Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 29/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , zastúpenej

advokátom Mgr. Milanom Vallom, Vajnorská 43, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26

C 264/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej

právneho zástupcu Mgr. Milana Vallu, Vajnorská 43, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -13 z 28. januára 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala

7. októbra 2009 okresnému súdu žalobu „o určenie povinnosti dodržiavať zákony, určenie

neplatnosti nezákonných postupov a zmlúv, vyplatenie mzdy, majetkovej a nemajetkovej

ujmy, zákazu činnosti, určenie povinnosti vlastníkom bytov správať sa zodpovedne, určenie

povinnosti vrátiť kľúč od spoločného priestoru bývalou upratovačkou“. Sťažovateľka

doručila 13. augusta 2010 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka

uvádza: „Súd... nekonal ďalších 20 mesiacov, keď až dňa 13.04.2012 doručil sťažovateľke

výzvu na doplnenie tlačiva na preukázanie majetkových pomerov. Uznesením doručeným

sťažovateľke dňa 3.11.2012 oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a zároveň ju

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur. Dňa 13.11.2012 sťažovateľka

uhradila súdny poplatok v kolkových známkach...“

3. Po odstránení nedostatkov žaloby, na ktoré bola sťažovateľka okresným súdom

vyzvaná, okresný súd uznesením sp. zn. z 26. apríla 2013 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) zastavil napadnuté konanie proti žalovanému v 5. rade,

rozhodol o pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania a v časti rozhodol o odmietnutí

žaloby a o vrátení súdneho poplatku. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka

odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 30. marca 2015 uznesenie okresného súdu v časti potvrdil a v časti

zrušil. V ďalšom priebehu napadnutého konania okresný súd vykonal viacero procesných

úkonov, ktoré však podľa názoru sťažovateľky neviedli účinne k prejednaniu a rozhodnutiu

sporu vo veci samej.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na viaceré obdobia úplnej nečinnosti

okresného súdu a zdôrazňuje, že už samotná dĺžka napadnutého konania v trvaní 10 rokov

je sama osebe neprijateľnou.

5. Sťažovateľka podala v napadnutom konaní opakovane sťažnosť na prieťahy podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

6. Podpredsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti

sp. zn. z 5. apríla 2019 po preštudovaní spisového materiálu vyhodnotila

sťažnosť ako dôvodnú, a to v obdobiach od 14. októbra 2010 do 19. marca 2012,

od 7. augusta 2015 do 4. novembra 2016 a od 5. januára 2018 do 7. septembra 2018, pretože

okresný súd v týchto obdobiach nekonal.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom

desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu sťažovateľky,

Mgr. Milana Vallu so sídlom Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, náhradu trov konania

v sume 312,34 eur, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a chronologický prehľad úkonov okresného súdu

v napadnutom konaní

8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému

súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

9. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. z 10. marca 2020

uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Predseda okresného

súdu vo vyjadrení uviedol: „Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala

sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. . Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť

v správnom denníku evidujeme a bola riešená pod 1SprV/110/2019 ako dôvodná, a to

v obdobiach od 14. 10. 2010 do 19. 03. 2012, od 07. 08. 2015 do 04. 11. 2016 a od 05. 01.

2018 do 07. 09. 2018, pretože súd v týchto obdobiach nekonal.

Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. , upovedomenia o spôsobe

vybavenia sťažnosti sťažovateľky zo dňa 05. 04. 2019, pod 1SprV/110/2019 a vyjadrenia

zákonného sudcu možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba

v uvedených obdobiach, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin bez subjektívneho

zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti jeho súdnych

oddelení, s tým že predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľke za spôsobené prieťahy v konaní

ospravedlnil a vec bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise

každé tri mesiace.“

10. Predseda okresného súdu poukázal na skutočnosť, že v období od 21. augusta

2013 do 13. mája 2015 sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania

o odvolaní sťažovateľky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že od 5. apríla 2019 okresný súd

koná v napadnutom konaní plynulo a na pojednávaní konanom 28. novembra 2019 vo veci

rozhodol, pričom v súčasnosti okresný súd vykonáva procesné úkony spojené s podaným

odvolaním sťažovateľky.

11. Ústavný súd prípisom z 2. apríla 2020 (ďalej len „prípis“) zaslal právnemu

zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie okresného súdu s možnosťou zaujať k nemu v lehote

14 dní od doručenia prípisu stanovisko a zároveň požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, s poučením, že v prípade, ak

v stanovenej lehote nebude ústavnému súdu doručené stanovisko ku konaniu ústneho

pojednávania, ústavný súd bude zastávať názor, že sťažovateľka súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania. Prípis bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 22. apríla

2020 a ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila možnosť zaujať v stanovenej

lehote stanovisko.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

13. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že

v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:

- 7. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky, ktorou sa

sťažovateľka domáha „určiť povinnosť dodržiavať zákony, určiť neplatnosť nezákonných

postupov a zmlúv, vyplatenia mzdy, majetkovej a nemajetkovej ujmy, zákazu činnosti, určiť

povinnosť vlastníkom bytov správať sa zodpovedne, určiť povinnosť vrátiť kľúč od

spoločného priestoru bývalou upratovačkou“,

a to proti žalovaným v 1. až 6. rade,

- 13. augusta 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky

o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu,

- 19. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaslanie aktuálnych dokladov

k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 31. mája 2012 okresný súd zaslal sťažovateľke urgenciu na predloženie dokladov,

- 4. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. -47 rozhodol, že

sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva,

- 9. októbra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 11. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. -54 vyzval

sťažovateľku na odstránenie vád podania,

- 23. januára 2013 a 29. januára 2013 boli okresnému súdu doručené doplnenia

žaloby sťažovateľkou,

- 26. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. -80 konanie v časti

zastavil, pripustil vstup strán sporu na strane žalovaných a v časti podanie sťažovateľky

odmietol,

- 25. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti

uzneseniu č. k. -80 z 26. apríla 2013, ktoré sťažovateľka opravila podaním

z 10. júla 2013,

- v období od 21. augusta 2013 do 13. mája 2015 sa spis nachádzal na krajskom súde,

ktorý uznesením sp. zn. z 30. marca 2015 vo výroku o odmietnutí žaloby,

v ktorej sa sťažovateľka domáha rozhodnutia, že zhromaždenie vlastníkov bytov

a nebytových priestorov z 21. septembra 2009, zápisnica, závery a uznesenia z tohto

zhromaždenia sú neplatné a že právoplatným predsedom zhromaždenia Krížna 21 je

, v časti, v ktorej sa od žalovaného v 6. rade domáha vydania všetkých

dokumentov a pečiatky Spoločenstva Krížna 21, protokolárnym odovzdaním a vo výroku

o vrátení súdneho poplatku zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -80

z 26. apríla 2013 a vo zvyšnej časti ho potvrdil,

- 4. novembra 2016 okresný súd uznesením č. k. -112 pripustil zmenu

žaloby,

- 10. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. -117 vyzval

žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe,

- 1. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade,

ktoré následne okresný súd zaslal sťažovateľke na vyjadrenie,

- 18. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

a podaním z 2. novembra 2017 boli sťažovateľkou do spisu doložené dôkazy, a to zmluva

o výkone správy, mandátna zmluva, ako aj ďalšie listiny,

- 10. novembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa k podaniu

žalovaného v 4. rade, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila podaním doručeným okresnému

súdu 28. decembra 2017,

- 5. januára 2018 okresný súd vyzval žalovaného v 2. a 4. rade na uvedie ďalších

skutočností a predloženie dôkazov,

- 7. septembra 2018 okresný súd vyžiadal informáciu zo sporu vedeného

pod sp. zn. ,

- 27. júna 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. september 2019,

- 23. septembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 2.

rade,

- 26. septembra 2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. november

2019 na účel doplnenia dokazovania s tým, že okresný súd vyzve sporové strany, aby

navrhli dôkazy, a poučí ich o koncentrácii konania,

- 3. októbra 2019 okresný súd uznesením č. k. -277 konanie proti

žalovanej v 6. rade zastavil,

- 17. októbra 2019 okresný súd vyzval sťažovateľku a žalovaných na uplatnenie

dosiaľ nepredložených prostriedkov procesného útoku a obrany,

- 21. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2.

rade,

- 28. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá,

- 6. februára bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky,

- 2. marca 2020 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku

za podané odvolanie a zároveň vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

17. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru,

pozn. ústavného súdu) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.

Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

19. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho

poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016

je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

22. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je žaloba o „určenie povinnosti

dodržiavať zákony, určenie neplatnosti nezákonných postupov a zmlúv, vyplatenie mzdy,

majetkovej a nemajetkovej ujmy, zákazu činnosti, určenie povinnosti vlastníkom bytov

správať sa zodpovedne, určenie povinnosti vrátiť kľúč od spoločného priestoru bývalou

upratovačkou“, a teda ho (bez ohľadu na nie príliš zrozumiteľný žalobný petit) nemožno

považovať za právne ani skutkovo zložité.

23. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa

nepričinila o neprimerané predĺženie napadnutého konania, čo napokon netvrdil ani okresný

súd.

24. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že napadnuté

konanie, ktoré sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 7. októbra 2009, bolo už

od jeho začatia poznačené nečinnosťou okresného súdu, keď okresný súd až po dvoch

rokoch od podania návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol

o jeho nepriznaní uznesením zo 4. októbra 2012, pričom v spore od podania žaloby za tri

roky nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu rozhodnutiu sporu.

25. Z priebehu napadnutého konania vyplýva, že v procesnom postupe okresného

súdu sa aj následne opakovane vyskytovali obdobia neodôvodnenej nečinnosti, a to

od 7. augusta 2015 do 4. novembra 2016, od 5. januára 2018 do 7. septembra 2018,

od 8. septembra 2018 do 27. júna 2019, keď okresný súd nevykonal v napadnutom konaní

žiadny úkon. V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu.

26. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu o nevyhovujúcej personálnej

situácii na okresnom súde ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu sporových strán v súdnom konaní. Taktiež

mieru ochrany ich základného práva zaručeného v , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (), resp. preťaženosťou príslušných súdnych

oddelení. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou,

okresného súdu, ktorý až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby vyzval sťažovateľku

na odstránenie jej vád, a po desiatich rokoch od podania žaloby nariadil v spore prvé

pojednávanie, došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Príkaz konať bez zbytočných prieťahov a primerané finančné zadosťučinenie

28. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou vo veci konal.

30. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného a v dohovoru, ako aj

zo skutočnosti, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré odôvodňuje skutočnosťou, že okresný súd ani

po desiatich rokoch vo veci meritórne nerozhodol a ona je tak „nútená tolerovať

systematické porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov“ v rámci správy

bytového domu, v ktorom má trvalý pobyt, čo má nepriaznivé následky na jej psychiku.

36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

37. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom

konaní, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, ako aj skutočnosť, že okresný súd

vo veci po podaní ústavnej sťažnosti meritórne rozhodol, považoval ústavný súd priznanie

sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

38. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia ústavný

súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).

IV.

Trovy konania

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej

vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.

41. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Ústavný súd priznal náhradu za dva právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu

zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti a vychádzal pri tom z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €,

keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych

služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €.

Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony

346,26 €. Ústavný súd teda celkovo priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume

346,26 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

42. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu