Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 330/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Fulkom,

Podtatranského 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a a práv podľa a ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 23. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 3. marca 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práv podľa

a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.

z 23. októbra 2019 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. zo 7. februára 2018 v spojení

s uznesením krajského súdu sp. zn. z 21. júna 2018 uznaný vinným zo zločinu

ublíženia na zdraví podľa a a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s použitím

a s použitím , pričom súd upustil

od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu, pretože považoval nepodmienečný trest odňatia

slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. z 2. mája 2012

podľa účinného do 31. decembra 2005 vo výmere piatich

rokov a nepodmienečný trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu

Michalovce sp. zn. z 5. mája 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 24. júna 2016 podľa

účinného od 1. januára 2006 vo výmere dvanástich rokov na ochranu spoločnosti

a jeho nápravu za dostatočné.

3. Sťažovateľ podal na Okresnom súde Prešov návrh podľa ,

ktorým sa domáhal započítať do jeho aktuálne vykonávaného trestu aj väzbu a trest,

ktorý vykonával v konaniach vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ,

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , Okresnom súde Michalovce

pod sp. zn. a Okresnom súde Košice I sp. zn. .

4. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. z 12. septembra 2019 (ďalej

aj „uznesenie okresného súdu“) návrh sťažovateľa zamietol. Okresný súd Prešov dospel

k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. nedošlo

k obmedzeniu osobnej slobody sťažovateľa väzbou. Okresný súd Prešov v označenom

uznesení zároveň uviedol, že sťažovateľovi nič nebráni adresovať žiadosť o započítanie

väzby a trestu príslušnému súdu, t. j. Okresnému súdu Košice I.

5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, v ktorej namietal,

že Okresný súd Prešov si mal od Okresného súdu Košice I vyžiadať súdny spis a sám

rozhodnúť o započítaní.

6. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že sťažnosť zamietol. Rovnako

ako okresný súd konštatoval, že zákonné dôvody na započítanie väzby v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. neboli splnené.

7. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že povinnosťou Okresného súdu

Prešov a Krajského súdu v Prešove bolo v zmysle započítať

mu do aktuálne vykonávaného trestu aj dobu strávenú vo väzbe a výkone trestu odňatia

slobody v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. (v trvaní

„okolo 44 mesiacov“).

8. Sťažovateľ v závere svojej ústavnej sťažnosti tvrdí, že od ústavného súdu

„očakáva... vyriešenie otázky príslušnosti súdu a tento záver bude rešpektovať“.

9. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva na osobnú slobodu, práva na spravodlivé súdne

konanie a súdnu ochranu podľa a a čl.

5 ods. 1 písm. a), ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. októbra 2019 sp. zn. -1275 boli

porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. -1275

zo dňa 23. októbra 2019 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom

...

15. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene

rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

17. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že Okresný súd Prešov mu

do aktuálne vykonávaného trestu mal v zmysle započítať

aj dobu strávenú vo väzbe a výkone trestu v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I

pod sp. zn. a že Krajský súd v Prešove mal toto jeho pochybenie napraviť.

Zároveň sa domáha, aby ústavný súd rozhodol o príslušnosti súdu, ktorý má v otázke tohto

započítania rozhodnúť, a teda, či je to Okresný súd Prešov (ako to tvrdí sťažovateľ),

alebo Okresný súd Košice I (ako to uviedol Okresný súd Prešov).

21. Ústavný súd hneď na úvod opätovne zdôrazňuje, že je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti ( ). Ústavný súd nie je súdom tretej či štvrtej

inštancie preskúmavajúcim správnosť či zákonnosť rozhodnutí všeobecných súdov, čoho sa

sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti v skutočnosti domáha, resp. ktorý ústavný súd

do takejto pozície nadriadeného súdu stavia.

22. Úlohou ústavného súdu založenou na princípe subsidiarity ( )

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými

sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom

by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (, ,

).

23. Podľa názoru ústavného súdu nemožno výklad ustanovenia § 45 Trestného

zákona Krajským súdom v Prešove (pozri body 4 a 6 tohto uznesenia) v okolnostiach tejto

veci a s ohľadom na námietky sťažovateľa prezentované v jeho ústavnej sťažnosti

považovať za prejav svojvôle, keď by sa Krajský súd v Prešove natoľko odchýlil

od jeho znenia, že by zásadne poprel jeho účel a význam (k tomuto pozri aj uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. ,

rovnako uznesenie ústavného súdu ).

24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti v takejto situácii vznesenia námietky porušenia základného práva

na osobnú slobodu podľa a práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru

nie je rozhodnúť o tom, ktorý zo sťažovateľom označených okresných súdov je príslušný

rozhodnúť o jeho návrhu, ale presvedčiť sa, že sťažovateľ má možnosť obrátiť sa so svojou

žiadosťou o započítanie na (nejaký, konkrétny) súd a že tento má právomoc o tomto

jeho návrhu (meritórne) rozhodnúť.

25. Z okolností tejto veci vyplýva, že taký súd existuje (Okresný súd Košice I)

a že sťažovateľ bol naň v uznesení okresného súdu priamo odkázaný.

26. Ústavný súd na záver dopĺňa, že z pohľadu ochrany sťažovateľa

pred neoprávneným zásahom do jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

a jeho práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru by ústavnoprávny problém mohla

predstavovať situácia, keď by sťažovateľ podal na Okresnom súde Košice I ďalší takýto

návrh na započítanie väzby a trestu a tento súd by o ňom meritórne nerozhodol.

V takejto situácii by sa označené práva sťažovateľa, resp. ich ochrana mohli stať iba čisto

formálnymi či „teoretickými a iluzórnymi“, v dôsledku čoho by sa stával zásah ústavného

súdu v danej veci opodstatneným. Nič podobné však v tomto prípade zo strany sťažovateľa

tvrdené nebolo, o to menej to bolo preukázané.

27. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

28. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu