Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 201/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku (sudca

spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

, v mene ktorej koná konateľka a advokátka ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. januára 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len („ústava“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 9. januára 2019 (ďalej len

„uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napáda porušenie pravidiel trestného konania

zo strany odvolacieho súdu v jeho trestnej veci. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:

„Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu... bol sťažovateľ uznaný vinným z pokusu

pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu... Po vyhlásení rozsudku sťažovateľ...

zahlásil odvolanie... Najvyšší súd... nariadil v uvedenej... veci na deň 09.01.2019 verejné

zasadnutie, na ktorom odvolanie... zamietol...

Celé trestné konanie sťažovateľa možno v súhrne vyhodnotiť ako nespravodlivé.

Za najzásadnejšie porušenie považuje to, že verejné zasadnutie... sa vykonalo v jeho

neprítomnosti bez splnenia zákonných podmienok...

Sťažovateľ sa vopred vzdal práva zúčastniť sa verejného zasadnutia bez toho, aby

bol o jeho termíne konania upovedomený a riadne naň predvolaný... Prehlásenie, ktorým sa

sťažovateľ vzdal práva účasti na všetkých termínoch verejných zasadnutí v predmetnej veci,

podpísal sťažovateľ ešte predtým, než bol termín verejného zasadnutia dňa 09.01.2019

riadne predvolaný.

Toto prehlásenie je de facto a de iure právne neúčinné. Sťažovateľ ho učinil len

preto, aby eliminoval dôvody väzby, do ktorej bol vzatý aj napriek jeho zdravotnému stavu,

ktorý bol zo strany súdov úplne odignorovaný... Už samotná zdravotná indispozícia

vylučovala, aby sa sťažovateľ mohol vzdať akýchkoľvek svojich procesných práv.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu SR... porušené boli.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.01.2019 sp.zn. sa zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prepúšťa sťažovateľa z výkonu trestu ihneď na slobodu.

Najvyšší súd SR je povinný uhradiť trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania ak je neprípustný.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

11. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná

odlišnosť.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana

ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z (

ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

preto sa právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. napr. ). Ak teda právny poriadok poskytuje sťažovateľovi

iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných alebo medzinárodnou zmluvou,

a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov

v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa pred ich vyčerpaním domáhať úspešne

ochrany práv v konaní pred ústavným súdom. Konanie pred ústavným súdom predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, , , ).

14. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu

základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom [ v spojení s ].

V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.

15. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu sťažovateľom

označených práv malo dôjsť tým, že sa verejné zasadnutie o odvolaní v jeho trestnej veci

konalo v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky.

16. Podľa dovolanie možno podať, ak

hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadne

skutočnosti, na základe ktorých by ústavný súd mohol dospieť k záveru, že dovolanie ako

mimoriadny opravný prostriedok v jeho trestnej veci vzhľadom na dôvody podanej ústavnej

sťažnosti nie je účinným prostriedkom nápravy porušenia jeho označených práv. Otázka

posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže

uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že pred podaním ústavnej

sťažnosti mohol sťažovateľ namietať porušenie svojich práv v dovolaní z dôvodu podľa

.

19. Ak sťažovateľ dovolanie nepodal, nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré

mu právny poriadok na ochranu jeho uvedených práv priznáva.

20. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu