Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 139/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Zuzanou Bartovou, Farská 25, Nitra, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,napadnuté konanie

krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie krajského

súdu bolo začaté na základe podaného odvolania sťažovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Nitra (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -52 z 15. augusta 2016 (ďalej

len ,,rozsudok okresného súdu“), ktorým bol sťažovateľ vylúčený z užívania nehnuteľností

zapísaných na v katastrálnom území obce v okrese a bola

mu uložená povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať do 3 dní od jeho právoplatnosti,

ako aj daný mu zákaz do predmetných nehnuteľností vstupovať. Ďalej sťažovateľ uviedol,

že odvolanie podal v septembri 2016, pričom počas napadnutého konania krajského súdu

viackrát oznamoval, že predmetné nehnuteľnosti chátrajú a že je obmedzený vo výkone

svojho vlastníckeho práva. Následne sťažovateľ listom z 20. septembra 2019, krajskému

súdu doručenom 8. novembra 2019, podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní krajského súdu. K tomu dodal: «Dňa 12.12.2019 mi bola doručená

odpoveď Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.12.2019, Spr 3054/19... Krajský súd v Nitre

vo svojej odpovedi poukázal ,,na dlhodobú enormnú zaťaženosť odvolacieho senátu 7Co“

pričom údajne ,,pridelené veci senát 7Co vybavuje priebežne podľa ich dôjdenia

na odvolací súd“. Krajský súd v Nitre vo svojej odpovedi ďalej uvádza, že vlastne ,,odvolací

súd o odvolaní... rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesením zo dňa

28.11.2019, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“...» Zároveň dodal, že krajský súd už nepovažoval

za potrebné prijať ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov v napadnutom konaní

krajského súdu.

3. Ďalej sťažovateľ uviedol, že odpoveď krajského súdu sp. zn. Spr 3054/19

z 5. decembra 2019 mu bola doručená 12. decembra 2019 a od tohto dňa aj odvíja

zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Následne sťažovateľ

uviedol, že uznesenie krajského súdu č. k. -170 z 28. novembra 2019

(ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) bolo jeho právnej zástupkyni doručené

24. januára 2020.

4. Sťažovateľ zároveň uviedol, že následne mu bolo doručené aj predvolanie

na pojednávanie okresného súdu, a to na 4. marec 2020, a následne bola jeho právnej

zástupkyni oznámená zmena termínu konania pojednávania na 18. marec 2020.

5. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že v dôsledku

nečinnosti krajského súdu počas obdobia trvania napadnutého konania krajského súdu

po dobu viac ako troch rokov, v dôsledku ktorého bol sťažovateľ nútený podať sťažnosť

na prieťahy krajskému súdu, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume

250.000,- €, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov

od doručenia nálezu.

4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu. Len na okraj

ústavný súd na tomto mieste dodáva, že v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol

aj , avšak vo vzťahu k tomuto právu v podanej ústavnej sťažnosti

nepodal žiadne ústavnoprávne relevantné odôvodnenie, teda logické, kompaktné

a dostatočne určité odôvodnenie, v čom konkrétne vzhliadol porušenie tohto základného

práva v napadnutom konaní krajského súdu. K porušeniu sťažovateľom označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru malo dôjsť

v dôsledku:

- trvajúcej nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu po dobu

viac ako troch rokov,

- sťažovateľ namietol, že krajský súd vydal uznesenie krajského súdu až po tom, ako

sťažovateľ podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní krajského

súdu.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť ().

16. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,

že napadnuté konanie krajského súdu bolo ukončené vydaním uznesenia krajského súdu,

ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Spisový materiál bol následne postúpený krajským súdom

okresnému súdu, na ktorom sa nachádza od 22. januára 2020, odkedy procesné úkony

vo veci vykonáva okresný súd. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že už v čase podania

ústavnej sťažnosti sťažovateľa napadnuté konanie krajského súdu pred krajským súdom

už neprebiehalo.

17. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať

tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. ).

18. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred

všeobecným súdom, v ktorom už súd rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

. Ako vyplýva aj zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej petitu, sťažovateľ namieta

výslovne len postup krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu, ktoré však

už v čase podania ústavnej sťažnosti bolo ukončené vydaným uznesením krajského súdu.

19. Napriek skutočnosti, že odvolacie konanie trvalo takmer tri roky, čo krajskému

súdu treba jednoznačne vytknúť, bez ohľadu na príčiny dĺžky konania, ústavný súd

vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu

základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu

označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať

(napr. , ). Okrem toho jednou zo základných pojmových

náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený

právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

20. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

22. V závere ústavný súd poukazuje na to, že právna neistota sťažovateľa bude

odstránená až právoplatným skončením veci, a dopĺňa, že ak by ďalší priebeh konania

signalizoval vznik ďalších prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej

podľa , a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

23. Okrem toho ústavný súd v záujme zabezpečenia plynulosti konania po zrušení

veci krajským súdom dáva do pozornosti všeobecných súdom, že sú povinné v konaní

naďalej striktne postupovať podľa ustanovení (ďalej len

„CSP“) vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej

koncentrácie s ohľadom na druhú vetu , a ak by vec bola znova predmetom

odvolacieho konania, ústavný súd poukazuje i na , podľa ktorého odvolací súd

sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom

zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná

a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu