Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 271/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a , , obaja t. č.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody zastúpených advokátom

JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci

namietaného porušenia a 5 a ,

ako aj čl. 5 ods. 2 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť , , a

, , obaja t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len ako „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5

a (ďalej len „“), ako aj a 4

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom (ďalej len

„dohovor“) Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. februára 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Trnave č. k. -2020

z 13. februára 2020 bolo proti sťažovateľom vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi podľa ustanovenia § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. c) v spojení s ustanovením a .

3. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 16. februára 2020 boli sťažovatelia vzatí do väzby z dôvodu podľa ustanovenia § 71

ods. 1 písm. c) .

4. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2020

bola sťažnosť podaná sťažovateľmi proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá.

5. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd pri svojom rozhodovaní porušil čl. 17

ods. 2 a 5, ako aj , ale tiež a 4, ako aj dohovoru.

6. Za základ ústavnej sťažnosti považujú sťažovatelia správne posúdenie otázky,

či návrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor, ako aj to,

aký to má dopad na obmedzenie ich osobnej slobody.

7. Okresný súd sa s touto námietkou obhajoby vysporiadal s poukazom na to,

že je príslušný pre celý obvod krajského súdu, a preto vecne príslušná je každá okresná

prokuratúra v obvode Trnavského kraja, teda aj Okresná prokuratúra Galanta, ktorá návrh

na vzatie sťažovateľov do väzby podala.

8. Rovnaké stanovisko zaujal aj krajský súd, ktorý sa zameral na vysvetlenie

ustanovenia o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), od ktorého však sťažovatelia svoju

argumentáciu vôbec neodvíjali. Takýto výklad nemá oporu v zákone, súdy nemôžu

zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.

9. Podľa ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre vecná a miestna príslušnosť

prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred súdmi a v trestnom konaní

sa určuje podľa príslušnosti súdov, ak v odsekoch 7, 9 a 10 nie je ustanovené inak alebo

podľa § 51 nebolo určené inak.

10. Podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre na konanie pred okresným

súdom je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu nim určenom jemu podriadení

prokurátori, ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak.

11. Podľa ustanovenia o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach

a obvodoch súdov“) okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania

sa rozumie okresný súd, ktorý je príslušný na trestné konanie o zákonom ustanovených

veciach.

12. Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov

okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania pre obvod krajského

súdu je okresný súd.

13. Citované ustanovenie § 7 ods. 2 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov platí

aj pre prokuratúru a vyplýva z neho celkom jednoznačne príslušnosť Okresnej prokuratúry

Trnava a jej prokurátorov pre danú trestnú vec, a teda aj na podanie návrhu na vzatie

sťažovateľov do väzby.

14. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o sídlach a obvodoch súdov sídlom

krajského súdu je mesto Trnava.

15. Ak teda hovoríme o príslušnej prokuratúre, musí ísť o prokuratúru v sídle

krajského súdu, teda o prokuratúru v meste Trnava, pretože podľa ustanovenia § 39 ods. 2

zákona o prokuratúre sídla a územné obvody ostatných prokuratúr sa zhodujú so sídlami

a územnými obvodmi príslušných súdov, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Príslušnosť prokurátorov sa určuje podľa príslušnosti súdov, teda podľa

ustanovení až (na čo odkazuje v poznámke aj ustanovenie

§ 46 ods. 8 zákona o prokuratúre), čo znamená, že jediným logickým výkladom týchto

ustanovení je, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom ustanovených

veciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Z uvedených ustanovení nie je možné

dospieť k inému záveru.

17. Aplikačná prax tento názor plne rešpektuje a krajské prokuratúry udeľujú

v obdobných prípadoch výnimky podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre

(o čo sa pokúsila aj Krajská prokuratúra v Trnave v tejto veci, ale až po podaní návrhu

na vzatie sťažovateľov do väzby a po uplynutí zákonnej lehoty na obmedzenie osobnej

slobody, teda po 14.45 h, resp. 14.55 h dňa 14. februára 2020.

18. Navyše, vzniká ďalšia sporná situácia, keď Krajská prokuratúra v Trnave

postupom podľa ustanovenia § 51 zákona o prokuratúre určí výnimku, teda príslušnosť

konkrétnej prokuratúry dňom 15. februára 2020, ale konania o návrhu sťažovateľov

na vzatie do väzby sa pred okresným súdom 16. februára 2020 zúčastní prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trnave, teda opäť nepríslušný prokurátor. V dôsledku týchto skutočností

formálne predpoklady vzatia sťažovateľov do väzby neboli splnené.

19. Sťažovatelia uvádzajú, že je neprípustné rozširovať možnosti obmedzenia

osobnej slobody rozširujúcim výkladom viacerých ustanovení . Každé

pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním

ustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený

slobody, musí byť zlučiteľné s účelom , ktorým je ochrana jednotlivca

proti svojvôli. Väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody musí byť vykonaná

spôsobom poskytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu

dotknutých orgánov. Postup zvolený krajským súdom uvedené požiadavky nespĺňa

a je s nimi v zásadnom rozpore.

20. Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Konaním Krajského súdu v Trnave v trestnej veci sťažovateľov vedenej

na Krajskom súde v Trnave pod č.k. , v súvislosti s uznesením Krajského súdu

v Trnave č.k. zo dňa 27.2.2020, došlo k porušeniu ústavného práva

sťažovateľov na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5

a článku 5 ods. 2, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a tiež práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 27.2.2020 sa zrušuje.“

21. Sťažovatelia požadujú ďalej prednostné vybavenie ústavnej sťažnosti a súhlasia

s upustením od ústneho pojednávania. Zároveň sa domáhajú náhrady trov právneho

zastúpenia advokátom v sume 450,24 €.

II.

Skutkový stav veci

22. Z uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 16. februára 2020 vyplýva,

že ním boli sťažovatelia vzatí do väzby s účinnosťou od 12. februára 2020 o 14.55 h, resp.

o 14.45 h, a to z dôvodu podľa § 80 ods. 1 písm. b) a ods. 2, resp. § 80 ods. 1 písm. c)

a ods. 2 .

Podľa konštatovania okresného súdu sudca nariadil výsluch sťažovateľov

na 16. február 2020, o čom 15. februára 2020 upovedomil prokurátora Krajskej prokuratúry

v Trnave, sťažovateľov a ich obhajcov. Obhajca sťažovateľov pri výsluchu namietol,

že návrh na vzatie sťažovateľov do väzby nepodal vecne a miestne príslušný prokurátor,

v dôsledku čoho žiadal, aby boli sťažovatelia prepustení zo zadržania.

Podľa názoru okresného súdu, keďže okresný súd je v predmetnej trestnej veci

príslušný pre celý obvod krajského súdu v Trnave, je vecne príslušná každá okresná

prokuratúra v obvode Trnavského kraja, pričom práve Okresná prokuratúra Galanta

je tou prokuratúrou, v obvode ktorej bol činný prokurátor v danej trestnej veci (trestný čin

mal byť spáchaný v mestách Galanta, Sereď a Šaľa). Preto návrh na vzatie do väzby podaný

Okresnou prokuratúrou Galanta súdu netrpí takou vadou, ktorá by odôvodňovala

prepustenie sťažovateľov na slobodu v dôsledku nedodržania lehoty 48 hodín počítanej

od zadržania sťažovateľov na podanie návrhu na ich vzatie do väzby.

23. Z uznesenia krajského súdu č. k. -65 z 27. februára 2020 vyplýva,

že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľmi (ako aj ďalším obvineným

) proti uzneseniu okresného súdu č. k. -33 zo 16. februára 2020

o vzatí do väzby.

Podľa názoru krajského súdu právny názor sťažovateľov, podľa ktorého návrh

na vzatie do väzby mohla právne účinným spôsobom podať len Okresná prokuratúra

Trnava, z ustanovení § 46 ods. 5, 6, 7 a 8 zákona o prokuratúre nevyplýva. Primárne

je na konanie pred okresným súdom v prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor

a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej

príslušnosti okresnej prokuratúry na konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje

ustanovenie § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni

pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného predpisu. Výnimku upravuje tak,

že na konanie je príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení

prokurátori okresnej prokuratúry, ktorá má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou podľa

osobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa osobitného

predpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou, pričom

odkaz na osobitný predpis smeruje výhradne na ustanovenie ,

ktoré upravuje vecnú príslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov

a trom vybraným druhom trestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti

(trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe

v ozbrojených silách a proti obrane vlasti). Z toho je zrejmé, že pokiaľ ide o ustanovenie

§ 46 ods. 6 zákona o prokuratúre, toto upravuje výnimku z vecnej príslušnosti prokurátora

na konanie v prvom stupni výlučne len vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom

vybraným druhom trestných činov. Výnimka sa teda netýka trestných činov uvedených

v ustanovení [teda prípadov vecnej príslušnosti okresného

súdu v sídle krajského súdu, ktorý vykonáva v prvom stupni konanie a) o obzvlášť

závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou

trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo b) ak bol skutok spáchaný organizovanou

skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou (pozn.)]. Ak by zákonodarca

mal takýto úmysel, zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu v poznámke pod čiarou

aj ustanovenie . Inými slovami, ak ide o konanie podľa

ods. 1 v spojení s , na vykonávanie úkonov v prípravnom

konaní nie je vecne príslušný prokurátor určený podľa § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre,

ale prokurátor určený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je

okresný prokurátor (a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek

z okresných prokuratúr nachádzajúcich sa v územnom obvode príslušného krajského súdu.

Preto prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta bol vecne a aj miestne príslušný

na vykonávanie úkonov v tejto trestnej veci v prípravnom konaní.

Nedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej pri výsluchu pred sudcom

okresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.

Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona o prokuratúre môže generálny prokurátor a v rozsahu

svojej pôsobnosti aj krajský prokurátor určiť výnimky z ustanovení § 46 až § 50 zákona

o prokuratúre. Z opatrenia krajského prokurátora v Trnave z 15. februára 2020 vyplýva,

že využil toto oprávnenie a poveril prokurátora Krajskej prokuratúry v Trnave ako vecne

a miestne príslušného na vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.

Predmetné opatrenie bolo okresnému súdu predložené už na začiatku výsluchu

sťažovateľov. Preto prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave bol vecne a miestne príslušný

na vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci.

Krajský súd považuje za potrebné dodať, že aj keby návrh na vzatie sťažovateľov

do väzby podal vecne nepríslušný prokurátor (o čo však v tejto veci nešlo), je otázne,

či by to malo vyvolať také účinky, aké predostrela obhajoba v podanom riadnom opravnom

prostriedku. Z pohľadu zákonnosti rozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť

prokurátora kľúčový fakt, že o väzbe sťažovateľov rozhodol vecne a miestne príslušný

sudca pre prípravné konanie.

III.

Relevantná právna úprava

24. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

25. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

26. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

27. Jadrom podanej ústavnej sťažnosti je právny názor sťažovateľov, podľa ktorého

návrh na ich vzatie do väzby podal vecne a miestne nepríslušný prokurátor, čo zakladá

nemožnosť toho, aby takémuto návrhu bolo všeobecným súdom vyhovené. Sťažovatelia

pritom vychádzajú z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre v spojení

s ustanoveniami až . V konečnom dôsledku to podľa

sťažovateľov znamená, že pre celý obvod krajského súdu je príslušná v zákonom

ustanovených veciach Okresná prokuratúra Trnava a jej prokurátori. Aplikačná prax podľa

sťažovateľov tento názor plne rešpektuje. Preto návrh na vzatie do väzby podaný Okresnou

prokuratúrou Galanta nebol spôsobilý privodiť uvalenie väzby na sťažovateľov. Právny

názor krajského súdu, ktorý sa odvíja od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre

(na ktorý sťažovatelia vôbec nepoukazovali), nemá oporu v zákone, lebo všeobecné súdy

nemôžu zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to urobil krajský súd.

28. Podľa názoru krajského súdu primárne je na konanie pred okresným súdom

v prvom stupni vecne príslušný okresný prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu

podriadení prokurátori. Výnimku z tejto všeobecnej vecnej príslušnosti okresnej prokuratúry

na konanie v prvom stupni pred okresným súdom upravuje ustanovenie § 46 ods. 6 zákona

o prokuratúre vo vzťahu ku konaniu v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa

osobitného predpisu, a to tak, že na konanie je príslušný okresný prokurátor (a v rozsahu

ním určenom jemu podriadení prokurátori), ktorý má rovnaké sídlo ako súd s pôsobnosťou

podľa osobitného predpisu. Konanie v prvom stupni pred súdom s pôsobnosťou podľa

osobitného predpisu je definované v zákone o prokuratúre odkazom v poznámke pod čiarou,

ktorý smeruje výhradne na ustanovenie upravujúce vecnú

príslušnosť okresného súdu vo vzťahu k trestným činom vojakov a trom vybraným druhom

trestných činov zaradených v desiatej hlave osobitnej časti (trestné činy

proti brannosti, proti civilnej službe, proti službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti).

Výnimka sa teda netýka trestných činov uvedených v ustanovení § 16 ods. 1 Trestného

poriadku. Ak by zákonodarca mal úmysel zaradiť medzi výnimky aj trestné činy uvedené

v ustanovení , zaradil by v zákone o prokuratúre do odkazu

v poznámke pod čiarou aj ustanovenie . V konečnom

dôsledku preto platí, že ak ide o konanie podľa ustanovenia § 16 ods. 1 v spojení

s ustanovením , na vykonávanie úkonov v prípravnom

konaní nie je vecne príslušný prokurátor podľa ustanovenia § 46 ods. 6, ale prokurátor

určený podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre, ktorým je okresný prokurátor

(resp. v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori) ktorejkoľvek okresnej

prokuratúry v územnom obvode príslušného krajského súdu. Preto prokurátor Okresnej

prokuratúry Galanta bol vecne a aj mieste príslušný na vykonávanie úkonov v tejto trestnej

veci v prípravnom konaní. Nedôvodná je aj námietka sťažovateľov, podľa ktorej

pri výsluchu pred sudcom okresného súdu vystupoval nepríslušný prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trnave, lebo v danom prípade sa postupovalo v zmysle ustanovenia § 51

ods. 1 zákona o prokuratúre. Krajský súd považuje tiež za potrebné dodať, že aj keby

bol návrh na vzatie sťažovateľov do väzby podaný vecne nepríslušným prokurátorom,

je otázne, či by to malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi. Z pohľadu zákonnosti

rozhodovania o väzbe je totiž viac ako príslušnosť prokurátora kľúčový fakt, že o väzbe

rozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie.

29. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

30. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

31. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

32. Podľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu dostatočné a presvedčivé.

V nijakom prípade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Samotná skutočnosť,

že sťažovatelia majú na vec odlišný názor, nezakladá bez ďalšieho porušenie

ich označených práv.

33. Ústavný súd považuje za podstatné, že argumentácia uplatnená sťažovateľmi

sa nejaví ako dostatočná a presvedčivá. Na rozdiel od právneho názoru krajského súdu

odvíjajúceho sa od ustanovenia § 46 ods. 6 zákona o prokuratúre sťažovatelia vychádzajú

z ustanovenia § 46 ods. 8 zákona o prokuratúre. Na podporu vlastného právneho názoru

poukazujú na ustálenú prax všeobecných súdov a prokuratúr, ktorú však konkrétne nijako

neoznačili a nedoložili. Právnemu názoru krajského súdu oponujú jedinou vetou, podľa

ktorej nemožno zamieňať pojmy obvod a sídlo, ako to mal urobiť krajský súd. Ústavný súd

k tomu poznamenáva, že bez ďalšieho bližšieho vysvetlenia sa z argumentácie krajského

súdu nedá vyvodiť, že by tento zamieňal pojmy obvod a sídlo, a to tým viac, že dotknuté

zákonné ustanovenia dávajú otázku obvodu a sídla príslušných súdov s otázkou príslušnosti

prokuratúr do úzkej vzájomnej súvislosti.

34. Za podstatnú treba podľa názoru ústavného súdu považovať aj tú skutočnosť,

že sťažovatelia vôbec nijako konkrétne nereagujú na argument krajského súdu,

podľa ktorého je otázne, či by podanie návrhu na vzatie do väzby podané nepríslušným

prokurátorom malo vyvolať účinky tvrdené sťažovateľmi (teda, že takémuto návrhu

na vzatie do väzby nemožno vyhovieť). Rozhodujúce je totiž podľa krajského súdu,

či o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný sudca pre prípravné konanie (nie teda to,

či návrh na vzatie do väzby podal vecne a miestne príslušný prokurátor). Inými slovami,

podľa názoru krajského súdu hlavná sťažnostná námietka (podanie návrhu na vzatie

sťažovateľov do väzby nepríslušným prokurátorom) je pre rozhodovanie o väzbe

irelevantná. Podstatné má totiž byť len to, či o väzbe rozhodol vecne a miestne príslušný

všeobecný súd, resp. sudca pre prípravné konanie.

35. Uvedenú alternatívnu argumentáciu krajského súdu ponechali sťažovatelia

bez povšimnutia a nijako na ňu v ústavnej sťažnosti nereagovali. Za danej situácie ústavný

súd nemá dostatok argumentačných podkladov zo strany sťažovateľov, ktoré by vyvracali

alebo aspoň spochybňovali právny záver krajského súdu. Nie je úlohou ústavného súdu

„domýšľať si“ namiesto sťažovateľov prípadné možné protiargumenty spôsobilé

spochybniť, resp. vyvrátiť právny názor krajského súdu o irelevantnosti otázky, či návrh

na vzatie sťažovateľov do väzby bol podaný vecne a miestne príslušným prokurátorom.

36. Námietku porušenia , ako aj a

dohovoru treba považovať za zjavne neopodstatnenú aj z iných pohľadov.

37. Ústavná sťažnosť smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktorý súhlasil

so vzatím sťažovateľov do väzby. Smeruje teda proti takému uzneseniu, ktorým

sa rozhodovalo o väzbe (konkrétne o vzatí do väzby).

38. Tak ustanovenie , ale aj dohovoru sú ratione

materiae spravidla súčasťou rozhodovania vo veci samej. V prípade rozhodovania o väzbe

(o vzatí do väzby) práva z týchto ustanovení vyplývajúce však treba považovať za súčasť

, resp. dohovoru. Možnosť porušenia uvedených článkov

a dohovoru v konaní o väzbe preto neprichádza do úvahy už na prvý pohľad

(, , ).

39. Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania

a v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým

obvinením proti nemu.

40. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti je celkom nepochybné, že žiadne z práv

chránených týmto ustanovením nebolo v danom prípade podľa tvrdení sťažovateľov

porušené. Preto je prima facie vylúčené, aby v danom prípade došlo k porušeniu čl. 5 ods. 2

dohovoru.

41. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu