Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 319/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Ivana Fiačana a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Petra Straku podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. o možných dôvodoch jeho vylúčenia v konaní o ústavnej sťažnosti

sťažovateľky , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Kubík, vedenej Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Zastupujúci sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka

n i e j e vylúčený z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho

prijatia senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav

1. Zastupujúci sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj

„ústavný súd“) Peter Straka listom zo 17. júna 2020 oznámil podľa § 49 ods. 4 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) predsedovi

ústavného súdu možné dôvody svojho vylúčenia v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vo veci ústavnej sťažnosti (ďalej len „sťažovateľka“),

s ktorou sa stretol na viacerých pracovných a spoločenských podujatiach v rámci justície,

vrátane neformálnych spoločenských posedení, ktoré skutočnosti môžu vyvolať pochybnosti

o jeho nestrannosti v už označenej veci. V závere svojho oznámenia uviedol, že subjektívne

sa necíti byť zaujatý a že v inej veci sťažovateľky (; správne )

na základe obdobného vyjadrenia vylúčený nebol.

2. Vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi členovi senátu IV. ÚS

Liborovi Duľovi, ktorý však bol z konania a rozhodovania v tejto veci vylúčený uznesením

ústavného súdu sp. zn. z 9. júna 2020. Keďže pôvodný sudca spravodajca

bol v tejto veci z konania a rozhodovania vylúčený, stal sa členom štvrtého senátu

ústavného súdu (IV. ÚS) jeho zastupujúci sudca Peter Straka [čl. III. ods. 1 písm. c)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020

do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1].

3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana

zo 17. júna 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1. písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

v znení dodatku č. 1 pridelené na rozhodnutie podľa

do senátu I. ÚS ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudcovia

Ivan Fiačan a Miloš Maďar (ďalej aj „príslušný senát“).

II.

Relevantná právna úprava a jej východiská v judikatúre ústavného súdu

4. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

5. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

6. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

7. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

8. V zmysle a , ako aj z pohľadu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je

nestrannosť sudcu obyčajne definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju

možno posudzovať na základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje

subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej

situácii myslel vo svojom vnútornom vedomí, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či

sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho

nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu

určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere

i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno

oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy

pri stranách v demokratickej spoločnosti [Padovani v. Taliansko – rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) z 26. februára 1993]. Rozhodujúcim prvkom

v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je

objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň

vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo)

[m. m. ].

9. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul ESĽP dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (porov.

Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982; Pohoska

v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Ako je už aj naznačené

v bode 8, nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić

v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne

pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok

ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny

dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

11. Sudca ústavného súdu Peter Straka uvádza vo svojom oznámení zo 17. júna 2020,

že sa so sťažovateľkou stretol na viacerých pracovnospoločenských podujatiach v rámci

justície vrátane neformálnych spoločenských posedení, pričom subjektívne sa necíti byť

zaujatý.

12. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

treba zdôrazniť, že predpokladom vylúčenia sudcu ústavného súdu

je „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom“, ktorý v

prípade oznámenia sudcu ústavného súdu Petra Straku v danej veci naplnený nie je.

Dotknutý sudca ústavného súdu, ako vyplýva z jeho oznámenia, nemá pomer k veci, nie je

v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľkou, ani nie je jej blízkou osobou, ani nie je v žiadnom

vzťahu s jej právnym zástupcom pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

13. Vychádzajúc z oznámenia sudcu ústavného súdu Petra Straku treba poznamenať,

že v justičnom prostredí Slovenskej republiky býva bežné, že sa osoby, pôsobiace

v právnickej profesii spolu stretávajú opakovane v obdobných procesných roliach, a to

nielen ako sudca – sudca, ale napr. aj ako sudca - prokurátor, sudca – advokát, sudca -

exekútor, sudca – vysokoškolský pedagóg a pod., a nie je vylúčené ani stretávanie sa sudcov

všeobecných súdov so štátnymi úradníkmi Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky, či už na poradách, seminároch, konferenciách alebo iných podujatiach, súčasťou

ktorých môžu byť aj viac či menej formálne „spoločenské posedenia“. Skutočnosť, že pri

týchto príležitostiach môžu medzi sudcami a inými osobami vznikať profesijné priateľstvá,

nemožno samu osebe považovať za spôsobilú narušiť jeho nestrannosť ako sudcu (pozri

obdobne aj rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Českej

republiky vo veci sp. zn. ).

14. Z oznámenia sudcu ústavného súdu Petra Straku nevyplýva, že by jeho

stretávanie sa so sťažovateľkou presiahlo pracovne-profesijnú úroveň. Skutočnosť, že sa

sudca ústavného súdu Peter Straka vo svojom predchádzajúcom pôsobení ako sudca

všeobecného súdu stretával so sťažovateľkou ako štátnou tajomníčkou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky na pracovných a spoločenských podujatiach v rámci

justície, ako aj na neformálnych spoločenských posedeniach, tak v danom prípade nemožno

považovať za spôsobilú narušiť jeho nestrannosť ako sudcu, a to aj pri zohľadnení tzv.

teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP, v zmysle ktorej môže k vylúčeniu sudcu

z prerokúvania a rozhodovania vo veci dôjsť iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho

vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že

aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,

teda nezávisle a nestranne.

15. Príslušný senát ústavného súdu I. ÚS po prerokovaní dôvodov uvedených

v oznámení zastupujúceho sudcu IV. senátu ústavného súdu Petra Straku vo veci vedenej

ústavným súdom pod sp. zn. , ktoré sú totožné s jeho dôvodmi ako vo veci

sp. zn. , dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde ani v tomto konaní tieto nie sú dostačujúce pre naplnenie predpokladov o jeho vylúčení

z konania a rozhodovania v tejto veci, preto rozhodol o jeho nevylúčení z konania

a rozhodovania v danej veci (bod 1 výroku tohto uznesenia).

IV.

K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

16. Podľa rozhodnutie ústavného súdu nadobúda

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania

pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo

§ 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

17. Vzhľadom na to, že vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

je jej predmetom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a práva na slobodu podľa a 4 dohovoru, ústavný súd v senáte

príslušnom na rozhodnutie o oznámení sudcov ústavného súdu o ich možnom vylúčení

z veci sp. zn. rozhodol podľa , že toto

uznesenie o nevylúčení zastupujúceho sudcu IV. senátu ústavného súdu Petra Straku

z konania a rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom,

resp. senátom ústavného súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu