Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 261/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov

Ivana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , správkyne konkurznej podstaty úpadcu

, , zastúpenej spoločnosťou iTRUST Legal, s. r. o.,

Seberíniho 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Raška, LL.M.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na ochranu vlastníckeho práva

podľa , základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. z 22. júla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, správkyne konkurznej podstaty úpadcu ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na ochranu vlastníckeho práva podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd “) sp. zn. z 22. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich označených práv napadnutým

rozhodnutím, ktorým jej okresný súd priznal paušálnu odmenu za výkon funkcie správcu

do konania prvej schôdze veriteľov v sume 1 533,32 €, a teda nie v sume 2 300 €,

akú sťažovateľka požadovala a aká nominálne vyplýva z

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v spojení s § 12

ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vykonávacia

vyhláška“).

3. Sťažovateľka za materiálnu podstatu svojej ústavnej sťažnosti považuje

skutočnosť, že „Sťažovateľka, ako správca konkurznej podstaty, bola rozhodnutím

všeobecného súdu – napadnutým Uznesením – v dôsledku nesprávneho výkladu a aplikácie

zákonov Okresným súdom Košice I poškodená na svojich základných právach;“

pričom podľa sťažovateľky „Zákon ani iný všeobecný právny predpis neoprávňuje

sťažovateľku proti napadnutému Uzneseniu podať riadny ani mimoriadny opravný

prostriedok a domáhať sa tak svojich práv v systéme všeobecného súdnictva, vzhľadom

na čo je splnená podmienka vyčerpania účinných opravných prostriedkov pred podaním

sťažnosti.“.

4. Sťažovateľka prezentuje svoje požiadavky tak, že „v súlade s konštantnou

judikatúrou Ústavného súdu ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva sa touto sťažnosťou

domáha ochrany svojho práva na to, aby všeobecný súd: i. zistil skutkový stav veci

a na skutkový stav aplikoval platnú a účinnú právnu normu, ii. túto aplikáciu presvedčivým

spôsobom odôvodnil, iii. vyvodzoval v rozhodnutí závery ktoré nie sú zjavne neodôvodnené

a arbitrárne a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň

prekvapivé“.

5. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí podľa sťažovateľky pochybil v tom,

že vytkol sťažovateľke štyri porušenia povinností správcu, o čo oprel dôvod zníženia

jej odmeny. V odôvodnení ústavnej sťažnosti sa sťažovateľka sústredila na vyvrátenie

samotnej skutočnosti, že sa porušenia povinností dopustila, resp. na tvrdenie, že k tomu

došlo z ospravedlniteľných dôvodov. Sťažovateľka takto buď priamo spochybňuje

niektoré skutkové zistenia okresného súdu (oneskorené vyhotovenie súpisu majetku

a jeho zverejnenie v Obchodnom vestníku správcom, nepredloženie evidenčnej pomôcky,

oneskorené predloženie rovnopisu zápisnice zo schôdze veriteľov) alebo k nim uvádza

skutkové okolnosti, ktoré okresný súd mal pri svojom rozhodovaní o jej odmene zohľadniť,

ale tak neurobil.

6. Sťažovateľka vyčíta okresnému súdu aj nesprávnu aplikáciu a výklad niektorých

ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Konkrétne sťažovateľka tvrdí, že okresný

súd „nesprávne a ústavne nekonformne vykladá ust. – nerozlišuje medzi

povinnosťou vyhotoviť súpis v konkrétnej zákonnej lehote a povinnosťou zverejniť súpis

majetku bez ustanovenej konkrétnej zákonnej lehoty ako dvomi rozličnými povinnosťami“,

pričom podľa sťažovateľky okresný súd «volí ústavne nekonformný výklad termínu

„bezodkladne“ – resp. v napadnutom Uznesení neuvádza a neodôvodnil prečo nepovažuje

zverejnenie súpisu sťažovateľkou za bezodkladné a na základe čoho takýto záver vyvodil».

Sťažovateľka tiež spochybňuje sankcionovanie nedodržania lehoty na predloženie

evidenčnej pomôcky, pretože podľa jej názoru „takáto súdom uložená povinnosť nemá

oporu v zákone a jej nesplnenie nemôže byť sankcionované krátením odmeny správcu“.

Napokon sťažovateľka nesúhlasí ani so spôsobom, ako okresný súd určil zmeškanie lehoty

na predloženie zápisnice z prvej schôdze veriteľov, a predkladá svoju vlastnú verziu

plynutia lehoty v tomto prípade.

7. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti namieta aj nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhuje ústavnému súdu rozhodnúť o nej týmto

nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na ochranu vlastníckeho práva podľa

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu

Košice I, sp. zn. z 22. júla 2019, porušené boli.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Košice I,

sp. zn. z 22. júla 2019, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie

konanie.

III. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľky do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

11. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

14. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis ).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii najneskôr päť dní

pred konaním prvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok

na súd; zmeny v doručenom zozname pohľadávok priebežne oznamuje súdu predložením

jeho úplného znenia s uvedením dátumu jeho vyhotovenia.

18. Podľa § 34 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prvú schôdzu veriteľov

zvoláva správca do 55 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako pätnásty

deň a nie neskôr ako dvadsiaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok

podľa § 32 ods. 3 písm. a).

19. Podľa § 35 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odpis zápisnice predseda

schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní schôdze veriteľov doručí

súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze veriteľov povinný podpísať.

20. Podľa § 35 ods. 1 tretej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii odpis

zápisnice predseda schôdze veriteľov najneskôr nasledujúci pracovný deň po konaní

schôdze veriteľov doručí súdu alebo správcovi; odpis zápisnice je predseda schôdze

veriteľov povinný podpísať.

21. Podľa § 43 ods. 1 prvej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii správca

má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu,

ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov.

22. Podľa § 76 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súpis je správca povinný

vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných osobitného zreteľa

môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť.

Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku.

23. Podľa § 12 ods. 1 vykonávacej vyhlášky za výkon funkcie do konania prvej

schôdze veriteľov patrí správcovi paušálna odmena v sume a) 2 300 €, ak hodnota majetku

uvedená v súpise majetku podstát zapísaného do súpisu majetku podstát bez poznámky

v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33 000 €...

24. Podľa § 12 ods. 2 vykonávacej vyhlášky ak správca počas konkurzu do konania

prvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho paušálna odmena sa podľa závažnosti

porušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

25. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Ústavný súd totiž nie je súčasťou

systému všeobecných súdov ani nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov

(napr. ), ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov (napr. , , ).

26. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách (, mutatis mutandis , ,

, ). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

27. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

28. Uvedené stabilné právne názory ústavného súdu tvoria právne východiská

aj v danej veci.

29. Ústavný súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že s výnimkou

prvého prípadu porušenia povinností správcu (oneskorené zvolanie prvej schôdze veriteľov,

ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nepopiera ani nenamieta) sa uznesenie okresného

súdu v podstatných veciach obsahovo zhoduje s obsahom ústavnej sťažnosti.

30. Okresný súd v uznesení popri rekapitulácii činnosti správcu až do prvej schôdze

veriteľov a citovania relevantnej právnej úpravy v zákone o konkurze a reštrukturalizácii

a vo vykonávacej vyhláške konkretizuje jednotlivé porušenia povinností správcu, a to:

- oneskorené zvolanie prvej schôdze veriteľov (zákonná lehota uplynula

9. augusta 2018, oznam o zvolaní schôdze zverejnený 16. augusta 2018),

- zmeškanie 60-dňovej lehoty na vyhotovenie súpisu majetku úpadcu a jeho

zverejnenie v Obchodnom vestníku (lehota uplynula 14. augusta 2018, k zverejneniu došlo

10. septembra 2018),

- nesplnenie povinnosti predložiť súdu spolu s rovnopisom zoznamu pohľadávok

evidenčnú pomôcku najneskôr v lehote 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov,

- oneskorené doručenie rovnopisu zápisnice zo schôdze veriteľov.

31. Okresný súd identifikoval porušenie povinností správcu zo svojich skutkových

zistení, ktoré konfrontoval s príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze

a reštrukturalizácii; v prípade evidenčnej pomôcky ide o povinnosť uloženú okresným

súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka sp. zn.

z 8. júna 2018.

32. Okresný súd odôvodnil zníženie paušálnej odmeny svojím oprávnením určiť

výšku odmeny podľa § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovením § 12

ods. 2 vykonávacej vyhlášky, pričom sumu odmeny požadovanú sťažovateľkou podľa § 12

ods. 1 písm. a) vykonávacej vyhlášky (t. j. 2 300 €) znížil o štyri dvanástiny z dôvodu,

že z dvanástich povinností, ktoré mal správca vykonať, nesplnil štyri.

33. Vo všeobecnej rovine je celkom zrejmé, že v danej veci ide o aplikáciu a výklad

jednoduchého práva – zákona a vykonávacej vyhlášky. Opätovne tu ústavný súd prízvukuje,

že nemieni vyhodnocovať pravdivosť tvrdení sťažovateľky, na ktorých zakladá dôvodnosť

svojej ústavnej sťažnosti, a to preto, lebo v nesporných okolnostiach kauzy nedosahujú

ústavnú relevanciu. Táto skutočnosť je ešte zdôraznená tým, že napadnuté rozhodnutie bolo

vydané v konkurznom konaní, ktoré sa vyznačuje zásadnými odlišnosťami oproti bežnému

civilnému procesu. V tomto konaní ani nejde o „nachádzanie práva“, okrem riešenia

čiastkových, akcesorických záležitostí, medzi ktoré patrí aj sťažovateľkina kauza.

34. Na druhej strane ústavný súd už v početných rozhodnutiach vyslovil,

že každý postup či rozhodnutie všeobecného súdu pri výkone súdnej právomoci môže byť

za istých okolností predmetom ústavného prieskumu, ak pri ňom došlo k takému

procesnému excesu, svojvôli či arbitrárnosti, že je z hľadiska kritérií súdnej ochrany

účastníkov konania ústavne neudržateľné.

35. Ústavný súd konštatuje, že v danej veci nejde o takýto prípad. Právne závery

okresného súdu v predmetnom prípade nie sú arbitrárne, pretože spojenie skutkových

okolností (či už sťažovateľkou namietaných alebo nie) s aplikovanými právnymi normami

je racionálne, netrpí zjavnými vnútornými logickými konfliktmi a dôsledne rešpektuje

procesnú podstatu konkurzného konania. Okresný súd výrok svojho rozhodnutia riadne

a zrozumiteľne odôvodnil a neprekročil limity svojej právomoci určené špeciálnou právnou

úpravou ani jej účel zabezpečiť plynulosť a rýchlosť konkurzného konania.

36. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia alebo neprimeranosti aplikácie právnej normy, ústavný súd pripomína,

že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. rozhodnutie vo veci García Ruiz c. Španielsku

z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

37. V tejto súvislosti je v danej veci podstatné, že relevantná právna úprava nedáva

konkurznému súdu diskrečný priestor na posúdenie splnenia povinností správcu (konkrétne

povinnosti sú spojené s jednoznačne určenou zákonnou lehotou), preto nemožno hovoriť

o právno-aplikačnej neprimeranosti. Pri možnosti uložiť sankciu (krátenie paušálnej

odmeny správcu) poskytujú tieto právne normy priestor na úvahu konkurzného súdu,

avšak s touto časťou svojho rozhodnutia sa okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia podľa názoru ústavného súdu dostatočne vysporiadal.

38. Ústavný súd v konečnom dôsledku nevidí žiadny súvis medzi napadnutým

rozhodnutím a právami sťažovateľky, ktorých porušenie namieta. Rozhodnutie okresného

súdu, ktoré sťažovateľka napáda, podľa názoru ústavného súdu netrpí žiadnou vadou,

a to ani po stránke právnej, ani po stránke argumentačnej vo vzťahu k jeho odôvodneniu,

ktoré ústavný súd posúdil ako dostatočné. Iba skutočnosť, že sťažovateľka s posúdením

jej veci nesúhlasí, nemôže viesť sama osebe k tomu, aby ústavný súd vyhovel jej ústavnej

sťažnosti a napadnuté rozhodnutie zrušil.

39. Zo všetkých tu uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

podľa ustanovenia odmietol v celom rozsahu

ako zjavne neopodstatnenú.

40. Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd považuje za vhodné poznamenať,

že sťažovateľkou prezentované polemické názory na niektoré aplikačné a výkladové otázky

nemožno akceptovať. Napríklad právny úkon v lehote určenej termínom „bezodkladne“

(zbytočný je každý odklad, ktorý nie je odôvodnený objektívnou prekážkou) nemôže

byť vykonaný po mesiaci od začiatku jej plynutia (vyhotovenie a zverejnenie súpisu

majetku), a obdobne, úplne špecifickú lehotu „najneskôr nasledujúci pracovný deň

po konaní schôdze veriteľov“ (doručenie zápisnice súdu) nie je možné modifikovať

výkladom podľa § 203a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože takýto výklad

by zmenil obsah litery zákona. Aj v tomto prípade platí zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, najmä ak ide o osobu znalú práva.

41. Vzhľadom na to, že ústavná sťažnosť ako celok bola odmietnutá,

bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými

v petite jej ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Martin Vernarský predseda senátu