Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 113/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR,

s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár,

vo veci namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 listom prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. XV Gn 263/18/1000-16 z 9. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár, vo veci namietaného porušenia

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) listom prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „prokurátorka generálnej prokuratúry“) č. k. XV Gn 263/18/1000-16

z 9. januára 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ doručil Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky 10. decembra 2018 trestné oznámenie pre podozrenie

zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 zákona

č. v znení účinnom v čase skutku, ktorého sa mal

podľa názoru sťažovateľa „dopustiť prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

tým, že na Okresný súd Banská Bystrica podal dňa 16.07.2012

obžalobu sp. zn. -178 aj voči osobe sťažovateľa.“. Súčasťou sťažovateľom

podaného trestného oznámenia bola aj jeho žiadosť (návrh) o postup podľa § 239

ods. 2 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. . Sťažovateľ v podanom trestnom oznámení „vyslovil

podozrenie zo spáchania trestného činu a domáhal sa pri spôsobe vybavenia tohto

trestného oznámenia postupu podľa a nie postupu podľa vnútorných

predpisov porušovateľa práva, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej

republiky (napr. príkaz Generálneho prokurátora, závery pracovných porád, založenie

trestného oznámenia ako súčasť obhajoby a pod).“. Trestné oznámenie sťažovateľa

vybavila prokurátorka generálnej prokuratúry listom č. k. XV Gn 263/18/1000-16 z 9.

januára 2019, ktorým mu poukazom na oznámila, že ho ako

súčasť jeho obhajoby zasiela do súdneho spisu konania vedeného na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. z dôvodu tej skutočnosti, že predmetné trestné konanie

nebolo v tom čase právoplatne skončené. Tento postup prokurátorky generálnej prokuratúry

sťažovateľ napadol ústavnou sťažnosťou.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti koncentroval svoje sťažnostné

námietky na toto konštatovanie: „Vyrozumením Generálnej prokuratúry SR

sp. zn. XV Gn 263/18/1000-16 zo dňa 09.01.2019 bolo sťažovateľovo trestné oznámenie

zo dňa 10.12.2018 posúdené v zmysle (v rozpore

s jeho obsahom) ako súčasť obhajoby a bolo postúpené Okresnému súdu Bratislava I.

V zmysle ustanovenia je prokurátor a policajt orgánom

činným v trestnom konaní a v právomoci Generálnej prokuratúry SR je aj vybavenie

trestného oznámenia zo dňa 10.12.2018, pričom v tejto veci mala Generálna prokuratúra

SR konať podľa alebo podlá . Vybavenie trestného

oznámenia v režime nie je v právomoci všeobecného súdu a teda

Generálna prokuratúra SR zaslala trestné oznámenie zo dňa 10.12.2018 súdu, ktorý nemá

v zmysle právomoc viesť predprípravné a ani prípravné konanie

(všeobecný súd nie oprávnený vydávať Uznesenie podľa § 197 alebo § 199 Trestného

poriadku). Generálna prokuratúra SR v konaní sp. zn. XV Gn 263/18/1000 vôbec

nepostupovala pri vybavení trestného oznámenia podľa a týmto boli

porušené práva sťažovateľa ako oznamovateľa garantované ,

pretože nedošlo k posúdeniu možnej trestnosti konania, opísaného v trestnom oznámení

a jeho prílohách, čím v príčinnej súvislosti došlo k úplnej negácií

a najmä k neprevereniu skutočností uvádzaných v trestnom oznámení. Tiež bola

sťažovateľovi opísaným konaním odňatá možnosť podať prípadný riadny opravný

prostriedok (sťažnosť podľa a nasl. ) proti postupu prokurátorky...

Procesný postup, spočívajúci vo vybavení trestného oznámenia sťažovateľa tak,

že predmetné trestné oznámenie bolo odstúpené do súdneho spisu ako súčasť obhajoby,

nie je kogentne upravený a ani iným právnym predpisom,

ktorý by mal silu zákona.“ Teda podľa názoru sťažovateľa „Generálna prokuratúra SR

v konaní sp. zn. XV Gn 263/18/1000 ignorovala, že podstata základného práva na súdnu

a inú ochranu podľa spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany

svojich práv na súde alebo inom orgáne. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu,

resp. iného orgánu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu ktorého

porušenie s namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Generálna prokuratúra SR

v konaní sp. zn. XV Gn 263/18/1000 svojím výkladom a arbitrárnou aplikáciou poprela

zmysel a význam ustanovenia vo vzťahu ku trestnému

oznámeniu zo dňa 10.12.2018, pretože ustanovenie

je vždy potrebné vykladať a aplikovať tak, že ide o podstatné interpretačné pravidlo,

ktorého zmyslom a účelom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej

vôli konajúcej osoby v čase vykonania tohto úkonu.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„(i) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. XV Gn 263/18/1000 ako aj Vyrozumením sp. zn. XV Gn 263/18/1000-16

zo dňa 09.01.2019 porušila základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 č. v platnom znení.

(ii) Vyrozumenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

sp. zn. XV Gn 263/18/1000-16 zo dňa 09.01.2019 sa v celosti zrušuje a ukladá

sa Generálnej prokuratúre SR, aby vo veci znovu konala a rozhodla podľa Trestného

poriadku, v platnom znení.“

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

14. Vec napadla ústavnému súdu 11. februára 2019 a bola pôvodne pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie

sudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce

je na konanie vo veci príslušný štvrtý senát ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa. Vzhľadom na to senát

ústavného súdu rozhodol v tomto zložení.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver

by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (porovnaj m. m. ,

, , ).

16. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je totiž založená na tom, že predstavuje

subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd.

Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl.

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu

je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti

splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje. Právomoc ústavného súdu je teda vybudovaná na zásade

prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno

zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom.

17. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu alebo inému orgánu verejnej moci umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny

predpis stanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach

a slobodách jednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci

a porušením princípu deľby moci ( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach

rozhodoval bez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu

jeho právomoci. Obidve tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii

jednotlivých inštitútov , v danom prípade pre posúdenie

prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie

na ďalšie konanie.

18. V predmetnej veci tak sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,

ktorým disponoval v čase pred podaním ústavnej sťažnosti, ktorým je podnet podľa prvého

dielu piatej časti o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Ako aj sťažovateľ uvádza, v dotknutom čase (od 1. januára 2016) už nebolo možné

domáhať sa na základe podnetu preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom

konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní (§ 31

ods. 5 tohto zákona v súčasne účinnom znení). Sťažovateľ sa však aj v ústavnej sťažnosti

domáha (a prednostne sa mal domáhať podnetom) práve toho, aby s jeho podaním

(v jeho príslušnej časti) bolo nakladané postupom v trestnom konaní (kam patrí aj postup

podľa prvej hlavy druhej časti ). Mal sa teda domáhať,

aby sa jeho podanie posúdilo ako trestné oznámenie v novom trestnom konaní, ktoré mieni

iniciovať, a nie toho, aby bolo toto podanie len založené do spisu (ako súčasť jeho obhajoby

v trestnom konaní vedenom proti nemu ako obvinenému). Proti takému postupu

(pri vybavení trestného oznámenia) by už sťažovateľ podnet uplatniť nemohol,

ale buď by dosiahol jeho účel (začatie trestného stíhania), alebo by mohol podať opravný

prostriedok podľa § 197 ods. 3 (prípadne predtým žiadosť podľa § 198 ods. 2) Trestného

poriadku. Podnet teda bol účinným prostriedkom nápravy, resp. prostriedkom na ochranu

práva v jeho situácii (m. m. , , , ,

, , , ) bez toho, aby ústavný súd

prejudikoval, ako mal byť podnet vybavený.

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu