Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 113/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2020

zloženého z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Milanom Cíbikom, Tomášikova 4, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou

na krajskom súde 4. augusta 2017 domáhal určenia neplatnosti a zrušenia rozhodnutia

Sociálnej poisťovne č. 700- 0214020116-GC04/16 a č. 22954-2/2017-BA.

2.1 Podľa tvrdenia sťažovateľa v napadnutom konaní krajský súd dosiaľ nenariadil

pojednávanie, a teda je nečinný po dobu viac ako 2 rokov a 6 mesiacov.

2.2 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že 27. decembra 2019 podal

sťažnosť predsedovi súdu podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť z 15. januára 2020, ktorej súčasťou

bolo aj vyjadrenie zákonného sudcu, podpredseda krajského súdu vyhodnotil sťažnosť

na prieťahy v konaní ako dôvodnú, ktorá bude predmetom sledovania z hľadiska

bezprieťahovosti a plynulosti až do právoplatného rozhodnutia veci. Zákonný sudca

uviedol, že v napadnutom konaní bola uskutočnená príprava pojednávania a že „...

v predmetnej veci vzhľadom k podanej sťažnosti, bezodkladne určí termín jej

prejednania...“.

2.3 Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom konaní „... ide o predmet súdneho

konania, ktorý tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nemožno ho

považovať po skutkovej ani po právnej stránke za zložitý a odôvodňujúci trvanie konania v

otázke rozhodnutia v dĺžke 2 aj pol roka. Opísaným postupom porušovateľa v namietanom

konaní sa objektívne bráni dosiahnutiu a uspokojeniu nárokov sťažovateľa v oblasti

sociálneho zabezpečenia. Z vyššie uvedených skutočností podľa sťažovateľa jednoznačne

vyplýva, že v tomto prípade došlo k porušeniu jeho základných práv a ľudských slobôd...“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru v konaní na krajskom súde vedenom pod sp. zn. porušené

bolo a prikáže krajskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou

osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať

spoločne.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci ústavným

súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach

namietajúcich porušenie základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

13. Napriek tomu, že základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie, ústavný súd z obsahu

ústavnej sťažnosti zistil, že krajský súd bol od momentu podania žaloby bezdôvodne

nečinný až do vybavenia sťažnosti žalobcu (sťažovateľa), ktorý podal 27. decembra 2019

sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona o súdoch.

14. Tvrdenie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti, že „... od podania žaloby (04.08.2017)

do dnešného dňa nebolo porušovateľom v tejto právnej veci nielen rozhodnuté ale ani sa

nekonalo pojednávanie...“, však nezodpovedá skutočnosti, pretože v čase podania ústavnej

sťažnosti (12. februára 2020) krajský súd už vo veci vyhlásil rozsudok (29. januára 2020).

15. Na napadnuté konanie sa použijú ustanovenia Správny

súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý je procesnou normou upravujúcou postup

správneho súdu. Povinnosť správneho súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 5 ods. 1 a 7

v spojení s , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb.

15.1 Podľa predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej

pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva

dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné, e) ak tak

ustanovuje tento zákon. Keďže nebola splnená ani z podmienok pre prejednanie veci

na pojednávaní, krajský súd rozhodoval v napadnutom konaní bez pojednávania podľa

a vykonal dôkazy oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú

v súdnom spise ( ), pričom rozsudok verejne vyhlásil, o čom musel byť aj

sťažovateľ upovedomený ( ).

16. Krajskému súdu treba vytknúť, že v napadnutom konaní nepostupoval v súlade

s požiadavkou na postup súdu bez zbytočných prieťahov, keď bol vo veci viac ako dva a pol

roka prakticky nečinný. Nečinnosť potvrdil aj podpredseda krajského súdu v odpovedi,

ktorým vybavil sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní (pozri bod 2.2 odôvodnenia

tohto rozhodnutia). Zároveň je však zrejmé, že po podaní tejto sťažnosti podpredseda

krajského súdu vo veci sťažovateľa prijal účinné opatrenia na to, aby sa zabránilo vzniku

ďalších prieťahov.

17. V prípravnej fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd

overením aktuálneho stavu napadnutého konania zistil, že jeho plynulosť bola obnovená.

Krajský súd 29. januára 2020 vo veci vyhlásil rozsudok č. k. -50, ktorým

správnu žalobu sťažovateľa zamietol. Napadnuté konanie sa v čase rozhodovania o ústavnej

sťažnosti sťažovateľa nachádza vo fáze písomného vyhotovenia rozsudku (§ 139 a nasl.

).

18. Na základe uvedené možno konštatovať, že v predmetnej veci uplynul len

minimálny časový úsek od času podania sťažnosti na prieťahy predsedovi krajského súdu

(27. decembra 2019), vybavenia tejto sťažnosti podpredsedom krajského súdu (13. januára

2020) a vyhlásenia rozsudku (29. januára 2020).

19. Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že sťažnosť

na prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, ktorú sťažovateľ adresoval krajskému súdu

27. decembra 2019, bola efektívna a splnila požadovaný účel, keďže následne po uplatnení

sťažnosti krajský súd obnovil plynulosť konania smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa a bezodkladne vo veci rozhodol (rozsudok č. k. -50 z 29. januára

2020, pozn.).

20. Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom je poskytnutie

príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto uvedené

skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

21. V súvislosti s vyhodnotením sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi

krajského súdu za dôvodnú treba tiež poukázať na to, že ústavný súd vo svojej

predchádzajúcej judikatúre už uviedol, že skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná

sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to

podanej sťažnosti podľa na ďalšie konanie ( zákona o ústavnom

súde), pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry, považuje

za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení s cieľom

nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo

neefektívnou činnosťou (, , ).

22. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzatvára, že ústavná sťažnosť sťažovateľa

podľa , v ktorej namietal porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v napadnutom konaní, bola

ústavnému súdu doručená 12. februára 2020, teda v čase, keď mal sťažovateľ vedomosť

o verejnom vyhlásení rozsudku č. k. -50 z 29. januára 2020. Hodnotiac daný

prípad podľa všetkých jeho okolností treba konštatovať, že k prieťahom v napadnutom

správnom súdnom konaní došlo, avšak nečinnosť krajského súdu vo vzťahu k doterajšej

dĺžke konania nemožno považovať za takú, aby bolo nevyhnutné konštatovať jej

neprimeranosť.

23. Nad rámec veci sa žiada poukázať aj na ustálenú judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto práv označeným orgánom verejnej moci

ešte mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označeného práva

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o jeho porušení (,

). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

ESĽP ( k tomu pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009,

sťažnosť č. 16970/05).

24. V konkrétnom prípade sťažovateľa došlo v napadnutom konaní vyhlásením

rozsudku krajského súdu č. k. -50 z 29. januára 2020 k vydaniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré nadobudne právoplatnosť doručením účastníkom konania (§ 145 ods. 1

). Hoci právna neistota sťažovateľa bude odstránená až právoplatným skončením veci,

možno uviesť, že krajský súd v rámci svojich dispozícií všetky kroky na dosiahnutie právnej

istoty sťažovateľa vykonal, keďže po vyhlásení rozsudku pristúpil k jeho písomnému

vyhotoveniu.

25. Táto okolnosť v nadväznosti na závery ústavného súdu uvedené v bodoch 13 až

22 odôvodnenia tohto rozhodnutia bola základom pre odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

27. V závere ústavný súd dopĺňa, že ak by ďalší priebeh namietaného konania

signalizoval vznik ďalších prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej

podľa , a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu