Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 331/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , vo veci namietaného

porušenia základných práv vlastniť majetok a na súdnu a inú právnu ochranu a podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 3. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných práv vlastniť

majetok, na súdnu a inú právnu ochranu a podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

[bez bližšieho označenia článkov (ďalej len „“)], ako aj

práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) tiež bez bližšieho označenia príslušného článku dohovoru uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. apríla 2020

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ktorým krajský súd zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu

tohto súdu z 24. októbra 2019. Týmto uznesením krajský súd vyrubil sťažovateľke

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za spracovanie kasačnej sťažnosti z 3. septembra 2019

v listinnej podobe vo výške 20 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je

prílohou o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka

je advokátkou zastupujúcou žalobcu ( , ) proti žalovaným v 1. až 8. rade

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, ktoré skončilo

vydaním prvostupňového rozhodnutia tak, že krajský súd rozsudkom sp. zn.

z 2. júla 2019 žalobu žalobcu zamietol.

3. Sťažovateľka navrhla citované rozhodnutie krajského súdu zrušiť, pretože

vyrubenie súdneho poplatku považuje na neoprávnené. Je advokátkou, ktorá nemá

aktivovanú elektronickú schránku a povinnosť aktivovať ju jej ako fyzickej osobe

nevyplýva zo žiadneho predpisu.

4. Sťažovateľka nesúhlasí s odôvodnením krajského súdu uvedeným v napadnutom

uznesení, pretože krajský súd podľa nej dospel k nesprávnemu výkladu príslušných

ustanovení () o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

5. Zásadným omylom, ktorého sa súdy vrátane ústavného súdu dopúšťajú, je tvrdenie

sťažovateľky, že bola pre advokátov zavedená všeobecná povinnosť komunikovať

v elektronickej podobe v § 82l ods. 3 zákona o súdoch s tým, že nerozlišujú osoby

s aktivovanou a neaktivovanou elektronickou schránkou. Vyslovuje svoj názor, ktorý

považuje za jedine správny, že „povinnosť komunikovať cez elektronickú schránku

vyplývajúca pre advokátov z ustanovenia § 821 ods. 3 zákona o súdoch sa vzťahuje na tých

advokátov, ktorí majú elektronickú schránku aktivovanú a nevzťahuje sa na advokátov,

ktorí elektronickú schránku aktivovanú nemajú. Ak totiž nedôjde k jej aktivácii, nie je možné

cez elektronickú schránku komunikovať.“.

6. V zmysle uvedeného by sťažovateľka nemala byť ani poplatníkom podľa § 2

ods. 1 písm. f) .

7. V petite sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd ústavnú sťažnosť „pripustil

na ďalšie konanie“ a následne nálezom vyslovil, že „jej práva porušené boli“. Požaduje aj

zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a tiež jeho predchádzajúceho uznesenia

z 24. októbra 2019.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ak je navrhovateľ advokátom, nemusí

byť v konaní zastúpený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predmetom konania ústavného súdu je rozhodovanie o namietanom porušení

základných práv „vlastniť majetok, na súdnu a inú právnu ochranu, podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť“, ku ktorému malo podľa sťažovateľky dôjsť

napadnutým uznesením, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť smerujúca proti uzneseniu

krajského súdu vo veci uloženia povinnosti zaplatiť za spracovanie podania v listinnej

podobe súdny poplatok v sume 20 € podľa položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov

v spojení s . Podľa krajského súdu boli pre

vyrubenie súdneho poplatku splnené podmienky, keďže na sťažovateľku sa ako

na advokátku podľa príslušných právnych predpisov vzťahuje povinnosť doručovať podania

súdu do elektronickej schránky a podanie v konkrétnej veci urobila v listinnej forme.

15. Sťažovateľka opätovne a opakovane nastoľuje ústavnému súdu svoj výklad

zákona o súdoch a súvisiacich zákonov (obdobne ako v prípade v jej veci vedenej pod

sp. zn. , v ktorej ústavný súd jej ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú uznesením zo 4. februára 2020, pozn.).

16. Ústavný súd (bez toho, aby sa zaoberal podrobne jej námietkami a výkladom

právnych noriem) už iba poukazuje na svoje odôvodnenie v bodoch 23 až 36 v citovanom

uznesení, ktoré je vzhľadom na rovnakú právnu argumentáciu a totožnosť sťažnostných

námietok použiteľné aj v tomto konaní. Súčasne na tomto názore nič nemieni zmeniť, hoci

sťažovateľka sa s ním, ako aj s výkladom všeobecných súdov nestotožňuje. Krajský súd

v tejto veci v závere jasne a zrozumiteľne v bode 25 uzavrel, že: „Z jazykového výkladu,

zmyslu a účelu predmetného ustanovenia (mal na mysli § 821 ods. 3 zákona o súdoch, pozn.

ústavného súdu) je nepochybné, že advokáti sú povinní mať aktivovanú elektronickú

schránku a používať ju na doručovanie podaní a komunikáciu so súdom. Uvedená

povinnosť sa vzťahuje aj na sťažovateľku, a to odo dňa 01.07.2018.“

17. Podľa názoru ústavného súdu je napadnuté uznesenie krajského súdu založené

na právnych záveroch, ktoré majú oporu v aplikovaných právnych normách, je aj dostatočne

odôvodnené, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmietol opakovane z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (obdobne ako

v jej veci sp. zn. a v iných podobných prípadoch ,

).

18. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

uplatnenými sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti už nezaoberal, hoci neprehliadol, že táto

ústavná sťažnosť vykazuje neurčitý a nevykonateľný petit a tiež nedostatočné

a kvalifikované označenia základných práv, ktorých porušenie namieta, podľa príslušných

článkov a dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu