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 11. 2018 reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.
18. K bodu III.1 žaloby žalovaný uviedol, že predmetom stavebného konania bolo vybudovanie vodných stavieb objektmi SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody a SO 760.1 Splašková kanalizácia v rámci stavby SVO Projekt, Nitra". Žalovaný ďalej uviedol, že navrhovaná činnosť „Príprava Strategického Parku Nitra - fáza 2", ktorého súčasťou sú aj predmetné vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/ pl, právoplatné dňa 18. 01. 2017, podľa ktorého doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018 k tomuto stavebnému povoleniu uviedol, že oznámenie o začatí vodoprávneho konania predmetných vodných stavieb je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami. Nakoľko povinné hodnotenie vykonal ústredný orgán MŽP SR, prvostupňový správny orgán a následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov nie je kompetentný sa k predmetu veci vyjadrovať a musí vychádzať iba z tohto právoplatného rozhodnutia a záväzného stanoviska vydaného na jeho základe. Žalovaný k tomuto bodu žaloby tiež dodal, že v zámere Automotive Nitra Project bolo uvažovaných 440 parkovacích stojísk. Nakoľko došlo k navýšeniu počtu parkovacích stojísk, bola prekročená prahová hodnota 500 parkovacích stojísk stanovená v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ na tom základe požiadal Ministerstvo životného prostredia SR o povinné hodnotenie. Žalovaný v tomto bode poukázal aj na skutočnosť, že Samotný strategický park bol riešený vydaním Osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, doplnené osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 o významnej investícií, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme a jednotlivé navrhované činnosti sú riešené podľa zákona č. 24/2006 Z. z. na základe prahových hodnôt prílohy č. 8 citovaného zákona. Doterajší navrhovatelia navrhovaných činnosti v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. (napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia SR). Čo sa týkalo predbežnej otázky žalovaný zdôraznil, že podľa § 40 ods. 1 zákona o správnom konaní „Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.“ To znamená, že pokiaľ odvolací orgán v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a odvolanie zamietol, rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné. Právoplatné rozhodnutie môže dať účastník preskúmať príslušnému súdu. Podanie správnej žaloby samo osebe nezakladá existenciu predbežnej otázky, kedy by bol správny orgán povinný prerušiť konanie. Stavebný úrad je oprávnený do právoplatného rozhodnutia súdu urobiť si sám úsudok a má za to, že vzhľadom na platnosť všetkých predchádzajúcich rozhodnutí je daný predpoklad na úsudok, že zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia je bez ďalšieho daná, a teda nie je dôvod na prerušenie konania z dôvodu podania žaloby účastníkom.
V rámci svojho vyjadrenia k časti III.2 žaloby, žalovaný uviedol, že v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. Obec Lužianky vydala záväzné stanovisko podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pre navrhovanú investičnú činnosť pod č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017, v ktorom súhlasí s realizáciou stavby podľa projektovej dokumentácie. Obec Lužianky vydala záväzné stanovisko v zmysle §140b v nadväznosti na § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) pre navrhovanú investíciu pod č. 1113/2017-01-Žá zo dňa 13. 10. 2017, v ktorom súhlasí s vydaním stavebného povolenia a že súhlas je vydaný z hľadiska súladu projektu stavby s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby. K námietke týkajúcej sa posudzovania Strategického parku
z hľadiska vplyvov na životné prostredie, doriešenie dopravného napojenia, resp. vyústenie dopravy žalovaný uvádza, že doterajší navrhovatelia navrhovaných činnosti v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní (napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia SR). Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní. Zákon o posudzovaní nestanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach.
Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom tohto stavebného povolenia bolo povolenie vodných stavieb a nie dopravné napojenie resp. vyústenie dopravy.
Nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nezakladá na pravde z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia si zabezpečil záväzné stanovisko MŽP SR č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018, podľa ktorého návrh spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., na začatie vodoprávneho povolenia je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami.
K bodu III.3 žaloby žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán riešil ako špeciálny stavebný úrad v stavebnom konaní povolenie vodných stavieb, vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou je i celková situácia týchto vodných stavieb. Činnosť súvisiaca so stavebnými objektmi SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďove vody a SO 760.1 Splašková kanalizáciu v rámci stavby „SVO Projekt, Nitra" bola riešená v projekte „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ a bola posudzovaná v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.. Výsledkom tohto konania bolo záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl právoplatné dňa 18. 01. 2017.
V rámci vyjadrenia k bodu III.4 žaloby, žalovaný opakovane uviedol, že predmetom stavebného konania bolo povolenie vodných stavieb - SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia v rámci stavby: SVO Projekt, Nitra. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, vydalo Záverečné stanovisko (číslo 4783/2016-1. 7 /pl), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. K tejto investícii bolo vydané záväzné stanovisko č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018 od Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie. V tomto stanovisku príslušný orgán na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie konštatoval, že navrhovaná investícia je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s vyššie uvedeným rozhodnutím, vydaným v zisťovacom konaní. Žalovaný dodal, že navrhovaná činnosť „Príprava Strategického Parku Nitra - Fáza 2“, ktorého súčasťou je aj predmetná vodná stavba bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl, podľa ktorého doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. Nakoľko povinné hodnotenie vykonal ústredný orgán MŽP SR, Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov nie je kompetentný sa k predmetu veci vyjadrovať a musí vychádzať iba z tohto právoplatného rozhodnutia a vyjadrenia vydaného na jeho podklade.
Na záver žalovaný opätovne poukázal na to, čo bolo predmetom tohto stavebného konania a rozhodnutia a zdôraznil, že uvedené vodné stavby boli povolené za účelom zásobovania pitnou vodou objektu .,SO 516 Zákazková úprava áut" dvomi prípojkami, preloženie dvoch jestvujúcich požiarnych hydrantov, odvedenia dažďových vôd zo striech objektu „SO 516 Zákazková úprava áut“ do jestvujúcej dažďovej kanalizácie, zvedenia dažďové vody zo striech zberačom zberačom „Al“ a prípojkami „A3“ a „A4“, odvedenia tzv. zaolejovaných dažďových vôd zo spevnených plôch areálu stavby a skladu hotových áut, prístupová komunikácia SVO PROJEKT bude odvodnená uličnými vpustami a novým zberačom „B“ napojenom do jestvujúcej dažďovej kanalizácie, gravitačné odvedenie splaškových vôd z areálu stavby
SVO PROJEKT do jestvujúcej splaškovej kanalizácie, na zvode z kuchyne bude osadený lapač tuku Klartec LTI, ktorý slúži na odlúčenie živočíšnych a rastlinných tukov a olejov z odpadových vôd.
Tieto vodné stavby sú budované v rámci Strategického parku „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, na ktorý bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o významnej investícii vo verejnom záujme.
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie v plnom rozsahu poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, kde sa podrobne zaoberal každou spornou skutočnosťou týkajúcou sa uvádzaného stavebného konania.
Z predložených námietok zo strany žalobcu ani jedna nesmeruje voči samotným vodným stavbám, o čom bolo vlastne celé konanie a rozhodnutie.
19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie navrhol, aby Krajský súd v Nitre po pojednávaní žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
20. Uznesením č.k. 11S/177/2018-45 zo dňa 18. 12. 2018 súd pribral za účastníkov konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/177/2018 účastníkov administratívneho konania: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 4/ T. E. K E., M. XX, N., 5/ JUDr. W. X., H. XX, N., 6/ J.. Q. V., W. F. 7, N., 7/ W. M., Q. 4, N., 8/ W. E., W. F. XX, N..
Podaniami zo dňa 22. 01. 2019 súd vyzval pribratých účastníkov na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám, ako aj im doručil žalobu spolu s prílohami, vyjadrenie žalovaného.
Žiadny z pribratých účastníkov sa v lehote stanovenej súdom písomne nevyjadril.
21. Následne súd realizoval postup podľa § 106 ods. 1 SSP a zaslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, ktorý sa však k nemu písomne nevyjadril.
22. Súd na prejednanie veci stanovil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 09. 2021 a dňa 01. 02. 2022. Pred pojednávaním si súd zabezpečil kópiu žaloby vo veci vedenej na tunajšom súde sp. zn. 11S/251/2016, ako aj rozsudok č.k. 11S/251/2016-473 zo dňa 24. 06. 2020, ako aj rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 15863/2016/B625- SV/36045/GE zo dňa 01. 06. 2016, rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval a súd ich má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti vo veciach týkajúcich sa žalobcu.
Pojednávania uskutočneného dňa 21. 09. 2021 sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Ostatní účastníci konania sa pojednávania nezúčastnili, preto súd rozhodol tak, že bude pojednávať v ich neprítomnosti.
Žalobca ako pribratý účastník konania T. E. K E. a právny zástupca žalobcu ako pribratý účastník konania JUDr. W. X. sa do zápisnice vzdali svojej účasti v tomto konaní, preto súd v ďalšom konaní s nimi už ďalej nekonal.
Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní nad rozsah žalobných dôvodov, postupom podľa § 134 ods. 2 písm. b/ SSP uviedol, že je dané objektívne podozrenie o predpojatosti prednostu Okresného úradu Nitra Ing. K. A., ktorý na tejto funkcii pôsobil v čase vedenia administratívneho konania, pričom
tieto skutočnosti zakladajú situáciu, že vo veci rozhodoval na to neoprávnený správny orgán Okresný úrad Nitra.
K uvedenému tvrdeniu predložil vyjadrenie k súdnemu pojednávaniu podpísané žalobcom a k tomu výpis z obchodného registra spoločnosti MH Invest, s.r.o., podanie námietky predpojatosti zo dňa 02. 02. 2018, rozhodnutie prednostu Okresného úradu Nitra zo dňa 14. 02. 2018 a zápis zo stretnutia zo spoločnosťou MH Invest, s.r.o. a ďalších subjektov, ktoré sa uskutočnilo dňa 28. 01. 2020.
Okrem toho nadviazal na žalobné dôvody v súvislosti s namietaním nedodržania podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku v súvislosti s tým, že správny orgán nedal žalobcovi ako účastníkovi konania v rámci prvého stupňa možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a vyjadriť a uplatniť svoje návrhy. Nakoniec namietol aj vecnú príslušnosť správnych rozhodnutí, keďže tu neobstojí poukaz na § 120 stavebného zákona, nakoľko podľa jeho názoru pri konkurencii právnych úprav, teda v tomto prípade s ohľadom na osobitosť vecných príslušností podľa § 120 a § 117b stavebného zákona s prihliadnutím na účel zákona vychádzajúc z povahy vecí musí mať prednosť právna úprava, ktorá sa vzťahuje na významnú investíciu a až pokiaľ by sa nejednalo o tento prípad, by sa aplikoval režim tzv. špeciálnych stavebných úradov podľa § 120 stavebného zákona.
Žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, jeho odôvodnení a tiež stanovisku k žalobe.
Pojednávania konaného dňa 01. 02. 2022 sa zúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaný, v dôsledku čoho súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti ostatných účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov.
Na pojednávaní konanom dňa 01. 02. 2022 došlo k výsluchu žalobcu, ktorý opätovne namietol vecnú nepríslušnosť s poukazom na § 117b stavebného zákona, ako aj namietal vydanie osvedčenia, jeho nedoručenie a jeho absolútnu nezákonnosť. Opätovne poukázal na odignorovanie § 33 ods. 2 správneho poriadku, ako aj rozvinul žalobné dôvody.
23. Po nariadení pojednávania zo spisu tiež vyplývalo, že pribratý účastník JUDr. W. X. sa vzdal účastníctva v konaní, avšak nie zákonnom predpísaným spôsobom, preto správny súd na takéto vzdanie sa účastníctva nemohol prihliadať a to najmä s poukazom na právnické vzdelanie predmetného účastníka konania.
Okrem toho pribratý účastník MH Invest, s.r.o., zaslal súdu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého zaslal súdu rozsudky, vydané v obdobných veciach.
Listiny predložené na nariadenom pojednávaní súd zaslal ostatným účastníkom konania s výzvou, aby zaslali k nim písomné vyjadrenie.
Písomné vyjadrenie zaslal žalovaný a to podaním zo dňa 01. 10. 2021, v ktorom uviedol že v súvislosti s tvrdením žalobcu, že Ing. K. A., V., ktorý bol prednostom Okresného úradu Nitra v rokoch 2016-2020 ako štatutár riadil úrad, a teda aj jednotlivé odbory, žalovaný poukázal na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a smernicu Ministerstva vnútra SR č. 14/2018 z 22. 01. 2018 (predpis účinný v čase vydania rozhodnutia). Kompetencie prednostu sú vymedzené v čl. 6 tejto smernice, z ktorého jednoznačne vyplýva, že prednosta síce riadi okresný úrad a zastupuje okresný úrad navonok, ale nevykonáva štátnu správu. Tú vykonávajú jednotlivé odbory podľa vecnej príslušnosti, za ktoré koná vedúci odboru, príp. ním poverený zamestnanec. K súčasnému pôsobeniu bývalého prednosti ako prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. sa nevyjadril.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
24. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 21. 08. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. 06. 2018 ako
i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 5 vyššie citovaného zákona, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 23 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
26. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. (ods. 1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. (ods. 2)
Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.
Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.
Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3)
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6)
Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1)
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Podľa § 60 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia.
Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 117b vyššie citovaného zákona, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, 10ja) vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu 10ja) banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27. Podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významnej investície a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať a) podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo b) podnik so 100% majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a) pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a b) stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to a) usporiadanie vlastníckych vzťahov, b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení, e) iné obdobné prípravné činnosti.
28. Podľa § 4 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení účinnom do 29. 02. 2020, pri umiestňovaní stavby a jej začlenení do územia sa musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy 4) a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu zóny.
Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
29. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja,
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 223/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 151/2002 Z.z. Zákon č. 184/2002 Z.z. v znení zákona č. 245/2003 Z.z. Zákon č. 237/2002 Z.z. Zákon č. 261/2002 Z.z. Zákon č. 529/2002 Z.z. v znení zákona č. 245/2003 Z.z. Zákon č. 543/2002 Z.z. Zákon č. 139/2002 Z.z. v znení zákona č. 246/2003 Z.z. Zákon č. 442/2002 Z.z.
30. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 a) pri povrchových vodách na 1. ich odber, 2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3. využívanie ich hydroenergetického potenciálu, b) pri podzemných vodách na 1. ich odber, 2. ich akumuláciu, 3. ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny, 4. umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou, c) na vypúšťanie odpadových vôd, osobitných vôd alebo geotermálnych vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, d) na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, e) na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania, f) na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd, g) na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb, h) na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami, i) na používanie povrchových vôd alebo podzemných vôd pri ťažbe alebo úprave piesku, štrku alebo iných nevyhradených nerastov, j) na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.
Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky 32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. 34)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením 35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. 36)
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov,
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2)
Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5 a 6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2,
§ 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) _____________________ 64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní,
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. § 24a zrušený od 1.1.2015 § 24b zrušený od 1.1.2015
Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. § 26 zrušený od 1.1.2015 § 27 zrušený od 1.1.2015 § 27a zrušený od 1.9.2009 do 30.11.2011, zrušený od 1.1.2015 ___________________________ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
32. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
33. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
34. Žalobca v podanej žalobe v časti III., v bodoch III.1 až III.4 vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04. 06. 2018 ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 02. 2018, pričom v bode III. opätovne uviedol odvolacie dôvody, ktoré považoval aj za žalobné dôvody, a na pojednávaní namietal vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že musí mať prednosť právna úprava, ktorá sa vzťahuje na významnú investíciu a až následne je potrebné aplikovať režim tzv. špeciálnych stavebných úradov.
V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť
okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 14. 02. 2018 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. "špeciálne stavebné úrady".
Z dôvodovej správy k zákonu k ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že "Obvodný úrad životného prostredia je prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veciach upravených týmto zákonom, ak sa nezverujú iným orgánom. Vykonáva funkciu špeciálneho stavebného úradu pri zriaďovaní, zmene alebo zrušení vodných stavieb. V rámci správneho konania rozhoduje najmä pri povoľovaní osobitného užívanie vôd a pri činnostiach, ktoré ovplyvňujú vodné pomery". Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "obvodný úrad životného prostredia", rozumie sa tým "okresný úrad", čo vyplýva z ust. § 9 ods. 16 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z dôvodovej správy k ust. § 60 zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) vyplýva, že "Krajský úrad životného prostredia má v zásade postavenie druhostupňového orgánu štátnej vodnej správy. Zákon krajskému úradu životného prostredia zveruje pôsobnosť prvostupňového orgánu najmä vo veciach medzinárodných vôd a hraničných vôd a vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresov". Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "krajský úrad životného prostredia", rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" čo vyplýva z ust. § 9 ods. 14 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad v sídle kraja by bol v zmysle ust. § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov oprávnený vo veci konať ako správny orgán prvého stupňa v prípade, ak by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu. Žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz, že by takáto situácia vplyvom výstavby predmetných vodných stavieb nastala. V zmysle rozhodnutia zo dňa 14. 02. 2018 sa jedná o vodné stavby nachádzajúce sa výlučne v k.ú. Lužianky a slúžiace ako „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“, pričom išlo o povolenie vodných stavieb SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v rámci stavby „Automotive Nitra Project - Fáza 2". Uvedené vodné stavby boli povolené za účelom pripojenia výrobnej haly na vnútroareálové rozvody pitnej a požiarnej vody, rozvody dažďovej a splaškovej kanalizácie a rozvody zaolejovaných dažďových vôd. Tieto vodné stavby sú budované v rámci stavby „Automotive Nitra Project
- Fáza 2“, na ktorú bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o významnej investícii vo verejnom záujme.
S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 14. 02. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého
stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, resp. vo veciach, ktoré svojim významom presahujú hranice okresu), a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 14. 02. 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. 06. 2018, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.
Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
Správny súd rovnako nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že by vo veci mal rozhodovať správny orgán podľa § 117b stavebného zákona. Bol toho názoru, že toto ustanovenie nemá prednosť pred ustanovením § 120 stavebného zákona, ktoré upravuje špeciálne stavebné úrady tak, ako to je uvedené vyššie.
35. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III., III.1 až III.4, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04. 06. 2018, resp. sa ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
36. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III., III.1 až III.4 (niektoré duplicitne) a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (v II. časti) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III. žaloby) spočívajúcej v tom, že k stavbe, ak bolo vykonané zákonné zisťovacie konanie alebo posudzovanie zámeru podľa zákona č. 24/2006 Z. z. istotne si uplatnil pripomienky, stanoviská a námietky, na ktorých zotrváva. Mal za to, že pokiaľ dotknutá verejnosť prejavila záujem na konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, čoho dôsledkom je skutočnosť,
že príslušný stavebný úrad, ktorý v povoľovacom konaní rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť a to minimálne v rámci racionálneho vysporiadania sa s ich podstatou.
V rámci uvedeného nadviazal žalobca ďalšou žalobnou námietkou, v rámci ktorej vytýkal nekonanie s osobami, ktorých účastníctvo vyplývalo z povoľovacieho konania. Upriamil pritom pozornosť na to, že oznámenie sa doručovalo účastníkom konania z povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie, avšak niektorí účastníci zo zisťovacieho konania zjavne chýbali.
37. Správny súd v súvislosti s uvedenými námietkami, ako aj ďalšími námietkami uvedenými v časti III. v prvom rade uvádza, že predmetom stavebného konania bolo vybudovanie vodných stavieb SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v rámci Stavby SVO Projekt, Nitra, v k.ú. R., ako súčasť navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - MŽP SR vo svojom záväznom stanovisku č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018 doručenom správnemu orgánu dňa 12. 02. 2018 k stavebnému povoleniu uviedol, že predložený návrh stavebníka na začatie vodoprávneho stavebného povolenia pre predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami. Ďalej uviedol, že podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalovaný v tejto veci dodal, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 vydanom podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Okrem toho bolo potrebné zdôrazniť, že na toto osvedčenie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, preto aj v tejto súvislosti bolo potrebné námietky žalobcu hodnotiť za irelevantné. K uvedenému záveru správny súd dospel na základe toho, že posúdil charakter osvedčenia o významnej investícií a jeho účinky v porovnaní s uznesením vlády o schválení významnej investície a jeho účinkami. Vychádzajúc z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. jednoznačne vyplýva, že konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ vznikajú už okamihom prijatia uznesenia vlády SR o tom, že určitá stavba je významnou investíciou. Uvedené potvrdzuje aj znenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré predpokladá vznik predkupného práva štátu k nehnuteľnosti už okamihom prijatia uznesenia vlády SR, ktorým schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii a do katastra nehnuteľností sa zapisuje len formou záznamu, ktorým sa deklaruje už skôr existujúci právny stav. Osvedčenie o významnej investícii vydané Ministerstvom hospodárstva SR (teda nie ministrom) už len deklaruje existujúci právny stav konkrétnej nehnuteľnosti, že je významnou investíciou. Inými slovami, vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituje sa nový právny stav. Významnou je aj skutočnosť, že z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že účelom osvedčenia o významnej investícii je len zrýchliť priebeh územného konania, stavebného konania alebo vyvlastňovacieho konania tak, aby správny orgán nemusel v každej veci osobitne dokazovať, že ide o významnú investíciu. Keďže osvedčenie deklaruje už existujúce skutočnosti, nemôže byť považované ani za rozhodnutie, a preto ani v tomto rozsahu nemôže byť subsidiárne naň aplikovaný správny poriadok tak, ako to žiadal žalobca.
Naviac, Obec Lužianky stanoviskom č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017 k predmetnej investičnej činnosti vydala súhlasné stanovisko s jej realizáciou podľa projektovej dokumentácie.
Okrem toho k uvedenému správny súd dodáva, že MŽP SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo pre navrhovanú činnosť s názvom ,,Automotive Nitra Project - Fáza 2" podľa zákona o posudzovaní záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné 18. 01. 2017). Na základe tohto záverečného stanoviska MŽP SR ako príslušný orgán vydalo záväzné stanovisko č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018 k stavebnému povoleniu, v ktorom príslušný orgán uviedol, že predložený návrh stavebníka na začatie vodoprávneho stavebného povolenia pre predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a rozhodnutiami vydanými MŽP SR
podľa zákona o posudzovaní a ich relevantnými podmienkami. Zo záväzného stanoviska MŽP SR ako príslušného orgánu je zrejmá koncepčnosť, ktorá vychádza zo záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016-1. 7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (právoplatné 18. 01. 2017). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozklad žalobcu podaný proti záverečnému stanovisku MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 bol zamietnutý, a to rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, preto ani v tejto súvislosti neobstoja námietky žalobcu a už vonkoncom nie v súvislosti s riešením úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1.
V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o vydanie stavebného povolenia pre vodné stavby: SO 741.1 Rozvod vody, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752.1 Dažďová kanalizácia, SO 753.1 Zaolejované dažďové vody, SO 760.1 Splašková kanalizácia. Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že žalovaný sa s predmetnou námietkou riadne vysporiadal a reagoval na ňu. Podstatné je však to, že správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s výstavbou týchto objektov (vodných stavieb) nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky ich napojenia na pozemné komunikácie, nakoľko toto neboli ani oprávnené riešiť. Preto aj poukaz na rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017- rozkl) zo dňa 13. 01. 2017 v tejto súvislosti neobstojí ako dôvodný argument.
Ohľadom námietok žalobcu k záväzným stanoviskám a potrebe vyžiadania si ďalších, správny orgán uviedol, že podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. Správny súd k tomu dodáva, že podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona rozpory sa riešia medzi dotknutými orgánmi, ak vyplývajú zo záväzných stanovísk. Napadnuté záväzné stanovisko žalobcom je záväzným stanoviskom príslušného orgánu, nie dotknutého orgánu a vyjadrenie žalobcu nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorej súčasťou sú aj predmetné vodné stavby, bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom Záverečného stanoviska MŽP SR č. 4783/2016- 1.7/pl, podľa ktorého doručené písomné stanoviská, napriek mnohým vzneseným výhradám, nepreukázali také skutočnosti, ktoré by znamenali spoločensky neprijateľné riziko poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, vrátane zdravia, prípadne by znemožňovali realizáciu navrhovanej činnosti z titulu nesúladu navrhovanej činnosti s platnou legislatívou SR a EÚ. Nakoľko povinné hodnotenie vykonal ústredný orgán MŽP SR, prvostupňový správny orgán a následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov nie je kompetentný sa k predmetu veci vyjadrovať a musí vychádzať iba z tohto právoplatného rozhodnutia a záväzného stanoviska vydaného na jeho základe.
Čo sa týkalo žalobcom namietaného ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, uplatneného tak voči prvostupňovému, ako aj odvolaciemu rozhodnutiu, správny súd nevzhliadol porušenie uvedeného ustanovenia zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu, preto námietku žalobcu hodnotil ako nedôvodnú. Na konanie podľa stavebného zákona (ak nie je ustanovené inak) sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda použijú sa ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle týchto ustanovení stavebný úrad podľa názoru súdu i postupoval, keď dňa 24. 11. 2017 vydal v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámenie o začatí stavebného konania a upustení od ústneho konania. Takéto oznámenie stavebný úrad vydáva až keď preverí úplnosť žiadosti, teda až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka. Stavebný úrad v predmetnom oznámení konštatoval, že spisový materiál je kompletný a v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. umožnil, aby sa účastníci konania a zúčastnené osoby, resp. dotknuté
orgány vyjadrili k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, resp. navrhli ich doplnenie a uviedli skutočnosti, ktoré považujú za dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zároveň oznámil možnosť nahliadnutia do podkladov v určenom čase po predchádzajúcom dohovore. Oznámenie o začatí stavebného konania a upustenie od ústneho konania a miestneho zisťovania bolo doručené žalobcovi dňa 22. 12. 2017 a žalobca podal svoje pripomienky, stanoviská a námietky v podaní dňa 02. 01. 2018. Následne stavebný úrad vydal dňa 14. 02. 2018 rozhodnutie, v ktorom sa vysporiadal i s námietkami žalobcu a tieto zamietol. Po podaní odvolania proti tomuto rozhodnutiu stavebný úrad dal žalobcovi opätovne možnosť nahliadnuť do spisu, čo mu oznámil v podaní zo dňa 03. 04. 2018, ktoré mu bolo doručené dňa 30. 04. 2018. Žalobca túto možnosť (nahliadnuť do spisu) opakovane nevyužil.
Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Povinnosť správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami, a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou, pričom včasnosť vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o veci ešte nerozhodlo, t. j. pred vydaním rozhodnutia. Správny súd je toho názoru, že stavebný úrad vo vzťahu k žalobcovi takto postupoval a ešte pred vydaním rozhodnutia mu v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/967 Zb. umožnil, aby sa mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a žalobca toto i využil podaním pripomienok, stanovísk a námietok dňa 02. 01. 2018. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu ako i pred vydaním rozhodnutia žalovaného bolo žalobcovi umožnené realizovať jeho práva vyplývajúce z ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb..
V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23. 08. 2017, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. V danej súvislosti kasačný súd dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, môže ísť o procesné pochybenie správneho orgánu (porovnaj napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003), avšak v tomto ohľade je potrebné vždy prihliadnuť na individuálne okolnosti prípadu, za ktoré v danom prípade je potrebné považovať skutočnosť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, a preto aplikácia ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní v neskoršom štádiu konania tak, ako žiadal žalobca, by v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť konanie, nakoľko námietky by boli oneskorené a správny orgán by na ne nemohol zo zákona prihliadať.
Okrem toho žalobca v časti III. namietal aj to, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní). K uvedenému správny súd uvádza, že územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné, resp. vodoprávne konanie sa týkalo vodnej stavby (stavby slúžiacej na pripojenie výrobnej haly na vnútroareálové rozvody pitnej a požiarnej vody, rozvody dažďovej a splaškovej kanalizácie a rozvody zaolejovaných dažďových vôd). Účelom celej tejto investície, súčasťou ktorej sú i predmetné vodné stavby, je výstavba stavby „SVO Projekt Nitra“, ktorá je situovaná v katastrálnom území Lužianky a jedná sa o súčasť navrhovanej činnosti „Automotive Nitra
Project - Fáza 2“. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016 pre stavbu „výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Týmto bola teda jednoznačne splnená podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie výstavby nového závodu na výrobu automobilov nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 (správny súd ho má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti). Umiestnenie tejto výroby, resp. navrhovanej činnosti v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer. Okrem toho v územnom pláne Obce Lužianky (https://www.luzianky.sk/3109/uzemny- plan-zmeny-a-doplnky-c-iii-2015) v znení zmien a doplnkov rok 2015 je jednoznačne uvedené, že v tomto územnom pláne je vymedzené územie ako strategický park Nitra - Sever.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko obce Lužianky č. 3760/10/2017 zo dňa 09. 10. 2017 bolo v priebehu stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmto stanoviskom viazaný a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal. Neobstojí pritom argumentácia, že obec Lužianky nebola oprávnená vydať takéto stanovisko. V tomto ohľade správny súd odkazuje na svoju argumentáciu, týkajúcu sa námietky vecnej nepríslušnosti.
K rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016 (súd má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti), na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o rozhodnutie vydané v inom správnom konaní, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/7/2021 a závery z neho vyplývajúce nie sú relevantné pre predmetné správne konanie.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky, považoval za nedôvodnú.
K nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku a tiež k nedodržaniu lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, správny súd uvádza, že na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania je v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, určená lehota do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Táto lehota je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Naviac, ako už bolo uvedené, žiadosť o vydanie stavebného povolenia bola doručená stavebnému úradu dňa 10. 11. 2017, pričom však úplná bola až dňa 24. 11. 2017, preto až dňa 24. 11. 2017 stavebný úrad vydal oznámenie o začatí stavebného konania. Následne, dňa 12. 02. 2018, bolo stavebnému úradu doručené záväzné stanovisko MŽP SR, v dôsledku čoho dňa 14. 02. 2018 stavebný úrad vydal stavebné povolenie. Ani prípadné nedodržanie lehoty na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania, resp. lehoty na vydanie rozhodnutia zo strany správnych orgánov nemal žiaden vplyv na právnu pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí.
Okrem toho pozornosti správneho súdu neušlo, že v oznámení o začatí vodoprávneho konania prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí o povolení vodných stavieb sú uvedení účastníci konania podľa stavebného zákona a účastníci z EIA - povinného hodnotenia, ktoré vykonalo MŽP SR. Na základe uvedeného tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko vodné stavby povolené v napadnutom rozhodnutí boli posudzované v povinnom hodnotení MŽP SR a nie v zisťovacom konaní, ako aj okruh účastníkov bol určený správne.
38. Súd taktiež posudzoval i námietku žalobcu uplatnenú v časti III. a zduplikovanú v časti III.2 žaloby, v rámci ktorej namietal, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej súčasťou sú i vodné stavby) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonalo MŽP SR a vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 z posúdenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorej súčasťou bol aj riešený objekt SVO Project, Nitra. Toto záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Predmetom stavebného konania nebolo ani riešenie dopravného napojenia, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. Záverom k tejto časti správny súd dodáva, že neboli bližšie špecifikované ustanovenia zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nerešpektované správnymi orgánmi, preto sa s nimi ani správne orgány nemohli zaoberať. Čo sa však týkalo ustanovenia § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že MŽP SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko č. 6469/2018 zo dňa 02. 02. 2018, v ktorom konštatovalo, že návrh predložený stavebníkom na začatie vodoprávneho konania na predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 vydaným podľa tohto zákona a jeho podmienkami.
39. K ďalším námietkam, uvedeným v časti III. a tiež III.3 správny súd uvádza, že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie bola i dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, týkajúca sa vodných stavieb, ktoré boli predmetom tohto konania. V tomto ohľade neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa toho, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol. Rovnako tak neobstála námietka, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol a to z dôvodu, že predmetné stavby nie sú predmetom tohto stavebného konania. Rovnako tak je irelevantný i poukaz na úradný záznam vyhotovený v inom stavebnom konaní, pretože predloženie zastavovacieho plánu celého súboru stavieb je potrebné vyriešiť v rámci stavebného konania, týkajúceho sa prvej stavby z tohto súboru a nie v rámci stavebného konania, týkajúceho sa vodných stavieb, a preto ani v súdnom konaní nebolo možné sa touto námietkou zaoberať.
40. K námietke žalobcu v bode III.4, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických
dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že "v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov".
Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov
V predmetnej veci pre činnosť "Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov" v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota "bez limitu", čo znamená, že takáto činnosť sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovaná činnosť "Automotive Nitra Project - Fáza 2" bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a dňa 04. 11. 2016 bolo vydané záverečné stanovisko.
Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že námietka žalobcu vymedzená v bode III.1, týkajúca sa konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, sa netýka predmetného súdneho konania. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/3/2016 bolo rozhodnuté a to tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá.
S poukazom na uvedené správny súd námietky uvedené žalobcom v bode III., III.1 až III. 4 podanej žaloby posúdil ako nedôvodné.
41. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 14. 02. 2018 (stavebné povolenie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2018. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa žalobou domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. Z vyššie uvedených dôvodov však nebolo možné jeho žalobe priznať úspech.
V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v
odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcom konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky žalobcu v priebehu stavebného konania. Na prieskum správnym súdom nepostačuje všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia (resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal) s účelom Aarhuského dohovoru, bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal a bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je, alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa ust. § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
42. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné a ostatnými námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaní 21. 09. 2021) a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať.
Taktiež nebolo možné posudzovať v predmetnej veci otázku zaujatosti prednostu správneho orgánu, nakoľko túto námietku žalobca v priebehu správneho konania nevzniesol a jej vznesenie na pojednávaní dňa 21. 09. 2021, považoval súd za irelevantné. Mal za to, že ide o námietku vznesenú oneskorene (koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu, že ide o rozšírenie žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra Ing. K. A., V. sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest, s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. A., sú rozhodnutiami, ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp. zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra Ing. Z. A., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02. 2018 tak, že uvedený zamestnanec Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve podávateľa námietky zaujatosti (žalobcu). Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu Nitra Ing. K. A., V. dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o. nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí v tomto súdnom konaní. Rovnako tak túto zákonnosť nespochybňuje ani zápis zo stretnutia, uskutočneného v januári 2020, z
ktorého taktiež nevyplýva zaujatosť prednostu žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v roku 2018, kedy skutočnosti namietané žalobcom nenastali a ani nie je preukázané, že by mali spolu nejakú súvislosť. Naviac, v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/42/2020 Najvyšší správny súd SR zastal ten názor, že ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) SSP rieši prípad, kedy by správny orgán vydal rozhodnutie alebo opatrenie, na vydanie ktorého by nebol v konkrétnej veci podľa zákona oprávnený, to znamená, žeby nemal právomoc o veci konať a rozhodnúť. V uvedenej právnej veci sa však o takýto prípad nejedná. Otázka predpojatosti pracovníkov správneho orgánu je vecou procesného postupu vo veci a prípadnou vadou v konaní a nesúvisí s právomocou správneho orgánu. Z uvedeného teda vyplýva, že takýto nesprávny postup v konaní, mal byť namietnutý v zákonnom stanovenej lehote na podanie žaloby.
43. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP.
V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že "správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno- právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná".
44. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.
45. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
46. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/177/2018-45 zo dňa 18. 12. 2018 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Pribratí účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia písomné vyjadrenie k žalobe ani na základe výzvy nepodali. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
47. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.