Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 162/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16

ods. 2, , a , práv podľa ,

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dohovoru

proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trestaniu, čl. 1 a 2 Európskej charty práv pacienta a § 2a ods. 11 písm. d) zákona

č. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane

pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

v znení neskorších predpisov rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 9. mája 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. septembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základných práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dohovoru proti

mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu

(ďalej len „dohovor proti mučeniu“), čl. 1 a 2 Európskej charty práv pacienta a § 2a ods. 11

písm. d) o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach

a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný

zákon“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. mája 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 25. septembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ mal podaním

doručeným Sociálnej poisťovni, ústrediu, 9. augusta 8-10, Bratislava (ďalej len „Sociálna

poisťovňa“), 19. augusta 2016 požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

2.1 Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 641 031 6285 0 z 24. apríla 2017 (ďalej len

„rozhodnutie Sociálnej poisťovne“) žiadosť sťažovateľa o priznanie invalidného dôchodku

zamietla. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne sťažovateľ včas podal odvolanie, ktoré

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 461 031 6275 0 z 11. augusta 2017

(ďalej len „rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne“) zamietol.

3. Žalobou podanou na krajskom súde sa sťažovateľ domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a jeho zrušenia. Krajský

súd svojím napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol.

4. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť,

ktorú založil na dôvodoch podľa , a

a ktorou žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie.

4.1 O kasačnej sťažnosti sťažovateľa rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom

tak, že ju ako nedôvodnú podľa zamietol.

5. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnutý rozsudok

najvyššieho súdu za rozhodnutia arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

nálezom vyslovil:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Čl. 46 ods. 1 SR,

Právo sťažovateľa na Zákaz mučenia vyplývajúce z čl. 3 ods. 1 Dohovoru a čl. 16 ods. 2

SR a Vyhlášky č. o Dohovore proti mučeniu a inému krutému,

neľudskému alebo ponižujúcemu Zaobchádzaniu alebo trestaniu, Právo sťažovateľa na

Zákaz diskriminácie vyplývajúce z Dohovoru a SR a podľa úst.

ods. 11 písm. d) (antidiskriminačný zákon), Právo sťažovateľa na

ochranu zdravia vyplývajúce z a 2 Európskej práv pacientov a SR

rozsudkom Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. zo dňa 25.septembra 2019

a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -44, zo dňa 09. mája 2018

porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. zo dňa 25.septembra

2019 a rozsudok krajského súdu v Košiciach č. k. -44, zo dňa 09. mája 2018 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Košiciach vracia na ďalšia konanie.

3. Najvyšší súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 100.000,- eur (slovom stotisíc eur) sťažovateľovi.

4. Najvyšší súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu.

alternatívne

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Čl. 46 ods. 1 SR, Právo

sťažovateľa na Zákaz mučenia vyplývajúce z Dohovoru a SR

a Vyhlášky č. o Dohovore proti mučeniu a inému krutému, neľudskému

alebo ponižujúcemu Zaobchádzaniu alebo trestaniu, Právo sťažovateľa na Zákaz

diskriminácie vyplývajúce z Dohovoru a SR a podľa úst.

písm. d) (antidiskriminačný zákon), Právo sťažovateľa na ochranu

zdravia vyplývajúce z a 2 Európskej práv pacientov a SR rozsudkom

Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. zo dňa 25.septembra 2019 a rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. k. -44, zo dňa 09. mája 2018 porušené bolo.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu v Bratislave č. k. zo dňa 25.septembra

2019 a rozsudok krajského súdu v Košiciach č. k. -44, zo dňa 09. mája 2018 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Košiciach vracia na ďalšia konanie.

3. Najvyšší súd v Bratislave je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

vo výške 100.000,- eur (slovom stotisíc eur) sťažovateľovi.

4. Najvyšší súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní

od doručenia tohto nálezu.“

7. Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 100 000 € v zásadnom odôvodňuje takto:

„S ohľadom na uvedené si sťažovateľ uplatňuje primerané zadosťučinenie za

porušenie práva na spravodlivý proces a mučenie hladom 19 mesiacov, s cieľom, aby

prinútili, sťažovateľa utrpel škodu Podľa o sociálnom

poistení, a tak ušetrili náklady Sociálnej poisťovni. Je naďalej Diskriminovaný, ako aj

znemožnenie pokračovať v liečbe za diskrimináciu a mučenie hladom vo výške 100.000,-

EUR (slovom stotisíc eur), čo považuje síce za symbolickú náhradu jemu spôsobenej ujmy,

ale považuje za významné z pohľadu diskriminácie, mučenia hladom a znemožnenie liečby

si ju aspoň v tejto miere uplatniť.“

8. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti s poukazom na § 37 ods. 1 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

základných práv podľa , , a , práv podľa

ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru, čl. 1 dohovoru proti mučeniu, čl. 1 a 2 Európskej

charty práv pacienta a § 2a ods. 11 písm. d) antidiskriminačného zákona napadnutým

rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 33,

a , porušeniu práv podľa , a

dohovoru, porušeniu čl. 1 dohovoru proti mučeniu, čl. 1 a 2 Európskej charty práv

pacienta a porušeniu § 2a ods. 11 písm. d) antidiskriminačného zákona napadnutým

rozsudkom krajského súdu

14. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

16. Podľa konanie na správnych súdoch je

jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak. Proti rozhodnutiam krajských súdov

v správnom súdnictve tak v zásade odvolanie ako riadny opravný prostriedok prípustné nie

je, avšak v umožňuje podať proti právoplatnému rozhodnutiu

krajského súdu kasačnú sťažnosť.

17. V danom prípade tak mal sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok poskytnutý

mu zákonom na ochranu jeho základných práv. Proti napadnutému právoplatnému rozsudku

krajského súdu mohol sťažovateľ podať kasačnú sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť

o kasačnej sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu

na preskúmanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 33,

a , porušeniu práv podľa , a

dohovoru, porušeniu čl. 1 dohovoru proti mučeniu, čl. 1 a 2 Európskej charty práv

pacienta a porušeniu § 2a ods. 11 písm. d) antidiskriminačného zákona napadnutým

rozsudkom najvyššieho súdu

18. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že ústavnú

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ), a preto jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom

súde. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, ).

19. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

19.1 Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

19.2 Podľa lehoty určené podľa týždňov,

mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje

s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným

dňom mesiaca.

19.3 Podľa ak koniec lehoty pripadne

na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

20. Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol

právoplatnosť 25. novembra 2019. Práve deň, keď nadobudol právoplatnosť napadnutý

rozsudok najvyššieho súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv,

predstavuje v danom prípade okamih určujúci začiatok plynutia lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu (nie deň, ako sa sťažovateľ mylne

domnieva v ústavnej sťažnosti, keď mu bolo doručené oznámenie zo strany Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky ako reakcia na podnet sťažovateľa zaslaný ústavnému

súdu na účely vyjadrenia nesúhlasu so spôsobom, akým bolo vybavené jeho podanie

doručené ústavnému súdu 10. januára 2020, ktorým prvýkrát namietal porušenie svojich

práv napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu

a ktoré bolo sudkyňou spravodajkyňou Janou Baricovou odložené podľa § 53 zákona

o ústavnom súde bez ďalšieho procesného postupu, pretože nešlo o návrh na začatie konania

pred ústavným súdom).

20.1 V zmysle a v spojení s a

lehota dvoch mesiacov na podanie ústavnej sťažnosti

v danom prípade uplynula 27. januára 2020 (pondelok, pozn.), keďže 25. január 2020

pripadol na sobotu.

20.2 Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola osobne podaná do podateľne ústavného súdu

3. apríla 2020.

21. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť proti napadnutému

rozsudku najvyššieho súdu po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

22. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť smerujúcu proti

napadnutému rozsudku najvyššieho súdu v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

23. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, ústavný súd

tomuto návrhu nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia), keďže ide zo strany sťažovateľa

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ústavná sťažnosť smeruje

proti rozhodnutiu krajského súdu, na preskúmanie ktorého ústavný súd nemá právomoc,

a vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu ide o ústavnú sťažnosť podanú

oneskorene, podaný návrh teda trpí s poukazom na už uvedené skutočnosti vadami, ktoré by

nebolo možné odstrániť ani v prípade, ak by sťažovateľ bol v konaní pred ústavným súdom

právne zastúpený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav DURIŠ

predseda senátu