Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 388/2020
PDF · 421.9 KB
No categories available
I. ÚS 388/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , ,
zastúpenej spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cpr 2/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení
s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie
jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Cpr 2/2017 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
12 Cpr 2/2017 vedený spor sťažovateľky v procesnom postavení žalobkyne proti Základnej
umeleckej škole (ďalej len „žalovaná“),
na podklade antidiskriminačnej žaloby v spojení so žalobou o určenie výšky a zloženia
funkčného platu a žalobou o doplatenie chýbajúcej časti funkčného platu a náhradu
nemajetkovej ujmy.
3. Napadnuté konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 12. januára 2017.
Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na priebeh konania, keď okresný súd nariadil
prvé pojednávanie vo veci až po viac ako jeden a pol roku od podania žaloby. Celkovo
sa v napadnutom konaní konalo osem pojednávaní, čo sťažovateľka považuje s ohľadom
na meritum veci za zbytočne nadmerné množstvo nariadených súdnych pojednávaní.
Zastáva názor, že súd prvej inštancie by mal byť spôsobilý dostatočne zistiť skutkový
a právny stav veci po vykonaní menšieho počtu pojednávaní, keďže ide o konanie,
ktoré má pre ňu ako slabšiu stranu v spore mimoriadny význam.
4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že je slabšou stranou v napadnutom
konaní, od počiatku vedenia súdneho konania je aktívnou stranou sporu, keďže sa zúčastnila
každého jedného nariadeného súdneho pojednávania, vždy rešpektovala pokyny súdu,
ako aj vždy dodržala súdom stanovené lehoty na predloženie vyjadrení a nespôsobila žiadne
také úkony, ktorými by zapríčinila akékoľvek prieťahy v napadnutom konaní.
5. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd by pri rozhodovaní
o jej ústavnej sťažnosti mal vziať do úvahy, že neistý stav, v ktorom sa v dôsledku
nesústredenej činnosti okresného súdu ako slabšia strana sporu nachádza, má značný dopad
aj na jej ekonomickú situáciu, keďže je v napadnutom konaní zastúpená „erudovanou
advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“.
6. Sťažovateľka namieta, že početné vykonané úkony okresného súdu neboli
realizované dostatočne sústredene, efektívne a účinne, keďže sťažovateľka ako slabšia
strana sporu sa ani po troch rokoch od podania žaloby nedočkala vydania meritórneho
rozhodnutia.
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava III
v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Cpr/2/2017 porušené bolo .
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,
aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12Cpr/2/2017 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný uhradiť
sťažovateľke do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke náhradu trov konania
a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43,- Eur na bankový účet právneho zástupcu
sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
8. Sťažovateľka v doplnení ústavnej sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
23. júla 2020, poukazuje na skutočnosť, že zákonná sudkyňa, ktorá sama určovala termín
pojednávania na 24. júl 2020, sama tento termín zrušila z dôvodu čerpania dovolenky,
čo podľa jej názoru „iba spôsobuje prieťahy v konaní“.
II.
Relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
15. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
17. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného
súdu
18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd
svojím „neefektívnym, nesústredeným a neúčinným postupom“ v napadnutom konaní
porušil právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty.
III.1 K aplikovateľnosti čl. 47 charty v konkrétnych okolnostiach veci
19. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne
vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia
vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto
situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,
nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția
Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul
Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499,
pozri aj II. ÚS 45/2017).
20. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty konštatuje,
že v ústavnej sťažnosti absentuje akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti, a to práve
vo vzťahu k rozsahu jeho pôsobnosti vymedzenom v čl. 51 ods. 1 charty.
21. Ústavný súd napriek uvedenému, berúc do úvahy predmet napadnutého konania
vedeného okresným súdom, ktorým je rozhodovanie o antidiskriminačnej žalobe,
konštatuje, že v predmetnej veci (vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom)
dochádza (aj) k aplikácii práva Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany zamestnanca
pre diskrimináciou.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych
okolnostiach veci sa aplikuje čl. 47 charty v časti práva sťažovateľky na to,
aby jej záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v spojení s čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní
23. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných
prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
24. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)
ústavný súd pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne
charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania,
ako i správanie sporových strán a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre strany sporu.
Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno formulovať vždy
s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom
pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne (m. m. IV. ÚS 29/2019).
25. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti,
na účel preskúmania opodstatnenosti sťažovateľkou uvádzaných skutočností, vyžiadal
od okresného súdu spis sp. zn. 12 Cpr 2/2017 (ďalej len „vyžiadaný spis“).
26. Ústavný súd, v súvislosti s námietkou sťažovateľky, že okresný súd nariadil prvé
pojednávanie vo veci až po jeden a pol roku od podania žaloby, upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že tak, ako vyplýva z vyžiadaného spisu, sťažovateľka žalobu doručenú
okresnému súdu 12. januára 2017 dopĺňala podaniami z 31. januára 2017, zo 7. februára
2017, z 10. februára 2017, zo 16. februára 2017, z 24. apríla 2017 a 3. mája 2017 o nové
skutkové okolnosti a listinné dôkazy.
27. Uvedené značne predĺžilo začiatočnú fázu napadnutého konania, keďže
až následne okresný súd pristúpil k doručovaniu žaloby vrátane všetkých jej doplnení
žalovanej na vyjadrenie. Následne bolo v napadnutom konaní realizované vzájomné
doručovanie vyjadrení v súlade s príslušným procesným predpisom.
28. Z vyžiadaného spisu považuje ústavný súd za preukázané, že 10. apríla 2018
bolo nariadené prvé pojednávanie v spore, a to na 8. jún 2018, ktoré sa aj uskutočnilo.
Po tomto pojednávaní sťažovateľka doručila 21. júna 2018 okresnému súdu vyjadrenie,
návrh na zmenu žalobného petitu a návrh na vykonanie dôkazov, ktoré okresný súd zaslal
žalovanej na vedomie.
29. V spore sa 26. septembra 2018 uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom
okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podania označeného ako zmena žaloby
tak, aby bolo materiálne vykonateľné a určité, a to v lehote 10 dní, a po vypočutí
sťažovateľky pojednávanie odročil na 31. október 2018.
30. Okresný súd následne v spore uskutočnil pojednávania, a to 31. októbra 2018,
30. januára 2019, 12. júna 2019, 2. októbra 2019, 23. októbra 2019 a 31. januára 2020,
na ktorých vykonával dokazovanie. Tak, ako vyplýva z vyžiadaného spisu, pojednávanie,
ktoré sa konalo 23. októbra 2019, bolo odročené na 31. január 2020 s tým,
že bude pristúpené k prednesu záverečných rečí.
31. Zo zápisnice z pojednávania konaného 31. januára 2020 vyplýva, že toto bolo
odročené z dôvodu, že sťažovateľka až v záverečnej reči potvrdila, že žalovaná,
tak ako to tvrdí, jej doplatila mzdu do plného pracovného úväzku, o čom strany sporu
nepredložili do konania žiadny dôkaz. Vzhľadom na uvedené bola sťažovateľka vyzvaná
na úpravu žalobného petitu v lehote 1 mesiaca tak, aby bolo zrejmé, čoho sa, s ohľadom
na vykonaný doplatok mzdy, domáha, za aké obdobie a v akej výške, resp. podrobne
vyšpecifikuje žalovanú sumu s príslušenstvom.
32. Z ďalšieho priebehu napadnutého konania je zrejmé, že sťažovateľka si túto
súdom uloženú povinnosť v určenej lehote nesplnila, o čom svedčí aj výzva okresného súdu
z 21. apríla 2020, ktorou okresný súd vyzval sťažovateľku pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty na splnenie povinnosti uloženej jej na pojednávaní konanom 31. januára
2020. Na uvedenú výzvu sťažovateľka zareagovala 7. mája 2020 čiastočným späťvzatím
žaloby.
33. K námietke sťažovateľky, že sama zákonná sudkyňa zrušila ňou nariadený termín
pojednávania, ktoré sa malo konať 24. júla 2020 z dôvodu čerpania dovolenky, je žiadúce
uviesť, že zákonná sudkyňa následne bezodkladne nariadila v spore pojednávanie,
ktoré sa má konať 26. augusta 2020.
34. Ústavný súd po preskúmaní namietaného postupu okresného súdu v napadnutom
konaní, s prihliadnutím na skutočnosť, že predmet sporu má pre sťažovateľku mimoriadny
význam, ako aj s prihliadnutím na kauzálnu príslušnosť okresného súdu v individuálnych
pracovnoprávnych sporoch, ktorá sa nepochybne spája s legitímnym očakávaním, že tento
druh súdnej agendy bude vybavovaný prednostne a urýchlene, konštatuje, že postup
okresného súdu nemožno hodnotiť ako „neefektívny, nesústredený a neúčinný“.
35. Okresný súd naopak dôsledne využíval aj procesné inštitúty, ktoré slúžia
na predchádzanie zbytočným prieťahom. Svedčí o tom skutočnosť, že okresný súd
na pojednávaní konanom 2. októbra 2019 uložil poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi
žalovanej za nesplnenie si uloženej povinnosti lehoty a pod hrozbou uloženia poriadkovej
pokuty vyzýval na splnenie uloženej povinnosti aj samotnú sťažovateľku tak,
ako je to uvedené v bode 29 tohto uznesenia.
36. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sama prispela k predĺženiu napadnutého
konania, keď podanú žalobu šesťkrát dopĺňala, a zároveň navrhla aj zmenu žalobného
petitu, a to tak, že bol materiálne nevykonateľný a neurčitý, a to napriek skutočnosti,
že je tak, ako to sama uvádza, v napadnutom konaní po celý čas zastúpená „erudovanou
advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“.
37. Taktiež je z priebehu napadnutého konania zrejmé, že okresný súd
bol už 31. januára 2020 pripravený na prednes záverečných rečí, avšak práve z dôvodu
na strane sťažovateľky, ktorá opomenula okresnému súdu uviesť rozhodujúce skutočnosti,
bolo toto pojednávanie odročené.
38. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru
o možnej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení
s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty a postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti,
keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo
slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.
40. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania
signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa
§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení
všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu