Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 261/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Juríkom, PhD.,

M. Flengera 4, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa

a , Listiny základných

práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a podľa čl. 16, čl. 29 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom

Okresného súdu Košice II sp. zn. z 9. mája 2018 a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu, a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 23. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Romanom

Juríkom, PhD., M. Flengera 4, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a (ďalej len „“),

čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa

čl. 16, čl. 29 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 9. mája 2018

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného

súdu“ a „napadnuté konanie“), a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 23. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka v procesnom

postavení žalovanej bola stranou v konaní o zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom

z titulu „Dohody č. ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú

činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, predmetom ktorej bolo

poskytnutie finančného príspevku na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti.“.

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola sťažovateľka zaviazaná na peňažné plnenie

spolu s príslušenstvom v splátkach a na zaplatenie súdneho poplatku na účet okresného

súdu. Žiadnej zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

3. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv a práv

označených v bode 1 tohto uznesenia tým, že okresný súd porušil imperatív relevantného

konania podľa procesných predpisov, pretože „odmietol uviesť predbežné právne posúdenie

veci na pojednávaní napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z a že

právny zástupca sťažovateľky o to súd na pojednávaní dňa 28. 3. 2018. Súd neuviedol

predbežné právne posúdenie ani neskôr na pojednávaní dňa 9. 5. 2018.“.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že považuje oba napadnuté rozsudky

všeobecných súdov za nepresvedčivo odôvodnené, pretože nedávajú odpovede „na kľúčové

otázky sporu, na aplikáciu práva Európskej únie a na účel prostriedkov z Európskeho

sociálneho fondu“.

6. Sťažovateľka zastáva názor, že „ak všeobecné súdy neprihliadali na akty únie

regulujúce používanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, porušili práva

sťažovateľky zaručené Chartou základných práv EÚ. Keďže sťažovateľka pred uzatvorením

dotknutej dohody so zúčastnenou osobou splnila podmienky na poskytnutie príspevku na

samostatnú zárobkovú činnosť a rozhodla sa s pomocou zúčastnenej osoby podnikať, mali

jej všeobecné súdy poskytnúť súdnu ochranu aj z hľadiska jej práva na prístup k službám

zamestnanosti podľa článku 29 Charty základných práv. Mali jej tiež poskytnúť súdnu

ochranu z hľadiska jej práva podnikať tak podľa , Listiny

základných práv a slobôd a Charty základných práv EÚ, nie trestať ju za neúspech

v podnikaní.“.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských právach a základných slobôd a článku 47 prvého a druhého

pododseku Charty základných práv a slobôd Európskej únie postupom Okresného súdu

Košice II v konaní so sp. zn. a rozsudkom Okresného súdu Košice I,

č. k. -89, z 9. mája 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach so sp. zn.

z 23. októbra 2019, porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky na rovnosť pred zákonom, prístup k službám

zamestnanosti a na podnikanie podľa ,

Listiny základných práv a slobôd, článku 16 Charty základných práv Európskej únie

a článku 29 Charty základných práv Európskej únie rozsudkom Okresného súdu Košice I,

č. k. -89, z 9. mája 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach so sp. zn.

z 23. októbra 2019, porušené bolo.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný zaplatiť sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Košiciach a Okresný súd Košice II sú povinní spoločne a nerozdielne

nahradiť sťažovateľke trovy konania.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 26 ods. 1 listiny každý má právo na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Podľa čl. 16 charty sloboda podnikania sa uznáva v súlade s právom Únie,

vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.

15. Podľa čl. 29 charty každý má právo na prístup k bezplatným službám

zamestnanosti.

16. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať

možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

17. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46

ods. 1 , listiny a práv podľa dohovoru a podľa ,

čl. 29 a čl. 47 charty postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 9. mája 2018

19. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

21. V danom prípade mala sťažovateľka k dispozícii opravný prostriedok, ktorý jej

zákon na ochranu jej základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku okresného súdu

z 9. mája 2018 mohla podať sťažovateľka odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému

rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 23. októbra 2019. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd

preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu

a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46

ods. 1 , listiny a práv podľa dohovoru a podľa ,

čl. 29 a čl. 47 charty rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 23. októbra

2019

22. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická alebo

právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd. Naopak,

z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada o ústavnú

ochranu ústavný súd, musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky ochrany

svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať

ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť ochrany

svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom prípade

ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

23. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že

sťažovateľka sa v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv podľa

, listiny a práv podľa dohovoru a charty napadnutým rozsudkom krajského súdu

obrátila priamo na ústavný súd bez toho, aby proti napadnutému rozsudku krajského súdu

podala dovolanie.

24. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že nepodala dovolanie pre vady

zmätočnosti podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keďže má vedomosť o tom, že dovolací súd

v obdobnej právnej veci dovolanie odmietol ako neprípustné (sp. zn. ),

i keď sú jej známe rozhodnutia, keď v minulosti rozhodol odlišne (sp. zn. ,

sp. zn. ). Ďalej tiež uviedla, že nízka hodnota sporu (tzv. majetkový

cenzus) vylučuje možnosť podať dovolanie podľa .

25. Vychádzajúc z vlastnej ustálenej judikatúry, ústavný súd sa môže len čiastočne

stotožniť s argumentáciou sťažovateľky o neprípustnosti dovolania v jej právnej veci

[v súvislosti s v spojení s ], pretože v okolnostiach

posudzovanej veci ide o rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné podľa § 420

písm. f), pretože ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a sťažovateľka v samotnej

ústavnej sťažnosti namieta okrem iného i tzv. vady zmätočnosti konania. Skutočnosť, že

sťažovateľka má vedomosť, že dovolací súd v obdobnej právnej veci dovolanie odmietol

ako neprípustné (i keď ako sama uvádza, sú jej známe rozhodnutia, keď v minulosti

rozhodol odlišne), nie je podľa názoru ústavného súdu dôvodom hodným osobného zreteľa,

ktorý bránil sťažovateľke vyčerpať právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu

jej základných práv a slobôd predtým, než o ochranu požiada ústavný súd.

26. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

27. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

28. Keďže sťažovateľka právne prostriedky, ktoré jej priznáva zákon na ochranu jej

práv, nevyčerpala a nepreukázala, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa , listiny, ako aj práv podľa dohovoru

a charty, ale túto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako

neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

29. V tejto súvislosti ústavný súd už za predchádzajúcej právnej úpravy opakovane

vyslovil názor, že v prípadoch uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku, spôsobilého zabezpečiť ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého

dovolacím súdom pre neprípustnosť, je lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54). V súčasnosti uvedené vyplýva priamo z in fine .

30. Ústavný súd v súvislosti namietaným porušením práv sťažovateľky podľa charty

uvádza, že nepristúpil ku skúmaniu podmienok aplikovateľnosti charty v právnej veci

sťažovateľky, keďže dôvody jej odmietnutia (nedostatok právomoci a neprípustnosť) bránia

jej vecnému preskúmaniu ústavným súdom.

31. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu