Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 491/2019
PDF · 544.31 KB
No categories available
I. ÚS 491/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov
, , , a
, , , zastúpených advokátskou kanceláriou
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia základného
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 p o r u š e n é b o l i .
2. a p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd
Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť
a trovy konania v sume 640,66 € (slovom šesťstoštyridsať eur
a šesťdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu advokátskej kancelárie AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti a
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.
I. ÚS 491/2019-17 z 3. decembra 2019 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľov
, , a ,
, (ďalej len ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej aj ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Em 9/2017 (ďalej
len ,,napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 12. septembra
2017 podali na Okresnom súde Svidník návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci
úpravy styku sťažovateľov (oprávnených) s maloletou –
vnučkou sťažovateľov (ďalej len „maloletá“), bývajúcou s matkou
(ďalej len „povinná“). Uznesením Okresného súdu Svidník pod č. k. 3 Em 1/2017-64
z 3. októbra 2017 došlo k preneseniu miestnej príslušnosti na okresný súd, v obvode ktorého
mala maloletá v čase doručenia návrhu bydlisko. Okresný súd vyslovil nesúhlas
s prenesením miestnej príslušnosti a vec predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), ktorý 23. januára 2018 rozhodol, že nesúhlas okresného súdu s prenesením
miestnej príslušnosti nie je dôvodný. Sťažovatelia 26. februára 2018 okresnému súdu zaslali
žiadosť o výkon súdneho rozhodnutia v súlade s § 370 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“). Okresný
súd 26. marca 2018 vyzval sťažovateľov na vyjadrenie, či trvajú na podanom návrhu
vzhľadom na vzdialenosť ich bydliska od bydliska maloletej. Sťažovatelia reagovali
na uvedenú výzvu 10. apríla 2018 zaslaním odpovede okresnému súdu. Okresný súd
27. februára 2019 zaslal sťažovateľom písomné vyjadrenia povinnej, ktoré mu boli
doručené 25. apríla 2018 a 15. mája 2018, ku ktorým sa sťažovatelia vyjadrili
15. marca 2019. Tiež uviedli, že ich sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní okresného
súdu z 26. februára 2019 bola v odpovedi okresného súdu z 27. marca 2019 uznaná vedením
okresného súdu za dôvodnú.
3. Sťažovatelia ďalej uviedli, že sú presvedčení, že konanie okresného súdu
v napadnutom konaní okresného súdu nesmeruje k právoplatnému skončeniu veci, práve
naopak, bezdôvodne ho predlžuje a v dôsledku toho sa tým odďaľuje konečné rozhodnutie
vo veci. K tomu dodali: ,,Vzhľadom na charakter tohto konania – výkon rozhodnutia vo veci
úpravy styku starých rodičov s maloletou... žiadame, aby súd prvej inštancie vo veci konal
v tom smere, aby prijal účinné opatrenie na zabezpečenie realizácie styku oprávnených
s maloletou podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia... Podľa nášho názoru
sú prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou súdu, ako aj jeho nezáujmom riešiť predmetnú
vec a poskytnúť súdnu ochranu sťažovateľom i maloletej.“
4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovatelia uviedli, že v napadnutom konaní
okresného súdu ide o konanie, ktoré si vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť
o ochranu práv maloletej a jej blízkych osôb a úlohou okresného súdu je nastoliť právnu
istotu vo veci. Ďalej uviedli, že podľa ich názoru nejde o právne ani skutkovo zložitú vec.
K svojej argumentácii tiež uviedli: ,,... vec bola pridelená do oddelenia zákonnej sudkyne
dňa 03.11.2017, rozhodnutie... o miestnej príslušnosti bolo Okresnému súdu Bratislava III
doručené dňa 26.01.2018, následne na to až dňa 27.03.2018... doručil výzvu, v ktorej ich
žiadal o stanovisko, či trvajú na podanom návrhu na výkon rozhodnutia... Nasledujúci úkon
Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k sťažovateľom bol vykonaný až dňa 27.02.2019
a to bezprostredne po tom, čo sťažovatelia dňa 26.02.2019 podali sťažnosť predsedovi súdu
pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“ Dodali,
že okresný súd bol nečinný od 3. novembra 2017 do 26. februára 2019, pričom je nečinný
aj po doručení ich sťažnosti okresnému súdu na prieťahy v konaní. Zároveň uviedli,
že sťažovatelia, ako ani ich právny zástupca v napadnutom konaní okresného súdu k jeho
predlžovaniu svojím konaním nijak neprispeli.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, základné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava III v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
, o výkon rozhodnutia, sp. zn.: 37Em/9/2017 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 37Em/9/2017
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi 1 – priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 1 na účet právneho zástupcu
sťažovateľa 1.
4. Sťažovateľovi 2 – priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi 2 na účet právneho zástupcu
sťažovateľa 2.
5. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania
vo výške 439 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu
, vedený v “
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
6. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľov
na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 9/2020
z 20. februára 2020. V ňom po zhrnutí vykonaných procesných úkonov vo veci zákonná
sudkyňa v podstatnom uviedla:
„... Na základe uvedeného mám za to, že vo veci súd konal v rámci možností daných
absolútne nedostatočným personálnym obsadením súdu. Bývalý predseda tunajšieho súdu
opakovane poukazoval pri vybavovaní sťažností i pri opakovaných
žiadostiach o navýšenie počtu sudcov a ďalších zamestnancov tunajšieho súdu
adresovaných MS SR...
... v tejto súvislosti poukazujem na to, že som opakovane upozorňovala vedenie
tunajšieho Okresného súdu Bratislava III od januára 2017 (funkciu sudcu som začala
vykonávať koncom decembra 2016) na neprimeraný počet pridelených vecí (jednorázovo
pridelených v 01/2017 viac ako 400 nevybavených vecí v poručenskej agende, z toho
cca 300 nerozhodnutých vecí v poručenskej agende, pri plnom nápade nových vecí mesačne
priemerne 30 vecí v poručenskej agende a zároveň mi boli pridelené veci i v agende
Ps a Em)...
Opakovane som poukazovala na porovnanie nápadu v oddeleniach tunajšieho súdu
v poručenskej agende cca 30 vecí mesačne... s nápadom veci tejto agendy na ostatných
súdoch v obvode nášho krajského súdu... ktoré súdy majú podľa štatistického prehľadu...
nápad 15 – 20 vecí mesačne, pričom ani takto prideľovaný počet vecí nestíhajú vybavovať
v zákonných lehotách a v čo najkratšom čase...
Opakovane som poukazovala aj na upozornenia vyšších súdov, že súd je povinný
vo veciach maloletých urýchlene konať a vec rozhodnúť... však vzhľadom na počet
prideľovaných vecí, ktoré je potrebné odpojednávať a vykonať v nich dokazovanie
za účelom zistenia skutočného stavu, nie je možné v zákonných lehotách, resp. bez
prieťahov.
... na základe uvedeného tak opakovane poukazujem na to, že prideľované veci
nemožno vybavovať bez prieťahov, pričom vybavovanie prideľovaných vecí s čo najmenšími
prieťahmi za danej situácie je možné len sústavnou prácou nad rámec pracovného času
a na úkor svojho voľného času, čo však nie je udržateľné dlhodobo... Za takejto situácie
ani zamestnanci pridelení do súdneho oddelenia, vyšší súdny úradník, asistentka
a tajomníčka nemôžu vybavovať veci objektívne bez prieťahov...“
Podpredsedníčka okresného súdu zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho
prejednania ústavnej sťažnosti.
7. Sťažovatelia sa na výzvu ústavného súdu z 9. marca 2020 k stanovisku okresného
súdu vyjadrili podaním z 13. marca 2020, doručeným ústavnému súdu 16. marca 2020,
v ktorom uviedli, že samotná zákonná sudkyňa opakovane poukazovala na upozornenia
vyšších súdov, že najmä pokiaľ ide o veci maloletých, súdy sú povinné konať urýchlene,
taktiež že zákonná sudkyňa sama poukazovala na neprimeranosti prideľovaných vecí
na okresnom súde, avšak takáto situácia podľa posúdenia právneho zástupcu sťažovateľov
nemôže ísť na ťarchu sťažovateľov. Zároveň dodal: „Znova poukazujeme na skutočnosť,
že Okresný súd Bratislava III bol nečinný od 26.01.2018 do 26.02.2019, t. j. viac ako 1 rok.
Išlo pritom o konanie vo veci maloletého dieťaťa, kedy bol súd povinný konať urýchlene,
nakoľko sa starí rodičia domáhali styku s vnučkou... Najmä konania vo veciach maloletých,
ktorým sa poskytuje vyššia miera ochrany by mali byť vedené s odbornou starostlivosťou
a mali by byť vedené tak, aby smerovali k efektívnemu a rýchlemu skončeniu veci...
Imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie
v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní. Z tohto pohľadu je preto
irelevantné, či ide o objektívne alebo subjektívne prieťahy v konaní...“ S poukazom na už
uvedené vyjadrenie vo veci konajúcej zákonnej sudkyne vzťahujúce sa na nedostatočné
personálne obsadenie okresného súdu a na veľký nápad nových vecí právny zástupca
sťažovateľov uviedol, že sa s ním síce stotožňujú, avšak „... prieťahy v konaní nesmú ísť
na ťarchu účastníkov konania. Preto máme za to, že právo na spravodlivý proces
a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľov... bolo porušené. Zároveň
opätovne poukazujeme na to, že vedenie Okresného súdu Bratislava III uznalo, že sťažnosť
sťažovateľov je dôvodná...“. V závere podaného vyjadrenia právny zástupca uplatnil nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia za celkovo tri úkony právnej služby, a to prevzatie
a príprava právneho zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia.
Sťažovatelia vyslovili súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej sťažnosti.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel
k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
9. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu okresného súdu zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania
okresného súdu:
- 3. októbra 2017 Okresný súd Svidník uznesením č. k. 3 Em 1/2017-64 preniesol
svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava III,
- 27. októbra 2017 potvrdenie okresného súdu o prijatí návrhu na začatie konania,
- 9. novembra 2017 okresný súd vyjadril nesúhlas s prenesením príslušnosti
z Okresného súdu Svidník,
- 23. januára 2018 uznesenie krajského súdu č. k. 6 NcC 2/2018-83, ktorým rozhodol,
že nesúhlas okresného súdu s prenesením príslušnosti z Okresného súdu Svidník nie je
dôvodný,
- 2. marca 2018 bola okresnému súdu doručená právnym zástupcom sťažovateľov
žiadosť navrhovateľov o výkon súdneho rozhodnutia z 26. februára 2018,
- 26. marca 2018 výzva okresného súdu adresovaná právnemu zástupcovi
sťažovateľov, aby sa vyjadril, či a v akých termínoch od podania návrhu bol realizovaný
styk s maloletou, zároveň bol z Okresného súdu Svidník vyžiadaný rozsudok,
- 5. apríla 2018 výzva okresného súdu povinnej, aby sa vyjadrila k podaniu a k tomu,
či sťažovateľom umožňuje styk s maloletou a ak nie, tak z akých dôvodov,
- 10. apríla 2018 právny zástupca sťažovateľov okresnému súdu zaslal odpoveď
na výzvu z 26. marca 2018,
- 19. novembra 2018 vydané uznesenie okresného súdu č. k. 37 Em 9/2017-346
o ustanovení ÚPSVaR Bratislava ako opatrovníka maloletej,
- 27. februára 2019 výzva okresného súdu adresovaná ÚPSVaR Bratislava
na prešetrenie pomerov na strane povinnej a maloletej, ako aj výzva okresného súdu
pre právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadril k podaniam, výzva okresného súdu
pre otca maloletej, aby sa vyjadril k podaniam, a výzva okresného súdu pre právneho
zástupcu povinnej, aby sa vyjadril k podaniam,
- 18. marca 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu
sťažovateľov,
- 12. júna 2019 vydané uznesenie okresného súdu č. k. 37 Em 9/2017-416, ktorým
zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku
sťažovateľov s maloletou,
- 4. júla 2019 doručené odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 37 Em 9/2017-416 z 12. júna 2019,
- 21. októbra 2019 doručené odvolanie a spisový materiál na konanie o odvolaní
krajskému súdu,
- 8. januára 2020 vydané uznesenie krajského súdu č. k. 18 CoE 188/2019-557,
ktorým rozhodol o podanom odvolaní a potvrdil ním uznesenie okresného súdu
č. k. 37 Em 9/2017-416 z 12. júna 2019, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie
výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo
slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto
práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie
konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred
porušením. V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
12. Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie
základného práva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a základného práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu. K porušeniu nimi označených práv
malo dôjsť v dôsledku:
- nekonania okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu,
- namietali, že postup okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu
nesmeroval k právoplatnému skončeniu veci, pričom napadnuté konanie si vyžadovalo
zvýšenú pozornosť a rýchlosť konania, pretože išlo o rozhodovanie o úprave styku
sťažovateľov ako starých rodičov s ich maloletou vnučkou.
V.1 K námietke porušenia základného práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v napadnutom konaní okresného súdu
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).
17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 295/2019).
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov je expressis verbis zakotvená
ako základný princíp v čl. 12 CMP, ktorý upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
v mimosporovom súdnom konaní včítane personálnej exekúcie. Podľa § 30 CMP po začatí
konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec
v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP
v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa
rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľov.
21. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že konanie o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci úpravy styku s maloletým
tvorí súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Ústavný súd poznamenáva,
že napadnuté konanie okresného súdu nie je zásadne právne ani skutkovo zložité, a preto nie
je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti za priebeh napadnutého konania okresného
súdu v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných prieťahov. V kontexte uvedeného
zdôrazňuje, že ani samotný okresný súd nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.
Zároveň dodáva, že uvedený predmet konania považuje za obzvlášť citlivú a z časového
hľadiska prioritnú agendu, ktorá má pre účastníkov konania mimoriadny význam. Uvedené
koniec koncov nepopieral ani samotný okresný súd.
22. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
okresného súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľov ako
účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého
konania okresného súdu nezistil na strane sťažovateľov také skutočnosti spočívajúce v ich
správaní, ktoré by akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.
Práve naopak, z prehľadu procesných úkonov jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia,
resp. ich právny zástupca riadne a včas reagovali na výzvy okresného súdu, pričom sami
sťažovatelia iniciovali urýchlenie tohto konania podanou sťažnosťou okresnému súdu
na prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu.
23. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup
okresného súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v napadnutom
konaní okresného súdu sa vyskytli na strane okresného súdu aj jednotlivé časové úseky jeho
úplnej nečinnosti. Konkrétne je možné poukázať na časové úseky, a to od 5. apríla 2018
do 19. novembra 2018 (sedem mesiacov), ako aj následne od 19. novembra 2018
do 27. februára 2019 (tri mesiace), pričom posledným úkonom bolo zaslanie výziev
z 27. februára 2019 a následne až 12. júna 2019 vydanie uznesenia okresného súdu
č. k. 37 Em 9/2017-416, ktorým zamietol návrh sťažovateľov na nariadenie výkonu
rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou. Rovnako ústavný súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že ani v niektorých ostatných časových úsekoch nie je možné
postup okresného súdu hodnotiť ako postup úplne bez prieťahov. Koniec koncov uvedené
vo vyjadrení zaslanom okresným súdom pripúšťa aj samotná vo veci konajúca zákonná
sudkyňa. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že od prenesenia
miestnej príslušnosti z Okresného súdu Svidník z 3. októbra 2017 až do vykonania prvého
procesného úkonu okresným súdom z 26. marca 2018, teda po dobu viac ako piatich
mesiacov, nebolo konané vo veci samej, len rozhodované na základe nesúhlasu okresného
súdu s prenesením príslušnosti o definitívnom určení príslušnosti okresného súdu
na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
24. Z vykonaného prehľadu procesných úkonov ústavný súd teda na strane okresného
súdu musí konštatovať už uvedené obdobie jeho úplnej nečinnosti vo veci samej.
Poznamenáva, že napadnuté konanie okresného súdu ako celok trvalo do vydania
rozhodnutia okresného súdu vo veci samej celkovo približne dvadsať mesiacov, pričom
obdobia úplnej nečinnosti z toho tvorili celkovo aj niečo viac ako polovicu celého tohto
obdobia. Po preskúmaní spisového materiálu tak ústavný súd nemohol inak ako dospieť
k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu idú primárne
na vrub okresnému súdu. Na tomto mieste ústavný súd pripomína, že aj samotný okresný
súd už vo svojej odpovedi z 27. marca 201 na sťažnosť sťažovateľov predsedovi okresného
súdu na prieťahy v konaní uznal sťažnosť za dôvodnú. V závere ústavný súd aj na margo
vyjadrenia okresného súdu k prijatej ústavnej sťažnosti podotýka, že aj napriek deklarovanej
snahe zo strany zákonnej sudkyne viesť napadnuté konanie okresného súdu bez prieťahov
štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné personálne a materiálno
technické podmienky pre riadny výkon spravodlivosti a nedostatky v tejto oblasti v žiadnom
prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov konania, v tomto prípade sťažovateľov.
25. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (m. m. III. ÚS 489/2018).
26. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd
dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto rozhodnutia).
V.2 K námietke porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu
27. Sťažovatelia v súvislosti so zdĺhavým postupom okresného súdu v napadnutom
konaní okresného súdu namietali aj porušenie základného práva na ochranu
pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
28. Aj napriek skutočnosti, že napadnuté konanie okresného súdu trvalo
pred okresným súdom celkovo dvadsať mesiacov, čo mohlo nepochybne negatívne vplývať
na rodinný život sťažovateľov, ústavný súd musí vždy prihliadať na to, či pochybenie
orgánov verejnej moci dosahuje takú ústavnoprávne významnú intenzitu, že jeho následky
sú nezlučiteľné so samotným obsahom a účelom označeného základného práva. Vzhľadom
na dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ako aj na jeho výsledok, keď sťažovatelia
so svojím podaním neboli úspešní a došlo k zamietnutiu ich návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľov s maloletou vnučkou, čo bolo následne
potvrdené aj druhoinštančným súdom, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade
dĺžka napadnutého konania okresného súdu nedosiahla takú ústavne relevantnú intenzitu
s ohľadom na označené hmotné právo sťažovateľov, že by bolo možné vysloviť jeho
porušenie.
29. Vychádzajúc z uvedených úvah preto ústavný súd v tejto časti ústavnej sťažnosti
nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
30. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto
porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
31. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí
rozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd už v čase rozhodovania ústavného súdu
o ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne rozhodol a jeho rozhodnutie bolo
odvolacím súdom aj potvrdené, ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľov v tejto časti
nevyhovel (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
33.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,
zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
34. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené, zaoberal sa aj ich
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovatelia v podanej
ústavnej sťažnosti požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
5 000 € pre každého z nich, čo odôvodnili najmä tým, že v značnej miere v dôsledku
samotnej nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní okresného súdu v takej citlivej
veci došlo k vzniku ujmy vo sfére ich rodinného života.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
36. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal vzhľadom
na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu v trvaní dvadsať mesiacov, berúc
do úvahy všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na tú skutočnosť, že okresný súd
bol počas minimálne polovice uvedeného obdobia vo veci úplne nečinný, pričom
aj v ostatnom období napadnutého konania okresného súdu sa vyskytli isté obdobia
nečinnosti, a rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € každému
zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
37. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)
zákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovatelia žiadali priznať
finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
VII.
Trovy konania
38. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré
im vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom.
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
40. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide
o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
41. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a zaslanie písomného stanoviska
k vyjadreniu okresného súdu). Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v prípade úkonov právnej služby, a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej
sťažnosti vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže ide o úkony právnej služby
vykonané v roku 2019, teda výpočtový základ tvorí sumu 163,33 €. Za úkony právnej
služby vykonané v roku 2019 patrí režijný paušál v sume 9,80 €. V prípade úkonu právnej
služby, a to zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2020,
teda výpočtový základ tvorí sumu 177 €. Za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020
patrí režijný paušál v sume 10,62 €. Keďže právny zástupca sťažovateľov je platcom dane
z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH tak
v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 640,66 € (bod 3 výroku tohto
rozhodnutia).
42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný nahradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu