Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 19/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júla 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora

Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra

Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského (sudca spravodajca)

v konaní o návrhu Okresného súdu Ružomberok, zastúpeného sudcom JUDr. Vladimírom

Topoľančíkom, na začatie konania podľa Slovenskej

republiky o súlade v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov, s a

takto

rozhodol:

Konanie o návrhu Okresného súdu Ružomberok z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrh navrhovateľa a jeho argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

3. októbra 2019 doručený návrh Okresného súdu Ružomberok (ďalej aj „okresný súd“

alebo „navrhovateľ“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) o súlade

v znení , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s

ods. 1 a .

2. Okresný súd v úvode odôvodnenia svojho návrhu rekapituluje podstatné okolnosti

ním súdenej kauzy ,

(ďalej len „žalobkyňa“), proti obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „žalovaná“),

ktorej predmetom je náhrada straty na zárobku „v pravidelných opakujúcich sa dávkach

za obdobie od 05.09.2014 vo výške 72,49 eur mesačne...“. Žalobkyňa totiž utrpela

7. septembra 2013 pri dopravnej nehode škodu na zdraví a žalobou si „uplatňuje náhradu

za stratu na zárobku po PN, keď pred dopravnou nehodou dosahovala (už ako poberateľka

invalidného dôchodku s mierou poklesu pracovnej schopnosti 50 %) čistý mesačný príjem

vo výške 222,49 eur... zo závislej činnosti, pričom v období po dopravnej nehode dosahuje

čistý mesačný príjem maximálne 150 eur (s mierou poklesu zárobkovej schopnosti 60%),

t. j. z rozdielu uvedených príjmov odvodzuje svoj žalobný návrh vo výške 72,49 eur

mesačne“.

3. V nadväznosti na uvedené okresný súd zdôrazňuje, že žalobkyňa „svoj nárok

odvodzuje od princípu plnej náhrady skutočnej majetkovej škody, teda sumy,

ktorú by dosiahla nebyť dopravnej nehody“. Keďže podľa názoru navrhovateľa

v predmetnej ním rozhodovanej veci „všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu nemožno

aplikovať,... súd pri právnom posúdení tohto sporu musí vychádzať z právnej úpravy

uvedenej v napadnutom ustanovení.“, čo má za následok, že „by... mohol žalobkyni priznať

sumu úrazovej renty vo výške 70 centov“.

4. Okresný súd odkazuje na nález č. k. -53 z 10. októbra 2018,

v ktorom ústavný súd rozhodol o nesúlade (je „postavené

na rovnakom právnom základe“ ako napadnuté ustanovenie, hoci reguluje náhrady straty

na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného) s čl. 12 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 . Podstatou argumentácie uvedeného nálezu je názor, podľa ktorého základné

právo vlastniť majetok vyžaduje, „aby nárok na náhradu zárobkovej straty za obdobie

pracovnej neschopnosti bol uspokojovaný v kvantite čo najviac sa blížiacej sume zárobku,

ktorý by poškodený dosiahol nebyť pracovnej neschopnosti vyplývajúcej z poškodenia jeho

zdravia protiprávnym konaním“ (bod 48 predmetného nálezu). Okresný súd je presvedčený,

že citovaný právny názor je použiteľný aj na rozhodnutie o jeho návrhu. Ústavný súd

v uvedenom náleze podľa navrhovateľa taktiež „upriamil pozornosť zákonodarcu

aj na ďalšie majetkové práva regulované v a prameniace

v spôsobení ujmy na zdraví protiprávnym konaním a odporúčal zákonodarcovi riešiť

uvedenú problematiku v duchu požiadaviek základného práva vlastniť majetok

formulovaných v dôvodoch nálezu“.

5. Okresný súd taktiež uvádza, že „Ministerstvo spravodlivosti... t. č. pripravuje

novelizáciu predmetom ktorej, bude okrem iného tak novelizácia

ako aj . Legislatívny proces sa v súčasnosti nachádza len v štádiu prvého

čítania v Národnej rade Slovenskej republiky, t. j. napadnuté ustanovenie je do dnešného

dňa (3. október 2019, pozn.) súčasťou právneho poriadku...“. Navrhovateľ sa vysporadúva

aj s intertemporálnymi aspektmi pripravovanej novelizácie, ktoré spočívajú v požiadavke,

aby sa vznik dotknutých právnych vzťahov, ako aj vznik nárokov z týchto právnych

vzťahov posudzovali podľa právneho stavu do nadobudnutia účinnosti novelizácie, teda

podľa napadnutého ustanovenia. Podľa okresného súdu však eventuálne nadobudnutie

účinnosti uvedenej novelizácie nemá viesť k zastaveniu konania o jeho návrhu [§ 87 prvá

veta o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)],

pretože „bude... povinný, čo do vzniku právnych vzťahov, ako aj nárokov

z nich vyplývajúcich aplikovať právnu úpravu vo vzťahu k § 447 účinnú do prijatia novely,

t. j. v znení v akom sa napáda týmto návrhom, t. j. podľa názoru súdu v znení,

ktoré nie je v súlade s “.

6. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho návrh na ďalšie konanie

a aby vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie v znení neskorších

predpisov nie je v súlade s a .“

7. Prílohou návrhu je uznesenie č. k. -128 z 3. októbra 2019,

ktorým okresný súd konanie o žalobe žalobkyne prerušil a podal návrh podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) ústavnému súdu.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

9. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7

ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125

ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

12. Podľa návrhom na začatie konania

je návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa .

13. Podľa návrh na začatie konania

podľa o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas

národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.

14. Podľa ústavný súd konanie zastaví,

ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.

Ak sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa a ,

rozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci.

15. Podľa (znenie účinné do 30. novembra 2019)

náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného

alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty

podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

16. Podľa v znení účinnom od 1. decembra 2019

náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite

sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,

ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený

dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku

vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

III.

Zastavenie konania o návrhu okresného súdu

17. V návrhovom petite sa neuvádza, v akom znení považuje okresný súd napadnuté

ustanovenie za rozporné s . Popis skutkových a právnych okolností ním súdeného

civilného sporu, argumentačná výstavba jeho návrhu, no v neposlednom rade aj časové

súvislosti doručenia jeho návrhu na začatie konania podľa

umožňujú ústavnému súdu bez pochybností prijať záver, že okresný súd kritizuje

hmotnoprávnu normu zakotvenú v po novele vykonanej

, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov, tak ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

18. Ústavný súd zistil, že Národná rada Slovenskej republiky schválila

28. októbra 2019 , ktorým sa mení a dopĺňa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 2019. Uvedenou novelou

došlo aj k zmene okresným súdom napadnutého ustanovenia, a to tak, ako to vyplýva

z bodov 15 a 16.

19. Je teda zjavné, že ustanovenie zahrnuté do petitu

navrhovateľovho návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov je síce

aj v súčasnosti zamerané na reguláciu identického objektu v porovnaní s právnym stavom

účinným do 30. novembra 2019 (náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti), pokiaľ však ide o dispozíciu predmetnej právnej normy, došlo k podstatnej

zmene priamo zohľadňujúcej námietku, ktorú voči nej z odôvodnenia návrhu okresného

súdu možno dôvodiť (spôsob určenia výšky náhrady za stratu na zárobku zohľadňujúci

jeho skutočný pokles).

20. K popísanej zmene právnej úpravy došlo po doručení navrhovateľovho návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu a zároveň pred vyhlásením

nálezu vo veci samej, čím je aktivovaná aplikácia .

21. Ústavný súd v ustálenej judikatúre považuje stratu platnosti preskúmavaných

právnych predpisov za dôvod na zastavenie konania bez ohľadu na to, že v čase doručenia

návrhu na začatie konania napadnuté právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia

ešte boli súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky (,

, ).

22. Nemožno však stratiť so zreteľa skutočnosť, že svojím návrhom navrhovateľ

(všeobecný súd) inicioval konanie o súlade právnych predpisov, ktorého predmetom

je kontrola ústavnosti vykazujúca prvky konkrétnosti.

23. Zmyslom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych

predpisov pred ústavným súdom je odstránenie pochybností všeobecného súdu o ústavnosti

konkrétneho ustanovenia, pred použitím ktorého všeobecný súd stojí,

resp. ktorého aplikácia všeobecným súdom prichádza do úvahy (). V podstate

teda účelom konania o súlade právnych predpisov začatého na návrh všeobecného súdu

je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia

ústavno-právnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) ().

24. Ústavný súd pri podstate konania o súlade právnych predpisov iniciovaného

všeobecným súdom zdôrazňuje význam ústavnej normy zakotvenej v ,

ktorá vyžaduje, aby v systéme špecializovaného a koncentrovaného typu kontroly

ústavnosti, z ktorého vychádza aj , o súlade právnych predpisov nižšieho stupňa

právnej sily s právnymi predpismi vyššieho stupňa právnej sily, osobitne

a ústavnými zákonmi, mohol rozhodovať v zásade vždy len nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti, t. j. ústavný súd ( ). Táto ústavná konštrukcia je vyjadrením

vnútornej deľby moci (práce) vo sfére súdnej moci založenej na výhradnom oprávnení

ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti, prípadne zákonnosti právnych predpisov,

ktoré by malo zároveň garantovať jednotnosť judikatúry v tejto oblasti ().

25. Preto v prípadoch, ak má všeobecný súd prerokúvanú vec rozhodnúť

podľa právneho predpisu, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia, ktoré už bolo zrušené

alebo zmenené, použije sa vždy ustanovenie druhej vety (bod

14). Podľa jeho obsahu sa potom vyžaduje posúdenie zastavenia konania „podľa povahy

veci“. Ak je zmenené alebo zrušené ustanovenie v dôsledku prechodných ustanovení

právneho predpisu, ktorého je súčasťou alebo prechodných ustanovení iného právneho

predpisu, resp. v prípade ich absencie (teda bez spätného účinku normatívnej zmeny)

uplatniteľné pre rozhodnutie v konkrétnej veci súdu ako navrhovateľa (čo v prerokúvanej

veci neplatí ), vyžaduje sa na riešenie otázky aplikovateľnosti

posúdenie, či by účinky prípadného vyslovenia nesúladu právnych predpisov požadovaného

prerokúvaným návrhom boli využiteľné pri rozhodovaní navrhovateľa (teda po pokračovaní

v prerušenom konaní). Opačný, zriedkavejší, avšak aktuálny prípad (zmena zákona

so spätnými účinkami) je charakterizovaný v nasledujúcom bode.

26. V konaní o návrhu navrhovateľa je teda úlohou ústavného súdu vyhodnotiť,

či (bod 18) umožňuje okresnému súdu aplikovať na skutkový stav

ustálený v konaní sp. zn. napadnuté ustanovenie v znení účinnom

od 1. decembra 2019. V prípade kladnej odpovede na túto otázku je potrebné (podľa povahy

veci) konanie o návrhu okresného súdu zastaviť. Normatívny právny stav, relevantný

pre rozhodovanie v predmetnej veci navrhovateľa, sa totiž už zo zákona zmenil, pričom

podaný návrh vychádza z premisy potreby použitia pôvodného právneho stavu

(ako podkladu pre rozhodovanie všeobecného súdu).

27. Popísané úvahy si vyžadujú skúmanie zodpovedajúceho prechodného

ustanovenia

28. Podľa v znení účinnom od 1. decembra 2019

ustanoveniami § 446, § 447, § 447b a § 448 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. decembrom 2019; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov

z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom

do 30. novembra 2019.

29. Dôvodová správa k citovanej norme uvádza, že „prechodné ustanovenie

ustanovuje, ktorými ustanoveniami sa budú riadiť právne vzťahy vzniknuté

pred 1. decembrom 2019. Takéto právne vzťahy, s výnimkou posudzovania ich vzniku

a vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, sa budú riadiť podľa ustanovení § 446, § 447,

§ 447b a § 448 účinných od 1. decembra 2019. Počas prechodného obdobia,

t. j. od 31. januára 2019 do 30. novembra 2019, sa bude náhrada za stratu na zárobku

počas pracovnej neschopnosti určovať podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody,

ktoré sú analogicky obsahom aj účelom najbližšie chýbajúcej právnej úprave. Možnosť

použitia právnej analógie umožňuje v zmysle

ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným

zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie. Zároveň dávame do pozornosti ustanovenie § 91 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v zmysle ktorého stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov

na základe nálezu ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi

zrušených, ak ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie,

platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný

súd nerozhodne inak.“.

30. Intertemporalita regulovaná v v znení účinnom

od 1. decembra 2019 je obsahovo vyplnená všeobecným pravidlom spočívajúcim v príkaze

uplatniť v znení účinnom po novele uskutočnenej

aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. decembrom 2019. Súčasne to isté prechodné

ustanovenie civilného kódexu zakotvuje výnimku, a to posudzovanie vzniku právnych

vzťahov a vzniku nárokov z týchto právnych vzťahov, ktoré sa bude spravovať právnou

úpravou účinnou pred 1. decembrom 2019.

31. Neústavnosť vidí navrhovateľ v spôsobe určenia

výšky žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení

jej pracovnej neschopnosti. Ústavne sporným sa tak preň nestáva vznik právneho vzťahu,

ktorého subjektom je žalobkyňa, ani vznik žalovaného nároku, ale jeho kvantifikovateľný

obsah. Ten je napokon aj predmetom sporu v konaní vedenom na okresnom súde.

32. Ústavný súd sa teda stotožňuje s názorom okresného súdu,

podľa ktorého „bude... povinný, čo do vzniku právnych vzťahov, ako aj nárokov z nich

vyplývajúcich aplikovať právnu úpravu vo vzťahu k § 447 účinnú do prijatia novely“.

Keďže ale predmetom sporu vo veci vedenej navrhovateľom nie je vznik žalobou

uplatneného nároku, ale jeho obsah (výška žalovanej sumy), citovaný argument

nie je spôsobilý umožniť ďalšie pokračovanie konania ústavného súdu o návrhu

navrhovateľa, pretože okresnému súdu nebráni, aby o žalobkyňou uplatnenej sume náhrady

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti rozhodol v súlade s právnou

koncepciou plynúcou z nálezu ústavného súdu č. k. -53 z 10. októbra 2018,

no predovšetkým v súlade s v znení účinnom

od 1. decembra 2019.

33. V popísaných okolnostiach ústavný súd zaujíma zdržanlivý postoj k využitiu

svojej právomoci podľa a zabezpečenie ústavnej súladnosti usporiadania

právneho vzťahu, ktorý je objektom konania vedeného na okresnom súde, prenechá

v podmienkach právnej úpravy účinnej od 1. decembra 2019 tomuto súdu, prirodzene,

s možnosťou budúceho prieskumu v konaní o ústavnej sťažnosti podľa .

34. Ústavný súd preto nemal dôvod odchýliť sa od konceptu, podľa ktorého stratu

platnosti preskúmavaného ustanovenia právneho predpisu pred vyhlásením nálezu vo veci

samej predstavuje dôvod na zastavenie konania bez ohľadu na to, že v čase doručenia

návrhu na začatie konania napadnuté ustanovenie ešte bolo súčasťou platného právneho

poriadku Slovenskej republiky (, , ). Ústavný súd

nezistil dôvod na aplikáciu druhej vety , a tak uplatniac prvú

vetu uvedeného ustanovenia konanie o návrhu okresného súdu zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júla 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky