Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 93/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2020

prerokoval vyhlásenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martina Vernarského

o jeho zaujatosti vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Martin Vernarský

j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Martin Vernarský svojím listom z 11. februára 2020 predsedovi ústavného súdu oznámil,

že 16. decembra 2019 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO 00 397 768

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou kanceláriou Sýkora – advokátska

kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a a 2 a a 2 Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. septembra

2019 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 15. augusta 2017.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn. bola

16. decembra 2019 v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 pridelená sudcovi

ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi ako sudcovi spravodajcovi. Na konanie vo veci

ústavnej sťažnosti sťažovateľky je v súlade s

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

2. Sudca ústavného súdu Martin Vernarský, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, predsedovi ústavného súdu v súlade s

oznámil skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. , a to pre jeho

pomer k sťažovateľke ako účastníčke konania. V konkrétnostiach sudca ústavného súdu

zdôraznil, že jeho vzťah k sťažovateľke je objektívne determinovaný nielen pracovným

pomerom u sťažovateľky, ktorý trvá od roku 2000, ale aj členstvom vo Vedeckej rade

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „vedecká rada“), ktoré začal

vykonávať aktívne na prvom zasadnutí tohto orgánu akademickej samosprávy, ktoré sa

uskutočnilo 8. novembra 2019.

3. V závere svojho listu sudca ústavného súdu zdôraznil, že aj keď sa v označenej

veci sťažovateľky subjektívne zaujatým necíti, popísané skutočnosti objektívne vyvolávajú

pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vzhľadom na uvedené preto sudca ústavného súdu

predložil na zabezpečenie postupu podľa vyhlásenie

o svojej zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky predsedovi ústavného súdu

a zároveň navrhol, aby príslušný senát ústavného súdu rozhodol o jeho vylúčení

z prejednávania a rozhodovania v označenej veci.

II.

4. V súlade s a sudca ústavného súdu je

vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,

účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde (odsek 1). Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu (odsek 4).

5. Podľa sudca ústavného súdu môže sám

vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené tým istým sudcom ústavného súdu

z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu

ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci rozhodol.

6. V súlade s prvou vetou ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. Podľa čl. IV bodu 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní

v senáte podľa prvej vety rozhoduje štvrtý senát, ak ide

o sudcov tretieho senátu.

8. Pokynom predsedu ústavného súdu z 12. februára 2020 bola vec pridelená

IV. senátu ústavného súdu.

9. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu

ústavného súdu Martina Vernarského vo veci vedenej pod sp. zn. dospel

k záveru, že dôvody, ktoré vo svojom oznámení uviedol, sú dostačujúce na vznik

pochybností o jeho nezaujatosti pri rozhodovaní v danej veci.

10. V súlade s prvou vetou o vysokých školách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o vysokých školách“) rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná

v jej mene a zastupuje ju navonok.

11. Podľa § 11 ods. 1 a 3 zákona o vysokých školách členov vedeckej rady verejnej

vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej

vysokej školy. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné

(odsek 1). Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor (odsek 3).

12. Do pôsobnosti vedeckej rady verejnej vysokej škody v súlade s § 12 ods. 1

zákona o vysokých školách predovšetkým patrí prerokúvanie dlhodobého zámeru verejnej

vysokej školy [písm. a)], hodnotenie úrovne verejnej vysokej školy [písm. b)], schvaľovanie

kritérií na získanie titulov docent a profesor [písm. e)], schvaľovanie podmienok

na obsadzovanie funkcií profesorov [písm. i)], schvaľovanie návrhov rektora

na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov [písm. j)], udeľovanie vedeckých hodností

[písm. k)].

13. Podľa § 12 ods. 2 zákona o vysokých školách vedecká rada verejnej vysokej

školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy,

alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.

14. V kontexte rozhodovania ústavného súdu vo veci vylúčenia sudcu ústavného

súdu pre jeho zaujatosť ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka

samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania

(porov. BARAK, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press, 2008, s. 101

a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol mať.

Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov

konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa

sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky

č. k. -78 z 11. júna 2010; www.nssoud.cz), a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov.

Ide o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému ().

15. Z pohľadu ľudsko-právneho a z pohľadu práva na nestranného sudcu

ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej

aj „ESĽP“) dve previazané stránky nestrannosti (Piersack proti Belgicku, sťažnosť

č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska proti Poľsku, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok

z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránky subjektívnu a objektívnu. Európsky súd pre ľudské

práva zároveň zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo,

a to jednak vo všeobecnosti (Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok

z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský proti Českej republike,

sťažnosť č. 42856/06, rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosťou je vo vnímaní ESĽP

absencia zaujatosti či predsudku vo veci a táto nestrannosť môže byť overovaná

už spomenutým subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test,

v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prejednávanej

veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto

„opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad

sudca z osobných dôvodov vyhradí prejednanie veci pre seba.

16. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must not only be done, it must also be seen

to be done.“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu

vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú

dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať,

nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras proti Litve, sťažnosť

č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Pozícia namietajúceho má v objektívnom

teste dôležitý význam, avšak rozhodujúce je, či je jeho obava aj objektívne akceptovateľná.

17. Z judikatúry ústavného súdu teda vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

18. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, bral zo subjektívneho hľadiska do úvahy,

že sudca ústavného súdu Martin Vernarský sám svoju zaujatosť v predmetnej veci vyhlásil

a zároveň zdôraznil, že sa subjektívne zaujatým necíti. Na podklade skutočností

už popísaných (body 2 a 3 tohto uznesenia) však zároveň uviedol, že tieto objektívne

podľa jeho názoru vyvolávajú pochybnosti o jeho nezaujatosti.

19. Pokiaľ ide o objektívne hľadisko nestrannosti, ústavný súd zastáva názor,

že oznámené skutočnosti vzbudzujú objektívne pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného

súdu Martina Vernarského. Ústavný súd už síce vo veci vedenej pod sp. zn.

rozhodol za obdobných skutkových okolností, že pracovný pomer k sťažovateľke nie je sám

osebe dostačujúci na vznik pochybností o zaujatosti sudcu ústavného súdu pri rozhodovaní

v konkrétnej veci.

20. V konkrétnych okolnostiach veci je však pomer sudcu ústavného súdu

determinovaný nielen pracovno-právnym pomerom k sťažovateľke ako účastníčke konania

vedeného ústavným súdom pod sp. zn. , ale zároveň aj aktívnym výkonom

jeho členstva v orgáne akademickej samosprávy sťažovateľky.

21. Rektor vysokej školy (sťažovateľky) je jej štatutárom, čo zároveň znamená, že je

oprávnený v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľku zastupovať aj v konaní o ústavnej

sťažnosti. Zároveň je rektor vysokej školy ex lege aj predsedom vedeckej rady, ktorej

členom je aj sudca ústavného súdu Martin Vernarský, a v právomoci vedeckej rady v rámci

jej zverených úloh je aj rokovanie o otázkach predložených samotným rektorom.

Rektor vysokej školy teda zároveň z titulu svojej funkcie definuje (môže definovať)

aj rozsah výkonu právomoci vedeckej rady. Okrem uvedeného rektorovi vysokej školy

vo vzťahu k členom vedeckej rady, teda aj vo vzťahu k sudcovi ústavného súdu Martinovi

Vernarskému, patria aj zdieľané menovacie právomoci a zdieľané odvolacie právomoci

(právomoci členov vedeckej rady odvolať).

22. Všetky už popísané skutočnosti determinujúce vzťah sudcu ústavného súdu

k sťažovateľke ako účastníčke konania o ústavnej sťažnosti podľa názoru ústavného súdu

objektívne vzbudzujú pochybnosti o nestrannosti sudcu ústavného súdu Martina

Vernarského v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

23. Z uvedených dôvodov IV. senát ústavného súdu rozhodol podľa § 49 ods. 1 prvej

vety v spojení s tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu