Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 201/2020
PDF · 138.33 KB
No categories available
III. ÚS 201/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu Martina Vernarského a zo sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku (sudca
spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, ,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
, v mene ktorej koná konateľka a advokátka ,
, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 11/2016 z 9. januára 2019
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len („ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 To 11/2016 z 9. januára 2019 (ďalej len
„uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti napáda porušenie pravidiel trestného konania
zo strany odvolacieho súdu v jeho trestnej veci. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol:
„Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu... bol sťažovateľ uznaný vinným z pokusu
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu... Po vyhlásení rozsudku sťažovateľ...
zahlásil odvolanie... Najvyšší súd... nariadil v uvedenej... veci na deň 09.01.2019 verejné
zasadnutie, na ktorom odvolanie... zamietol...
Celé trestné konanie sťažovateľa možno v súhrne vyhodnotiť ako nespravodlivé.
Za najzásadnejšie porušenie považuje to, že verejné zasadnutie... sa vykonalo v jeho
neprítomnosti bez splnenia zákonných podmienok...
Sťažovateľ sa vopred vzdal práva zúčastniť sa verejného zasadnutia bez toho, aby
bol o jeho termíne konania upovedomený a riadne naň predvolaný... Prehlásenie, ktorým sa
sťažovateľ vzdal práva účasti na všetkých termínoch verejných zasadnutí v predmetnej veci,
podpísal sťažovateľ ešte predtým, než bol termín verejného zasadnutia dňa 09.01.2019
riadne predvolaný.
Toto prehlásenie je de facto a de iure právne neúčinné. Sťažovateľ ho učinil len
preto, aby eliminoval dôvody väzby, do ktorej bol vzatý aj napriek jeho zdravotnému stavu,
ktorý bol zo strany súdov úplne odignorovaný... Už samotná zdravotná indispozícia
vylučovala, aby sa sťažovateľ mohol vzdať akýchkoľvek svojich procesných práv.“
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Najvyššieho súdu SR... porušené boli.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.01.2019 sp.zn. 3To 11/2016 sa zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Prepúšťa sťažovateľa z výkonu trestu ihneď na slobodu.
Najvyšší súd SR je povinný uhradiť trovy konania...“
II.
Relevantná právna úprava
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania ak je neprípustný.
9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
11. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadná
odlišnosť.
12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
13. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Ochrana
ústavnosti nie je výlučnou úlohou ústavného súdu, ale všetkých orgánov verejnej moci
v rámci im zverených kompetencií. Aj pre všeobecné súdy vyplýva priamo z ústavy (čl. 46
ods. 1) povinnosť chrániť v konaní a pri rozhodovaní nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,
preto sa právomoc ústavného súdu uplatní až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných
súdov (m. m. napr. IV. ÚS 236/07). Ak teda právny poriadok poskytuje sťažovateľovi
iné právne prostriedky ochrany práv garantovaných ústavou alebo medzinárodnou zmluvou,
a to aj v podobe možnosti uplatnenia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov
v konaní pred všeobecným súdom, nemôže sa pred ich vyčerpaním domáhať úspešne
ochrany práv v konaní pred ústavným súdom. Konanie pred ústavným súdom predstavuje
v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade
nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti
podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného
súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010, III. ÚS 5/2013).
14. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu
základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom [§ 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].
V prípade jej nesplnenia platí, že ústavná sťažnosť je neprípustná.
15. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k namietanému porušeniu sťažovateľom
označených práv malo dôjsť tým, že sa verejné zasadnutie o odvolaní v jeho trestnej veci
konalo v jeho neprítomnosti, napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky.
16. Podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,
hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti neuviedol žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by ústavný súd mohol dospieť k záveru, že dovolanie ako
mimoriadny opravný prostriedok v jeho trestnej veci vzhľadom na dôvody podanej ústavnej
sťažnosti nie je účinným prostriedkom nápravy porušenia jeho označených práv. Otázka
posúdenia, či v konkrétnej veci sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že pred podaním ústavnej
sťažnosti mohol sťažovateľ namietať porušenie svojich práv v dovolaní z dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.
19. Ak sťažovateľ dovolanie nepodal, nevyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré
mu právny poriadok na ochranu jeho uvedených práv priznáva.
20. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú
podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Martin Vernarský predseda senátu