Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 163/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

UNIVERZAL BT, spol. s r. o., Panenská 24, Bratislava, IČO 36 010 090,

, , , ,

, , a , , ,

zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., Legionárska 6434/2,

Trenčín, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Kováčik, ktorou namietali

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -142 z 24. januára 2018,

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIVERZAL BT, spol. s r. o.,

, a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

1. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti UNIVERZAL BT,

spol. s r. o., Panenská 24, Bratislava, IČO 36 010 090 (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“),

, , (ďalej aj „sťažovateľ

v 2. rade“), , , (ďalej aj

„sťažovateľka v 3. rade“), a , , (ďalej

aj „sťažovateľ vo 4. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou

kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s. r. o., Legionárska 6434/2, Trenčín, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Jozef Kováčik, ktorou namietali porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -142 z 24. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa domnievajú, že postupom

Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. , ktorým okresný súd privodil sťažovateľovi v 1. rade exekúciu,

im bola spôsobená škoda, a to sťažovateľovi v 1. rade v dôsledku podnikateľských ťažkostí

vedúcich až k jeho reštrukturalizácii, sťažovateľom v 2., 3. a vo 4. rade sprostredkovane

vo forme zdravotných problémov z titulu spoluvlastníctva, resp. zamestnania vo vzťahu

k sťažovateľovi v 1. rade. Z tohto dôvodu 18. júna 2013 požiadali sťažovatelia Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o predbežné prerokovanie

návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo

odmietlo ich žiadosť ako nedôvodnú. Následne 9. apríla 2014 podali sťažovatelia žalobu

na Okresnom súde Nitra, ktorou sa domáhali náhrady škody. Žalobu sa rozhodli podať

na Okresnom súde Nitra namiesto miestne príslušného okresného súdu z dôvodu, že sudca,

ktorý rozhodoval v predmetnom exekučnom konaní, bol podpredsedom miestne príslušného

okresného súdu, a preto považovali všetkých sudcov tohto okresného súdu za zaujatých.

Vec ale bola postúpená miestne príslušnému okresnému súdu a tento rozhodol vo veci

rozsudkom č. k. -109 z 13. januára 2015, a to tak, že žalobu zamietol. Proti

tomuto rozsudku podali sťažovatelia v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd napadnutým rozsudkom. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podali

sťažovatelia aj dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) odmietol uznesením sp. zn. z 25. júna 2019.

3. Sťažovatelia v petite svojej ústavnej sťažnosti namietali porušenie základných práv

vlastniť majetok a na súdnu ochranu iba napadnutým rozsudkom krajského súdu.

V samotnom texte ústavnej sťažnosti napádali aj poverenie vydané okresným súdom

súdnemu exekútorovi, rozhodnutia okresného súdu, ktorými zamietol námietky proti

exekúcii a návrh na zastavenie a odklad exekúcie, ďalej skutočnosť, že krajský súd

v predmetnom exekučnom konaní rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí

návrhu na zastavenie exekúcie až po 8 mesiacoch, a napokon napádali aj rozsudok

okresného súdu, ktorým rozhodol o ich žalobe o náhradu škody spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Tieto rozhodnutia sťažovatelia nezahrnuli do petitu svojej ústavnej sťažnosti,

preto ich ústavný súd považoval iba za sťažnostnú argumentáciu. Sťažovatelia vo svojej

sťažnostnej argumentácii opakovane poukazovali na to, že za dôvod vzniku škody

pri výkone verejnej moci považujú už vydanie poverenia súdnemu exekútorovi

v predmetnom exekučnom konaní. Toto poverenie (č. 5306 058657) podľa nich nemalo byť

vôbec vydané, pretože vykonávané cudzie rozhodnutie nebolo právoplatné a vykonateľné.

Sťažovatelia zároveň uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami konajúcich súdov, podľa ktorých

rozhodnutie krajského súdu v predmetnej exekučnej veci, keď vrátil vec okresnému súdu,

neznamená, že išlo o zrušenie nezákonného rozhodnutia, pretože konanie sa vrátilo

na začiatok a chyby, na ktoré poukázal odvolací súd, bolo možné napraviť. Podľa

sťažovateľov to ale nie je pravda, lebo škoda už vznikla a každý deň sa zvyšovala z dôvodu

pokračujúcej exekúcie, ktorá mala negatívny dopad na fungovanie sťažovateľa v 1. rade

a viedla až k jeho reštrukturalizácii.

4. K samotnému napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovatelia uviedli,

že podľa ich názoru potvrdil prvostupňový rozsudok bez toho, aby sa vysporiadal

s podstatnými skutočnosťami uvedenými v žalobe, ako aj odvolaní. Napadnutý rozsudok

preto považujú za arbitrárny.

5. Sťažovatelia preto žiadajú, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vydal

toto rozhodnutie:

„1. Základné právo sťažovateľov 1-4/ na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -142 zo dňa 24.01.2018

porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľov 1-4/ na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z SR rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -142

zo dňa 24.01.2018 porušené bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne -142 zo dňa 24.01.2018 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľom 1-4/ trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu k rukám ich právneho zástupcu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6.1 Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6.2 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6.3 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

6.4 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12.1 Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

12.2 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

12.3 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Sťažovatelia vytýkali napadnutému rozsudku krajského súdu, že nebol riadne

odôvodnený, teda arbitrárnosť. Z argumentácie v ich ústavnej sťažnosti je ale zrejmé,

že v zásade nesúhlasia s právnym posúdením veci, ako bolo uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Aj svoju námietku o arbitrárnosti napadnutého rozsudku teda

vlastne podložili iba nesúhlasom s právnymi závermi vyjadrenými v tomto napadnutom

rozsudku.

III.A K nedostatku právomoci ústavného súdu

15. V zakotvený princíp subsidiarity („ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom

porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťou iba vtedy, ak sa sťažovateľ

nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ).

15.1 Ústavný súd uvádza, že sťažovatelia napadnutý rozsudok krajského súdu

napadli aj dovolaním, ktoré najvyšší súd odmietol uznesením č. k. -167

z 25. júna 2019. Podľa predmetného uznesenia najvyššieho súdu sťažovatelia podali

dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom [v zmysle

]. Rozhodnutie dovolacieho súdu

vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovatelia vôbec nespochybňovali a napriek tomu svoju

ústavnú sťažnosť proti rovnakému rozhodnutiu odôvodnili znova nesprávnym právnym

posúdením, len tentoraz ho podradili pod a dohovoru. V tejto

časti ústavný súd konštatuje, že ak sa argumentmi sťažovateľov (nesprávne právne

posúdenie) proti napadnutému rozsudku krajského súdu v rámci posudzovania dovolacích

dôvodov zaoberal najvyšší súd, a to v miere, ktorá splnila všetky atribúty pre naplnenie

ochrany sťažovateľmi označených práv, ústavný súd nemá na opätovné posúdenie týchto

argumentov právomoc ( ).

16. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany

svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,

ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd

na jej posúdenie nemá právomoc (, , ).

16.1 Ústavný súd v tejto časti konštatuje, že námietku arbitrárnosti napadnutého

rozsudku krajského súdu sťažovatelia uviedli prvýkrát až v ich ústavnej sťažnosti.

Uvedenú námietku mohli sťažovatelia predniesť už v rámci dovolacieho konania

na základe dovolacieho dôvodu podľa

v prípade,

a) ak by sa domnievali, že v napadnutom rozsudku krajského súdu absentuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci,

b) ak považovali argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého rozsudku

za natoľko vnútorne rozpornú, že rozhodnutie ako celok bolo podľa nich nepresvedčivé.

Takto mohlo byť potenciálne porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

a v rámci neho porušenie práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia

napravené ešte v konaní pred všeobecným (dovolacím) súdom.

Navyše sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti ani neuviedli žiadny dôvod,

pre ktorý námietku arbitrárnosti napadnutého rozsudku krajského súdu neuplatnili už

v rámci dovolacieho konania.

17. Vzhľadom na to, že je úlohou nielen ústavného súdu, ale aj všeobecných súdov

poskytovať ochranu základným právam, ústavný súd duchu zásady sebaobmedzenia

s ohľadom na princíp subsidiarity odmietol ústavnú sťažnosť z uvedených dôvodov

(body 15.1 a 16.1 tohto odôvodnenia) podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (§ 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

III.B K porušeniu základného práva vlastniť majetok

18. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti vytýkali napadnutému rozsudku

krajského súdu okrem nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného odôvodnenia

(porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) aj to, že ním bolo porušené ich

základné právo vlastniť majetok ( ). Samotné odôvodnenie porušenia ich

základného práva vlastniť majetok v rámci ich ústavnej sťažnosti možno ale identifikovať

len vo vzťahu k vydaniu poverenia v predmetnom exekučnom konaní. Vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatuje, že samotné negatívne

konečné rozhodnutie všeobecného súdu v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci nemôže byť podkladom pre tvrdenie o porušení základného práva

vlastniť majetok, pretože žalobca v takomto konaní nemá nárok na rozhodnutie v jeho

prospech. V danom prípade preto absentuje „majetok“, resp. „majetkové právo“, ktoré malo

byť obmedzené napadnutým rozsudkom. Ústavný súd pripomína, že ústavnou sťažnosť

sťažovatelia nenapádajú žiadne rozhodnutie v exekučnom konaní, ale až konečné

rozhodnutie v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

19. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov (, tiež napr. , , , ).

20. V danom prípade neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým

rozsudkom krajského súdu a základným právom sťažovateľov vyplývajúcim z čl. 20 ods. 1

, ktorá by umožňovala vysloviť porušenie tohto základného práva. Na základe

uvedeného ak by ústavný súd neodmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľov pre nedostatok

právomoci, resp. pre neprípustnosť, v tejto časti by ju musel odmietnuť podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

21. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v petite ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu