Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 286/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity Apple s. r. o.,

Abovská 39, Košice, IČO 44 049 846, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hopferova,

s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Martina

Hopferová, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a iným zásahom Okresného súdu Spišská Nová Ves

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity Apple s. r. o. o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Fruity Apple s. r. o., Abovská 39,

Košice, IČO 44 049 846 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou

Hopferova, s. r. o., Bajzova 2, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka

JUDr. Martina Hopferová, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a iným zásahom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v napadnutom

konaní na strane žalobcu, kam nastúpila namiesto predchádzajúceho žalobcu [

(ďalej aj „predchádzajúci žalobca“)]. Predmetom konania je zaplatenie

sumy 589 391,22 € s príslušenstvom. Žalobu podal pôvodný žalobca [ –

(ďalej aj „pôvodný žalobca“)] a okresný súd o nej rozhodol 8. januára 2010

vydaním platobného rozkazu č. k. -38 (ďalej len „platobný rozkaz“).

Žalovaný [Správa obecných lesov Švedlár (ďalej len „žalovaný“)] si platobný rozkaz

prevzal 15. januára 2010. Právny nástupca žalovaného [obec Švedlár (ďalej aj „právny

nástupca žalovaného“)] požiadal 28. júla 2016 o zrušenie platobného rozkazu, alternatívne

žiadal o jeho opätovné doručenie, pretože mu platobný rozkaz nebol doručený do vlastných

rúk. Argumentoval tým, že plná moc udelená osobe, ktorá prevzala platobný rozkaz v mene

žalovaného, bola v čase prevzatia platobného rozkazu neplatná. Okresný súd 12. septembra

2016 doručil žalovanému (nie právnemu nástupcovi žalovaného, ako bolo žiadané)

opätovne rovnopis platobného rozkazu, proti ktorému bol 23. septembra 2016 podaný

odpor, v ktorom je právny nástupca žalovaného označený ako zriaďovateľ (sťažovateľka

ďalej označuje právneho nástupcu žalovaného súčasne aj týmto názvom). Okresný súd

uznesením sp. zn. z 18. októbra 2016 podaný odpor odmietol ako podaný

oneskorene. Vychádzal z toho, že žalovaný prevzal platobný rozkaz 15. januára 2010

a odpor bol podaný až 23. septembra 2016, teda po 15-dňovej zákonom stanovenej lehote.

Neskúmal platnosť plnej moci udelenej na preberanie zásielok. Proti uzneseniu, ktorým bol

odpor odmietnutý, nebolo v zmysle poučenia okresného súdu možné podať odvolanie.

Zriaďovateľ (právny nástupca žalovaného) sa napriek tomu odvolal, tvrdiac, že bol

nesprávne poučený. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 30. novembra 2017 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na nezrozumiteľnosť, rozpornosť

a nedostatok dôvodov rozhodnutia okresného súdu. Za rozporný a zmätočný považoval

záver, keď po opakovanom doručení platobného rozkazu okresný súd vychádzal

z doručenky z roku 2010 a v nadväznosti na tento fakt skonštatoval, že odpor bol podaný

oneskorene. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa

s tvrdeniami a listinnými dôkazmi vysporiadať, t. j. posúdiť, či došlo alebo nedošlo

k účinnému doručeniu platobného rozkazu už v roku 2010, čo však okresný súd neurobil.

3. Následne okresný súd vydal uznesenie č. k. -245 zo 14. novembra

2018, ktorým zrušil platobný rozkaz okresného súdu z 8. januára 2010 (I. výrok)

a pokračoval v konaní s predchádzajúcim žalobcom ako právnym nástupcom a dedičom

pôvodného žalobcu, ktorý zomrel počas konania (II. výrok).

4. , s ktorým súd pokračoval v konaní, podaním

z 13. februára 2019 prostredníctvom právnej zástupkyne požiadal o nápravu a opätovné

doručenie uznesenia krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2017 s tým, že

predmetné uznesenie nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďže nikdy nemohlo byť

doručené pôvodnému žalobcovi z dôvodu jeho úmrtia. Súd konal so subjektom, ktorý už

nemal procesnú subjektivitu, ktorá zanikla smrťou, keďže predmetné uznesenie nikdy

nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nebol ani súd prvej inštancie oprávnený na vydanie

uznesenia 14. novembra 2018 pod sp. zn. , ktorým zrušil platobný rozkaz.

Zároveň , navrhol, aby súd opätovne doručil uznesenie krajského

súdu z 30. novembra 2017 sp. zn. , a to oprávnenej osobe, ktorou bola

v súlade s podaním, ktoré bolo do konania doručené 4. decembra 2018, sťažovateľka.

Predmetným podaním preukázal , že pohľadávka, ktorá je

predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , bola sériou

postúpení postúpená na sťažovateľku. Predchádzajúci žalobca navrhol zmenu účastníkov

konania, ktorá bola pripustená uznesením okresného súdu č. k. -294

z 12. marca 2019, doručeným sťažovateľke 19. marca 2019.

5. Okresný súd následne konal so sťažovateľkou bez toho, aby došlo k riadnemu

doručeniu uznesenia krajského súdu z 30. novembra 2017 pod sp. zn. ,

ktorým odvolací súd zrušil uznesenie č. k. -129 z 18. októbra 2016, ktorým

okresný súd odmietol odpor, a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný

súd pokračoval vo vykonávaní úkonov a vedení konania, vyzval sťažovateľku na vyjadrenie

sa vo veci a nariadil termín predbežného prejednania sporu. Predbežné prejednanie sporu sa

uskutočnilo 19. decembra 2019 a tiež 31. januára 2020. Dňa 31. januára 2020 súd oznámil,

že uznesenie krajského súdu bolo podľa doručenky doručené 28. marca 2018 oprávnenej

osobe, a keďže v tom čase bol už mŕtvy, podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov je súd toho názoru, že išlo o oprávnenú osobu na prevzatie uznesenia krajského

súdu, a návrh na doručenie uznesenia krajského súdu zamieta.

6. Sťažovateľka poukazuje na to, že okresný súd rozhodol o vystúpení

v čase, keď tento bol dávno mŕtvy, ale ani pokračovateľ v jeho živnosti už

nejestvoval. Tento procesný postup súdu len potvrdzuje nezákonnosť jeho postupu a zásahu

do základných práv a slobôd sťažovateľky. Navyše, rozhodol o pokračovaní s

, nie ktorému bolo predmetné uznesenie krajského súdu doručované,

a teda je zrejmé, že tým len sám potvrdil, že uznesenie krajského súdu právoplatnosť nikdy

nemohlo nadobudnúť.

7. Dňa 3. februára 2020 vydal okresný súd uznesenie sp. zn. , ktorým

rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaného s obcou Švedlár, IČO 00 329 681,

Švedlár 87. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný bol príspevkovou organizáciou

a jeho zriaďovateľom bola obec Švedlár. V zmysle

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov dňom zrušenia, t. j. 31. decembrom 2013 prešli práva

a povinnosti žalovaného ako príspevkovej organizácie zo zákona na jeho zriaďovateľa, teda

obec Švedlár. Aj keď vo výpise zo štatistického registra organizácii nie je vyznačený dátum

zániku subjektu, je súd toho názoru, že zrušením žalovaného ako príspevkovej organizácie

došlo priamo zo zákona k právnemu nástupníctvu na zriaďovateľa. V zmysle § 64 Civilného

sporového poriadku súd o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom môže rozhodnúť aj

bez návrhu, preto vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia

rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného.

8. Sťažovateľka uvádza, že nemožno opomenúť ani to, že až uznesením z 3. februára

2020 okresný súd rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalovaného s obcou Švedlár,

IČO 00 329 681, Švedlár 87. K zrušeniu žalovaného malo dôjsť k 31. decembru 2013,

napriek tomu do vydania predmetného uznesenia o pokračovaní s obcou Švedlár, teda

ďalších 7 rokov, bolo v predmetnej právnej veci konané s pôvodným žalovaným, na každom

rozhodnutí súdu je za žalovaného označená Správa obecných lesov Švedlár. Rovnako tak

podania uskutočnené protistranou boli podávané v mene žalovaného Správa obecných lesov

Švedlár napriek tomu, že išlo už o neexistujúci subjekt, ktorý nemal žiadne procesné práva

a povinnosti, preto nemohol byť stranou sporu v tomto konaní. Taktiež žalovanému Správe

obecných lesov boli doručované všetky rozhodnutia v tejto veci a písomností, ktoré preberal

právny zástupca. Dokonca aj keď došlo k opätovnému doručeniu platobného rozkazu,

predmetný platobný rozkaz prebral žalovaný Správa obecných lesov Švedlár

prostredníctvom splnomocnenca 12. septembra 2016, aj keď už bol zrušený. Dokonca aj

odpor z 21. septembra 2016 bol podaný Správou obecných lesov Švedlár (v písomnom

podaní je síce uvedená obec Švedlár, ale len ako zriaďovateľ, nie ako strana sporu).

9. Podľa názoru sťažovateľky došlo uvedeným procesným postupom okresného súdu

k porušeniu jej označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru.

10. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základne právo na súdnu ochranu podľa či. 46 ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a základné právo vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v právnej vecí pod sp. zn.

a iným zásahom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní pod sp. zn.

, porušené boli.

2. Zakazuje Okresnému súdu Spišská Nová Ves pokračovať v porušovaní základných

práv a slobôd sťažovateľky a prikazuje Okresnému súdu Spišská Nová Ves, aby obnovil stav

pred ich porušením.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 €,

ktoré je Okresný súd Spišská Nová Ves povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia v sume 3.869,83 € na účet právnej zástupkyne sťažovateľky... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

16. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

19. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

20. V právnej veci sťažovateľky sa súdne konanie po vrátení veci krajským súdom

nachádza v štádiu prvoinštančného konania, v ktorom môže uplatniť všetky procesné

oprávnenia, ktoré jej priznáva vrátane prostriedkov procesného

útoku a procesnej obrany, práva na riadne opravné prostriedky a tiež práva využiť prípadne

aj mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu, pokiaľ by bolo v jej

neprospech a naďalej by zastávala názor, že postupom v jej veci konajúcich všeobecných

súdov došlo k porušeniu jej a dohovorom garantovaných práv.

21. Napokon sťažovateľke nič nebráni, aby v budúcnosti napadla sťažnosťou podľa

aj konečné rozhodnutie, ktoré bude v jej právnej veci vydané, t. j.

rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktoré jej zákon na ochranu jej práv účinne

poskytuje, a to v prípade, ak dospeje k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli

porušené jej alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva

alebo slobody.

22. Ústavný súd už viackrát vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil, že nemožno

akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným

súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ neskončeného

súdneho konania. Ústavný súd môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľky až vtedy, keď už ostatné orgány

verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť (m. m.

). Rovnako ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že

predpokladom na záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru (ich namietané

porušenie tvorí základ sťažovateľkou navrhovaného petitu, pozn.) je také porušenie, ktoré

nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania

alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami,

ktoré sú obsiahnuté v (m. m. , ,

).

23. Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistil, že

sťažovateľka sa ochrany svojich základných práv a slobôd môže domôcť využitím jej

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo

už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu