Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 88/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

, vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 5

ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4, čl. 7 ods. 1, čl. 9, čl. 10 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky postupom vyšetrovateľa a prokurátora v konaní vedenom pod ČVS: KRP-10/1-

VYS-TN-2017 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru, odbor kriminálnej polície

Trnava, uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, odbor

kriminálnej polície Trnava ČVS: KRP-10/1-VYS-TN-2017 z 12. februára 2018 a uznesením

prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. -45 zo 16. apríla 2018

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

, (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4,

čl. 7 ods. 1, čl. 9, čl. 10 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom vyšetrovateľa a prokurátora v konaní vedenom

pod ČVS: KRP-10/1-VYS-TN-2017 na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru, odbor

kriminálnej polície Trnava (ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“) uznesením

vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru ČVS: KRP-10/1-VYS-TN-2017

z 12. februára 2018 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) a uznesením prokurátora

Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len ,,krajská prokuratúra“) č. k. -45

zo 16. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie prokurátora“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo

uznesením o vznesení obvinenia vznesené obvinenie pre zločin prípravy znásilnenia podľa

k a prečinu útoku na verejného

činiteľa podľa .

3. Podľa sťažovateľa: «Celý skutkový stav je naviazaný na jedného svedka... je skôr

účelovým konaním (odsúdeného svedka)) a frustrácie každému škodiť... Úlohou orgánu

v takých prípadoch je, že svedok musí byť podriadený viacerým metodickým postupom...

svedok má tendencie interpretovať veci inak než boli reálne prežité... Podstatné je, že nie je

možné hovoriť ani o žiadnom stupni nebezpečenstva... vyšetrovateľ s prokurátorom sa pri

vznesení obvinenia vôbec nezaoberajú hľadaním odpovedí... kto mal byť poškodený... Mám

za to, že daný stav, tento prípad patrí pred okresný úrad... takýto podnet doručený

prokurátorovi „SPRÁVNE“ mal byť doručený riaditeľovi ústavu... aby v rámci svojej

jurisdikcii daný stav preskúmal... mám za to, že vyšetrovateľ nesprávne hodnotil dôkazy vo

vzťahu ku podozreniu obvineného... nepriame dôkazy nepredstavujú... taký súbor

nepriamych dôkazov, ktoré by tento dôkazný modus, čo aj len pre vznesenie obvinenia

predstavovali... mám za to, že vo vzťahu k vykonaným dôkazom je vznesenie obvinenia

obvinenému predčasné a nedôvodné...»

Sťažovateľ ďalej namieta, že v konaní došlo k prieťahom. Uvádza, že obžaloba bola

podaná dva roky a 4 mesiace po začatí trestného stíhania. V tejto súvislosti sťažovateľ

uvádza: „... poukazujem na požiadavku neodkladnosti vyšetrovania v zmysle čl. 17 ods. 2

a ods. 5 a Dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace ale

na týždne...“

V závere sťažovateľ uvádza:

„Týmto konaním boli podľa môjho názoru porušené tieto práva Európsky dohovor

o ľudských právach:

článok 5 – právo na slobodu a bezpečnosť

bod 1.c, bod 3. (prejednanie v primeranej lehote)

článok 7 – bod 1.

článok 9 spolu s článkom 10 (sloboda myslenia, sloboda prejavu)

článok 17 – zákaz zneužitia práv...

domáham sa, aby ÚS zakázal OČTK pokračovať v porušovaní práv, obnovil stav

pred začatím, t.z. zrušil nezmyselné obvinenie, a odstránil dôsledky nečinnosti vo VTOS –

zrušil disciplinárne tresty v ÚVTOS.“

Sťažovateľ žiada o pridelenie advokáta.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

4. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je od 1. marca 2019

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením

odmietnuť návrh na začatie konania:

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

9. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1

písm. c) a ods. 3 a 4, čl. 7 ods. 1, čl. 9, čl. 10 a čl. 17 dohovoru a základných práv podľa

a 5 uznesením o vznesení obvinenia, uznesením prokurátora a postupom

prokurátora a vyšetrovateľa v konaní vedenom na krajskom riaditeľstve Policajného zboru

pod ČVS: KRP-10/1-VYS-TN-2017.

11. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: c) zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je

potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

12. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

13. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 dohovoru nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo

opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané nebolo podľa vnútroštátneho alebo

medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký

bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

15. Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia

a náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie

alebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo

presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,

vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

16. Podľa čl. 9 ods. 2 dohovoru sloboda prejavovať náboženské vyznanie

a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného

poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

17. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo

zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez

zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby

vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

18. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj

zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo

sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti

alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority

a nestrannosti súdnej moci.

19. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby

dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať

sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo

na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

20. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

21. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

22. Sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa vznesené obvinenie pre zločin

prípravy znásilnenia podľa k a

prečinu útoku na verejného činiteľa podľa . Proti

uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor

krajskej prokuratúry uznesením č. k. -45 zo 16. apríla 2018.

23. Upovedomením č. k. -4 z 29. mája 2019 generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny prokurátor“) sťažovateľovi oznámil, že jeho

návrh na postup podľa bol podaný po zákonom

ustanovenej lehote a s poukazom na túto skutočnosť generálny prokurátor o takomto návrhu

nemôže konať.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením o vznesení obvinenia

24. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

25. V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti uzneseniu o vznesení

obvinenia sťažnosť, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť prokurátor krajskej prokuratúry.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu

svojich práv, ktorý aj využil, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) .

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením prokurátora

27. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

28. Uznesenie prokurátora bolo vydané 16. apríla 2018, teda viac ako 1 rok a tri

mesiace pred podaním ústavnej sťažnosti, teda ústavná sťažnosť bola podaná zjavne

po zákonom ustanovenej lehote.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa § 56 ods. 2 písm. f) ako oneskorene podanú.

30. Nad rámec uvedeného ústavný súd s poukazom na obsah sťažnosti, z ktorého

vyplýva sťažovateľom tvrdená nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, uvádza, že

účinným prostriedkom nápravy je v takomto prípade aj návrh generálnemu prokurátorovi

podľa . Ako je zrejmé z príloh, ktoré sťažovateľ k sťažnosti

pripojil, sťažovateľ sa so svojím podnetom podľa obrátil

na generálneho prokurátora po zákonom ustanovenej trojmesačnej, resp. šesťmesačnej

lehote.

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v tejto časti mohol

odmietnuť aj podľa ako oneskorenú.

K namietanému porušeniu práv podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a základných práv

podľa a 5

32. Ústavný súd vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

a základných práv podľa a 5 prieťahmi vo vyšetrovaní uvádza, že

základné a iné práva sťažovateľa, vzhľadom na ich obsah, nemohli byť prípadnými

prieťahmi v konaní porušené. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je zakotvené v a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote chráni čl. 6 ods. 1 dohovoru.

33. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že ak od vznesenia obvinenia

do podania obžaloby uplynula lehota 1 rok a 4 mesiace, takýto postup vyšetrovateľa nie je

možné hodnotiť ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu