Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 70/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima

banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951, zastúpenej advokátskou

kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. z 31. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s.,

Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou

kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 31. augusta 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej doručení pridelená sudcovi

spravodajcovi Milanovi Ľalíkovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo

16. februára 2019. V zmysle čl. X bodu 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom

postavení oprávnenej účastníčkou exekučného konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským

so sídlom exekútorského úradu v Bratislave (ďalej len „súdny exekútor“) pod sp. zn.

Ex 1442/2015, predmetom ktorého bolo vymoženie sumy 11 980,21 € s príslušenstvom

od povinnej . Okresný súd uznesením č. k.

-21 z 11. mája 2016 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu podľa § 243d ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca

2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“). Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -59 z 28. novembra 2017, rozhodujúc o odvolaní

sťažovateľky, uznesenie okresného súdu z 11. mája 2016 ako vecne správne potvrdil.

4. Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd (napadnutým) uznesením sp. zn.

z 31. augusta 2018 exekučné konanie vo veci sťažovateľky zastavil podľa

§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku. Proti označenému rozhodnutiu okresného súdu odvolanie

nebolo prípustné.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením okresného

súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5.1 Sťažovateľka tvrdí, že vydanie napadnutého uznesenia o zastavení exekučného

konania v jej veci je okrem iného dôsledkom nesprávnej interpretácie a aplikácie § 243d

ods. 1 Exekučného poriadku zo strany okresného súdu, ako aj krajského súdu

pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

resp. pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,

ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá.

5.2 Sťažovateľka poukazuje na to, že vzhľadom na okolnosti v jej prípade objektívne

nebolo možné naplniť dikciu § 243d ods. 1 Exekučného poriadku a podať návrh

na vykonanie exekúcie v lehote do 1. apríla 2015, keďže rozhodcovský rozsudok v jej

(spotrebiteľskej) veci bol síce vydaný pred 1. januárom 2015, avšak vykonateľným (tzn.

spôsobilým exekučným titulom) sa (bez jej zavinenia) stal až 18. apríla 2015. Exekučný súd

jej týmto (podľa jej názoru) arbitrárnym postupom odňal možnosť dosiahnuť nútený výkon

rozhodcovského rozsudku, ktorý jej proti povinnej priznával nárok na zaplatenie peňažnej

sumy.

5.3 Sťažovateľka tiež uvádza, že ústavnou sťažnosťou z 19. septembra 2018

namietala porušenie svojich práv uznesením krajského súdu č. k. -59

z 28. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.

-21 z 11. mája 2016 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, a o tejto ústavnej sťažnosti do podania teraz

preskúmavanej ústavnej sťažnosti nebolo rozhodnuté, a preto podľa nej v prípade úspechu

vo veci skôr podanej ústavnej sťažnosti (a zrušenia tam napadnutého uznesenia krajského

súdu) by ochrana jej práv a ňou sledovaný účel (ktorým je pokračovanie exekučného

konania) neboli dosiahnuté bez zrušenia aj (napadnutého) uznesenia okresného súdu,

ktorým bolo exekučné konanie v jej veci zastavené.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa

31. 8. 2018 č. k. -69 porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 31. 8. 2018 č. k.

-69 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Dunajská Streda na ďalšie

konanie.

III. Okresný súd Dunajská Streda je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu

trov konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

13. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je

spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, pozn.), vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch

mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie

prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

14. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť

zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto

rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

15. Sťažovateľka v posudzovanej veci namieta, že napadnutým uznesením okresného

súdu, ktorým bolo exekučné konanie v jej veci podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku

zastavené po tom, čo bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, došlo k porušeniu jej práv podľa a

dohovoru. Podstata argumentácie sťažovateľky (bližšie popísanej v časti I bode 5 tohto

uznesenia, pozn.) spočíva v jej výhrade, že okresný súd, ako aj odvolací krajský súd

pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (t. j. pred samotným

zastavením exekučného konania, ku ktorému došlo napadnutým uznesením okresného súdu,

pozn.) vychádzali z nesprávnej interpretácie a aplikácie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku.

16. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

17. Okresný súd vo veci sťažovateľky napadnutým uznesením zastavil exekučné

konanie podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku a vychádzal pritom zo skutočnosti, že jeho

právoplatným uznesením č. k. -21 z 11. mája 2016 v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -59 z 28. novembra 2017 bola žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Z obsahu sťažnostnej

argumentácie sťažovateľky pritom vyplýva, že jej výhrady smerujú práve proti spôsobu

výkladu a následnej aplikácii § 243d ods. 1 Exekučného poriadku zo strany okresného súdu

a krajského súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Pri následnom rozhodovaní o zastavení exekučného konania

(napadnutým uznesením) však už okresný súd nebol oprávnený ani povinný posudzovať

sťažovateľkou namietané skutočnosti, ktoré boli relevantné pre skoršie štádium jeho

rozhodovania (t. j. pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia).

Z uvedeného vyplýva, že medzi sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky a napadnutým

uznesením okresného súdu neexistuje príčinná súvislosť, na základe ktorej by bolo možné

čo i len uvažovať o možnom porušení práv sťažovateľky označených v jej ústavnej

sťažnosti. Inými slovami povedané, sťažovateľka namieta niečo, o čom okresný súd

napadnutým uznesením nerozhodoval.

18. Ústavný súd si je vedomý, že preskúmavaná ústavná sťažnosť sťažovateľky

nadväzuje na jej predchádzajúcu ústavnú sťažnosť, v ktorej (obsahovo totožným spôsobom)

namietala porušenie svojich práv uznesením krajského súdu č. k. -59

z 28. novembra 2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k.

-21 z 11. mája 2016 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Z evidencie rozhodovacej činnosti ústavného súdu

však vyplýva, že táto predchádzajúca ústavná sťažnosť sťažovateľky bola po jej meritórnom

preskúmaní uznesením ústavného súdu sp. zn. z 13. decembra 2018

(právoplatným 26. februára 2019, pozn.) odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

Z uvedeného vyplýva, že ani v tomto kontexte neexistuje relevantný dôvod na spochybnenie

ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorého vydanie

procesne bezprostredne nadväzovalo na vydanie (ústavne konformného) uznesenia

krajského č. k. -59 z 28. novembra 2017 (napadnutého v konaní vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. ) .

19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu