Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 401/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ivana Fiačana a Miloša Maďara prerokoval námietku zaujatosti JUDr. Kataríny

Dušákovej, advokátky, Považská 26, Košice, vznesenú proti sudcovi Ústavného súdu

Slovenskej republiky Liborovi Duľovi v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa n i e j e v y l ú č e n ý

z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho

prijatia senátom I. ÚS Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav, námietka zaujatosti a vyjadrenie namietaného sudcu

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vedie pod sp. zn.

konanie o ústavnej sťažnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, Považská 26, Košice (ďalej aj

„právna zástupkyňa“), vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa

zaručeného a 5 (ďalej len „“) a

a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. apríla 2020.

1.2 Vec napadla IV. senátu ústavného súdu, ktorého členom je sudca Libor Duľa.

2. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. augusta 2020 právna zástupkyňa

sťažovateľa v predmetnom konaní vzniesla podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) námietku zaujatosti proti

sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi.

2.1 V odôvodnení námietky zaujatosti právna zástupkyňa sťažovateľa, citujúc § 49

ods. 1, 2 a 4, a a a poukazujúc

na príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

k nestrannosti a nezaujatosti sudcov, uvádza, že je podľa nej nepochopiteľné, že člen senátu

ústavného súdu JUDr. Libor Duľa sám nepostupoval v zmysle § 49 a nasl. zákona

o ústavnom súde, keď v minulosti to bol práve on, ktorý opakovane a konzistentne vznášal

ako sudca námietku zaujatosti v konaniach, kde ona vystupovala aj ako advokátka. Robil

tak v čase, keď pôsobil ako sudca, či už na najvyššom súde, ale aj na nižších všeobecných

súdoch v Košiciach.

2.2 Podľa právnej zástupkyne zo strany sudcu išlo o pravidelné a iniciatívne

namietanie zaujatosti jeho osoby smerom proti jej osobe. Vždy išlo o námietku, ktorá

prezentovala negatívny vzťah k jej osobe. Bolo to vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na jej

procesné postavenie (namietal sa aj vtedy, keď bola v minulosti v pozícií obvinenej či

advokátky klientov). Právna zástupkyňa tvrdí, že jej osoba predstavovala závažnú prekážku,

pri ktorej bol sudca Libor Duľa permanentne vylúčený z akéhokoľvek rozhodovania.

Dôvodmi na jeho vylúčenie bol jeho vzťah k nej, ale aj vzťah k jej otcovi alebo jej

manželovi. Zásadnou prekážkou bola najmä ich pretrvávajúca dlhodobá vzájomná

animozita.

2.3 Na základe už uvedeného je právna zástupkyňa toho názoru, že je vylúčené, aby

člen IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa mohol nezaujato a spravodlivo rozhodnúť

o sťažnosti sťažovateľa , ktorého zastupuje ako advokátka v danom konaní

pred ústavným súdom. Preto žiada, aby iný senát ústavného súdu rozhodol tak, že

JUDr. Libor Duľa je vylúčený z rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

.

3. Sudca ústavného súdu Libor Duľa sa k námietke zaujatosti vyjadril listom

z 13. augusta 2020, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o „pravidelné a iniciatívne“ namietanie

zaujatosti z jeho strany proti osobe právnej zástupkyne, jediným prípadom, ktorého sa

spätne dopátral, je rozhodnutie o jeho vylúčení ako sudcu najvyššieho súdu z roku 2010,

kde bol vylúčený na základe jeho vlastného oznámenia, ktorého podkladom bola okolnosť,

že JUDr. Katarínu Dušákovú ešte z čias jej pôsobenia ako sudkyne, teda v čase, keď on

profesijne začínal, „pozná zo súbežného pôsobenia v justícii, čo bolo spojené s kolegiálno-

priateľským vzťahom“. Nešlo teda vôbec o jeho prezentovanú „pretrvávajúcu dlhodobú

vzájomnú animozitu“, ktorú vo svojom podaní uvádza právna zástupkyňa, ale o bežný

vzťah profesijnej kolegiality bez negatívneho vzťahového prvku.

3.1 K jeho oznámeniu došlo navyše v situácii, keď právna zástupkyňa sťažovateľa

nebola v pozícii advokáta zastupujúceho klienta, ale v pozícii obvinenej v trestnom konaní,

čo považuje v už popísanom kontexte za zásadný kvalitatívny rozdiel (vzťah sudca – právna

zástupca a sudca – účastník konania). Zároveň bola táto situácia spojená s odňatím

skoršieho rozhodovania v dotknutej trestnej veci (pred štádiom dovolacieho konania,

v ktorom mal byť činný) z obvodu Krajského súdu v Košiciach do obvodu iného krajského

súdu, keď vo svojom oznámení zdôraznil, že na Okresnom súde Košice I a na Krajskom

súde v Košiciach pôsobil až do roku 2008 – táto okolnosť jeho vtedajšie vylúčenie do určitej

miery objektivizovala (čo zodpovedá rozhodnutiu príslušného senátu o tejto otázke).

3.2 Ďalej uviedol, že právna zástupkyňa aktuálne v pozícii obvinenej nie je a on

neeviduje žiadne svoje skoršie vylúčenie vo veci, v ktorej by vystupovala v pozícii

advokáta, resp. obhajcu v trestnom konaní.

3.3 Poukázal na to, že v prejednávanej veci ide, naopak, o procesné postavenie

právnej zástupkyne sťažovateľa, a (aj bez ohľadu na túto okolnosť) zároveň poukázal

na značný časový odstup, keď od už uvedeného rozhodnutia o jeho vylúčení (ale už ani

v jemu nie príliš vzdialenom období) s JUDr. Katarínou Dušákovou neprišiel do žiadneho

osobného kontaktu. To isté platí o jej manželovi (uvádzanom v podaní), ktorého z časovo

vzdialeného obdobia pozná len bežne a spoločensky. Pokiaľ ide o otca právnej zástupkyne

(uvádzaného v podaní), tento bol, v opäť dávnejšom období, sudcom Krajského súdu

v Košiciach, avšak on s ním do žiadneho osobného kontaktu neprišiel.

3.4 Vzhľadom na tieto okolnosti a ich prezentovanú aktualizáciu nie je v dotknutej

veci nijako subjektívne zaujatý a domnieva sa, že nie sú prítomné ani iné okolnosti, ktoré by

vyvolávali jeho vylúčenie podľa (a teda že by mal byť

ako sudca ústavného súdu trvale vylúčený z rozhodovania vo všetkých veciach, v ktorých

JUDr. Katarína Dušáková ako advokátka zastupuje niektorého z účastníkov konania).

4. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. augusta 2020 bola

námietka zaujatosti podľa čl. IV bod 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1

pridelená na rozhodnutie podľa do senátu I. ÚS

ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudcovia Ivan Fiačan a

Miloš Maďar (ďalej len „príslušný senát“).

II.

Relevantná právna úprava

5. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

6. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

7. Podľa účastník konania má právo vzniesť

námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať

a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo

dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa

dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.

Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti

vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného

súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej

námietke zaujatosti rozhodol.

8. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní opakovane zdôrazňuje, že požiadavka

nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť

znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem

na výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press,

2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol

mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov

konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa

sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. 6. 2010, čj.

Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu

súdnictva a práva.

10. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako

30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982;

Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).

11. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované

rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti

sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v.

Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne

pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok

ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny

dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je

rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

12. Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,

pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym

testom.

13. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,

postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa

predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené

nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí

prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len

subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

14. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či

sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá

perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must

not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či

existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,

a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú

musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania

(porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32).

Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej

spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

15. Podstatou námietky zaujatosti právnej zástupkyne sťažovateľa vznesených

v konaniach vedených pred ústavným súdom pod sp. zn. proti sudcovi

Liborovi Duľovi je jej názor, podľa ktorého bola v minulosti zásadnou prekážkou

rozhodovania namietaného sudcu najmä ich pretrvávajúca dlhodobá vzájomná animozita,

ktorú však sudca ústavného súdu Libor Duľa vo svojom vyjadrení popiera.

16. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

je potrebné uviesť, že predpoklady vylúčenia sudcu ústavného

súdu opísané ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich

zástupcom“ vzhľadom na okolnosti aplikovateľné na vec námietok zaujatosti právnej

zástupkyne sťažovateľa proti sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi naplnené nie sú.

17. Aplikujúc detailnejší pohľad na potenciálnu nestrannosť sudcu ústavného súdu

Libora Duľu, uvedený subjektívny a objektívny test, vec v prvom rade nevykazuje

explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test, nemožno

nepovažovať za preukázané, že by sudca ústavného súdu Libor Duľa prejavoval v minulosti

voči JUDr. Kataríne Dušákovej nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo že by si z osobných

dôvodov vyhradil prerokovanie veci pre seba alebo inak prejavil negatívne osobnostné

alebo profesijné naladenie proti JUDr. Kataríne Dušákovej. Ani z vyjadrenia sudcu Libora

Duľu k námietke zaujatosti právnej zástupkyne sťažovateľa nemožno vyvodiť jeho

negatívne emócie voči JUDr. Kataríne Dušákovej alebo záujem rozhodovať vec sťažovateľa

práve pre možnosť „animozity“ proti JUDr. Kataríne Dušákovej.

18. Ústavný súd ďalej in abstracto zásadne poznamenáva, že dôvodom vylúčenia

sudcu z prejednávania veci pre pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo

ich zástupcom býva sám osebe samotný príbuzenský vzťah sudcu prejednávajúceho vec

a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania (porov. uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. ).

18.1 In concreto je potrebné uviesť, že sudca ústavného súdu Libor Duľa nie je

v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom, jeho blízkou osobou ani s jeho právnou

zástupkyňou pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.

18.2 Taktiež in abstracto možno pripustiť, že vzhľadom na v minulosti vytvárané

a udržiavané profesijné, odborné či medziľudské vzťahy založené na dôvere,

informovanosti a kontakte medzi sudcom ústavného súdu a právnou zástupkyňou

sťažovateľa sa môžu z pohľadu nestranného pozorovateľa dôvodne javiť tvrdenia právnej

zástupkyne sťažovateľa, že sudca ústavného súdu má k nej pomer ako k zástupkyni

účastníka konania pred ústavným súdom.

18.3 V prípade námietok zaujatosti právnej zástupkyne však platí, že nemožno

identifikovať známosť medzi sudcom ústavného súdu Liborom Duľom a advokátkou JUDr.

Katarínou Dušákovou ako známosť charakterizovanú v predchádzajúcom bode.

19. Treba pripomenúť, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú (i) v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti v inej veci

nesúvisiacej s prerokovávanou vecou hoc toho istého účastníka, (ii) ktoré spočívajú

v rozhodovacej činnosti sudcu v minulosti v inej verejnej funkcii (resp. v rámci iného

orgánu verejnej moci) v nesúvisiacich veciach hoc toho istého účastníka (porov. z opaku

). Samotné pôsobenie sudcu vo funkcii sudcu na okresnom

súde, krajskom súde alebo na najvyššom súde, ktorý je predmetom námietky zo strany

právnej zástupkyne sťažovateľa pred ústavným súdom, kde sudca Libor Duľa v súčasnosti

pôsobí vo funkcii sudcu ústavného súdu, nezakladá zaujatosť sudcu ústavného súdu Libora

Duľu a nezakladá jeho vnímanie ako nie nestranného z pohľadu tretích osôb.

19.1 K tomu príslušný senát odkazuje, že ústavný súd sa aj v tejto veci (rovnako ako

ESĽP) pri posudzovaní zaujatosti snažil rekonštruovať stav mysle sudcu [„state of mind“;

van Dijk, P. Article 6 § 1 of the Convention and the concept of „objective impartiality“. In:

Mahoney, P., Matscher, F., Petzold, H., Wildhaber, L. (eds.) Protecting Human Rights: The

European Perspective. Studies in memory of Rolv Ryssdal. 2. Edition, Köln: Carl Heymanns

Verlag, 2000, s. 1503], a to tak z hľadiska subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho,

pričom sa zvlášť zamýšľal nad situáciou, či posudzovaný sudca bol viackrát angažovaný

v posudzovaní určitej veci (the same person has been involved in a certain case in two

different capacties; double involvement, van Dijk, cit dielo, s. 1503; z doterajšej judikatúry

možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho

hľadiska patria predovšetkým rôzne prípady inkompatibility, teda situácie, keď sudca

rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia predtým, resp. v skoršej fáze v inom postavení),

a to v najširšom možnom slova zmysle. Ani v tejto rovine príslušný súd nevzhliadol

zaujatosť alebo porušenie príkazu nestrannosti na strane sudcu Libora Duľu.

20. Sudca ústavného súdu Libor Duľa vzhľadom na skutkový a právny stav veci

v tomto smere podľa príslušného senátu nemá pomer k veci a v tej istej veci nebol činný

pri výkone inej funkcie alebo povolania ( ).

21. Pri skúmaní nestrannosti (subjektívny a objektívny test nestrannosti) sudcu

ústavného súdu Libora Duľu tak podľa príslušného senátu nateraz neexistuje zistiteľná

skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik subjektívnej alebo objektívnej pochybnosti o jeho

zaujatosti vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Podľa ústavného

súdu ani z pohľadu nestranného pozorovateľa sa nemôže dôvodne javiť, že sudca ústavného

súdu Libor Duľa má pomer k účastníkom konania alebo ich zástupcom pred ústavným

súdom alebo pomer k veci prejednávanej ústavným súdom pod sp. zn. .

21.1 Príslušný senát je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov

ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. si nevyžaduje vylúčenie sudcu

ústavného súdu Libora Duľu z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp

1503/2020 (bod 1 výroku uznesenia).

IV.

K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia

22. Podľa rozhodnutie ústavného súdu nadobúda

právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania

pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo

§ 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

23. Vzhľadom na to, že vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

je jej predmetom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1 a 2 a práva na slobodu podľa a 4 dohovoru, ústavný súd v senáte

príslušnom na rozhodnutie o oznámení sudcov ústavného súdu o ich možnom vylúčení

z veci sp. zn. rozhodol podľa , že toto

uznesenie o nevylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu z konania a

rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp

1503/2020 nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným

súdom, resp. senátom ústavného súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu