Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 388/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , ,

zastúpenej spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) v spojení

s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie

jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedený spor sťažovateľky v procesnom postavení žalobkyne proti Základnej

umeleckej škole (ďalej len „žalovaná“),

na podklade antidiskriminačnej žaloby v spojení so žalobou o určenie výšky a zloženia

funkčného platu a žalobou o doplatenie chýbajúcej časti funkčného platu a náhradu

nemajetkovej ujmy.

3. Napadnuté konanie sa začalo doručením žaloby okresnému súdu 12. januára 2017.

Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na priebeh konania, keď okresný súd nariadil

prvé pojednávanie vo veci až po viac ako jeden a pol roku od podania žaloby. Celkovo

sa v napadnutom konaní konalo osem pojednávaní, čo sťažovateľka považuje s ohľadom

na meritum veci za zbytočne nadmerné množstvo nariadených súdnych pojednávaní.

Zastáva názor, že súd prvej inštancie by mal byť spôsobilý dostatočne zistiť skutkový

a právny stav veci po vykonaní menšieho počtu pojednávaní, keďže ide o konanie,

ktoré má pre ňu ako slabšiu stranu v spore mimoriadny význam.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zdôrazňuje, že je slabšou stranou v napadnutom

konaní, od počiatku vedenia súdneho konania je aktívnou stranou sporu, keďže sa zúčastnila

každého jedného nariadeného súdneho pojednávania, vždy rešpektovala pokyny súdu,

ako aj vždy dodržala súdom stanovené lehoty na predloženie vyjadrení a nespôsobila žiadne

také úkony, ktorými by zapríčinila akékoľvek prieťahy v napadnutom konaní.

5. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd by pri rozhodovaní

o jej ústavnej sťažnosti mal vziať do úvahy, že neistý stav, v ktorom sa v dôsledku

nesústredenej činnosti okresného súdu ako slabšia strana sporu nachádza, má značný dopad

aj na jej ekonomickú situáciu, keďže je v napadnutom konaní zastúpená „erudovanou

advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“.

6. Sťažovateľka namieta, že početné vykonané úkony okresného súdu neboli

realizované dostatočne sústredene, efektívne a účinne, keďže sťažovateľka ako slabšia

strana sporu sa ani po troch rokoch od podania žaloby nedočkala vydania meritórneho

rozhodnutia.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v zmysle v spojení Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 Charty

základných práv Európskej únie, konaním a postupom Okresného súdu Bratislava III

v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný uhradiť

sťažovateľke do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť sťažovateľke náhradu trov konania

a trov právneho zastúpenia, a to vo výške 675,43,- Eur na bankový účet právneho zástupcu

sťažovateľky do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

8. Sťažovateľka v doplnení ústavnej sťažnosti, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

23. júla 2020, poukazuje na skutočnosť, že zákonná sudkyňa, ktorá sama určovala termín

pojednávania na 24. júl 2020, sama tento termín zrušila z dôvodu čerpania dovolenky,

čo podľa jej názoru „iba spôsobuje prieťahy v konaní“.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

18. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd

svojím „neefektívnym, nesústredeným a neúčinným postupom“ v napadnutom konaní

porušil právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty.

III.1 K aplikovateľnosti čl. 47 charty v konkrétnych okolnostiach veci

19. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne

vtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora

Európskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia

vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto

situácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,

nemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția

Generală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul

Executorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499,

pozri aj ).

20. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 47 charty konštatuje,

že v ústavnej sťažnosti absentuje akékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti, a to práve

vo vzťahu k rozsahu jeho pôsobnosti vymedzenom v čl. 51 ods. 1 charty.

21. Ústavný súd napriek uvedenému, berúc do úvahy predmet napadnutého konania

vedeného okresným súdom, ktorým je rozhodovanie o antidiskriminačnej žalobe,

konštatuje, že v predmetnej veci (vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecným súdom)

dochádza (aj) k aplikácii práva Európskej únie predovšetkým v oblasti ochrany zamestnanca

pre diskrimináciou.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v konkrétnych

okolnostiach veci sa aplikuje čl. 47 charty v časti práva sťažovateľky na to,

aby jej záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

v spojení s listiny a práva zaručeného v dohovoru

v spojení s čl. 47 charty postupom okresného súdu v napadnutom konaní

23. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných

prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

24. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti)

ústavný súd pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená objektívne

charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu konania,

ako i správanie sporových strán a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre strany sporu.

Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno formulovať vždy

s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené, pričom

pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne (m. m. ).

25. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti,

na účel preskúmania opodstatnenosti sťažovateľkou uvádzaných skutočností, vyžiadal

od okresného súdu spis sp. zn. (ďalej len „vyžiadaný spis“).

26. Ústavný súd, v súvislosti s námietkou sťažovateľky, že okresný súd nariadil prvé

pojednávanie vo veci až po jeden a pol roku od podania žaloby, upriamuje pozornosť

na skutočnosť, že tak, ako vyplýva z vyžiadaného spisu, sťažovateľka žalobu doručenú

okresnému súdu 12. januára 2017 dopĺňala podaniami z 31. januára 2017, zo 7. februára

2017, z 10. februára 2017, zo 16. februára 2017, z 24. apríla 2017 a 3. mája 2017 o nové

skutkové okolnosti a listinné dôkazy.

27. Uvedené značne predĺžilo začiatočnú fázu napadnutého konania, keďže

až následne okresný súd pristúpil k doručovaniu žaloby vrátane všetkých jej doplnení

žalovanej na vyjadrenie. Následne bolo v napadnutom konaní realizované vzájomné

doručovanie vyjadrení v súlade s príslušným procesným predpisom.

28. Z vyžiadaného spisu považuje ústavný súd za preukázané, že 10. apríla 2018

bolo nariadené prvé pojednávanie v spore, a to na 8. jún 2018, ktoré sa aj uskutočnilo.

Po tomto pojednávaní sťažovateľka doručila 21. júna 2018 okresnému súdu vyjadrenie,

návrh na zmenu žalobného petitu a návrh na vykonanie dôkazov, ktoré okresný súd zaslal

žalovanej na vedomie.

29. V spore sa 26. septembra 2018 uskutočnilo ďalšie pojednávanie, na ktorom

okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie vád podania označeného ako zmena žaloby

tak, aby bolo materiálne vykonateľné a určité, a to v lehote 10 dní, a po vypočutí

sťažovateľky pojednávanie odročil na 31. október 2018.

30. Okresný súd následne v spore uskutočnil pojednávania, a to 31. októbra 2018,

30. januára 2019, 12. júna 2019, 2. októbra 2019, 23. októbra 2019 a 31. januára 2020,

na ktorých vykonával dokazovanie. Tak, ako vyplýva z vyžiadaného spisu, pojednávanie,

ktoré sa konalo 23. októbra 2019, bolo odročené na 31. január 2020 s tým,

že bude pristúpené k prednesu záverečných rečí.

31. Zo zápisnice z pojednávania konaného 31. januára 2020 vyplýva, že toto bolo

odročené z dôvodu, že sťažovateľka až v záverečnej reči potvrdila, že žalovaná,

tak ako to tvrdí, jej doplatila mzdu do plného pracovného úväzku, o čom strany sporu

nepredložili do konania žiadny dôkaz. Vzhľadom na uvedené bola sťažovateľka vyzvaná

na úpravu žalobného petitu v lehote 1 mesiaca tak, aby bolo zrejmé, čoho sa, s ohľadom

na vykonaný doplatok mzdy, domáha, za aké obdobie a v akej výške, resp. podrobne

vyšpecifikuje žalovanú sumu s príslušenstvom.

32. Z ďalšieho priebehu napadnutého konania je zrejmé, že sťažovateľka si túto

súdom uloženú povinnosť v určenej lehote nesplnila, o čom svedčí aj výzva okresného súdu

z 21. apríla 2020, ktorou okresný súd vyzval sťažovateľku pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty na splnenie povinnosti uloženej jej na pojednávaní konanom 31. januára

2020. Na uvedenú výzvu sťažovateľka zareagovala 7. mája 2020 čiastočným späťvzatím

žaloby.

33. K námietke sťažovateľky, že sama zákonná sudkyňa zrušila ňou nariadený termín

pojednávania, ktoré sa malo konať 24. júla 2020 z dôvodu čerpania dovolenky, je žiadúce

uviesť, že zákonná sudkyňa následne bezodkladne nariadila v spore pojednávanie,

ktoré sa má konať 26. augusta 2020.

34. Ústavný súd po preskúmaní namietaného postupu okresného súdu v napadnutom

konaní, s prihliadnutím na skutočnosť, že predmet sporu má pre sťažovateľku mimoriadny

význam, ako aj s prihliadnutím na kauzálnu príslušnosť okresného súdu v individuálnych

pracovnoprávnych sporoch, ktorá sa nepochybne spája s legitímnym očakávaním, že tento

druh súdnej agendy bude vybavovaný prednostne a urýchlene, konštatuje, že postup

okresného súdu nemožno hodnotiť ako „neefektívny, nesústredený a neúčinný“.

35. Okresný súd naopak dôsledne využíval aj procesné inštitúty, ktoré slúžia

na predchádzanie zbytočným prieťahom. Svedčí o tom skutočnosť, že okresný súd

na pojednávaní konanom 2. októbra 2019 uložil poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi

žalovanej za nesplnenie si uloženej povinnosti lehoty a pod hrozbou uloženia poriadkovej

pokuty vyzýval na splnenie uloženej povinnosti aj samotnú sťažovateľku tak,

ako je to uvedené v bode 29 tohto uznesenia.

36. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka sama prispela k predĺženiu napadnutého

konania, keď podanú žalobu šesťkrát dopĺňala, a zároveň navrhla aj zmenu žalobného

petitu, a to tak, že bol materiálne nevykonateľný a neurčitý, a to napriek skutočnosti,

že je tak, ako to sama uvádza, v napadnutom konaní po celý čas zastúpená „erudovanou

advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave“.

37. Taktiež je z priebehu napadnutého konania zrejmé, že okresný súd

bol už 31. januára 2020 pripravený na prednes záverečných rečí, avšak práve z dôvodu

na strane sťažovateľky, ktorá opomenula okresnému súdu uviesť rozhodujúce skutočnosti,

bolo toto pojednávanie odročené.

38. Ústavný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru

o možnej príčinnej súvislosti medzi sťažovateľkou namietaným porušením základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v spojení

s čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 47 charty a postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej ústavnej sťažnosti,

keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

40. Napokon ústavný súd poznamenáva, že ak by ďalší priebeh napadnutého konania

signalizoval vznik prieťahov, toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa

, a preto nebráni sťažovateľke, aby po splnení

všetkých zákonných podmienok predložila ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu