Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 491/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a

, , , zastúpených advokátskou kanceláriou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základného

práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , základného práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

a trovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur

a šesťdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárie AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 3. decembra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , a ,

, (ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života podľa (ďalej len ,a“), základného

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej aj ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 12. septembra

2017 podali na Okresnom súde Svidník návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci

úpravy styku sťažovateľov (oprávnených) s maloletou –

vnučkou sťažovateľov (ďalej len „maloletá“), bývajúcou s matkou

(ďalej len „povinná“). Uznesením Okresného súdu Svidník pod č. k. -64

z 3. októbra 2017 došlo k preneseniu miestnej príslušnosti na okresný súd, v obvode ktorého

mala maloletá v čase doručenia návrhu bydlisko. Okresný súd vyslovil nesúhlas

s prenesením miestnej príslušnosti a vec predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), ktorý 23. januára 2018 rozhodol, že nesúhlas okresného súdu s prenesením

miestnej príslušnosti nie je dôvodný. Sťažovatelia 26. februára 2018 okresnému súdu zaslali

žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia v súlade s a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“). Okresný

súd 26. marca 2018 vyzval sťažovateľov na vyjadrenie, či trvajú na podanom návrhu

vzhľadom na vzdialenosť ich bydliska od bydliska maloletej. Sťažovatelia reagovali

na uvedenú výzvu 10. apríla 2018 zaslaním odpovede okresnému súdu. Okresný súd

27. februára 2019 zaslal sťažovateľom písomné vyjadrenia povinnej, ktoré mu boli

doručené 25. apríla 2018 a 15. mája 2018, ku ktorým sa sťažovatelia vyjadrili

15. marca 2019. Tiež uviedli, že ich sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní okresného

súdu z 26. februára 2019 bola v odpovedi okresného súdu z 27. marca 2019 uznaná vedením

okresného súdu za dôvodnú.

3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že sú presvedčení, že konanie okresného súdu

v napadnutom konaní okresného súdu nesmeruje k právoplatnému skončeniu veci, práve

naopak, bezdôvodne ho predlžuje a v dôsledku toho sa tým odďaľuje konečné rozhodnutie

vo veci. K tomu dodali: ,,Vzhľadom na charakter tohto konania – výkon rozhodnutia vo veci

úpravy styku starých rodičov s maloletou... žiadame, aby súd prvej inštancie vo veci konal

v tom smere, aby prijal účinné opatrenie na zabezpečenie realizácie styku oprávnených

s maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia... Podľa nášho názoru

sú prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou súdu, ako aj jeho nezáujmom riešiť predmetnú

vec a poskytnúť súdnu ochranu sťažovateľom i maloletej.“

4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že v napadnutom konaní

okresného súdu ide o konanie, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť

o ochranu práv maloletej a jej blízkych osôb a úlohou okresného súdu je nastoliť právnu

istotu vo veci. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru nejde o právne ani skutkovo zložitú vec.

K svojej argumentácii tiež uviedli: ,,... vec bola pridelená do oddelenia zákonnej sudkyne

dňa 03.11.2017, rozhodnutie... o miestnej príslušnosti bolo Okresnému súdu Bratislava III

doručené dňa 26.01.2018, následne na to až dňa 27.03.2018... doručil výzvu, v ktorej ich

žiadal o stanovisko, či trvajú na podanom návrhu na výkon rozhodnutia... Nasledujúci úkon

Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k sťažovateľom bol vykonaný až dňa 27.02.2019

a to bezprostredne po tom, čo sťažovatelia dňa 26.02.2019 podali sťažnosť predsedovi súdu

pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ Dodali,

že okresný súd bol nečinný od 3. novembra 2017 do 26. februára 2019, pričom je nečinný

aj po doručení ich sťažnosti okresnému súdu na prieťahy v konaní. Zároveň uviedli,

že sťažovatelia, ako ani ich právny zástupca v napadnutom konaní okresného súdu k jeho

predlžovaniu svojím konaním nijak neprispeli.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa postupom Okresného

súdu Bratislava III v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

, o výkon rozhodnutia, sp. zn.: porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi 1 – priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 1 na účet právneho zástupcu

sťažovateľa 1.

4. Sťažovateľovi 2 – priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 2 na účet právneho zástupcu

sťažovateľa 2.

5. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania

vo výške 439 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu

, vedený v “

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 9/2020

z 20. februára 2020. V ňom po zhrnutí vykonaných procesných úkonov vo veci zákonná

sudkyňa v podstatnom uviedla:

„... Na základe uvedeného mám za to, že vo veci súd konal v rámci možností daných

absolútne nedostatočným personálnym obsadením súdu. Bývalý predseda tunajšieho súdu

opakovane poukazoval pri vybavovaní sťažností i pri opakovaných

žiadostiach o navýšenie počtu sudcov a ďalších zamestnancov tunajšieho súdu

adresovaných MS SR...

... v tejto súvislosti poukazujem na to, že som opakovane upozorňovala vedenie

tunajšieho Okresného súdu Bratislava III od januára 2017 (funkciu sudcu som začala

vykonávať koncom decembra 2016) na neprimeraný počet pridelených vecí (jednorázovo

pridelených v 01/2017 viac ako 400 nevybavených vecí v poručenskej agende, z toho

cca 300 nerozhodnutých vecí v poručenskej agende, pri plnom nápade nových vecí mesačne

priemerne 30 vecí v poručenskej agende a zároveň mi boli pridelené veci i v agende

Ps a Em)...

Opakovane som poukazovala na porovnanie nápadu v oddeleniach tunajšieho súdu

v poručenskej agende cca 30 vecí mesačne... s nápadom veci tejto agendy na ostatných

súdoch v obvode nášho krajského súdu... ktoré súdy majú podľa štatistického prehľadu...

nápad 15 – 20 vecí mesačne, pričom ani takto prideľovaný počet vecí nestíhajú vybavovať

v zákonných lehotách a v čo najkratšom čase...

Opakovane som poukazovala aj na upozornenia vyšších súdov, že súd je povinný

vo veciach maloletých urýchlene konať a vec rozhodnúť... však vzhľadom na počet

prideľovaných vecí, ktoré je potrebné odpojednávať a vykonať v nich dokazovanie

za účelom zistenia skutočného stavu, nie je možné v zákonných lehotách, resp. bez

prieťahov.

... na základe uvedeného tak opakovane poukazujem na to, že prideľované veci

nemožno vybavovať bez prieťahov, pričom vybavovanie prideľovaných vecí s čo najmenšími

prieťahmi za danej situácie je možné len sústavnou prácou nad rámec pracovného času

a na úkor svojho voľného času, čo však nie je udržateľné dlhodobo... Za takejto situácie

ani zamestnanci pridelení do súdneho oddelenia, vyšší súdny úradník, asistentka

a tajomníčka nemôžu vybavovať veci objektívne bez prieťahov...“

Podpredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

7. Sťažovatelia sa na výzvu ústavného súdu z 9. marca 2020 k stanovisku okresného

súdu vyjadrili podaním z 13. marca 2020, doručeným ústavnému súdu 16. marca 2020,

v ktorom uviedli, že samotná zákonná sudkyňa opakovane poukazovala na upozornenia

vyšších súdov, že najmä pokiaľ ide o veci maloletých, súdy sú povinné konať urýchlene,

taktiež že zákonná sudkyňa sama poukazovala na neprimeranosti prideľovaných vecí

na okresnom súde, avšak takáto situácia podľa posúdenia právneho zástupcu sťažovateľov

nemôže ísť na ťarchu sťažovateľov. Zároveň dodal: „Znova poukazujeme na skutočnosť,

že Okresný súd Bratislava III bol nečinný od 26.01.2018 do 26.02.2019, t. j. viac ako 1 rok.

Išlo pritom o konanie vo veci maloletého dieťaťa, kedy bol súd povinný konať urýchlene,

nakoľko sa starí rodičia domáhali styku s vnučkou... Najmä konania vo veciach maloletých,

ktorým sa poskytuje vyššia miera ochrany by mali byť vedené s odbornou starostlivosťou

a mali by byť vedené tak, aby smerovali k efektívnemu a rýchlemu skončeniu veci...

Imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie

v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Z tohto pohľadu je preto

irelevantné, či ide o objektívne alebo subjektívne prieťahy v konaní...“ S poukazom na už

uvedené vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne vzťahujúce sa na nedostatočné

personálne obsadenie okresného súdu a na veľký nápad nových vecí právny zástupca

sťažovateľov uviedol, že sa s ním síce stotožňujú, avšak „... prieťahy v konaní nesmú ísť

na ťarchu účastníkov konania. Preto máme za to, že právo na spravodlivý proces

a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľov... bolo porušené. Zároveň

opätovne poukazujeme na to, že vedenie Okresného súdu Bratislava III uznalo, že sťažnosť

sťažovateľov je dôvodná...“. V závere podaného vyjadrenia právny zástupca uplatnil nárok

na náhradu trov právneho zastúpenia za celkovo tri úkony právnej služby, a to prevzatie

a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia.

Sťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania

okresného súdu:

- 3. októbra 2017 Okresný súd Svidník uznesením č. k. -64 preniesol

svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III,

- 27. októbra 2017 potvrdenie okresného súdu o prijatí návrhu na začatie konania,

- 9. novembra 2017 okresný súd vyjadril nesúhlas s prenesením príslušnosti

z Okresného súdu Svidník,

- 23. januára 2018 uznesenie krajského súdu č. k. -83, ktorým rozhodol,

že nesúhlas okresného súdu s prenesením príslušnosti z Okresného súdu Svidník nie je

dôvodný,

- 2. marca 2018 bola okresnému súdu doručená právnym zástupcom sťažovateľov

žiadosť navrhovateľov o výkon súdneho rozhodnutia z 26. februára 2018,

- 26. marca 2018 výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi

sťažovateľov, aby sa vyjadril, či a v akých termínoch od podania návrhu bol realizovaný

styk s maloletou, zároveň bol z Okresného súdu Svidník vyžiadaný rozsudok,

- 5. apríla 2018 výzva okresného súdu povinnej, aby sa vyjadrila k podaniu a k tomu,

či sťažovateľom umožňuje styk s maloletou a ak nie, tak z akých dôvodov,

- 10. apríla 2018 právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu zaslal odpoveď

na výzvu z 26. marca 2018,

- 19. novembra 2018 vydané uznesenie okresného súdu č. k. -346

o ustanovení ÚPSVaR Bratislava ako opatrovníka maloletej,

- 27. februára 2019 výzva okresného súdu adresovaná ÚPSVaR Bratislava

na prešetrenie pomerov na strane povinnej a maloletej, ako aj výzva okresného súdu

pre právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril k podaniam, výzva okresného súdu

pre otca maloletej, aby sa vyjadril k podaniam, a výzva okresného súdu pre právneho

zástupcu povinnej, aby sa vyjadril k podaniam,

- 18. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu

sťažovateľov,

- 12. júna 2019 vydané uznesenie okresného súdu č. k. -416, ktorým

zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku

sťažovateľov s maloletou,

- 4. júla 2019 doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -416 z 12. júna 2019,

- 21. októbra 2019 doručené odvolanie a spisový materiál na konanie o odvolaní

krajskému súdu,

- 8. januára 2020 vydané uznesenie krajského súdu č. k. -557,

ktorým rozhodol o podanom odvolaní a potvrdil ním uznesenie okresného súdu

č. k. -416 z 12. júna 2019, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie

výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo

slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie

konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,

prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred

porušením. V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

12. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

základného práva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa a základného práva

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu. K porušeniu nimi označených práv

malo dôjsť v dôsledku:

- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,

- namietali, že postup okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu

nesmeroval k právoplatnému skončeniu veci, pričom napadnuté konanie si vyžadovalo

zvýšenú pozornosť a rýchlosť konania, pretože išlo o rozhodovanie o úprave styku

sťažovateľov ako starých rodičov s ich maloletou vnučkou.

V.1 K námietke porušenia základného práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní okresného súdu

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená

ako základný princíp v , ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania

v mimosporovom súdnom konaní včítane personálnej exekúcie. Podľa po začatí

konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec

v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.

21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že konanie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým

tvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva,

že napadnuté konanie okresného súdu nie je zásadne právne ani skutkovo zložité, a preto nie

je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania okresného

súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného

zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.

Zároveň dodáva, že uvedený predmet konania považuje za obzvlášť citlivú a z časového

hľadiska prioritnú agendu, ktorá má pre účastníkov konania mimoriadny význam. Uvedené

koniec koncov nepopieral ani samotný okresný súd.

22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako

účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého

konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti spočívajúce v ich

správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

Práve naopak, z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia,

resp. ich právny zástupca riadne a včas reagovali na výzvy okresného súdu, pričom sami

sťažovatelia iniciovali urýchlenie tohto konania podanou sťažnosťou okresnému súdu

na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu.

23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup

okresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom

konaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného súdu aj jednotlivé časové úseky jeho

úplnej nečinnosti. Konkrétne je možné poukázať na časové úseky, a to od 5. apríla 2018

do 19. novembra 2018 (sedem mesiacov), ako aj následne od 19. novembra 2018

do 27. februára 2019 (tri mesiace), pričom posledným úkonom bolo zaslanie výziev

z 27. februára 2019 a následne až 12. júna 2019 vydanie uznesenia okresného súdu

č. k. -416, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu

rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou. Rovnako ústavný súd

poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani v niektorých ostatných časových úsekoch nie je možné

postup okresného súdu hodnotiť ako postup úplne bez prieťahov. Koniec koncov uvedené

vo vyjadrení zaslanom okresným súdom pripúšťa aj samotná vo veci konajúca zákonná

sudkyňa. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že od prenesenia

miestnej príslušnosti z Okresného súdu Svidník z 3. októbra 2017 až do vykonania prvého

procesného úkonu okresným súdom z 26. marca 2018, teda po dobu viac ako piatich

mesiacov, nebolo konané vo veci samej, len rozhodované na základe nesúhlasu okresného

súdu s prenesením príslušnosti o definitívnom určení príslušnosti okresného súdu

na prejednanie a rozhodnutie vo veci.

24. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného

súdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti vo veci samej.

Poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu ako celok trvalo do vydania

rozhodnutia okresného súdu vo veci samej celkovo približne dvadsať mesiacov, pričom

obdobia úplnej nečinnosti z toho tvorili celkovo aj niečo viac ako polovicu celého tohto

obdobia. Po preskúmaní spisového materiálu tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť

k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne

na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že aj samotný okresný

súd už vo svojej odpovedi z 27. marca 201 na sťažnosť sťažovateľov predsedovi okresného

súdu na prieťahy v konaní uznal sťažnosť za dôvodnú. V závere ústavný súd aj na margo

vyjadrenia okresného súdu k prijatej ústavnej sťažnosti podotýka, že aj napriek deklarovanej

snahe zo strany zákonnej sudkyne viesť napadnuté konanie okresného súdu bez prieťahov

štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno

technické podmienky pre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom

prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov.

25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (m. m. ).

26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd

dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto rozhodnutia).

V.2 K námietke porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu

27. Sťažovatelia v súvislosti so zdĺhavým postupom okresného súdu v napadnutom

konaní okresného súdu namietali aj porušenie základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

28. Aj napriek skutočnosti, že napadnuté konanie okresného súdu trvalo

pred okresným súdom celkovo dvadsať mesiacov, čo mohlo nepochybne negatívne vplývať

na rodinný život sťažovateľov, ústavný súd musí vždy prihliadať na to, či pochybenie

orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavnoprávne významnú intenzitu, že jeho následky

sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného základného práva. Vzhľadom

na dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ako aj na jeho výsledok, keď sťažovatelia

so svojím podaním neboli úspešní a došlo k zamietnutiu ich návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou, čo bolo následne

potvrdené aj druhoinštančným súdom, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade

dĺžka napadnutého konania okresného súdu nedosiahla takú ústavne relevantnú intenzitu

s ohľadom na označené hmotné právo sťažovateľov, že by bolo možné vysloviť jeho

porušenie.

29. Vychádzajúc z uvedených úvah preto ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti

nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

30. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto

porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

31. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne rozhodol a jeho rozhodnutie bolo

odvolacím súdom aj potvrdené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti

nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

33.1 Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,

zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

34. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj ich právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia v podanej

ústavnej sťažnosti požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške

5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä tým, že v značnej miere v dôsledku

samotnej nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu v takej citlivej

veci došlo k vzniku ujmy vo sfére ich rodinného života.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal vzhľadom

na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu v trvaní dvadsať mesiacov, berúc

do úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na tú skutočnosť, že okresný súd

bol počas minimálne polovice uvedeného obdobia vo veci úplne nečinný, pričom

aj v ostatnom období napadnutého konania okresného súdu sa vyskytli isté obdobia

nečinnosti, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € každému

zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

37. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

VII.

Trovy konania

38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré

im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

40. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

41. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska

k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania

v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej

sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby

vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej

služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej

služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,

teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020

patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane

z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak

v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 640,66 € (bod 3 výroku tohto

rozhodnutia).

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s Civilného sporového

poriadku).

43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu