Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 29/2020
PDF · 244.56 KB
No categories available
I. ÚS 29/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša
Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , zastúpenej
advokátom Mgr. Milanom Vallom, Vajnorská 43, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 264/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 C 264/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 26
C 264/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť trovy
konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jej
právneho zástupcu Mgr. Milana Vallu, Vajnorská 43, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 29/2020-13 z 28. januára 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 264/2009
(ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala
7. októbra 2009 okresnému súdu žalobu „o určenie povinnosti dodržiavať zákony, určenie
neplatnosti nezákonných postupov a zmlúv, vyplatenie mzdy, majetkovej a nemajetkovej
ujmy, zákazu činnosti, určenie povinnosti vlastníkom bytov správať sa zodpovedne, určenie
povinnosti vrátiť kľúč od spoločného priestoru bývalou upratovačkou“. Sťažovateľka
doručila 13. augusta 2010 okresnému súdu žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka
uvádza: „Súd... nekonal ďalších 20 mesiacov, keď až dňa 13.04.2012 doručil sťažovateľke
výzvu na doplnenie tlačiva na preukázanie majetkových pomerov. Uznesením doručeným
sťažovateľke dňa 3.11.2012 oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a zároveň ju
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur. Dňa 13.11.2012 sťažovateľka
uhradila súdny poplatok v kolkových známkach...“
3. Po odstránení nedostatkov žaloby, na ktoré bola sťažovateľka okresným súdom
vyzvaná, okresný súd uznesením sp. zn. 26 C 264/2009 z 26. apríla 2013 (ďalej len
„uznesenie okresného súdu“) zastavil napadnuté konanie proti žalovanému v 5. rade,
rozhodol o pripustení vstupu ďalších účastníkov do konania a v časti rozhodol o odmietnutí
žaloby a o vrátení súdneho poplatku. Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 14 Co 489/2013 z 30. marca 2015 uznesenie okresného súdu v časti potvrdil a v časti
zrušil. V ďalšom priebehu napadnutého konania okresný súd vykonal viacero procesných
úkonov, ktoré však podľa názoru sťažovateľky neviedli účinne k prejednaniu a rozhodnutiu
sporu vo veci samej.
4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na viaceré obdobia úplnej nečinnosti
okresného súdu a zdôrazňuje, že už samotná dĺžka napadnutého konania v trvaní 10 rokov
je sama osebe neprijateľnou.
5. Sťažovateľka podala v napadnutom konaní opakovane sťažnosť na prieťahy podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
6. Podpredsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti
sp. zn. 1 SprV 110/2019 z 5. apríla 2019 po preštudovaní spisového materiálu vyhodnotila
sťažnosť ako dôvodnú, a to v obdobiach od 14. októbra 2010 do 19. marca 2012,
od 7. augusta 2015 do 4. novembra 2016 a od 5. januára 2018 do 7. septembra 2018, pretože
okresný súd v týchto obdobiach nekonal.
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26C/264/2009 porušené boli.
Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
26C/264/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom
desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu sťažovateľky,
Mgr. Milana Vallu so sídlom Vajnorská 43, 831 03 Bratislava, náhradu trov konania
v sume 312,34 eur, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a chronologický prehľad úkonov okresného súdu
v napadnutom konaní
8. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému
súdu oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
9. Predseda okresného súdu v podaní sp. zn. 1 SprV 165/2020 z 10. marca 2020
uviedol, že v tejto veci súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Predseda okresného
súdu vo vyjadrení uviedol: „Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala
sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. 26 C 264/2009. Potvrdzujem, že predmetnú sťažnosť
v správnom denníku evidujeme a bola riešená pod 1SprV/110/2019 ako dôvodná, a to
v obdobiach od 14. 10. 2010 do 19. 03. 2012, od 07. 08. 2015 do 04. 11. 2016 a od 05. 01.
2018 do 07. 09. 2018, pretože súd v týchto obdobiach nekonal.
Vychádzajúc zo spisového materiálu sp. zn. 26 C 264/2009, upovedomenia o spôsobe
vybavenia sťažnosti sťažovateľky zo dňa 05. 04. 2019, pod 1SprV/110/2019 a vyjadrenia
zákonného sudcu možno konštatovať nečinnosť tunajšieho súdu v tomto konaní, avšak iba
v uvedených obdobiach, pretože súd riadne nekonal, z objektívnych príčin bez subjektívneho
zavinenia zákonného sudcu, a to najmä z dôvodu nadmernej zaťaženosti jeho súdnych
oddelení, s tým že predseda tunajšieho súdu sa sťažovateľke za spôsobené prieťahy v konaní
ospravedlnil a vec bola zaradená medzi sledované veci s režimom kontroly úkonov v spise
každé tri mesiace.“
10. Predseda okresného súdu poukázal na skutočnosť, že v období od 21. augusta
2013 do 13. mája 2015 sa spis nachádzal na krajskom súde z dôvodu rozhodovania
o odvolaní sťažovateľky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že od 5. apríla 2019 okresný súd
koná v napadnutom konaní plynulo a na pojednávaní konanom 28. novembra 2019 vo veci
rozhodol, pričom v súčasnosti okresný súd vykonáva procesné úkony spojené s podaným
odvolaním sťažovateľky.
11. Ústavný súd prípisom z 2. apríla 2020 (ďalej len „prípis“) zaslal právnemu
zástupcovi sťažovateľky vyjadrenie okresného súdu s možnosťou zaujať k nemu v lehote
14 dní od doručenia prípisu stanovisko a zároveň požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka
súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci, s poučením, že v prípade, ak
v stanovenej lehote nebude ústavnému súdu doručené stanovisko ku konaniu ústneho
pojednávania, ústavný súd bude zastávať názor, že sťažovateľka súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania. Prípis bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 22. apríla
2020 a ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nevyužila možnosť zaujať v stanovenej
lehote stanovisko.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel
k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
13. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 264/2009 zistil, že
v napadnutom konaní boli uskutočnené tieto úkony:
- 7. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky, ktorou sa
sťažovateľka domáha „určiť povinnosť dodržiavať zákony, určiť neplatnosť nezákonných
postupov a zmlúv, vyplatenia mzdy, majetkovej a nemajetkovej ujmy, zákazu činnosti, určiť
povinnosť vlastníkom bytov správať sa zodpovedne, určiť povinnosť vrátiť kľúč od
spoločného priestoru bývalou upratovačkou“,
a to proti žalovaným v 1. až 6. rade,
- 13. augusta 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľky
o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu,
- 19. marca 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaslanie aktuálnych dokladov
k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 31. mája 2012 okresný súd zaslal sťažovateľke urgenciu na predloženie dokladov,
- 4. októbra 2012 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-47 rozhodol, že
sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva,
- 9. októbra 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,
- 11. decembra 2012 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-54 vyzval
sťažovateľku na odstránenie vád podania,
- 23. januára 2013 a 29. januára 2013 boli okresnému súdu doručené doplnenia
žaloby sťažovateľkou,
- 26. apríla 2013 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-80 konanie v časti
zastavil, pripustil vstup strán sporu na strane žalovaných a v časti podanie sťažovateľky
odmietol,
- 25. júna 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky proti
uzneseniu č. k. 26 C 264/2009-80 z 26. apríla 2013, ktoré sťažovateľka opravila podaním
z 10. júla 2013,
- v období od 21. augusta 2013 do 13. mája 2015 sa spis nachádzal na krajskom súde,
ktorý uznesením sp. zn. 14 Co 489/2013 z 30. marca 2015 vo výroku o odmietnutí žaloby,
v ktorej sa sťažovateľka domáha rozhodnutia, že zhromaždenie vlastníkov bytov
a nebytových priestorov z 21. septembra 2009, zápisnica, závery a uznesenia z tohto
zhromaždenia sú neplatné a že právoplatným predsedom zhromaždenia Krížna 21 je
, v časti, v ktorej sa od žalovaného v 6. rade domáha vydania všetkých
dokumentov a pečiatky Spoločenstva Krížna 21, protokolárnym odovzdaním a vo výroku
o vrátení súdneho poplatku zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 26 C 264/2009-80
z 26. apríla 2013 a vo zvyšnej časti ho potvrdil,
- 4. novembra 2016 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-112 pripustil zmenu
žaloby,
- 10. januára 2017 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-117 vyzval
žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe,
- 1. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade,
ktoré následne okresný súd zaslal sťažovateľke na vyjadrenie,
- 18. októbra 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky
a podaním z 2. novembra 2017 boli sťažovateľkou do spisu doložené dôkazy, a to zmluva
o výkone správy, mandátna zmluva, ako aj ďalšie listiny,
- 10. novembra 2017 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie sa k podaniu
žalovaného v 4. rade, ku ktorému sa sťažovateľka vyjadrila podaním doručeným okresnému
súdu 28. decembra 2017,
- 5. januára 2018 okresný súd vyzval žalovaného v 2. a 4. rade na uvedie ďalších
skutočností a predloženie dôkazov,
- 7. septembra 2018 okresný súd vyžiadal informáciu zo sporu vedeného
pod sp. zn. 10 C 192/2009,
- 27. júna 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. september 2019,
- 23. septembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 2.
rade,
- 26. septembra 2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. november
2019 na účel doplnenia dokazovania s tým, že okresný súd vyzve sporové strany, aby
navrhli dôkazy, a poučí ich o koncentrácii konania,
- 3. októbra 2019 okresný súd uznesením č. k. 26 C 264/2009-277 konanie proti
žalovanej v 6. rade zastavil,
- 17. októbra 2019 okresný súd vyzval sťažovateľku a žalovaných na uplatnenie
dosiaľ nepredložených prostriedkov procesného útoku a obrany,
- 21. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2.
rade,
- 28. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok,
ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá,
- 6. februára bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľky,
- 2. marca 2020 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku
za podané odvolanie a zároveň vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
17. Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
IV.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci
ústavným súdom
18. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pozn. ústavného súdu) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).
19. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sporová strana
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
20. Táto povinnosť súdu do 1. júla 2016 vyplývala z § 6 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej len čo sa konanie začalo, postupoval v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016
je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie strany sporu a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
22. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,
ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého konania je žaloba o „určenie povinnosti
dodržiavať zákony, určenie neplatnosti nezákonných postupov a zmlúv, vyplatenie mzdy,
majetkovej a nemajetkovej ujmy, zákazu činnosti, určenie povinnosti vlastníkom bytov
správať sa zodpovedne, určenie povinnosti vrátiť kľúč od spoločného priestoru bývalou
upratovačkou“, a teda ho (bez ohľadu na nie príliš zrozumiteľný žalobný petit) nemožno
považovať za právne ani skutkovo zložité.
23. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma
aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sa
nepričinila o neprimerané predĺženie napadnutého konania, čo napokon netvrdil ani okresný
súd.
24. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 264/2009 ústavný súd zistil, že napadnuté
konanie, ktoré sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 7. októbra 2009, bolo už
od jeho začatia poznačené nečinnosťou okresného súdu, keď okresný súd až po dvoch
rokoch od podania návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov rozhodol
o jeho nepriznaní uznesením zo 4. októbra 2012, pričom v spore od podania žaloby za tri
roky nevykonal žiadny úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu rozhodnutiu sporu.
25. Z priebehu napadnutého konania vyplýva, že v procesnom postupe okresného
súdu sa aj následne opakovane vyskytovali obdobia neodôvodnenej nečinnosti, a to
od 7. augusta 2015 do 4. novembra 2016, od 5. januára 2018 do 7. septembra 2018,
od 8. septembra 2018 do 27. júna 2019, keď okresný súd nevykonal v napadnutom konaní
žiadny úkon. V napadnutom konaní teda došlo k neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu.
26. Vo vzťahu k argumentácii predsedu okresného súdu o nevyhovujúcej personálnej
situácii na okresnom súde ústavný súd uvádza, že systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti nemožno pripisovať na ťarchu sporových strán v súdnom konaní. Taktiež
mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne
kapacity príslušných súdov (I. ÚS 119/03), resp. preťaženosťou príslušných súdnych
oddelení. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu totiž nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06).
27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou,
okresného súdu, ktorý až po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby vyzval sťažovateľku
na odstránenie jej vád, a po desiatich rokoch od podania žaloby nariadil v spore prvé
pojednávanie, došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
V.
Príkaz konať bez zbytočných prieťahov a primerané finančné zadosťučinenie
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
29. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti
vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou
nečinnosťou vo veci konal.
30. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva
sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj
zo skutočnosti, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu
právoplatne skončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 C 264/2009 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
34. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote
priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného
ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktoré odôvodňuje skutočnosťou, že okresný súd ani
po desiatich rokoch vo veci meritórne nerozhodol a ona je tak „nútená tolerovať
systematické porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov“ v rámci správy
bytového domu, v ktorom má trvalý pobyt, čo má nepriaznivé následky na jej psychiku.
36. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
37. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom
konaní, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, ako aj skutočnosť, že okresný súd
vo veci po podaní ústavnej sťažnosti meritórne rozhodol, považoval ústavný súd priznanie
sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).
38. Vo zvyšnej časti, t. j. nad rámec priznaného finančného zadosťučinenia ústavný
súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výrokovej časti nálezu).
IV.
Trovy konania
39. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
40. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej
vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.
41. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Ústavný súd priznal náhradu za dva právne úkony, t. j. prevzatie a prípravu
zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti a vychádzal pri tom z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €,
keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych
služieb za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 163,33 €.
Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019, t. j. za dva úkony
346,26 €. Ústavný súd teda celkovo priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume
346,26 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
42. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).
43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. mája 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu