Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 180/2020
PDF · 251.96 KB
No categories available
II. ÚS 180/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o., Urbárska 46, Čaňa,
IČO 51 125 951, právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Antolom, Krivá 23, Košice,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2018
z 30. októbra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. marca 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Kangal s. r. o., Urbárska 46, Čaňa,
IČO 51 125 951 (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „Kangal s. r. o.“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2018 z 30. októbra 2019 (ďalej len „uznesenie
najvyššieho súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že spoločnosť PERAKO, spol. s r. o.,
Južná trieda 20, Košice [ďalej aj „žalobkyňa“ alebo „PERAKO, spol. s r. o.“
(právna predchodkyňa sťažovateľky, pozn.)], sa svojou žalobou na Okresnom súde Košice
II (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti 1. spoločnosti LU & RE s. r. o., Hraničná 2,
Košice (ďalej len „žalovaná I“), 2. spoločnosti STENDREZ s. r. o., Bratislavská 29,
Dubnica nad Váhom (ďalej len „žalovaná II“), a 3. ,
(ďalej len „žalovaná III“), aby okresný súd určil, že (1.) kúpna zmluva
z 13. júla 2012, na základe ktorej žalovaná I nadobudla od žalovanej II (v čase podania
žaloby jej právnej predchodkyne spoločnosti SK ELIN s. r. o.) vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe, a (2.) kúpna zmluva zo 17. apríla 2012,
na základe ktorej žalovaná II nadobudla od žalovanej III vlastnícke právo k tým istým
nehnuteľnostiam (ďalej len „odporované právne úkony“), sú proti nej (žalobkyni) právne
neúčinné. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila okrem iného najmä tým, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky z 5. apríla 2012 uzavretej medzi ňou (postupníčkou)
a medzi , [ďalej len „postupca“ (pôvodný veriteľ)],
nadobudla (judikovanú) pohľadávku v sume 912 832,76 € (ďalej len „predmetná
pohľadávka“) proti žalovanej III (dlžníčke) z titulu vyrovnania podielu postupcu
na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, nárok na zaplatenie ktorej
bol postupcovi priznaný rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 5 C 698/2002
z 28. marca 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 57/2011
z 20. marca 2012 právoplatným 5. apríla 2012 a vykonateľným 6. júna 2012
(ďalej len „exekučný titul“). Pretože žalovaná III žiadnym majetkom postihnuteľným
exekúciou vedenou na uspokojenie predmetnej pohľadávky nedisponuje, práve
odporované právne úkony ukracujú, resp. až úplne znemožňujú uspokojenie
tejto pohľadávky žalobkyne. V právnej veci žaloby na okresnom súde bolo konanie vedené
pod sp. zn. 28 C 3/2013.
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 28 C 3/2013 zo 4. mája 2015 (ďalej len „rozsudok
okresného súdu“) rozhodol okrem iného tak, že (1.) konanie o žalobe proti žalovanej II
pre jej zánik bez právneho nástupcu, resp. pre stratu právnej subjektivity zastavil
a (2.) žalobu v prevyšujúcom rozsahu, t. j. proti žalovanej I a žalovanej III, ako nedôvodnú
zamietol.
4. Žalobkyňa proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie – riadny
opravný prostriedok, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3 Co 569/2015
zo 16. novembra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozhodol tak, že rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
5. Následne žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas dovolanie
– mimoriadny opravný prostriedok, ktorým namietala, že súd jej (strane) nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň namietala,
že rozsudok krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Avšak uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie žalobkyne odmietnuté. Uznesenie
najvyššieho súdu bolo žalobkyni doručené 16. januára 2020.
6. Z obsahu (fotokópie) listiny označenej ako „Zmluva o postúpení pohľadávky“
z 28. mája 2018 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky II“), ktorá bola pripojená
k ústavnej sťažnosti ako jej príloha, vyplýva, že žalobkyňa ako pôvodná veriteľka
predmetnú pohľadávku proti žalovanej III (dlžníčke) postúpila na sťažovateľku ako novú
veriteľku.
7. Ústavnú sťažnosť sťažovateľka doplnila písomným podaním 3. apríla 2020,
ktorým okrem iného ústavnému súdu oznámila, že (stará) exekúcia vedená na návrh
žalobkyne (oprávnenej) zo 6. júna 2012 proti povinnej (žalovanej III) na základe
exekučného titulu u súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, exekútorský úrad,
Kuzmányho 57, Košice, pod sp. zn. EX 689/2012 na vymoženie predmetnej pohľadávky
bola bez jej vymoženia podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení
niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavená,
pretože uplynula rozhodná doba.
8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:
„... Žalovaná v 3/ rade realizovala činnosti a uskutočnila právne úkony, ktorými
došlo z reálnemu znemožneniu uspokojenia jej veriteľa. S poukazom na tieto skutočnosti
je nepochybné, že sa svojim konaním zbavila svojho majetku a to v úmysle zmariť
uspokojenie svojho veriteľa.
Sťažovateľ v súčasnosti nemá možnosť uspokojiť svoju pohľadávku a to ani z iného
majetku žalovanej v 3/rade, nakoľko táto takmer žiaden majetok nemá. Všetok
svoj nehnuteľný majetok previedla odporovateľnými právnymi úkonmi na tretie osoby,
čím došlo k takému významnému zmenšeniu jej majetku, že v súčasnosti už uspokojenie
žalobcu nie je možné.
Žalovaná v 3/rade i žalovaní v 1/ a 2/rade vedeli, že existuje záväzok titulom
právoplatných súdnych rozhodnutí, napriek tomu urobili právne úkony, ktorými znemožnili
vymoženie pohľadávky 912.832,76 EUR s príslušenstvom. Preto z opatrnosti sťažovateľ
podal žalobu aj voči žalovaným v 2/ a 3. rade...
Sťažovateľ uviedol, že v priebehu konania sa v rámci dokazovania súd nezaoberal
jeho tvrdeniami, že pohľadávka nie je vôbec krytá, že touto pohľadávkou a nehnuteľnosťami
nakladali účastníci v blízkom vzťahu, že zlučovanie spoločnosti je účelové, čo je evidentné
z časového sledu až po zánik poslednej spoločnosti...
Dôsledky rozhodnutia doteraz konajúcich súdov však hlboko zasahujú do práv
sťažovateľa a popierajú samotné princípy právneho štátu!
Rozsudky súdov prvého a druhého stupňa i dovolacieho súdu sú nepreskúmateľné
a sú nedostatočne odôvodnené. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O.s.p.) je nielen formálnou požiadavkou,
ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom
posúdení veci.
Rozhodnutie dovolacieho súdu vychádza z nedostatočného zisteného skutkového
stavu, s osvojením si nesprávnej argumentácie krajského súdu.
Uvedené tvrdenia súdov nie sú v súlade s požiadavkou zrozumiteľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí, ktoré majú byť odôvodnené tak, aby boli v plnom
rozsahu preskúmateľné. Myšlienkový postup, vedúci súd k záveru o naplnení všetkých
pojmových znakov mal byť v odôvodnení rozhodnutia vysvetlený tak, aby boli zodpovedané
všetky tie v konaní nastolené otázky, ktorých vyriešením je podmienené vydanie vecne
správneho rozhodnutia.
Právo účastníkov konania na spravodlivý proces v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky je založené v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., v článku 6 Dohovoru
o ochrane Ľudských práv a slobôd...
Okolnosti súdenej veci vyžadovali v záujme spravodlivej ochrany práv
a oprávnených záujmov účastníkov konania (§ 1 OSP) aj starostlivejšie preskúmanie
sťažovateľkou tvrdených skutočností...
Z uvedeného porovnania konkrétneho prípadu a vyslovených právnych názorov
vyplýva dôkaz, že prípad sťažovateľa nie je posúdený spravodlivo, resp. je posúdený
extrémne nespravodlivo a diskriminačne...“
9. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.10.2019 sp. zn. 6 Cdo/74/2018,
ktorým dovolanie odmietol, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.10.2019
sp. zn. 6 Cdo/74/2018 sa z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa
náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 450,29 EUR,
a to advokátskej kancelárii JUDr. Dušan Antol, IČO 319 622 38, DIČ SK 103 007 5453
účtu... vedené v ,
Hodžovo námestie 3, 811 36 Bratislava najneskôr do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
15. Aj keď v úvodnej časti takzvaného PDF formátu ústavnej sťažnosti v podobe
oskenovanej listiny je ako „Sťažovateľ“ popri spoločnosti Kangal s. r. o. („právneho
pokračovateľa na základe postúpenia pohľadávky z 28.5.2018“) označená aj spoločnosť
PERAKO, spol. s r. o., v závere je táto (ústavná sťažnosť) opatrená vlastnoručným
podpisom konateľa oprávneného konať v mene obidvoch
týchto spoločností vedľa jeho podpisu s uvedením obchodného mena Kangal s. r. o.
(nie s uvedením obchodného mena PERAKO, spol. s r. o., pozn.) a súčasne je opatrená
aj vlastnoručným podpisom „právneho zástupcu“ – advokáta JUDr. Dušana Antola, Krivá
23, Košice (ďalej len „advokát“), podľa pripojeného plnomocenstva oprávneného
zastupovať výlučne iba spoločnosť Kangal s. r. o., z čoho a tiež aj zo skutočnosti pripojenia
zmluvy o postúpení pohľadávky II je nepochybné, že ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
najvyššieho súdu podala spoločnosť Kangal s. r. o., ktorá je aj jej odosielateľom
v elektronickej podobe. Uvedené platí o to viac, že v petite ústavnej sťažnosti,
ako aj v jej celom ostatnom obsahu sa vyskytuje iba označenie „sťažovateľ“, t. j. gramatická
kategória jednotného čísla, čo vylučuje, že by v postavení sťažovateľa mali vystupovať
obidve tieto spoločnosti súčasne.
16. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti)
a v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho
právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu
na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 39 a § 43 a nasledujúce zákona o ústavnom
súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu
musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu.
Ústavný súd je potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom
súde). Osobitne to platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich
základných práv a slobôd zastúpené advokátom (III. ÚS 334/09).
17. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom
súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti
kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom. Poskytnutie ochrany ústavnosti
ústavným súdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov
a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných
náležitostí (ústavnej) sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).
18. K ústavnej sťažnosti podanej (odoslanej) priamo sťažovateľkou v elektronickej
podobe [v listinnej podobe (origináli) podaná nebola, pozn.] síce bolo pripojené
splnomocnenie pre menovaného advokáta, ktorý, usudzujúc z obsahu ústavnej sťažnosti
v podobe oskenovanej listiny vo formáte PDF opatrenej aj vlastnoručným podpisom
tohto advokáta, túto zrejme aj vypracoval (spísal), napriek tomu ústavná sťažnosť
v elektronickej podobe bola opatrená autorizáciou (kvalifikovaným elektronickým
podpisom) podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) sťažovateľky
(Kangal s. r. o.), resp. jej konateľa, a nie autorizáciou menovaného advokáta. Sťažovateľka
nepožiadala podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom
19. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
20. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd
môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa
a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
21. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
22. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu
dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované
podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní,
na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
23. Podľa § 43 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania musí
byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
24. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom,
musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
25. Podľa § 53 zákona o ústavnom súde, ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí,
že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne
vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na ústavný súd.
26. Ústavný súd lustráciou v registri podaní zistil, že v súvislosti s uznesením
najvyššieho súdu bolo ústavnému súdu 5. marca 2020 doručené aj podanie spoločnosti
PERAKO, spol. s r. o., v mene ktorej konal jej jediný konateľ ,
označené ako žiadosť. Týmto podaním spoločnosť PERAKO, spol. s r. o., s poukazom
na svoju insolventnosť bez ďalšieho žiadala o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37
zákona o ústavnom súde (zrejme na účely vyvolania konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
týkajúceho sa uznesenia najvyššieho súdu, pozn.), ktoré bolo vybavené odložením
podľa § 53 zákona o ústavnom súde. Spoločnosť PERAKO, spol. s r. o., bola o spôsobe
vybavenia podania, ktoré nevykazovalo náležitosti návrhu na začatie konania, odložením
vyrozumená listom sp. zn. Rvp 466/2020 z 10. marca 2020. Okrem toho ústavný súd
v označenom liste podrobne uviedol nedostatky podania, pre ktoré bolo toto vybavené
odložením. A teda sťažovateľka, v mene ktorej konal, resp. koná konateľ
– osoba identická s osobou oprávnenou konať ako konateľ aj v mene
spoločnosti PERAKO, spol. s r. o., bola plne uzrozumená s tým, že ak ústavnú sťažnosť
(návrh na začatie konania) podá sama bez právneho zastúpenia, je súčasne nevyhnutné
požiadať ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu.
27. Ústavný súd zdôrazňuje, že ak sťažovateľka podala návrh sama bez právneho
zastúpenia a súčasne nepožiadala o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov,
na splnenie požiadavky povinného právneho zastúpenia bolo potrebné, aby ústavná
sťažnosť bola advokátom nielen vypracovaná (spísaná), ale aj podpísaná spôsobom
objektívne spôsobilým vyvolať účinky začatia konania pred ústavným súdom a prijatie
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie Navyše, ak aj sťažovateľ podá návrh na začatie
konania sám bez právneho zastúpenia, podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o ústavnom súde
ústavný súd môže uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ktorý je podaný
navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti
navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37.
28. Na internetovej stránke ústavného súdu <www.ustavnysud.sk> v sekcii
„Elektronické služby“ sa okrem linku na formulár na elektronické podanie na začatie
konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených
v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj
upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým
podpisom (KEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je
potrebné, aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už
pred priložením k formuláru podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom
(KEP) klienta. Ak klient nemá kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie
doručiť ústavnému súdu buď v elektronickej podobe vykonaním zaručenej konverzie jeho
podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického dokumentu alebo doručiť
podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou, prípadne osobne.“
29. Splnomocnenie podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom
autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo ak
splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie
pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.
Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá
splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je
postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že
advokát plnú moc prijal.
30. Podľa zistenia ústavného súdu prílohou ústavnej sťažnosti bolo plnomocenstvo
udelené na zastupovanie sťažovateľky menovaným advokátom v konaní pred ústavným
súdom iba v podobe oskenovanej listiny (nie originálu) vo formáte PDF
bez kvalifikovaného elektronického podpisu sťažovateľky, resp. jej konateľa, menovaného
advokáta, ako aj bez vykonania zaručenej konverzie tohto plnomocenstva do elektronickej
podoby.
31. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Úkony
právnej služby je povinný advokát vykonať tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie,
ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,
t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
32. Sťažovateľka si bola povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným
súdom a pre prípad, že ústavnú sťažnosť podá bez kvalifikovaného právneho zastúpenia,
o nevyhnutnosti požiadať o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, čo však
neurobila, dobre vedomá. Navyše, ako to z obsahu ústavnej sťažnosti a priloženého
plnomocenstva v podobe oskenovaných listín vo formáte PDF zjavne vyplýva, ústavná
sťažnosť bola vypracovaná (spísaná) menovaným advokátom, ktorý si uplatnil aj náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 450,29 €. Pretože advokát v ústavnej sťažnosti podanej
(odoslanej) v elektronickej podobe priamo sťažovateľkou označený ako jej právny zástupca
rovnopis ústavnej sťažnosti v listinnej podobe (origináli) alebo v elektronickej podobe
autorizovanej jeho osobou podľa zákona o e-Governmente vrátane plnomocenstva
udeleného mu sťažovateľkou na jej zastupovanie v zákonom predpísanej forme ústavnému
súdu podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde ani dodatočne v lehote do 10 dní a vôbec
do jej prerokovania ústavným súdom nepredložil, na ústavnú sťažnosť ako na podanie
podané jeho osobou (advokátom) nebolo možné prihliadnuť. Tu ústavný súd poznamenáva,
že keďže dodatočná lehota v trvaní 10 dní na dodatočné doručenie podania podľa § 40
ods. 2 zákona o ústavnom súde začala plynúť odo dňa doručenia ústavnej sťažnosti
odoslanej sťažovateľkou ústavnému súdu, t. j. od 16. marca 2020 (pondelok), táto uplynula
26. marca 2020 (štvrtok). Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
účinného jeho vyhlásením 27. marca 2020, podľa ktorého lehoty ustanovené zákonom
alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi
konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020
neplynú, v danej sťažnostnej veci nie je možné aplikovať, pretože dodatočná 10-dňová
lehota uplynula už deň pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Z uvedených dôvodov
ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.
33. Povinné zastúpenie sťažovateľky advokátom je osobitná podmienka konania
na ústavnom súde, bez splnenia ktorej tento súd nemôže začať konať. Ústavný súd
preto najmä so zreteľom na to, že ústavná sťažnosť bola vypracovaná (spísaná) osobou
práva znalou (advokátom), avšak napriek tomu zákonná podmienka povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom nie je splnená, túto odmietol podľa § 56
ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd
už procesnými návrhmi sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu