Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 308/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708, Galanta, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Galanta

sp. zn. z 20. decembra 2017, rozsudkom Krajského súdu v Trnave

sp. zn. z 29. mája 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 31. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 20. decembra 2017 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. mája 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 31. marca 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného

v konaní vedenom okresným súdom o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy

o zriadení vecného bremena. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že kúpna

zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú neplatné. V konaní žalobca tvrdil, že bol

sťažovateľom uvedený do omylu, následkom čoho malo byť prevedenie vlastníckeho práva

k domu a zriadenie vecného bremena doživotného užívania.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie z dôvodu, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

[ (ďalej len „“)]. Krajský súd

napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie a dovolací dôvod vyvodil

z . Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol.

3. Sťažovateľ podanie ústavnej sťažnosti odôvodnil tým, že „... Okresný súd ako aj

Krajský súd predmetnými rozhodnutiami porušil práva sťažovateľa, keďže neposkytli

dostatočné odôvodnenie svojich rozhodnutí, náležíte sa nevyjadril so spornými skutkovými

zisteniami a adekvátne sa nevyjadrili k dôležitým námietkam sťažovateľa uvádzaných počas

priebehu konania na prvej inštancii, ako aj na súde druhej inštancie v samotnom

dovolaní.“.

4. Vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sťažovateľ uviedol, že „... sa náležite

nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že všetky relevantné a súdom dopytované listinné

dôkazy boli riadne a včas predložené. Súd druhej inštancie ďalej nebral do úvahy,

že z obsahu kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetná zmluva má všetky potrebné atribúty

resp. náležitosti, ktoré sú z právneho hľadiska potrebné pre jej následnú platnosť.“.

5. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„I. Základné práva zaručené

a čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Galanta zo dňa 20.12.2017 sp. zn.: , Krajského súdu v Trnave

zo dňa 29.05.2019 sp.zn.:23Co/125/2018, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

31.03.2020 sp. zn.: , porušené boli.

II. Rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn.: zo dňa 20.12.2017,

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: zo dňa 29.05.2019, Uznesenie

Najvyššieho súdu Bratislava, sp. zn.; zo dňa 31.03.2020 zrušuje a vracia

vec na nové konanie a rozhodnutie.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej aj „“).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Jedinou námietkou sťažovateľa, ktorou odôvodňuje tvrdenie o porušení

základného práva na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivý proces

(čl. 6 ods. 1 dohovoru) je, že podľa jeho názoru všeobecné súdy nedostatočne odôvodnili

svoje rozhodnutia, neberúc ohľad na sťažovateľove argumenty.

III.1 K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

14. Časť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu

je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2

písm. a) .

15. Ústavný súd nemá právomoc preskúmať napadnutý rozsudok okresného súdu,

keďže tento už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd. Právomoc poskytnúť

ochranu právam sťažovateľa podľa a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho

konania proti rozsudku okresného súdu. Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal

odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená

právomoc ústavného súdu.

III.2 K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

16. V rámci predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd

so zreteľom na sťažovateľom uplatnenú argumentáciu konštatuje, že ústavná sťažnosť je

v tejto časti zjavne neopodstatnená a je potrebné ju odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , ,

.)

17. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že ústavná sťažnosť sťažovateľa napriek

právnemu zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom má laický, nezrozumiteľný

a z odborného hľadiska neprínosný charakter.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ opakovane vznáša námietky, pre ktoré

považuje rozhodnutia všeobecných súdov za nesprávne. Aj vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu v ústavnej sťažnosti predniesol iba časť argumentov, ktorými sa

bránil v odvolacom konaní. Ide o námietky spočívajúce v nedostatočnom vysporiadaní sa

krajského súdu s argumentmi sťažovateľa.

18. Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou

podľa mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia

všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebo nie sú v súlade s ústavno-procesnými

zásadami upravenými v ústave. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by

mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

19. Napriek odôvodneniu ústavnej sťažnosti v záujme zachovania právnej istoty

ústavný súd pristúpil k prieskumu rozsudku krajského súdu. Ústavný súd však nepovažuje

za účelné s ohľadom na rozsah napadnutého rozsudku citovať časti odôvodnenia rozsudku

krajského súdu. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým boli

kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena určené za neplatné s ohľadom

na rozsah a dôvody podaného odvolania. Krajský súd predovšetkým zdôraznil rozsiahle

dokazovanie vykonané okresným súdom, poukázal na právne závery vyvodené

z vykonaných dôkazov, ako aj vzťahy medzi jednotlivými stranami konania a tiež

na kriminálnu minulosť svedka, ktorý spolupracoval so sťažovateľom pri uvedení žalobcu

do omylu.

20. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí okresného

súdu a krajského súdu (krajský súd konštatoval, že sa s odôvodnením okresného súdu

stotožňuje, , pozn.) konštatuje, že krajský súd sa riadne vysporiadal s námietkami,

na základe ktorých sťažovateľ podal odvolanie, a že krajský súd ako súd odvolací, ako aj

okresný súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné

pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy a z nich vyvodené závery

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne

akceptovateľné a ústavne konformné.

Závery krajského súdu sú v napadnutom rozsudku zdôvodnené riadne a presvedčivo,

napadnutý rozsudok nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný

súd vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci s poukazom na rozsudok okresného

súdu a na opakovanie námietok sťažovateľa nepovažuje postup ani rozsudok krajského súdu

za taký zásah do práv sťažovateľa, ktorý by bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný

a neudržateľný.

III.3 K namietanému porušeniu práv uznesením najvyššieho súdu

21. Ústavný súd konštatuje, že túto časť ústavnej sťažnosti je potrebné odmietnuť

podľa z dôvodu nedostatku zákonom

ustanovených náležitostí.

22. Z hľadiska predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti je podstatná

najmä požiadavka plynúca z , a to požiadavka

relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody)

namietaného porušenia práv, ako aj , podľa ktorého je ústavný

súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona

neustanovuje inak.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd zastúpené zvoleným advokátom.

23. Ústavný súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti

požaduje vyslovenie porušenia práv podľa a podľa dohovoru

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, avšak v ústavnej sťažnosti absentuje právne

relevantná argumentácia obsahujúca tvrdenia o porušení sťažovateľových práv napadnutým

uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľ svoju argumentáciu v ústavnej sťažnosti upriamil

výhradne proti rozsudku krajského súdu (ktorý ústavný súd preskúmal), resp. proti rozsudku

okresného súdu.

24. V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti

s napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov ústavný súd konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup konajúceho súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (, , ).

25. Ústavný súd už len pre úplnosť dodáva, že jeho pozornosti neušla ani skutočnosť,

že právny zástupca sťažovateľa v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu

26. mája 2020) opakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi

sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou

úpravou – o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých

26. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv, ústavnú sťažnosť z dôvodov podľa § 56 ods. 2 písm. a),

c) a g) odmieta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu