Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 487/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a

, , , zastúpených advokátom

Petrom Šumšalom, Krasovského 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 513,04 € (slovom päťstotrinásť eur a štyri centy) na účet

ich právneho zástupcu Petra Šumšalu, Krasovského 13, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 3. decembra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len ,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a ,

, (ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len ,a“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,napadnuté

konanie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podali

na okresnom súde 23. novembra 2016 žalobu proti obchodnej spoločnosti hradnykopec.sk,

s. r. o., ktorou sa domáhali zaplatenia dlžnej sumy vo výške 3 500 € s príslušenstvom

z dôvodu nevrátenia zálohy za zrušený obchod pri kúpe bytu. Ďalej uviedli,

že od 24. apríla 2017, keď podali vo veci písomné vyjadrenie, ktorým reagovali na repliku

žalovaného k podanej žalobe, okresný súd vo veci viac ako 20 mesiacov nekonal. Preto

okresnému súdu adresovali sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu,

ktorú predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení z 23. novembra 2018 vyhodnotila

ako dôvodnú. K tomu sťažovatelia dodali: ,,Na základe vyššie uvedeného považujeme

prieťahy v konaní za zbytočné počas celej doby takmer 20 kalendárnych mesiacov

(od 24.04.2017). Nie je prijateľné, aby z dôvodu zaťaženia konajúceho sudcu a z dôvodu

viacerých personálnych zmien na pozícii súdnych asistentov, bolo konanie 20 mesiacov

bez akéhokoľvek realizovania vo veci samej.“

3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že v ich prípade ide o vrátenie zaplatenej zálohy

zo strany žalovaného ako realitnej spoločnosti, a aj v dôsledku nekonania okresného súdu

v napadnutom konaní okresného súdu majú podozrenie, že zo strany jediného konateľa

a spoločníka došlo k prevedeniu uvádzanej obchodnej spoločnosti na tzv. ,,bieleho koňa“,

aby sa tým zmarilo uspokojenie akejkoľvek ich pohľadávky.

4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že k porušeniu nimi

namietaného základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru došlo v napadnutom konaní okresného súdu v dôsledku toho, že okresný súd

už takmer 20 mesiacov bezdôvodne nekonal vo veci samej a týmto len umocnil ich zložitú

situáciu, keďže ako mladý manželský pár nedisponujú takými finančnými prostriedkami,

aby im suma 3 500 € nechýbala.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v a v článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. a sa priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 5.000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť

spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a sa priznáva náhrada trov právneho

zastúpenia v sume 380,28 € (slovom tristoosemdesiat eur a 28 centov) za dva úkony

(príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie vo veci samej – ústavná sťažnosť),

ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu Peter

Šumšala, advokát, účet vedený v , č. ú. v tvare

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Finančné zadosťučinenie sťažovateľov je odôvodňované samotným nekonaním

súdu resp. nekonaním bez zbytočných prieťahov, čoho dôsledkom je v konečnom dôsledku

aj ,,utopenie“ spoločnosti, resp. jej prepísanie na bieleho koňa a zmarenie tak uspokojenia

zo strany sťažovateľov.

6. Trovy konania, ktoré sťažovatelia žiadajú uhradiť predstavujú trovy právneho

zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu v sume 380,28 € za dva

úkony právnych služieb podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) citovanej vyhlášky á 180,93 €

podľa § 16 ods. 3 citovanej služby á 9,21 € t. j. 190,14 € za jeden úkon právnej služby.»

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.

z 22. januára 2020, v ktorom predseda okresného súdu uviedol:

,,... sťažovatelia podali na tunajší súd sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

, ktorá bola vybavená dňa 23.11.2018. Potvrdzujem, že v správnom denníku

evidujeme sťažnosť sťažovateľov pod sp. zn. . Táto sťažnosť na prieťahy

bola vybavená dňa 23.11.2018, kedy súd konštatoval nečinnosť súdu v predmetnom konaní,

a to v období od 15.08.2017 do 22.11.2018.

Nahliadnutím do spisu sp. zn. som zistil, že dňa 23.11.2016 bola súdu

doručená žaloba. Dňa 28.11.2016 súd zaslal žalobu žalovanému spolu s procesným

poučením. Dňa 29.03.2017 uznesením č.k. -29 súd umožnil žalobcom vyjadriť

sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.12.2016. Dňa 06.06.2017 uznesením

č.k. -33 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov zo dňa

24.04.2017. Dňa 15.08.2017 súd vzhľadom na neúspešné doručovanie uznesenia

č.k. -33 zo dňa 06.06.2017 a vyjadrenia žalobcov, tieto opätovne žalovanému

zasielal do elektronickej schránky. Dňa 22.11.2018 súd uznesenie č.k. -33

zo dňa 06.06.2017 a vyjadrenie žalobcov opätovne zasielal žalovanému s obchodným

menom Mureal s. r. o. elektronicky do schránky.

... od vybavenia predmetnej sťažnosti bol dňa 27.03.2019 vytýčený termín

pojednávania na 18.06.2019. Predmetná vec bola následne na základe dodatku č. 3

k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2019 pridelená na prejednanie

a rozhodnutie sudkyni Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej... vec bola dňa 25.07.2019

právoplatne skončená rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a spis bol uložený v archíve

súdu.

Vychádzajúc zo súdneho spisu mám za to, že od posledného vybavenia sťažnosti,

kde súd konštatoval nečinnosť súdu v predmetnom konaní, a to v období od 15.08.2017

do 22.11.2018, súd postupoval v konaní plynulo a bez prieťahov. Vzhľadom na uvedené

sa mi javí sťažnosť ako neopodstatnená.

Nestotožňujem sa s tvrdením sťažovateľov, že tunajší súd nekonal už v období

od 24.04.2017 a v tomto čase nevykonával žiadne úkony, nakoľko súd po doručení

vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu žalovaného k žalobe dňa 21.04.2017, uznesením

č. k. -33 zo dňa 06.06.2017 vyzval žalovaného na vyjadrenie a následne

pokynom zo dňa 08.08.2017 opätovne doručil predmetné uznesenie žalovanému

do elektronickej schránky.“

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

7. Sťažovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného

súdu z 5. februára 2020 k stanovisku okresného súdu vyjadrili podaním zo 7. februára 2020,

doručeným ústavnému súdu 10. februára 2020, v ktorom uviedli, že okresný súd žiadnym

spôsobom nepoprel a ani nevyvrátil, že z jeho strany došlo v napadnutom konaní okresného

súdu k prieťahom v konaní a tým k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . K tomu dodali:

,,... považujeme prieťahy v konaní za jednoznačne preukázané počas celej doby viac ako

dva kalendárne roky, presne 27 mesiacov. Od písomného vyjadrenia sťažovateľov ako

žalobcov zo dňa 24.04.2017, ktorým reagovali na repliku/vyjadrenie žalovaného k podanej

žalobe do vydania Rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.07.2019... počas

nečinnosti Okresného súdu Bratislava I jediný spoločník a konateľ... naplnil svoje slová

a previedol spoločnosť zrejme na bieleho koňa... aby tak zmaril akékoľvek uspokojenie

veriteľov, medzi ktorých patrili aj sťažovatelia... Máme teda za to, že pohľadávka

sťažovateľov nebude zo strany spoločnosti Mureal s.r.o. nikdy zaplatená, za čo môže svojou

nečinnosťou aj samotný Okresný súd Bratislava I, keď počas jeho nečinnosti došlo

k prepísaniu spoločnosti na bieleho koňa.“ Zároveň sťažovatelia upravili petit ústavnej

sťažnosti, v ktorom už nežiadali zo strany ústavného súdu vysloviť voči okresnému súdu

príkaz v napadnutom konaní okresného súdu konať bez zbytočných prieťahov a zároveň

upravili výšku požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom na sumu 573,01 €, a to za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho

zastúpenia, podanie vo veci samej – ústavná sťažnosť a písomné podanie na súd –

vyjadrenie).

Sťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania

okresného súdu:

- 23. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľov

ako žalobcov,

- 28. novembra 2016 okresný súd zaslal žalobu žalovanému spolu s procesným

poučením,

- 6. decembra 2016 bolo okresnému súdu žalovaným doručené ,,Vyjadrenie

k žalobe“,

- 29. marca 2017 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. -29,

ktorým okresný súd umožnil žalobcom vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného

zo 6. decembra 2016,

- 21. apríla 2017 bolo okresnému súdu žalobcami doručené ,,Vyjadrenie žalobcov

k vyjadreniu žalovaného k žalobe“,

- 6. júna 2017 okresný súd vydal uznesenie č. k. -33, ktorým vyzval

žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov,

- 15. augusta 2017 okresný súd vzhľadom na neúspešné doručovanie uznesenia

č. k. -33 zo 6. júna 2017 a vyjadrenia žalobcov tieto opätovne žalovanému

zasielal do elektronickej schránky,

- 22. novembra 2018 okresný súd uznesenie č. k. -33 zo 6. júna 2017

a vyjadrenie žalobcov opätovne zasielal žalovanému s obchodným menom Mureal s. r. o.,

elektronicky do schránky,

- okresný súd listom z 23. novembra 2018 „Upovedomenie o spôsobe vybavenia

sťažnosti“ odpovedal sťažovateľom, resp. ich právnemu zástupcovi na ich sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú,

- 27. marca 2019 bol okresným súdom nariadený termín ústneho pojednávania

na 18. jún 2019,

- 18. júna 2019 bol okresným súdom vydaný rozsudok pre zmeškanie žalovaného

č. k. -56, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. júla 2019 vo výroku I

a vo výroku II nadobudol právoplatnosť 10. augusta 2019,

- 15. októbra 2019 bolo vydané uznesenie okresného súdu č. k. -71,

ktorým bolo rozhodnuté o výške nároku na náhradu trov konania, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. novembra 2019 a vykonateľnosť 27. novembra 2019.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav

pred porušením. V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľov spočíva v namietanom porušení

základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

16. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Na splnenie základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v v znení neskorších

predpisov (ďalej len ,,CSP“), ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania.

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.

20. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory týkajúce sa nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti

tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a o takýto prípad

ide aj v predmetnej veci, keď išlo o uplatnenie si nároku sťažovateľov na vrátenie zaplatenej

zálohy v súvislosti so zrušením kúpno-predajnej zmluvy na nehnuteľnosť. Ústavný súd

poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu nie je právne ani skutkovo zložité,

a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania

okresného súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte

uvedeného ústavný súd zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo

skutkovú zložitosť veci.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov

ako účastníkov tohto súdneho konania (strany sporu). Ústavný súd po preskúmaní priebehu

napadnutého konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti

spočívajúce v ich správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku

napadnutého konania. Práve naopak, z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva,

že sťažovatelia riadne reagovali na výzvu okresného súdu, pričom sami sťažovatelia

iniciovali urýchlenie tohto konania podanou sťažnosťou okresnému súdu na prieťahy

v napadnutom konaní okresného súdu.

22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup

okresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom

konaní okresného súdu od podania žaloby na okresnom súde sťažovateľmi

23. novembra 2016 až do 15. augusta 2017 síce dochádzalo k vykonávaniu jednotlivých

procesných úkonov, avšak následne počas súvislého obdobia viac ako jedného roka,

konkrétne počas obdobia pätnástich mesiacov od 15. augusta 2017 do 22. novembra 2018,

okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Zároveň ústavný súd dáva do pozornosti,

že vo veci bolo počas celého napadnutého konania okresného súdu uskutočnené len jediné

pojednávanie, a to 18. júna 2019, ktorého termín bol nariadený až 27. marca 2019.

Nad rámec uvedeného 18. júna 2019 bol zároveň vydaný rozsudok pre zmeškanie, ktorým

došlo k ukončeniu napadnutého konania okresného súdu.

23. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného

súdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti v trvaní pätnástich

mesiacov, pričom po preskúmaní spisového materiálu ústavný súd nemohol inak ako

dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu

idú primárne na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd pripomína,

že aj samotný okresný súd uznal prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu

v už uvedenom období jeho úplnej nečinnosti. V závere ústavný súd aj na margo vyjadrenia

predsedu okresného súdu podotýka, že aj napriek tej skutočnosti, že zo strany poslednej

vo veci konajúcej zákonnej sudkyne nedošlo ku konaniu, ktoré by bolo možné vyhodnotiť

ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu, uvedené však nemôže zhojiť

už uvedené obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu, a preto ústavný súd dospel k záveru

o opodstatnenosti podanej ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľov.

24. Zároveň ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (m. m. ).

25. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto rozhodnutia).

VI.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa a ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,

komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej

v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné

zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania

až do jeho zaplatenia.

28. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia v podanej

ústavnej sťažnosti požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä tým, že v značnej miere aj v dôsledku

samotnej nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu malo dôjsť

k prepísaniu žalovanej spoločnosti na inú osobu a tým k zmareniu uspokojenia pohľadávky

sťažovateľov.

29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

30. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal vzhľadom

na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc do úvahy všetky konkrétne

okolnosti prípadu, najmä na skutočnosť spočívajúcu v pätnásťmesačnej absolútnej a súvislej

nečinnosti okresného súdu, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €

každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

31. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

VII.

Trovy konania

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

35. Náhradu trov konania ústavný súd priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania

v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej

sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže ide o úkony právnej služby

vykonané v roku 2018, teda výpočtový základ tvorí sumu 153,50 €. Za úkony právnej

služby vykonané v roku 2018 patrí režijný paušál v sume 9,21 €. V prípade úkonu právnej

služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,

teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020

patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Na základe uvedeného preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľov predstavujú celkovú sumu 513,04 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

37. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu