Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/370/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členiek senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom v Košiciach, Staničné nám. 9, IČO: 30 794 536 proti žalovanej Dane Šelengovej, nar. X.XX.XXXX, bytom v S., O.Á. X, zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, o zaplatenie 2.039,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.5.2018 č.k. -89 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.039,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy za obdobie od 16.6.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,00 eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhod splátok. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Žalovanú zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 122,00 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Citovaným rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobcu, ktorý tento zakladal na tvrdení, že dňa 8.7.2015 uzavrel so žalovanou Dohodu č. /ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 Zákona o službách zamestnanosti. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančného príspevku na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Zmluvou sa žalovaná zaviazala prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť po dobu 3 rokov od 10.7.2015 v predmete pánske, dámske a detské kaderníctvo. Na základe zmluvy bol žalovanej dňa 15.7.2015 poukázaný príspevok vo výške 2.039,33 eur. Tvrdil, že žalovaná nedodržala svoje zmluvné záväzky z Dohody tým, že v termíne do 9.10.2016 nepredložila prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku a rovnako nesplnila povinnosť predložiť fotokópie účtovných dokladov preukazujúcich oprávnené vynaloženie výdavkov na sumu najmenej vo výške 60% z celkového poskytnutého príspevku. Mal za to, že v zmysle čl. II. bodu 21 Dohody sa nepreukázanie ktorejkoľvek z písomných správ o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane fotokópií účtovných dokladov v dohodnutom čase považuje za závažné porušenie podmienok Dohody. Na základe toho žalobca v súlade s obsahom zmluvných dojednaní odstúpil od zmluvy a uvedeným dňom vznikla žalovanej povinnosť vrátiť ním stanovenú sumu poskytnutých finančných prostriedkov a to do 30 dní od doručenia výzvy na vrátenie. Keďže žalovaná uvedené požadované peňažné prostriedky žalobcovi nevrátila, uplatnil tento nárok na súde.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané podľa predloženej kópie Žiadosti o poskytnutie príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa , že táto žiadosť bola vyplnená a podpísaná žalovanou ako žiadateľkou dňa 25.5.2015. Podľa bodu 2. žiadosti, požiadala žalovaná o príspevok na SZČ vo výške 3.398,88 eur a to na vykonávanie činnosti - kadernícke služby - Pánske, dámske a detské kaderníctvo s miestnom podnikania v Košiciach, Lidické nám. 13, Supermarket FRESH. Podľa potvrdenia úradu práce v bode 7. žiadosti, žalovaná ako žiadateľka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 1.9.2014. Podľa prezentačnej pečiatky žalobcu bola žalobcovi táto žiadosť žalovanej doručená dňa 27.5.2015 (č.l. 31).

4. Predloženou kópiou Dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť uzatvorenej podľa , číslo 44//2015/ŠR zo dňa 8.7.2015 mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako poskytovateľ príspevku a žalovaná ako príjemca príspevku. Podľa čl. I. ods. 2. dohody, jej predmetom bola úprava práv a povinností pri poskytovaní finančného príspevku poskytovaného žalovanej na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa čl. I. bod 4. dohody, príspevok bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu SR. V čl. II. bod 1. dohody sa žalovaná zaviazala začať prevádzkovať SZČ, na ktorú bol poskytnutý príspevok dňom 10.7.2015. Podľa čl. II. body 2. a 3. dohody, mala žalovaná prevádzkovať činnosť Pánske, dámske a detské kaderníctvo po dobu troch rokov odo dňa začatia jej prevádzkovania. Podľa čl. II. bod 6. dohody, sa žalovaná zaviazala použiť poskytnutý príspevok v celkovej výške 3.398,88 eur na čiastočnú úhradu oprávnených nákladov súvisiacich s prevádzkovaním SZČ. Podľa čl. II. body 7. a 7.a/ dohody, z celkovej výšky poskytnutého príspevku bola žalovaná povinná použiť 60 % z výšky celkového poskytnutého príspevku, t.j. 2.039,33 eur najneskôr do posledného dňa 12. mesiaca odo dňa začatia prevádzkovania SZČ. Zároveň bola povinná podľa toho istého ustanovenia dohody prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku, vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov a k nahliadnutiu aj ich originálov na sumu najmenej 60 % z celkového poskytnutého príspevku predložiť úradu v termíne do 9.10.2016. Podľa čl. II. body 7. a 7b/ dohody, 40 % z výšky celkového poskytnutého príspevku vo výške 1.359,55 eur bola žalovaná povinná použiť najneskôr do 36. mesiaca odo dňa začatia prevádzkovania SZČ a tieto jej úrad mal poskytnúť až po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ. Podľa čl. II. bod 8. dohody, bola povinná žalovaná využívať majetok zakúpený z poskytnutého príspevku odo dňa zakúpenia majetku najmenej do uplynutia troch rokov od začiatku prevádzkovania SZČ. Podľa čl. II. bod 9 dohody, bola žalovaná povinná riadne evidovať výdavky na SZČ a to vo svojom účtovníctve v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa druhého odseku tohto bodu, žalovaná ako príjemca príspevku zodpovedala za hospodárenie s verejnými prostriedkami, ktoré jej boli poskytnuté formou príspevku. Podľa čl. II. bod 18. dohody, bola žalovaná povinná predkladať úradu za každý rok prevádzkovania SZČ, počas celého trojročného obdobia prevádzkovania, správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku za predchádzajúce obdobie prevádzkovania SZČ v rozsahu, ktorý v tomto bode bol vymedzený a to: prehľad o použití príspevku, informácie o skutočnom prevádzkovaní SZČ, informácie o dodržiavaní podnikateľského zámeru, informácie o zabezpečení publicity, informácie o problémoch, s ktorými sa príjemca príspevku stretol pri vykonávaní SZČ a ďalšie informácie, ktoré by mohli mať vplyv na realizáciu dohody. Vzor obsahu priebežnej písomnej správy mal byť neoddeliteľnou prílohou dohody. Podľa čl. II. bod 19. dohody, pre potreby dokladovania použitia príspevku mala žalovaná viesť riadnu evidenciu - účtovníctvo. Podľa čl. II. bod 20. dohody, bola žalovaná povinná predkladať správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku tak, že podľa bodu 20. a/ dohody, prvú písomnú správu vrátane príslušných fotokópií účtovných dokladov o čerpaní poskytnutého príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sumu najmenej 60% z celkového poskytnutého príspevku počas prvého roka prevádzkovania SZČ, bola povinná predložiť úradu najneskôr do troch mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ, t.j. najneskôr do 9.10.2016. Podľa čl. II. bod 21. dohody, nepredloženie ktorejkoľvek z písomných správ o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane účtovných dokladov v čase dohodnutom v bode 20a/ dohody sa považovalo za závažné porušenie podmienok dohody, okrem predloženia správy a relevantných dokladov po uplynutí uvedenej lehoty zo závažných dôvodov, ktoré mal dokladovať príjemca príspevku, t.j. žalovaná príslušným dokladom a ktorých závažnosť mal posúdiť úrad. Podľa čl. II. bod 22. dohody, príjemca príspevku, ktorý nepredložil správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane účtovných dokladov bol povinný v zmysle dohody vrátiť úradu poskytnuté finančné prostriedky a to podľa písm. a/ vo výške 60 % z celkového poskytnutého príspevku pri nedodržaní povinnosti predloženia správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku za 12 mesiacov prevádzkovania v lehote najneskôr do 30 kalendárnych dní

odo dňa, kedy mala byť predložená prvá písomná správa. Podľa čl. III. bod 1. dohody, úrad, t.j. žalobca sa zaviazal poskytnúť na účet príjemcu príspevku, t.j. na účet žalovanej príspevok v celkovej výške 3.398,88 eur po splnení zákonom stanovených podmienok a to podľa písm. a/ tohto bodu, 60 % výšky z celkového príspevku, t.j. vo výške 2.039,33 eur najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia tejto dohody o poskytnutí príspevku. Podľa čl. III. bod 3. dohody, ak príjemca príspevku nepreukázal vynaložené náklady vo výške najmenej 60 % z celkového poskytnutého príspevku v období uvedenom v bode 2/ tohto článku (t.j. najneskôr do 15 mesiacov od začiatku prevádzkovania SZČ), úrad bol povinný vyčísliť výšku príspevku, resp. jeho pomernej časti a určiť spôsob vrátenia. Podľa III. bod 8. dohody, sa úrad zaviazal vyzvať písomne príjemcu príspevku vrátiť príspevok, resp. jeho pomernú časť v prípade, ak zistil porušenie plnenia podmienok tejto dohody. Podľa čl. III. bod 9. dohody, žalobca ako subjekt verejnej správy bol povinný pri využívaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť, účelnosť a účinnosť ich použitia. Podľa čl. V. bod 1. dohody, žalovaná ako príjemca príspevku vzala na vedomie, že príspevok je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR, na použitie ktorých prostriedkov, kontrolu ich použitia a ich vymáhanie sa vzťahuje osobitný režim upravený v osobitných predpisoch. Podľa čl. V. bod 3. dohody, závažné porušenie podmienok tejto dohody bolo považované za porušenie finančnej disciplíny podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa čl. V. bod 13. dohody, v prípade, že príjemca príspevku, t.j. žalovaná, do posledného dňa 15. mesiaca od začatia prevádzkovania SZČ nepredložila príslušné fotokópie účtovných dokladov, a k nahliadnutiu aj ich originály, preukazujúce vynaložené oprávnené výdavky vo výške najmenej 60 % celkového poskytnutého príspevku v zmysle čl. II. bod 7a/ tejto dohody, bola povinná vrátiť úradu nezdokladovanú časť poskytnutého príspevku a to do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy úradu na vrátenie finančných prostriedkov, ak sa s úradom nedohodla na inej lehote. Podľa čl. V. bod 17. dohody, pri závažnom porušení podmienok tejto dohody bol príjemca príspevku, t.j. žalovaná povinná vrátiť úradu príspevok, resp. jeho pomernú časť zodpovedajúcu rozsahu porušenia dohody do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej výzvy úradu, ak sa s úradom nedohodla na inej lehote. Za závažné porušenie podmienok tejto dohody sa považovalo porušenie uvedené v čl. VI. bod 4. dohody. Podľa čl. VI. bod 3. dohody, každý z účastníkov dohody bol oprávnený od nej odstúpiť v prípade jej závažného porušenia. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňom doručenia oznámenia o odstúpení druhému účastníkovi dohody. Odstúpením od dohody bol príjemca príspevku, t.j. žalovaná povinná vrátiť na účet úradu úradom stanovenú sumu poskytnutých finančných prostriedkov do 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ak sa s úradom nedohodla na inej lehote. Podľa čl. VI. bod 4. dohody, za závažné porušenie tejto dohody sa považovalo porušenie niektorých z ustanovení tejto dohody: čl. II. body 1/, 2/, 3/, 7a/, 7b/, 8/, 9/, 12/, 13/, 14/, 20a-d/, 21/ a 22/, čl. IV. body 8/, 9/, 10/, 11/ a čl. V. body 4/, 7/, 8/, 9/, 10/, 11/, 13/, 14/, 15/ a 17/. Podľa čl. VI. bod 6. dohody, úrad, t.j. žalobca každú písomnosť mal doručovať príjemcovi príspevku doporučenou zásielkou poštou na adresu uvedenú v dohode, resp. v dodatkoch k nej. Písomnosť sa považovala za doručenú aj v prípade nemožnosti jej doručenia a účinky písomnosti nastávali prvým dňom nasledujúcim po vrátení poštovej zásielky úradu poštou s oznámením dôvodu neprevzatia. Podľa čl. VII. bod 4. dohody, dohoda nadobudla platnosť dňom podpísania oboma účastníkmi a účinnosť dňom začatia prevádzkovania SZČ podľa čl. II. ods. 1. dohody. V čl. VII. bod 6. dohody, jej účastníci vyhlásili, že sú oprávnení ju podpísať, že si ju riadne a dôsledne prečítali, súhlasia s jej obsahom, neuzavreli ju v tiesni ani za zvlášť nevýhodných podmienok. Za prílohu - neoddeliteľnú súčasť dohody boli označené: 1. Žiadosť o platbu č. 1, 2. Oznámenie o prijatí minimálnej pomoci a 3. Poučenie o povinnosti predkladať písomné správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku a vzor obsahu priebežnej písomnej správy.

5. Podľa predloženého Poučenia o písomných správach na SZČ, ktoré predložil žalobca a ktoré dňa 8.7.2015 je podpísané žalovanou, žalovaná prehlásila, že bola poučená o povinnosti predkladať písomné správy v zmysle uzatvorenej dohody. Podľa poučenia. prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov (peňažný denník, bankové výpisy, výdavkové pokladničné doklady, doklady o zaplatení z ERP, príjmové pokladničné doklady, faktúry, objednávky, ročné zúčtovanie zdravotnej poisťovne) preukazujúcich vynaložené náklady vo výške 60% poskytnutého príspevku počas prvého roka prevádzkovania SZČ mal predložiť príjemca úradu po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ do troch mesiacov od skončenia 12 mesačného prevádzkovania, najneskôr do 9.10.2016. Poučenie obsahuje zároveň poučenie o tom, že nepredloženie ktorejkoľvek písomnej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane dokladov sa považuje za závažné porušenie podmienok dohody, ktoré oprávňuje úrad žiadať o vrátenie príspevku v stanovenej výške.

6. Na tlačive žalobcu „Žiadosť o platbu č. 1“ je zároveň uvedené označenie „Štátny rozpočet“, požiadala žalovaná žalobcu za podporované obdobie od 10.7.2015 do 9.7.2016 o vyplatenie príspevku na SZČ vo výške požadovanej čiastky 2.039,33 eur na označený bankový účet. Žiadosť je podpísaná žalovanou a bola podaná na úrade, t.j. doručená žalobcovi dňa 8.7.2015, o čom svedčí aj prezentačná pečiatka žalobcu na tejto žiadosti.

7. Listom zo dňa 5.5.2017 „Odstúpenie od dohody“, ktorý vyhotovil žalobca a adresoval ho žalovanej, žalobca odstúpil od dohody. Okrem zopakovania skutočností a citácie ustanovení z uzavretej dohody tak ako v predchádzajúcich listoch, žalobca uviedol, že žalovanú v dňoch 21.11.2016, 11.1.2017 a 6.3.2017 vyzval na doručenie prvej písomnej správy v dodatočnej lehote, ktorú však žalovaná do dňa odstúpenia nepredložila. Citoval čl. II. bod 21. dohody a čl. VI. bod 3. dohody. Uviedol, že žalovaná porušila čl. II. bod 21. dohody tým, že do 9.6.2016 predložila prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a žalobca tak vo väzbe na čl. VI. body 3. a 4. dohody, odstupuje od dohody. Uviedol, že v zmysle uvedeného je žalovaná povinná vrátiť vyplatený finančný príspevok do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení na účet úradu, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2.039,33 eur do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa predloženej poštovej doručenky bola písomnosť žalobcu žalovanej doručená dňa 16.5.2017, ktorú skutočnosť potvrdila žalovaná svojim podpisom na doručenke.

8. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí rodiny a služieb zamestnanosti, ako aj s poukazom na a a ustanovenia o službách zamestnanosti dospel k záveru, že na základe nesplnenia si zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z dohody a zároveň aj zákonnej povinnosti vyplývajúce z zákona žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 60% z celkového poskytnutého príspevku, čo predstavuje sumu 2.039,33 eur. Táto povinnosť jej vznikla potom, čo žalobca listom zo dňa 5.5.2017 odstúpil od dohody a vyzval ju na vrátenie poskytnutého príspevku. S poukazom na tieto dôvody žalobe v celom rozsahu vyhovel. K obrane žalovanej týkajúcej sa charakteru právneho vzťahu medzi stranami sporu, v ktorom sa miešajú prvky občianskeho a správneho práva, že v tomto vzťahu nie sú si rovní a ona sa v tomto vzťahu považuje za slabšiu stranu, súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a preto ani neprichádza do úvahy taká obrana žalovanej v konaní, akú zaujala. Dospel k záveru, že nesplnením povinností predložiť správu v dohodnutom čase došlo k závažnému porušeniu podmienok dohody, ktorá v konečnom dôsledku založila jej povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v uplatnenej výške. Ďalej súd prvej inštancie k jej obrane uviedol, že žalobcom poskytnutý príspevok bol príspevkom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu SR pre nakladanie s ktorými platí úprava a za hospodárenie s konkrétnymi finančnými prostriedkami zodpovedá žalobca. Ten musí konať tak, aby nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Z tohto dôvodu nepovažoval obranu žalovanej v tomto smere za náležitú. S poukazom na omeškanie žalovanej priznal žalobcovi podľa vety prvej a aj úrok z omeškania.

9. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. , , a . V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie sa dopustil viacerých procesných chýb, za najzávažnejšiu považuje ignoranciu ust. , osobitne vety druhej a to v porušení povinnosti poskytnutia predbežného právneho posúdenia veci, ktoré tento odmietol vykonať na pojednávaní dňa 28.3.2018 napriek tomu, že o to bol právnym zástupcom žalovanej požiadaný. Má za to, že týmto postupom došlo k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a malo za následok nepredvídateľnosť postupu súdu. Za nesprávne skutkové zistenie považuje aj záver súdu o závažnom porušení dohody žalovanou a o možnosti žalovanej odstúpiť od dohody. Súdu prvej inštancie vytýkala vylúčenie aplikácie bezprostredne aplikovateľných aktov Európskej únie týkajúcich sa európskych štrukturálnych a investičných fondov. Konštatovala, že tejto otázke sa podrobne venovala v jej vyjadrení zo dňa 19.4.2018. Má za to, že na tento príspevok je potrebné aplikovať akty EÚ, okrem iného aj dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne v spolupráci v rozpočtových otázkach o riadnom finančnom hospodárení uverejnená v Úradnom vestníku EÚ 2013/C 373/01 zo dňa 20.12.2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014-2020. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR vypracovalo na programové obdobie rokov 2014-2020

operačný program ľudské zdroje, ktorý schválila Európska komisia. Podľa tohto programu prioritou je zamestnanosť, teda prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane dlhodobo nezamestnaných a osôb, ktoré sú vzdialené od trhu práce, ako aj miestnej iniciatívy v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily. Prostriedky na poskytovanie príspevkov podľa § 49 zákona o službách zamestnanosti financuje EÚ z európskeho sociálneho fondu, i keď prijímateľom príspevku sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu. S poukazom na túto nesprávnu právnu kvalifikáciu nie je možné polemizovať s právnou argumentáciou v odôvodnení rozsudku. K charakteru vzťahu medzi stranami sporu uviedla, že správne právo hmotné pozná pojem správnej dohody. Táto nie je čistým občianskoprávnym úkonom a teda ani čistým súkromnoprávnym úkonom. Jej imanentnou súčasťou je vzťah nadriadenosti a podriadenosti ako vzťah medzi správnym orgánom a spravujúcimi subjektmi na jednej strane a fyzickými a právnickými osobami ako spravovanými subjektmi na druhej strane. Práve z tejto nerovnosti zmluvných strán mal súd vyvodiť dôsledky. Ten to však neurobil a namiesto toho sa uchýlil k formalizmu. Poukázala na to, že po začatí podnikania si plnila všetky povinnosti vyplývajúce z dohody, ako aj zo zákona. Neskôr, keď sa ukázalo podnikanie ako ekonomicky neúnosné, musela toto ukončiť. Po celý čas spolupracovala so žalobcom. Splnila si v rozsahu, v akom to bolo možné od nej spravodlivo očakávať všetky povinnosti z dohody. Nad rámec povinností vytvorila sama pracovné miesto. Časť príspevku zinkasovaného od žalobcu vo výške 2.039,33 eur použila v súlade so zákonom a dohodou výlučne na podnikanie. Nesplnila si však povinnosť podať prvú priebežnú správu. Má za to, že ani žalobca si však nesplnil povinnosť poskytnúť jej formulár na priebežnú správu. Ďalej uviedla, že okrem hlbokej straty v podnikaní ju začala exekvovať aj zdravotná poisťovňa. Za týchto okolností vynucovanie si ďalšej povinnosti na základe podľa nej neplatného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, považovala za likvidačné. Konanie žalobcu smerujúce k vymoženiu poskytnutého príspevku považuje za šikanózne konanie orgánov verejnej správy popierajúcim účel tohto príspevku. V odvolaní namietala taktiež nesprávne uvedenie IČA žalobcu.

10. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Tento považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preto ho navrhoval potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré strany sporu na preukázanie svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave , vec aj správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie než ako rozhodol súd prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

12. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, v ktorej táto namietala porušenie ust. súdom prvej inštancie.

13. Podľa ust. po vyvolaní veci na úkonoch podľa žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa . Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

14. Podľa ods. 2 po úkonoch podľa ods. 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že uvedené predbežné právne posúdenie veci má byť vykonané súdom na jeho prvom pojednávaní, teda v konkrétnom štádiu konania. Zároveň však je zrejmé, že tomuto procesnému štádiu konania predchádza postup súdu v zmysle ust. spočívajúci v doručení žaloby žalovanému spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v súdom uloženej lehote. Takéto vyjadrenie žalovaného sa následne doručuje žalobcovi a tomuto sa umožní vyjadriť sa k nemu znovu v lehote určenej súdom. Aj k takémuto vyjadreniu žalobcu sa predpokladá písomné vyjadrenie žalovaného a k nemu následne písomné vyjadrenie žalobcu. Ide teda o procesné úkony strán

sporu spočívajúce v podaní žaloby, vyjadrení sa k žalobe a následnej replike a duplike. Iba za splnenia si týchto procesných práv a povinností strán sporu má súd pri vytyčovaní prvého pojednávania dostatok skutkových podkladov k tomu, aby si mohol splniť povinnosť vyplývajúcu mu z ust. , teda aj povinnosť vykonať predbežné právne posúdenie veci. Pokiaľ súd takéto podklady nemá, nemá ani reálnu možnosť vykonať uvedené právne posúdenie. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa napriek doručeniu žaloby a výzve súdu na vyjadrenie v uloženej lehote k tomuto nevyjadrila ani do momentu začatia prvého pojednávania vo veci. Prvé vyjadrenie žalovanej k žalobe vykonal jej právny zástupca iba ústne na tomto pojednávaní. Za takejto situácie nemal súd prvej inštancie dostatočné podklady, ako aj časový priestor na vykonanie predbežného právneho posúdenia veci. V jeho postupe preto odvolací súd nevidí žalovanou tvrdené porušenie jej procesných práv.

16. Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani odvolaciu námietku žalovanej, v ktorej táto vykonala právne posúdenie charakteru zmluvy medzi stranami sporu a v nadväznosti na to aj povinnosti vyplývajúce z jej obsahu. Z obsahu tejto zmluvy, ako aj z právnej úpravy, ktorá tvorí jej základ, je totiž nesporné, že účelom tejto úpravy, ako aj účelom samotnej zmluvy je zabezpečiť použitie finančných prostriedkov na konkrétny účel pri podpore zamestnanosti. Z tohto pohľadu teda následná zmluvná správová povinnosť subjektu, ktorému bol poskytnutý príspevok na konkrétny účel má nesporne zabezpečiť, aby sa poskytnuté peňažné prostriedky použili iba na určený účel a zároveň má zabrániť pred svojvoľným zneužitím takto poskytnutých prostriedkov. Bez splnenia si tejto správovej povinnosti, ako aj predloženia dokladov o účele čerpania poskytnutých prostriedkov by poskytovateľ nemal žiadne informácie o plnení účelu zmluvy a zároveň by boli vytvorené podmienky pre svojvoľný postup druhej zmluvnej strany a prípadné nezákonné zneužitie poskytnutých príspevkov. Z tohto pohľadu teda nesplnenie tejto povinnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako závažné porušenie zmluvných povinností žalovanej, ktoré odôvodňovalo odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Nedôvodnou je aj námietka žalovanej, v ktorej táto poukazuje na nerovnomerné sankcionovanie porušenia zmluvných povinností žalovanej oproti porušeniu zmluvných povinností žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že z konštrukcie samotnej zmluvy vyplýva, že zmluvné povinnosti žalovanej nastávajú až potom, čo jej bol zo strany žalobcu poskytnutý predmetný príspevok, čím bol zo strany žalobcu zároveň aj splnený jeho zmluvný záväzok. Na takomto závere nemôže meniť nič ani úprava právnych aktov EÚ.

17. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane správneho výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa ust. .

18. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. v spojení s . Žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).