Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 271/2020
PDF · 237.17 KB
No categories available
II. ÚS 271/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany
Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, a , , obaja t. č.
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody zastúpených advokátom
JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci
namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj čl. 5 ods. 2 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tpo 11/2020
a jeho uznesením z 27. februára 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Argumentácia ústavnej sťažnosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť , , a
, , obaja t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
(ďalej len ako „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 5 ods. 2 a 4
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom (ďalej len
„dohovor“) Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Tpo 11/2020 a jeho uznesením z 27. februára 2020.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Trnave č. k. KRP-99/1-VYS-TT-2020
z 13. februára 2020 bolo proti sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2
písm. c) v spojení s ustanovením § 138 písm. i) a j) Trestného zákona.
3. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 9 Tp 23/2020
zo 16. februára 2020 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu podľa ustanovenia § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
4. Uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tpo 11/2020 z 27. februára 2020
bola sťažnosť podaná sťažovateľmi proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá.
5. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd pri svojom rozhodovaní porušil čl. 17
ods. 2 a 5, ako aj čl. 46 ods. 1 ústavy, ale tiež čl. 5 ods. 2 a 4, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. Za základ ústavnej sťažnosti považujú sťažovatelia správne posúdenie otázky,
či návrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor, ako aj to,
aký to má dopad na obmedzenie ich osobnej slobody.
7. Okresný súd sa s touto námietkou obhajoby vysporiadal s poukazom na to,
že je príslušný pre celý obvod krajského súdu, a preto vecne príslušná je každá okresná
prokuratúra v obvode Trnavského kraja, teda aj Okresná prokuratúra Galanta, ktorá návrh
na vzatie sťažovateľov do väzby podala.
8. Rovnaké stanovisko zaujal aj krajský súd, ktorý sa zameral na vysvetlenie
ustanovenia § 46 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), od ktorého však sťažovatelia svoju
argumentáciu vôbec neodvíjali. Takýto výklad nemá oporu v zákone, súdy nemôžu
zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.
9. Podľa ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre vecná a miestna príslušnosť
prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred súdmi a v trestnom konaní
sa určuje podľa príslušnosti súdov, ak v odsekoch 7, 9 a 10 nie je ustanovené inak alebo
podľa § 51 nebolo určené inak.
10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre na konanie pred okresným
súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu nim určenom jemu podriadení
prokurátori, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak.
11. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach
a obvodoch súdov“) okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania
sa rozumie okresný súd, ktorý je príslušný na trestné konanie o zákonom ustanovených
veciach.
12. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov
okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania pre obvod krajského
súdu je okresný súd.
13. Citované ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov platí
aj pre prokuratúru a vyplýva z neho celkom jednoznačne príslušnosť Okresnej prokuratúry
Trnava a jej prokurátorov pre danú trestnú vec, a teda aj na podanie návrhu na vzatie
sťažovateľov do väzby.
14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov sídlom
krajského súdu je mesto Trnava.
15. Ak teda hovoríme o príslušnej prokuratúre, musí ísť o prokuratúru v sídle
krajského súdu, teda o prokuratúru v meste Trnava, pretože podľa ustanovenia § 39 ods. 2
zákona o prokuratúre sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami
a územnými obvodmi príslušných súdov, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Príslušnosť prokurátorov sa určuje podľa príslušnosti súdov, teda podľa
ustanovení § 13 až § 24 Trestného poriadku (na čo odkazuje v poznámke aj ustanovenie
§ 46 ods. 8 zákona o prokuratúre), čo znamená, že jediným logickým výkladom týchto
ustanovení je, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom ustanovených
veciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Z uvedených ustanovení nie je možné
dospieť k inému záveru.
17. Aplikačná prax tento názor plne rešpektuje a krajské prokuratúry udeľujú
v obdobných prípadoch výnimky podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre
(o čo sa pokúsila aj Krajská prokuratúra v Trnave v tejto veci, ale až po podaní návrhu
na vzatie sťažovateľov do väzby a po uplynutí zákonnej lehoty na obmedzenie osobnej
slobody, teda po 14.45 h, resp. 14.55 h dňa 14. februára 2020.
18. Navyše, vzniká ďalšia sporná situácia, keď Krajská prokuratúra v Trnave
postupom podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre určí výnimku, teda príslušnosť
konkrétnej prokuratúry dňom 15. februára 2020, ale konania o návrhu sťažovateľov
na vzatie do väzby sa pred okresným súdom 16. februára 2020 zúčastní prokurátor Krajskej
prokuratúry v Trnave, teda opäť nepríslušný prokurátor. V dôsledku týchto skutočností
formálne predpoklady vzatia sťažovateľov do väzby neboli splnené.
19. Sťažovatelia uvádzajú, že je neprípustné rozširovať možnosti obmedzenia
osobnej slobody rozširujúcim výkladom viacerých ustanovení Trestného poriadku. Každé
pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním
ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený
slobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca
proti svojvôli. Väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody musí byť vykonaná
spôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu
dotknutých orgánov. Postup zvolený krajským súdom uvedené požiadavky nespĺňa
a je s nimi v zásadnom rozpore.
20. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Konaním Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sťažovateľov vedenej
na Krajskom súde v Trnave pod č.k. 6Tpo/11/2020, v súvislosti s uznesením Krajského súdu
v Trnave č.k. 6Tpo/11/2020 zo dňa 27.2.2020, došlo k porušeniu ústavného práva
sťažovateľov na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
a článku 5 ods. 2, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a tiež práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 6Tpo/11/2020 zo dňa 27.2.2020 sa zrušuje.“
21. Sťažovatelia požadujú ďalej prednostné vybavenie ústavnej sťažnosti a súhlasia
s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň sa domáhajú náhrady trov právneho
zastúpenia advokátom v sume 450,24 €.
II.
Skutkový stav veci
22. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 9 Tp 23/2020 zo 16. februára 2020 vyplýva,
že ním boli sťažovatelia vzatí do väzby s účinnosťou od 12. februára 2020 o 14.55 h, resp.
o 14.45 h, a to z dôvodu podľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2, resp. § 80 ods. 1 písm. c)
a ods. 2 Trestného poriadku.
Podľa konštatovania okresného súdu sudca nariadil výsluch sťažovateľov
na 16. február 2020, o čom 15. februára 2020 upovedomil prokurátora Krajskej prokuratúry
v Trnave, sťažovateľov a ich obhajcov. Obhajca sťažovateľov pri výsluchu namietol,
že návrh na vzatie sťažovateľov do väzby nepodal vecne a miestne príslušný prokurátor,
v dôsledku čoho žiadal, aby boli sťažovatelia prepustení zo zadržania.
Podľa názoru okresného súdu, keďže okresný súd je v predmetnej trestnej veci
príslušný pre celý obvod krajského súdu v Trnave, je vecne príslušná každá okresná
prokuratúra v obvode Trnavského kraja, pričom práve Okresná prokuratúra Galanta
je tou prokuratúrou, v obvode ktorej bol činný prokurátor v danej trestnej veci (trestný čin
mal byť spáchaný v mestách Galanta, Sereď a Šaľa). Preto návrh na vzatie do väzby podaný
Okresnou prokuratúrou Galanta súdu netrpí takou vadou, ktorá by odôvodňovala
prepustenie sťažovateľov na slobodu v dôsledku nedodržania lehoty 48 hodín počítanej
od zadržania sťažovateľov na podanie návrhu na ich vzatie do väzby.
23. Z uznesenia krajského súdu č. k. 6 Tpo 11/2020-65 z 27. februára 2020 vyplýva,
že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľmi (ako aj ďalším obvineným
) proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 Tp 23/2020-33 zo 16. februára 2020
o vzatí do väzby.
Podľa názoru krajského súdu právny názor sťažovateľov, podľa ktorého návrh
na vzatie do väzby mohla právne účinným spôsobom podať len Okresná prokuratúra
Trnava, z ustanovení § 46 ods. 5, 6, 7 a 8 zákona o prokuratúre nevyplýva. Primárne
je na konanie pred okresným súdom v prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor
a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej
príslušnosti okresnej prokuratúry na konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje
ustanovenie § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni
pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu. Výnimku upravuje tak,
že na konanie je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení
prokurátori okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou podľa
osobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného
predpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou, pričom
odkaz na osobitný predpis smeruje výhradne na ustanovenie § 16 ods. 2 Trestného poriadku,
ktoré upravuje vecnú príslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov
a trom vybraným druhom trestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti
Trestného zákona (trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe
v ozbrojených silách a proti obrane vlasti). Z toho je zrejmé, že pokiaľ ide o ustanovenie
§ 46 ods. 6 zákona o prokuratúre, toto upravuje výnimku z vecnej príslušnosti prokurátora
na konanie v prvom stupni výlučne len vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom
vybraným druhom trestných činov. Výnimka sa teda netýka trestných činov uvedených
v ustanovení § 16 ods. 1 Trestného poriadku [teda prípadov vecnej príslušnosti okresného
súdu v sídle krajského súdu, ktorý vykonáva v prvom stupni konanie a) o obzvlášť
závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo b) ak bol skutok spáchaný organizovanou
skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou (pozn.)]. Ak by zákonodarca
mal takýto úmysel, zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu v poznámke pod čiarou
aj ustanovenie § 16 ods. 1 Trestného poriadku. Inými slovami, ak ide o konanie podľa § 16
ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 Trestného poriadku, na vykonávanie úkonov v prípravnom
konaní nie je vecne príslušný prokurátor určený podľa § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre,
ale prokurátor určený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je
okresný prokurátor (a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek
z okresných prokuratúr nachádzajúcich sa v územnom obvode príslušného krajského súdu.
Preto prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta bol vecne a aj miestne príslušný
na vykonávanie úkonov v tejto trestnej veci v prípravnom konaní.
Nedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej pri výsluchu pred sudcom
okresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.
Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o prokuratúre môže generálny prokurátor a v rozsahu
svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až § 50 zákona
o prokuratúre. Z opatrenia krajského prokurátora v Trnave z 15. februára 2020 vyplýva,
že využil toto oprávnenie a poveril prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave ako vecne
a miestne príslušného na vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.
Predmetné opatrenie bolo okresnému súdu predložené už na začiatku výsluchu
sťažovateľov. Preto prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave bol vecne a miestne príslušný
na vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.
Krajský súd považuje za potrebné dodať, že aj keby návrh na vzatie sťažovateľov
do väzby podal vecne nepríslušný prokurátor (o čo však v tejto veci nešlo), je otázne,
či by to malo vyvolať také účinky, aké predostrela obhajoba v podanom riadnom opravnom
prostriedku. Z pohľadu zákonnosti rozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť
prokurátora kľúčový fakt, že o väzbe sťažovateľov rozhodol vecne a miestne príslušný
sudca pre prípravné konanie.
III.
Relevantná právna úprava
24. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
25. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
26. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
IV.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
27. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti je právny názor sťažovateľov, podľa ktorého
návrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne nepríslušný prokurátor, čo zakladá
nemožnosť toho, aby takémuto návrhu bolo všeobecným súdom vyhovené. Sťažovatelia
pritom vychádzajú z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre v spojení
s ustanoveniami § 13 až § 24 Trestného poriadku. V konečnom dôsledku to podľa
sťažovateľov znamená, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom
ustanovených veciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Aplikačná prax podľa
sťažovateľov tento názor plne rešpektuje. Preto návrh na vzatie do väzby podaný Okresnou
prokuratúrou Galanta nebol spôsobilý privodiť uvalenie väzby na sťažovateľov. Právny
názor krajského súdu, ktorý sa odvíja od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre
(na ktorý sťažovatelia vôbec nepoukazovali), nemá oporu v zákone, lebo všeobecné súdy
nemôžu zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.
28. Podľa názoru krajského súdu primárne je na konanie pred okresným súdom
v prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu
podriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej príslušnosti okresnej prokuratúry
na konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje ustanovenie § 46 ods. 6 zákona
o prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa
osobitného predpisu, a to tak, že na konanie je príslušný okresný prokurátor (a v rozsahu
ním určenom jemu podriadení prokurátori), ktorý má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou
podľa osobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa
osobitného predpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou,
ktorý smeruje výhradne na ustanovenie § 16 ods. 2 Trestného poriadku upravujúce vecnú
príslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom vybraným druhom
trestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti Trestného zákona (trestné činy
proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti).
Výnimka sa teda netýka trestných činov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 Trestného
poriadku. Ak by zákonodarca mal úmysel zaradiť medzi výnimky aj trestné činy uvedené
v ustanovení § 16 ods. 1 Trestného poriadku, zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu
v poznámke pod čiarou aj ustanovenie § 16 ods. 1 Trestného poriadku. V konečnom
dôsledku preto platí, že ak ide o konanie podľa ustanovenia § 16 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 24 ods. 2 Trestného poriadku, na vykonávanie úkonov v prípravnom
konaní nie je vecne príslušný prokurátor podľa ustanovenia § 46 ods. 6, ale prokurátor
určený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je okresný prokurátor
(resp. v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek okresnej
prokuratúry v územnom obvode príslušného krajského súdu. Preto prokurátor Okresnej
prokuratúry Galanta bol vecne a aj mieste príslušný na vykonávanie úkonov v tejto trestnej
veci v prípravnom konaní. Nedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej
pri výsluchu pred sudcom okresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej
prokuratúry v Trnave, lebo v danom prípade sa postupovalo v zmysle ustanovenia § 51
ods. 1 zákona o prokuratúre. Krajský súd považuje tiež za potrebné dodať, že aj keby
bol návrh na vzatie sťažovateľov do väzby podaný vecne nepríslušným prokurátorom,
je otázne, či by to malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi. Z pohľadu zákonnosti
rozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť prokurátora kľúčový fakt, že o väzbe
rozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie.
29. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
30. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
31. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).
32. Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.
V nijakom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť,
že sťažovatelia majú na vec odlišný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie
ich označených práv.
33. Ústavný súd považuje za podstatné, že argumentácia uplatnená sťažovateľmi
sa nejaví ako dostatočná a presvedčivá. Na rozdiel od právneho názoru krajského súdu
odvíjajúceho sa od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre sťažovatelia vychádzajú
z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre. Na podporu vlastného právneho názoru
poukazujú na ustálenú prax všeobecných súdov a prokuratúr, ktorú však konkrétne nijako
neoznačili a nedoložili. Právnemu názoru krajského súdu oponujú jedinou vetou, podľa
ktorej nemožno zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to mal urobiť krajský súd. Ústavný súd
k tomu poznamenáva, že bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia sa z argumentácie krajského
súdu nedá vyvodiť, že by tento zamieňal pojmy obvod a sídlo, a to tým viac, že dotknuté
zákonné ustanovenia dávajú otázku obvodu a sídla príslušných súdov s otázkou príslušnosti
prokuratúr do úzkej vzájomnej súvislosti.
34. Za podstatnú treba podľa názoru ústavného súdu považovať aj tú skutočnosť,
že sťažovatelia vôbec nijako konkrétne nereagujú na argument krajského súdu,
podľa ktorého je otázne, či by podanie návrhu na vzatie do väzby podané nepríslušným
prokurátorom malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi (teda, že takémuto návrhu
na vzatie do väzby nemožno vyhovieť). Rozhodujúce je totiž podľa krajského súdu,
či o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie (nie teda to,
či návrh na vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor). Inými slovami,
podľa názoru krajského súdu hlavná sťažnostná námietka (podanie návrhu na vzatie
sťažovateľov do väzby nepríslušným prokurátorom) je pre rozhodovanie o väzbe
irelevantná. Podstatné má totiž byť len to, či o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný
všeobecný súd, resp. sudca pre prípravné konanie.
35. Uvedenú alternatívnu argumentáciu krajského súdu ponechali sťažovatelia
bez povšimnutia a nijako na ňu v ústavnej sťažnosti nereagovali. Za danej situácie ústavný
súd nemá dostatok argumentačných podkladov zo strany sťažovateľov, ktoré by vyvracali
alebo aspoň spochybňovali právny záver krajského súdu. Nie je úlohou ústavného súdu
„domýšľať si“ namiesto sťažovateľov prípadné možné protiargumenty spôsobilé
spochybniť, resp. vyvrátiť právny názor krajského súdu o irelevantnosti otázky, či návrh
na vzatie sťažovateľov do väzby bol podaný vecne a miestne príslušným prokurátorom.
36. Námietku porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
dohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú aj z iných pohľadov.
37. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorý súhlasil
so vzatím sťažovateľov do väzby. Smeruje teda proti takému uzneseniu, ktorým
sa rozhodovalo o väzbe (konkrétne o vzatí do väzby).
38. Tak ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 dohovoru sú ratione
materiae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade rozhodovania o väzbe
(o vzatí do väzby) práva z týchto ustanovení vyplývajúce však treba považovať za súčasť
čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru. Možnosť porušenia uvedených článkov ústavy
a dohovoru v konaní o väzbe preto neprichádza do úvahy už na prvý pohľad
(III. ÚS 646/2017, II. ÚS 111/2018, II. ÚS 564/2018).
39. Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania
a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým
obvinením proti nemu.
40. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti je celkom nepochybné, že žiadne z práv
chránených týmto ustanovením nebolo v danom prípade podľa tvrdení sťažovateľov
porušené. Preto je prima facie vylúčené, aby v danom prípade došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2
dohovoru.
41. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu