Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 180/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o., Urbárska 46, Čaňa,

IČO 51 125 951, právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Krivá 23, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o., Urbárska 46, Čaňa,

IČO 51 125 951 (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „Kangal s. r. o.“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie

najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že spoločnosť PERAKO, spol. s r. o.,

Južná trieda 20, Košice [ďalej aj „žalobkyňa“ alebo „PERAKO, spol. s r. o.“

(právna predchodkyňa sťažovateľky, pozn.)], sa svojou žalobou na Okresnom súde Košice

II (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti 1. spoločnosti LU & RE s. r. o., Hraničná 2,

Košice (ďalej len „žalovaná I“), 2. spoločnosti STENDREZ s. r. o., Bratislavská 29,

Dubnica nad Váhom (ďalej len „žalovaná II“), a 3. ,

(ďalej len „žalovaná III“), aby okresný súd určil, že (1.) kúpna zmluva

z 13. júla 2012, na základe ktorej žalovaná I nadobudla od žalovanej II (v čase podania

žaloby jej právnej predchodkyne spoločnosti SK ELIN s. r. o.) vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe, a (2.) kúpna zmluva zo 17. apríla 2012,

na základe ktorej žalovaná II nadobudla od žalovanej III vlastnícke právo k tým istým

nehnuteľnostiam (ďalej len „odporované právne úkony“), sú proti nej (žalobkyni) právne

neúčinné. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila okrem iného najmä tým, že na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky z 5. apríla 2012 uzavretej medzi ňou (postupníčkou)

a medzi , [ďalej len „postupca“ (pôvodný veriteľ)],

nadobudla (judikovanú) pohľadávku v sume 912 832,76 € (ďalej len „predmetná

pohľadávka“) proti žalovanej III (dlžníčke) z titulu vyrovnania podielu postupcu

na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nárok na zaplatenie ktorej

bol postupcovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 28. marca 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 20. marca 2012 právoplatným 5. apríla 2012 a vykonateľným 6. júna 2012

(ďalej len „exekučný titul“). Pretože žalovaná III žiadnym majetkom postihnuteľným

exekúciou vedenou na uspokojenie predmetnej pohľadávky nedisponuje, práve

odporované právne úkony ukracujú, resp. až úplne znemožňujú uspokojenie

tejto pohľadávky žalobkyne. V právnej veci žaloby na okresnom súde bolo konanie vedené

pod sp. zn. .

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 4. mája 2015 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) rozhodol okrem iného tak, že (1.) konanie o žalobe proti žalovanej II

pre jej zánik bez právneho nástupcu, resp. pre stratu právnej subjektivity zastavil

a (2.) žalobu v prevyšujúcom rozsahu, t. j. proti žalovanej I a žalovanej III, ako nedôvodnú

zamietol.

4. Žalobkyňa proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie – riadny

opravný prostriedok, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.

zo 16. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

5. Následne žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas dovolanie

– mimoriadny opravný prostriedok, ktorým namietala, že súd jej (strane) nesprávnym

procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň namietala,

že rozsudok krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Avšak uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie žalobkyne odmietnuté. Uznesenie

najvyššieho súdu bolo žalobkyni doručené 16. januára 2020.

6. Z obsahu (fotokópie) listiny označenej ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“

z 28. mája 2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky II“), ktorá bola pripojená

k ústavnej sťažnosti ako jej príloha, vyplýva, že žalobkyňa ako pôvodná veriteľka

predmetnú pohľadávku proti žalovanej III (dlžníčke) postúpila na sťažovateľku ako novú

veriteľku.

7. Ústavnú sťažnosť sťažovateľka doplnila písomným podaním 3. apríla 2020,

ktorým okrem iného ústavnému súdu oznámila, že (stará) exekúcia vedená na návrh

žalobkyne (oprávnenej) zo 6. júna 2012 proti povinnej (žalovanej III) na základe

exekučného titulu u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, exekútorský úrad,

Kuzmányho 57, Košice, pod sp. zn. EX 689/2012 na vymoženie predmetnej pohľadávky

bola bez jej vymoženia podľa o ukončení

niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavená,

pretože uplynula rozhodná doba.

8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Žalovaná v 3/ rade realizovala činnosti a uskutočnila právne úkony, ktorými

došlo z reálnemu znemožneniu uspokojenia jej veriteľa. S poukazom na tieto skutočnosti

je nepochybné, že sa svojim konaním zbavila svojho majetku a to v úmysle zmariť

uspokojenie svojho veriteľa.

Sťažovateľ v súčasnosti nemá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku a to ani z iného

majetku žalovanej v 3/rade, nakoľko táto takmer žiaden majetok nemá. Všetok

svoj nehnuteľný majetok previedla odporovateľnými právnymi úkonmi na tretie osoby,

čím došlo k takému významnému zmenšeniu jej majetku, že v súčasnosti už uspokojenie

žalobcu nie je možné.

Žalovaná v 3/rade i žalovaní v 1/ a 2/rade vedeli, že existuje záväzok titulom

právoplatných súdnych rozhodnutí, napriek tomu urobili právne úkony, ktorými znemožnili

vymoženie pohľadávky 912.832,76 EUR s príslušenstvom. Preto z opatrnosti sťažovateľ

podal žalobu aj voči žalovaným v 2/ a 3. rade...

Sťažovateľ uviedol, že v priebehu konania sa v rámci dokazovania súd nezaoberal

jeho tvrdeniami, že pohľadávka nie je vôbec krytá, že touto pohľadávkou a nehnuteľnosťami

nakladali účastníci v blízkom vzťahu, že zlučovanie spoločnosti je účelové, čo je evidentné

z časového sledu až po zánik poslednej spoločnosti...

Dôsledky rozhodnutia doteraz konajúcich súdov však hlboko zasahujú do práv

sťažovateľa a popierajú samotné princípy právneho štátu!

Rozsudky súdov prvého a druhého stupňa i dovolacieho súdu sú nepreskúmateľné

a sú nedostatočne odôvodnené. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie

písomnej formy rozsudku ( ) je nielen formálnou požiadavkou,

ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých

alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom

poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom

posúdení veci.

Rozhodnutie dovolacieho súdu vychádza z nedostatočného zisteného skutkového

stavu, s osvojením si nesprávnej argumentácie krajského súdu.

Uvedené tvrdenia súdov nie sú v súlade s požiadavkou zrozumiteľnosti

a presvedčivosti súdnych rozhodnutí, ktoré majú byť odôvodnené tak, aby boli v plnom

rozsahu preskúmateľné. Myšlienkový postup, vedúci súd k záveru o naplnení všetkých

pojmových znakov mal byť v odôvodnení rozhodnutia vysvetlený tak, aby boli zodpovedané

všetky tie v konaní nastolené otázky, ktorých vyriešením je podmienené vydanie vecne

správneho rozhodnutia.

Právo účastníkov konania na spravodlivý proces v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky je založené v ust. , v článku 6 Dohovoru

o ochrane Ľudských práv a slobôd...

Okolnosti súdenej veci vyžadovali v záujme spravodlivej ochrany práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania ( ) aj starostlivejšie preskúmanie

sťažovateľkou tvrdených skutočností...

Z uvedeného porovnania konkrétneho prípadu a vyslovených právnych názorov

vyplýva dôkaz, že prípad sťažovateľa nie je posúdený spravodlivo, resp. je posúdený

extrémne nespravodlivo a diskriminačne...“

9. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.10.2019 sp. zn. ,

ktorým dovolanie odmietol, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.10.2019

sp. zn. sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa

náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 450,29 EUR,

a to advokátskej kancelárii JUDr. Dušan Antol, IČO 319 622 38, DIČ SK 103 007 5453

účtu... vedené v ,

Hodžovo námestie 3, 811 36 Bratislava najneskôr do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Aj keď v úvodnej časti takzvaného PDF formátu ústavnej sťažnosti v podobe

oskenovanej listiny je ako „Sťažovateľ“ popri spoločnosti Kangal s. r. o. („právneho

pokračovateľa na základe postúpenia pohľadávky z 28.5.2018“) označená aj spoločnosť

PERAKO, spol. s r. o., v závere je táto (ústavná sťažnosť) opatrená vlastnoručným

podpisom konateľa oprávneného konať v mene obidvoch

týchto spoločností vedľa jeho podpisu s uvedením obchodného mena Kangal s. r. o.

(nie s uvedením obchodného mena PERAKO, spol. s r. o., pozn.) a súčasne je opatrená

aj vlastnoručným podpisom „právneho zástupcu“ – advokáta JUDr. Dušana Antola, Krivá

23, Košice (ďalej len „advokát“), podľa pripojeného plnomocenstva oprávneného

zastupovať výlučne iba spoločnosť Kangal s. r. o., z čoho a tiež aj zo skutočnosti pripojenia

zmluvy o postúpení pohľadávky II je nepochybné, že ústavnú sťažnosť proti uzneseniu

najvyššieho súdu podala spoločnosť Kangal s. r. o., ktorá je aj jej odosielateľom

v elektronickej podobe. Uvedené platí o to viac, že v petite ústavnej sťažnosti,

ako aj v jej celom ostatnom obsahu sa vyskytuje iba označenie „sťažovateľ“, t. j. gramatická

kategória jednotného čísla, čo vylučuje, že by v postavení sťažovateľa mali vystupovať

obidve tieto spoločnosti súčasne.

16. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)

a v súlade s môže konať iba na základe , v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho

právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu

na začatie konania ( , a a nasledujúce zákona o ústavnom

súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu

musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu.

Ústavný súd je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom

súde). Osobitne to platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd zastúpené advokátom ().

17. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti

kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti

ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov

a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných

náležitostí (ústavnej) sťažnosti (m. m. ).

18. K ústavnej sťažnosti podanej (odoslanej) priamo sťažovateľkou v elektronickej

podobe [v listinnej podobe (origináli) podaná nebola, pozn.] síce bolo pripojené

splnomocnenie pre menovaného advokáta, ktorý, usudzujúc z obsahu ústavnej sťažnosti

v podobe oskenovanej listiny vo formáte PDF opatrenej aj vlastnoručným podpisom

tohto advokáta, túto zrejme aj vypracoval (spísal), napriek tomu ústavná sťažnosť

v elektronickej podobe bola opatrená autorizáciou (kvalifikovaným elektronickým

podpisom) podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti

orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) sťažovateľky

(Kangal s. r. o.), resp. jej konateľa, a nie autorizáciou menovaného advokáta. Sťažovateľka

nepožiadala podľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom

19. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

20. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

21. Podľa podanie sa ústavnému súdu podáva

písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

22. Podľa podanie podané v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu

dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní,

na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

23. Podľa návrh na začatie konania musí

byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.

24. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,

musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

25. Podľa , ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí,

že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne

vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd.

26. Ústavný súd lustráciou v registri podaní zistil, že v súvislosti s uznesením

najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu 5. marca 2020 doručené aj podanie spoločnosti

PERAKO, spol. s r. o., v mene ktorej konal jej jediný konateľ ,

označené ako žiadosť. Týmto podaním spoločnosť PERAKO, spol. s r. o., s poukazom

na svoju insolventnosť bez ďalšieho žiadala o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37

(zrejme na účely vyvolania konania podľa

týkajúceho sa uznesenia najvyššieho súdu, pozn.), ktoré bolo vybavené odložením

podľa . Spoločnosť PERAKO, spol. s r. o., bola o spôsobe

vybavenia podania, ktoré nevykazovalo náležitosti návrhu na začatie konania, odložením

vyrozumená listom sp. zn. z 10. marca 2020. Okrem toho ústavný súd

v označenom liste podrobne uviedol nedostatky podania, pre ktoré bolo toto vybavené

odložením. A teda sťažovateľka, v mene ktorej konal, resp. koná konateľ

– osoba identická s osobou oprávnenou konať ako konateľ aj v mene

spoločnosti PERAKO, spol. s r. o., bola plne uzrozumená s tým, že ak ústavnú sťažnosť

(návrh na začatie konania) podá sama bez právneho zastúpenia, je súčasne nevyhnutné

požiadať ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.

27. Ústavný súd zdôrazňuje, že ak sťažovateľka podala návrh sama bez právneho

zastúpenia a súčasne nepožiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,

na splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia bolo potrebné, aby ústavná

sťažnosť bola advokátom nielen vypracovaná (spísaná), ale aj podpísaná spôsobom

objektívne spôsobilým vyvolať účinky začatia konania pred ústavným súdom a prijatie

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie Navyše, ak aj sťažovateľ podá návrh na začatie

konania sám bez právneho zastúpenia, podľa

ústavný súd môže uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti

navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37.

28. Na internetovej stránke ústavného súdu <www.ustavnysud.sk> v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj

upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým

podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je

potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už

pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom

(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie

doručiť ústavnému súdu buď v elektronickej podobe vykonaním zaručenej konverzie jeho

podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického dokumentu alebo doručiť

podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou, prípadne osobne.“

29. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom

autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo ak

splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie

pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá

splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je

postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že

advokát plnú moc prijal.

30. Podľa zistenia ústavného súdu prílohou ústavnej sťažnosti bolo plnomocenstvo

udelené na zastupovanie sťažovateľky menovaným advokátom v konaní pred ústavným

súdom iba v podobe oskenovanej listiny (nie originálu) vo formáte PDF

bez kvalifikovaného elektronického podpisu sťažovateľky, resp. jej konateľa, menovaného

advokáta, ako aj bez vykonania zaručenej konverzie tohto plnomocenstva do elektronickej

podoby.

31. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Úkony

právnej služby je povinný advokát vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,

ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,

t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

32. Sťažovateľka si bola povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom a pre prípad, že ústavnú sťažnosť podá bez kvalifikovaného právneho zastúpenia,

o nevyhnutnosti požiadať o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, čo však

neurobila, dobre vedomá. Navyše, ako to z obsahu ústavnej sťažnosti a priloženého

plnomocenstva v podobe oskenovaných listín vo formáte PDF zjavne vyplýva, ústavná

sťažnosť bola vypracovaná (spísaná) menovaným advokátom, ktorý si uplatnil aj náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 450,29 €. Pretože advokát v ústavnej sťažnosti podanej

(odoslanej) v elektronickej podobe priamo sťažovateľkou označený ako jej právny zástupca

rovnopis ústavnej sťažnosti v listinnej podobe (origináli) alebo v elektronickej podobe

autorizovanej jeho osobou podľa zákona o e-Governmente vrátane plnomocenstva

udeleného mu sťažovateľkou na jej zastupovanie v zákonom predpísanej forme ústavnému

súdu podľa ani dodatočne v lehote do 10 dní a vôbec

do jej prerokovania ústavným súdom nepredložil, na ústavnú sťažnosť ako na podanie

podané jeho osobou (advokátom) nebolo možné prihliadnuť. Tu ústavný súd poznamenáva,

že keďže dodatočná lehota v trvaní 10 dní na dodatočné doručenie podania podľa § 40

ods. 2 začala plynúť odo dňa doručenia ústavnej sťažnosti

odoslanej sťažovateľkou ústavnému súdu, t. j. od 16. marca 2020 (pondelok), táto uplynula

26. marca 2020 (štvrtok). Ustanovenie

o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej

ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

účinného jeho vyhlásením 27. marca 2020, podľa ktorého lehoty ustanovené zákonom

alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi

konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020

neplynú, v danej sťažnostnej veci nie je možné aplikovať, pretože dodatočná 10-dňová

lehota uplynula už deň pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z uvedených dôvodov

ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

33. Povinné zastúpenie sťažovateľky advokátom je osobitná podmienka konania

na ústavnom súde, bez splnenia ktorej tento súd nemôže začať konať. Ústavný súd

preto najmä so zreteľom na to, že ústavná sťažnosť bola vypracovaná (spísaná) osobou

práva znalou (advokátom), avšak napriek tomu zákonná podmienka povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom nie je splnená, túto odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd

už procesnými návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu