Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 139/2020
PDF · 384.31 KB
No categories available
I. ÚS 139/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Zuzanou Bartovou, Farská 25, Nitra, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 26/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len
,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 26/2017 (ďalej len ,,napadnuté konanie
krajského súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté konanie krajského
súdu bolo začaté na základe podaného odvolania sťažovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Nitra (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 12 C 71/2016-52 z 15. augusta 2016 (ďalej
len ,,rozsudok okresného súdu“), ktorým bol sťažovateľ vylúčený z užívania nehnuteľností
zapísaných na v katastrálnom území obce v okrese a bola
mu uložená povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať do 3 dní od jeho právoplatnosti,
ako aj daný mu zákaz do predmetných nehnuteľností vstupovať. Ďalej sťažovateľ uviedol,
že odvolanie podal v septembri 2016, pričom počas napadnutého konania krajského súdu
viackrát oznamoval, že predmetné nehnuteľnosti chátrajú a že je obmedzený vo výkone
svojho vlastníckeho práva. Následne sťažovateľ listom z 20. septembra 2019, krajskému
súdu doručenom 8. novembra 2019, podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní krajského súdu. K tomu dodal: «Dňa 12.12.2019 mi bola doručená
odpoveď Krajského súdu v Nitre zo dňa 05.12.2019, Spr 3054/19... Krajský súd v Nitre
vo svojej odpovedi poukázal ,,na dlhodobú enormnú zaťaženosť odvolacieho senátu 7Co“
pričom údajne ,,pridelené veci senát 7Co vybavuje priebežne podľa ich dôjdenia
na odvolací súd“. Krajský súd v Nitre vo svojej odpovedi ďalej uvádza, že vlastne ,,odvolací
súd o odvolaní... rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania uznesením zo dňa
28.11.2019, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie“...» Zároveň dodal, že krajský súd už nepovažoval
za potrebné prijať ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov v napadnutom konaní
krajského súdu.
3. Ďalej sťažovateľ uviedol, že odpoveď krajského súdu sp. zn. Spr 3054/19
z 5. decembra 2019 mu bola doručená 12. decembra 2019 a od tohto dňa aj odvíja
zachovanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Následne sťažovateľ
uviedol, že uznesenie krajského súdu č. k. 7 Co 26/2017-170 z 28. novembra 2019
(ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“) bolo jeho právnej zástupkyni doručené
24. januára 2020.
4. Sťažovateľ zároveň uviedol, že následne mu bolo doručené aj predvolanie
na pojednávanie okresného súdu, a to na 4. marec 2020, a následne bola jeho právnej
zástupkyni oznámená zmena termínu konania pojednávania na 18. marec 2020.
5. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že v dôsledku
nečinnosti krajského súdu počas obdobia trvania napadnutého konania krajského súdu
po dobu viac ako troch rokov, v dôsledku ktorého bol sťažovateľ nútený podať sťažnosť
na prieťahy krajskému súdu, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní
vedenom pod sp. zn. 7Co/26/2017 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/26/2017 sa prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume
250.000,- €, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov
od doručenia nálezu.
4. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
14. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie
sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu. Len na okraj
ústavný súd na tomto mieste dodáva, že v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol
aj čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak vo vzťahu k tomuto právu v podanej ústavnej sťažnosti
nepodal žiadne ústavnoprávne relevantné odôvodnenie, teda logické, kompaktné
a dostatočne určité odôvodnenie, v čom konkrétne vzhliadol porušenie tohto základného
práva v napadnutom konaní krajského súdu. K porušeniu sťažovateľom označeného
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť
v dôsledku:
- trvajúcej nečinnosti krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu po dobu
viac ako troch rokov,
- sťažovateľ namietol, že krajský súd vydal uznesenie krajského súdu až po tom, ako
sťažovateľ podal krajskému súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní krajského
súdu.
15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).
16. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva,
že napadnuté konanie krajského súdu bolo ukončené vydaním uznesenia krajského súdu,
ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Spisový materiál bol následne postúpený krajským súdom
okresnému súdu, na ktorom sa nachádza od 22. januára 2020, odkedy procesné úkony
vo veci vykonáva okresný súd. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že už v čase podania
ústavnej sťažnosti sťažovateľa napadnuté konanie krajského súdu pred krajským súdom
už neprebiehalo.
17. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného
súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať
tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (m. m. III. ÚS 71/2018).
18. Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže
vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred
všeobecným súdom, v ktorom už súd rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy. Ako vyplýva aj zo samotnej ústavnej sťažnosti a z jej petitu, sťažovateľ namieta
výslovne len postup krajského súdu v napadnutom konaní krajského súdu, ktoré však
už v čase podania ústavnej sťažnosti bolo ukončené vydaným uznesením krajského súdu.
19. Napriek skutočnosti, že odvolacie konanie trvalo takmer tri roky, čo krajskému
súdu treba jednoznačne vytknúť, bez ohľadu na príčiny dĺžky konania, ústavný súd
vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu
základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu
označeného práva ešte môže dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať
(napr. III. ÚS 71/2018, I. ÚS 61/2020). Okrem toho jednou zo základných pojmových
náležitostí ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je, že musí smerovať proti aktuálnemu
a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený
právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti
č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
20. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi
ústavný súd už nezaoberal.
22. V závere ústavný súd poukazuje na to, že právna neistota sťažovateľa bude
odstránená až právoplatným skončením veci, a dopĺňa, že ak by ďalší priebeh konania
signalizoval vznik ďalších prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej
podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľovi, aby po splnení
všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
23. Okrem toho ústavný súd v záujme zabezpečenia plynulosti konania po zrušení
veci krajským súdom dáva do pozornosti všeobecných súdom, že sú povinné v konaní
naďalej striktne postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) vrátane využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a sudcovskej
koncentrácie s ohľadom na § 470 ods. 2 druhú vetu CSP, a ak by vec bola znova predmetom
odvolacieho konania, ústavný súd poukazuje i na § 390 CSP, podľa ktorého odvolací súd
sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom
zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná
a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu