Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 445/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a ,

, zastúpených advokátskou kanceláriou ,

, v mene ktorej koná advokát a konateľ , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. a priznáva finančné zadosťučinenie

každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Komárno

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Komárno j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 598,26 € (slovom päťstodeväťdesiatosem eur a dvadsaťšesť

centov) na účet ich právneho zástupcu , advokátska kancelária

, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 z 19. decembra 2018 prijal podľa vtedy platného a účinného § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov na ďalšie konanie, po predchádzajúcom spojení veci na spoločné konanie

uznesením č. k. PLs. -7 zo 14. novembra 2018, ústavné sťažnosti

, , , a ,

, (ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len ,,listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom

Okresného súdu Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorému

16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie. Do 16. februára 2019 nebola ústavná sťažnosť

sťažovateľov prerokovaná, preto bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená

sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 schváleného na zasadnutí pléna

ústavného súdu 4. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie vo veciach

patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch príslušný ten

senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená.

V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu

sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení

Jana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť

sťažovateľov preto prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z obsahu ústavných sťažností a príloh k nim pripojených vyplýva, že sťažovatelia

vystupovali v napadnutom konaní okresného súdu v procesnom postavení žalobcov, pričom

podanou žalobou z 24. apríla 2009 sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území obce , ktoré bližšie

špecifikovali v podaných ústavných sťažnostiach.

5. Sťažovatelia uviedli, že následne nariadené ústne pojednávania v termínoch

12. júl 2010, 27. september 2010, 24. november 2010 a 3. august 2011 boli zrušené

z dôvodov na strane žalovaných. Ďalej sťažovatelia uviedli, že po výsluchoch sporových

strán bolo následne na neurčito odročené aj ústne pojednávanie konané 11. januára 2012,

a to pre účel vyžiadania si spisového materiálu k predmetným nehnuteľnostiam.

Zároveň uviedli, že následne boli zrušené aj pojednávania nariadené 30. apríla 2012

a 16. apríla 2014. Z ústavných sťažností taktiež vyplýva, že sťažovatelia podali

18. septembra 2018 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní

okresného súdu, pričom do dňa podania ústavných sťažností neboli upovedomení o spôsobe

jej vybavenia. V závere uviedli, že napadnuté konanie okresného súdu od podania žaloby

24. apríla 2009 do podania ústavných sťažností nebolo ukončené, teda že okresný súd

za obdobie deviatich rokov nebol schopný vo veci vydať právoplatné rozhodnutie.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom

Okresného súdu Komárno porušené.

2. Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd

Komárno povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie ,

vedený v do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľovi v sume

390,50 eur (slovom: tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), na účet advokátskej

kancelárie , , vedený v

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

a

1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Komárno porušené.

2. Okresnému súdu Komárno prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000,- EUR (slovom: päťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Komárno povinný vyplatiť na

účet advokátskej kancelárie ,

vedený v do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Komárno je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne

úkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľke v sume 390,50 eur

(slovom: tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), na účet advokátskej kancelárie

, , vedený v , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

7. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavných sťažností

sťažovateľov na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr 42/19

z 25. marca 2019, v ktorom predseda okresného súdu uviedol:

,,Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky by bolo možné

uviesť, že predmetná vec skutkovo a právne nevykazuje výraznú zložitosť, ak by samotné

strany konania nespôsobovali prieťahy v konaní svojou nedisciplinovanosťou, neúčasťou

na pojednávaniach (najmä strana žalovaná) a procesnými návrhmi, v ktorých neustále

spochybňovali predložené listinné dôkazy, znalecké posudky (najmä strana žalobcov

t. j. sťažovateľa), čo potom reálne spôsobuje faktickú zložitosť sporu a predlžuje aj jeho

dĺžku. Uvedené dôvody jednoznačne zabraňujú plynulému postupu všeobecného súdu

a spôsobujú aj neprimeranú dĺžku predmetného konania, pričom v tomto smere treba

poukázať aj na tú skutočnosť, že v rámci iného sporu, ktorý skutkovo súvisí s predmetným

sporom, rieši najmä žalobca 1.) otázku vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ktorá

je aj predmetom tohto sporu.

... U sťažovateľa absentuje aj podanie perfektnej žaloby, pretože súd práve

na základe perfektnej žaloby môže rýchlo konať a rozhodnúť... Súd počas dokazovania

musel vyzývať sťažovateľa na preukázanie jeho skutkových tvrdení, na označenie dôkazov

resp. zabezpečovať dôkazy v priebehu konania (za účinnosti ), ktoré si sťažovateľ

mohol a mal zabezpečiť sám už pred podaním žaloby. Najlepším dôkazom dôvodnosti tohto

tvrdenia je skutočnosť, že na identifikáciu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu nebol

doposiaľ súdu predložený ani po 9 rokoch geometrický plán a naďalej je sporné

aj vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorá tvorí základ sporu. Dôsledkom toho bolo aj stranami

konania navrhnuté prerušenie konania. V tomto smere je nutné poukázať na skutočnosť,

že v tomto štádiu konania musel byť súdom použitý postup podľa a nasl. , pretože

zo spisu táto skutočnosť jednoznačne vyplývala.

... súd vo veci konal priebežne, zachovával kontinuitu procesných úkonov v takej

miere, ako mohol v súvislosti s podaným návrhom vo veci samej konať a akým spôsobom

mu v tom bránili samotní účastníci konania resp. strany konania. V tomto smere sú preto

tvrdenia sťažovateľa zavádzajúce, povrchné a nepresné... Avšak je potrebné poukázať

aj na to, že žalovaní 1.) a 2.) využili široké možnosti, prostredníctvom ktorých uplatňovali

rôznymi procesnými úkonmi, ako aj vyjadreniami... ako aj žiadosťami, odďaľovanie

rozhodnutia o procesných návrhoch... a následne tým aj vo veci samej. Rýchlosti konania

nenapomáhali ani podania sťažovateľa... ktoré v niektorých fázach konania nesmerovali

vôbec k rozhodnutiu vo veci samej...Z tohto pohľadu môže mať potom ústavná sťažnosť iný

rozmer a zámer, ako ňou verbalizované odstránenie stavu právnej neistoty...“

Zároveň predseda okresného súdu uviedol, že zákonná sudkyňa, aj s poukazom

na jej pracovnú zaťaženosť, v napadnutom konaní okresného súdu konala priebežne, nezistil

žiadne také obdobie, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako absolútnu nečinnosť okresného

súdu a okresný súd vykonával také procesné úkony, ktoré boli potrebné a vyvolané

procesnými postupmi účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu predseda okresného súdu

dospel k záveru, že podané ústavné sťažnosti sťažovateľov nie sú dôvodné. Na záver dodal,

že pokiaľ ide o podanú sťažnosť sťažovateľov z 18. septembra 2018 adresovanú predsedovi

okresného súdu na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, táto bola zo strany

podpredsedníčky okresného súdu 12. októbra 2018 pod sp. zn. Spr 1528/2018 vyhodnotená

ako nedôvodná.

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

8. Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu

ústavného súdu zo 6. decembra 2019 k stanovisku okresného súdu vyjadrili podaním

z 19. decembra 2019, doručeným ústavnému súdu 27. decembra 2019, v ktorom uviedli,

že trvajú na podaných ústavných sťažnostiach v celom rozsahu. Poukázali na to,

že k nastoleniu želateľného stavu právnej istoty dochádza až konečným právoplatným

rozhodnutím vo veci, pričom nestačí, aby súd vo veci vykonal rôzne úkony bez ohľadu

na ich počet, ak by týmto postupom nedospel k definitívnemu rozhodnutiu vo veci. Dodali:

,,Nemožno opomenúť základnú skutočnosť, že odo dňa podania návrhu vo veci

vyporiadania podielového spoluvlastníctva dňa 24.04.2009 do dnešného dňa, ubehlo už

viac ako 10 rokov bez toho, aby súd (porušovateľ) vo veci meritórne rozhodol, a tým

nastolil stav právnej istoty... Sťažovatelia naďalej trvajú na svojom tvrdení, že v dôsledku

neefektívneho postupu porušovateľa vzniknuté neodôvodnené prieťahy, ktorými sa konanie

neprimerane predĺžilo, viedli k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a to opätovne najmä s poukazom na predmet konania, ktorý tvorí

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je skutkovo ani právne

zložitý.“ Zároveň poukázali na vyjadrenie predsedu okresného súdu, v ktorom bolo

uvedené, že prieťahy svojím konaním spôsobovali aj žalovaní, pričom však podľa

sťažovateľov nemôže byť táto nečinnosť pripísaná im na ťarchu, ak na ňu aj sami počas

napadnutého konania okresného súdu poukazovali. Dodali, že samotný okresný súd má

zákonné prostriedky na to, aby takéto prieťahy odstránil. Zároveň vyjadrili súhlas

s tvrdením predsedu okresného súdu, že aj samotné strany sporu sú povinné postupovať

spôsobom, ktorý nespôsobí zbytočné prieťahy v konaní. K tomu uviedli: ,,Pokiaľ však jedna

zo strán sporu (v tomto prípade žalovaní) neposkytuje súdu náležitú súčinnosť na

rozhodnutie o veci, súd disponuje dostatočným množstvom procesných inštitútov na to, aby

eliminoval účelové správanie sa tej strany sporu, ktorá sa snaží úmyselne odďaľovať

skončenie sporu... Porušovateľ vo vyjadrení tiež poukázal na viaceré procesné návrhy...

ktoré boli podané v konaní sťažovateľmi. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu

konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné

prieťahy...“

Sťažovatelia zároveň upravili výšku nároku na náhradu trov právneho zastúpenia,

a to na sumu 598,26 € za tri úkony právnej služby, a to prevzatie právneho zastúpenia,

podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia k stanovisku okresného súdu.

Sťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnými sťažnosťami, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z obsahu ústavných sťažností, ako aj na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého

konania okresného súdu:

- 18. mája 2009 bola na okresnom súde podaná žaloba sťažovateľov ako žalobcov,

- 28. júla 2009 bola žaloba zaslaná žalovaným na vyjadrenie,

- 5. októbra 2009 bol stanovený termín pojednávania na 18. november 2009,

- na pojednávaní 18. novembra 2009 obe strany vyjadrili ochotu o mimosúdne

vyriešenie sporu a okresný súd im poskytol 60-dňovú lehotu na mimosúdne vyriešenie

sporu,

- 12. júla 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

27. september 2010,

- 27. septembra 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

24. november 2010,

- 24. novembra 2010 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

16. február 2011,

- 16. februára 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

11. máj 2011,

- 11. mája 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

3. august 2011,

- 3. augusta 2011 bolo odročené nariadené ústne pojednávanie na nový termín

19. október 2011, ktoré bolo taktiež zrušené a bol stanovený nový termín pojednávania

na 11. január 2012,

- na ústnom pojednávaní 11. januára 2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom

účastníkov konania a následne bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu vyžiadania

a predloženia ďalších dôkazov zo strany žalobcov, ako aj žalovaných,

- uznesením okresného súdu č. k. -343 zo 6. augusta 2012 bola

do konania ustanovená Ing. Marta Pálová – znalkyňa z odboru stavebníctva, odvetvia

oceňovania nehnuteľností, úlohou ktorej bolo určiť hodnotu nehnuteľnosti,

- 30. augusta 2012 ustanovená znalkyňa požiadala o predĺženie lehoty na podanie

znaleckého posudku,

- 11. septembra 2012 po oznámení prekážok na strane znalkyne a jej žiadosti

o zmenu v osobe znalca okresný súd uznesením č. k. -356 z 11. septembra 2012

zmenil osobu znalca a do konania ustanovil novú znalkyňu Ing. Máriu Netuhovú,

- 3. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok vypracovaný

znalkyňou Ing. Máriou Netuhovou,

- 15. mája 2013 okresný súd zasielal znalecký posudok žalobcom aj žalovaným,

- 3. júna 2013 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu oznámila, že znalecký

posudok neprijímajú,

- 23. júla 2013 právna zástupkyňa žalobcov doručila okresnému súdu písomne

námietky proti znaleckému posudku,

- 19. decembra 2013 bolo vydané predvolanie na 16. apríl 2014,

- 2. apríla 2014 okresný súd vydal upovedomenie o odročení alebo zrušení

pojednávania na neurčito z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobcov,

- 6. mája 2014 vydané predvolanie na 24. september 2014,

- 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu zdravotných

problémov zákonnej sudkyne,

- 22. septembra 2015 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. -574

z 22. septembra 2015, ktorým bola ustanovená znalkyňa Ing. Ing. Alena Šagátová z odboru

stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností na určenie hodnoty nehnuteľností bližšie

špecifikovaných v uznesení,

- od 17. februára 2016 do 3. marca 2016 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Nitre

z dôvodu, že v odvolacom konaní bola predložená s predmetnou vecou súvisiaca vec

účastníkov konania (neskôr dôvod na prerušenie konania),

- 7. marca 2016 bol súdu predložený znalecký posudok znalkyne Ing. Ing. Aleny

Šagátovej,

- 27. januára 2017 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. -647

z 27. januára 2017, ktorým bola ustanovená do konania znalkyňa Ing. Katarína Vyšehradská

z odboru stavebníctva na odhad hodnoty stavebných prác v zmysle žiadosti žalobcov,

- 30. januára 2018 bol okresnému súdu predložený znalecký posudok znalkyne

Ing. Kataríny Vyšehradskej,

- 18. apríla 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných, v ktorom

uviedli, že znalecký posudok znalkyne Ing. Kataríny Vyšehradskej neprijímajú,

- 12. júla 2018 bolo vydané predvolanie na 19. september 2018,

- 12. septembra 2018 okresný súd požiadali právni zástupcovia žalobcov

aj žalovaných o odročenie pojednávania nariadeného na 19. september 2018 z dôvodu

zadania vypracovania geometrického plánu, ktorý mal byť vypracovaný koncom

septembra 2018,

- 5. decembra 2018 bolo okresným súdom vydané uznesenie č. k. -807

z 5. decembra 2018, ktorým bolo napadnuté konanie okresného súdu prerušené

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. ,

k prerušeniu konania došlo z dôvodu, že v uvedenom konaní sa riešila otázka, ktorá mala

význam pre rozhodnutie okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu (rozhodnutie

vo veci vedenej pod sp. zn. bolo vydané 28. marca 2019),

- 11. júna 2019 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby sa vyjadrila,

prečo nepredložili geometrický plán,

- 11. júla 2019 právna zástupkyňa žalobcov okresnému súdu doručila odpoveď

na výzvu z 11. júna 2019,

- 10. septembra 2019 bolo vydané predvolanie na 27. november 2019,

- 16. októbra 2019 upovedomenie okresného súdu o odročení pojednávania

nariadeného na 27. november 2019 na nový termín 4. december 2019 z dôvodu lekárskeho

vyšetrenia konajúcej sudkyne,

- 25. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené späťvzatie žaloby zo strany

žalobcov,

- 28. novembra 2019 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. -875

z 28. novembra 2019, ktorým napadnuté konanie okresného súdu zastavil z dôvodu

späťvzatia žaloby zo strany žalobcov a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania,

- 13. decembra 2019 bolo okresnému súdu doručené odvolanie právneho zástupcu

žalovaných proti uzneseniu okresného súdu č. k. -875 z 28. novembra 2019

v časti o trovách konania.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením. V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov...

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Podstata ústavných sťažností sťažovateľov spočíva v namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného

súdu.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľov začalo za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie

ustanovenia , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016

nadobudol účinnosť v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ,,CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým

).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory týkajúce sa riešenia otázky vyporiadania podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a o takýto

prípad ide aj v predmetnej veci, keď sťažovatelia požadovali zrušiť podielové

spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území obce . Ústavný súd

poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu nie je právne ani skutkovo zložité,

a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania

okresného súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte

uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo

skutkovú zložitosť veci.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov

ako účastníkov tohto súdneho konania (strany sporu). Ústavný súd po preskúmaní priebehu

napadnutého konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také závažné

skutočnosti spočívajúce v ich správaní, ktoré by rozhodujúcim spôsobom negatívne

ovplyvnili dĺžku napadnutého konania. Na tomto mieste však zároveň ústavný súd

pripomína, že zastavenie napadnutého konania okresného súdu bolo po podaní ústavných

sťažností iniciované práve samými sťažovateľmi, ktorí 25. novembra 2019 okresnému súdu

doručili späťvzatie žaloby.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup

okresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že je možné sa sčasti

stotožniť aj s obranou predsedu okresného súdu v zmysle, že strany sporu podávali rôzne

návrhy na vykonávanie dokazovania, ako aj s argumentom spočívajúcim v opakovanom

ospravedlňovaní sa z neúčasti na nariadených ústnych pojednávaniach, najmä zo strany

žalovaných. No zároveň ústavný súd podotýka, tak ako už aj bolo uvedené, že v zmysle

príslušných zákonných ustanovení a neskôr Civilného

sporového poriadku práve súd je tým orgánom, ktorý má dbať na čo najefektívnejší postup

v konaní. Súd je pánom sporu a je v jeho kompetencii, resp. je povinnosťou súdu riadiť

konanie tak, aby prebiehalo efektívne. Z doručeného spisového materiálu okresného súdu

v napadnutom konaní okresného súdu vyplýva, že okresný súd v zásade vykonával

jednotlivé procesné úkony v značnom počte. Avšak aj samotná skutočnosť,

že prvoinštančný súd nedokázal za obdobie bezmála desiatich rokov v napadnutom konaní

okresného súdu vydať meritórne rozhodnutie vo veci, je jednoznačným dôvodom

na konštatovanie porušenia sťažovateľmi namietaných základných práv podľa

a listiny, ako aj ich práva podľa dohovoru. Uvedené obdobie trvania sporu

pred prvoinštančným súdom je samo osebe neprimerané. Ako už aj bolo uvedené, nestačí,

aby súd vo veci vykonal aj pomerne značný počet rôznych úkonov, ak tieto úkony sami

osebe neviedli k odstráneniu právnej neistoty vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci

samej.

25. Okrem iného zároveň je potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že ani nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. ).

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa a ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,

komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej

v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné

zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania

až do jeho zaplatenia.

29. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

ako aj ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

boli porušené, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovatelia v podaných ústavných sťažnostiach požadovali priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili

najmä samotnou dĺžkou napadnutého konania okresného súdu, keď vo veci samej okresný

súd nedospel k vydaniu meritórneho a právoplatného rozhodnutia.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal najmä

na samotnú dĺžku napadnutého konania okresného súdu v trvaní bezmála desať rokov,

prihliadal však aj na tú skutočnosť, že zastavenie napadnutého konania okresného súdu bolo

po podaní ústavných sťažností iniciované práve samotnými sťažovateľmi, ktorí

25. novembra 2019 okresnému súdu doručili späťvzatie žaloby, a rozhodol o priznaní

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto

rozhodnutia).

32. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

VII.

Trovy konania

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

35. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

36. Náhradu trov konania ústavný súd priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úkonov

právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej sťažnosti vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018,

teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2018

patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej služby, a to zaslania písomného

stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €,

keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu

163,33 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €.

Keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len

,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak v konaní pred ústavným súdom

predstavujú celkovú sumu 598,26 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

38. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu