Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 401/2020
PDF · 428.58 KB
No categories available
I. ÚS 401/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Ivana Fiačana a Miloša Maďara prerokoval námietku zaujatosti JUDr. Kataríny
Dušákovej, advokátky, Považská 26, Košice, vznesenú proti sudcovi Ústavného súdu
Slovenskej republiky Liborovi Duľovi v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 1503/2020 a takto
rozhodol:
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa n i e j e v y l ú č e n ý
z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod
sp. zn. Rvp 1503/2020.
2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho
prijatia senátom I. ÚS Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav, námietka zaujatosti a vyjadrenie namietaného sudcu
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vedie pod sp. zn.
Rvp 1503/2020 konanie o ústavnej sťažnosti , ,
(ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou, Považská 26, Košice (ďalej aj
„právna zástupkyňa“), vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa
zaručeného čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 3
a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Tost 16/2020 z 27. apríla 2020.
1.2 Vec napadla IV. senátu ústavného súdu, ktorého členom je sudca Libor Duľa.
2. Podaním doručeným ústavnému súdu 5. augusta 2020 právna zástupkyňa
sťažovateľa v predmetnom konaní vzniesla podľa § 50 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) námietku zaujatosti proti
sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi.
2.1 V odôvodnení námietky zaujatosti právna zástupkyňa sťažovateľa, citujúc § 49
ods. 1, 2 a 4, § 50 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde a poukazujúc
na príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
k nestrannosti a nezaujatosti sudcov, uvádza, že je podľa nej nepochopiteľné, že člen senátu
ústavného súdu JUDr. Libor Duľa sám nepostupoval v zmysle § 49 a nasl. zákona
o ústavnom súde, keď v minulosti to bol práve on, ktorý opakovane a konzistentne vznášal
ako sudca námietku zaujatosti v konaniach, kde ona vystupovala aj ako advokátka. Robil
tak v čase, keď pôsobil ako sudca, či už na najvyššom súde, ale aj na nižších všeobecných
súdoch v Košiciach.
2.2 Podľa právnej zástupkyne zo strany sudcu išlo o pravidelné a iniciatívne
namietanie zaujatosti jeho osoby smerom proti jej osobe. Vždy išlo o námietku, ktorá
prezentovala negatívny vzťah k jej osobe. Bolo to vo všetkých prípadoch, bez ohľadu na jej
procesné postavenie (namietal sa aj vtedy, keď bola v minulosti v pozícií obvinenej či
advokátky klientov). Právna zástupkyňa tvrdí, že jej osoba predstavovala závažnú prekážku,
pri ktorej bol sudca Libor Duľa permanentne vylúčený z akéhokoľvek rozhodovania.
Dôvodmi na jeho vylúčenie bol jeho vzťah k nej, ale aj vzťah k jej otcovi alebo jej
manželovi. Zásadnou prekážkou bola najmä ich pretrvávajúca dlhodobá vzájomná
animozita.
2.3 Na základe už uvedeného je právna zástupkyňa toho názoru, že je vylúčené, aby
člen IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa mohol nezaujato a spravodlivo rozhodnúť
o sťažnosti sťažovateľa , ktorého zastupuje ako advokátka v danom konaní
pred ústavným súdom. Preto žiada, aby iný senát ústavného súdu rozhodol tak, že
JUDr. Libor Duľa je vylúčený z rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa
.
3. Sudca ústavného súdu Libor Duľa sa k námietke zaujatosti vyjadril listom
z 13. augusta 2020, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o „pravidelné a iniciatívne“ namietanie
zaujatosti z jeho strany proti osobe právnej zástupkyne, jediným prípadom, ktorého sa
spätne dopátral, je rozhodnutie o jeho vylúčení ako sudcu najvyššieho súdu z roku 2010,
kde bol vylúčený na základe jeho vlastného oznámenia, ktorého podkladom bola okolnosť,
že JUDr. Katarínu Dušákovú ešte z čias jej pôsobenia ako sudkyne, teda v čase, keď on
profesijne začínal, „pozná zo súbežného pôsobenia v justícii, čo bolo spojené s kolegiálno-
priateľským vzťahom“. Nešlo teda vôbec o jeho prezentovanú „pretrvávajúcu dlhodobú
vzájomnú animozitu“, ktorú vo svojom podaní uvádza právna zástupkyňa, ale o bežný
vzťah profesijnej kolegiality bez negatívneho vzťahového prvku.
3.1 K jeho oznámeniu došlo navyše v situácii, keď právna zástupkyňa sťažovateľa
nebola v pozícii advokáta zastupujúceho klienta, ale v pozícii obvinenej v trestnom konaní,
čo považuje v už popísanom kontexte za zásadný kvalitatívny rozdiel (vzťah sudca – právna
zástupca a sudca – účastník konania). Zároveň bola táto situácia spojená s odňatím
skoršieho rozhodovania v dotknutej trestnej veci (pred štádiom dovolacieho konania,
v ktorom mal byť činný) z obvodu Krajského súdu v Košiciach do obvodu iného krajského
súdu, keď vo svojom oznámení zdôraznil, že na Okresnom súde Košice I a na Krajskom
súde v Košiciach pôsobil až do roku 2008 – táto okolnosť jeho vtedajšie vylúčenie do určitej
miery objektivizovala (čo zodpovedá rozhodnutiu príslušného senátu o tejto otázke).
3.2 Ďalej uviedol, že právna zástupkyňa aktuálne v pozícii obvinenej nie je a on
neeviduje žiadne svoje skoršie vylúčenie vo veci, v ktorej by vystupovala v pozícii
advokáta, resp. obhajcu v trestnom konaní.
3.3 Poukázal na to, že v prejednávanej veci ide, naopak, o procesné postavenie
právnej zástupkyne sťažovateľa, a (aj bez ohľadu na túto okolnosť) zároveň poukázal
na značný časový odstup, keď od už uvedeného rozhodnutia o jeho vylúčení (ale už ani
v jemu nie príliš vzdialenom období) s JUDr. Katarínou Dušákovou neprišiel do žiadneho
osobného kontaktu. To isté platí o jej manželovi (uvádzanom v podaní), ktorého z časovo
vzdialeného obdobia pozná len bežne a spoločensky. Pokiaľ ide o otca právnej zástupkyne
(uvádzaného v podaní), tento bol, v opäť dávnejšom období, sudcom Krajského súdu
v Košiciach, avšak on s ním do žiadneho osobného kontaktu neprišiel.
3.4 Vzhľadom na tieto okolnosti a ich prezentovanú aktualizáciu nie je v dotknutej
veci nijako subjektívne zaujatý a domnieva sa, že nie sú prítomné ani iné okolnosti, ktoré by
vyvolávali jeho vylúčenie podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde (a teda že by mal byť
ako sudca ústavného súdu trvale vylúčený z rozhodovania vo všetkých veciach, v ktorých
JUDr. Katarína Dušáková ako advokátka zastupuje niektorého z účastníkov konania).
4. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. augusta 2020 bola
námietka zaujatosti podľa čl. IV bod 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1
pridelená na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde do senátu I. ÚS
ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudcovia Ivan Fiačan a
Miloš Maďar (ďalej len „príslušný senát“).
II.
Relevantná právna úprava
5. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.
6. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
7. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť
námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať
a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo
dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa
dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.
Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti
vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného
súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej
námietke zaujatosti rozhodol.
8. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
9. Ústavný súd vo svojom rozhodovaní opakovane zdôrazňuje, že požiadavka
nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť
znamená absenciu zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem
na výsledku konania (porov. Barak, A. Judge in a Democracy. Princeton University Press,
2008. s. 101 a nasl.), resp. nevzniká navonok legitímny dojem, že by takýto záujem mohol
mať. Rozhodovanie sudcom, ktorý nie je nestranný, nie je len popretím rovnosti účastníkov
konania, ale ide svojím spôsobom aj o rozhodovanie vo vlastnej veci (nemo iudex in causa
sua; porov. bod 5 uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 11. 6. 2010, čj.
Nao 46/2010-78; dostupné na internete: www.nssoud.cz) a vôbec o popretie zmyslu
súdnictva a práva.
10. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva
na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd
pre ľudské práva dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako
30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982;
Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012).
11. Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú overované
rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam nestrannosti
sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov. Olujić v.
Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale osobitne
pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06, rozsudok
ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny
dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité, ale nie je
rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne
odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP
z 25. 6. 1992, bod 51).
12. Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či predsudku vo veci,
pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym
testom.
13. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie,
postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa
predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené
nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí
prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len
subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
14. Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či
sudca vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá
perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti („Justice must
not only be done, it must also be seen to be done“). Podľa ESĽP musí byť ustálené, či
existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov,
a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú
musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania
(porov. Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000, bod 32).
Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej
spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v stávke“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
15. Podstatou námietky zaujatosti právnej zástupkyne sťažovateľa vznesených
v konaniach vedených pred ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1503/2020 proti sudcovi
Liborovi Duľovi je jej názor, podľa ktorého bola v minulosti zásadnou prekážkou
rozhodovania namietaného sudcu najmä ich pretrvávajúca dlhodobá vzájomná animozita,
ktorú však sudca ústavného súdu Libor Duľa vo svojom vyjadrení popiera.
16. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1
zákona o ústavnom súde je potrebné uviesť, že predpoklady vylúčenia sudcu ústavného
súdu opísané ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich
zástupcom“ vzhľadom na okolnosti aplikovateľné na vec námietok zaujatosti právnej
zástupkyne sťažovateľa proti sudcovi ústavného súdu Liborovi Duľovi naplnené nie sú.
17. Aplikujúc detailnejší pohľad na potenciálnu nestrannosť sudcu ústavného súdu
Libora Duľu, uvedený subjektívny a objektívny test, vec v prvom rade nevykazuje
explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test, nemožno
nepovažovať za preukázané, že by sudca ústavného súdu Libor Duľa prejavoval v minulosti
voči JUDr. Kataríne Dušákovej nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo že by si z osobných
dôvodov vyhradil prerokovanie veci pre seba alebo inak prejavil negatívne osobnostné
alebo profesijné naladenie proti JUDr. Kataríne Dušákovej. Ani z vyjadrenia sudcu Libora
Duľu k námietke zaujatosti právnej zástupkyne sťažovateľa nemožno vyvodiť jeho
negatívne emócie voči JUDr. Kataríne Dušákovej alebo záujem rozhodovať vec sťažovateľa
práve pre možnosť „animozity“ proti JUDr. Kataríne Dušákovej.
18. Ústavný súd ďalej in abstracto zásadne poznamenáva, že dôvodom vylúčenia
sudcu z prejednávania veci pre pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo
ich zástupcom býva sám osebe samotný príbuzenský vzťah sudcu prejednávajúceho vec
a účastníka konania alebo zástupcu účastníka konania (porov. uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 7 Nc 61/2013).
18.1 In concreto je potrebné uviesť, že sudca ústavného súdu Libor Duľa nie je
v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom, jeho blízkou osobou ani s jeho právnou
zástupkyňou pred ústavným súdom alebo pred všeobecnými súdmi.
18.2 Taktiež in abstracto možno pripustiť, že vzhľadom na v minulosti vytvárané
a udržiavané profesijné, odborné či medziľudské vzťahy založené na dôvere,
informovanosti a kontakte medzi sudcom ústavného súdu a právnou zástupkyňou
sťažovateľa sa môžu z pohľadu nestranného pozorovateľa dôvodne javiť tvrdenia právnej
zástupkyne sťažovateľa, že sudca ústavného súdu má k nej pomer ako k zástupkyni
účastníka konania pred ústavným súdom.
18.3 V prípade námietok zaujatosti právnej zástupkyne však platí, že nemožno
identifikovať známosť medzi sudcom ústavného súdu Liborom Duľom a advokátkou JUDr.
Katarínou Dušákovou ako známosť charakterizovanú v predchádzajúcom bode.
19. Treba pripomenúť, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú (i) v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti v inej veci
nesúvisiacej s prerokovávanou vecou hoc toho istého účastníka, (ii) ktoré spočívajú
v rozhodovacej činnosti sudcu v minulosti v inej verejnej funkcii (resp. v rámci iného
orgánu verejnej moci) v nesúvisiacich veciach hoc toho istého účastníka (porov. z opaku
§ 31 ods. 2 Trestného poriadku). Samotné pôsobenie sudcu vo funkcii sudcu na okresnom
súde, krajskom súde alebo na najvyššom súde, ktorý je predmetom námietky zo strany
právnej zástupkyne sťažovateľa pred ústavným súdom, kde sudca Libor Duľa v súčasnosti
pôsobí vo funkcii sudcu ústavného súdu, nezakladá zaujatosť sudcu ústavného súdu Libora
Duľu a nezakladá jeho vnímanie ako nie nestranného z pohľadu tretích osôb.
19.1 K tomu príslušný senát odkazuje, že ústavný súd sa aj v tejto veci (rovnako ako
ESĽP) pri posudzovaní zaujatosti snažil rekonštruovať stav mysle sudcu [„state of mind“;
van Dijk, P. Article 6 § 1 of the Convention and the concept of „objective impartiality“. In:
Mahoney, P., Matscher, F., Petzold, H., Wildhaber, L. (eds.) Protecting Human Rights: The
European Perspective. Studies in memory of Rolv Ryssdal. 2. Edition, Köln: Carl Heymanns
Verlag, 2000, s. 1503], a to tak z hľadiska subjektívneho, ako aj z hľadiska objektívneho,
pričom sa zvlášť zamýšľal nad situáciou, či posudzovaný sudca bol viackrát angažovaný
v posudzovaní určitej veci (the same person has been involved in a certain case in two
different capacties; double involvement, van Dijk, cit dielo, s. 1503; z doterajšej judikatúry
možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho
hľadiska patria predovšetkým rôzne prípady inkompatibility, teda situácie, keď sudca
rozhodujúci o veci mal s ňou do činenia predtým, resp. v skoršej fáze v inom postavení),
a to v najširšom možnom slova zmysle. Ani v tejto rovine príslušný súd nevzhliadol
zaujatosť alebo porušenie príkazu nestrannosti na strane sudcu Libora Duľu.
20. Sudca ústavného súdu Libor Duľa vzhľadom na skutkový a právny stav veci
v tomto smere podľa príslušného senátu nemá pomer k veci a v tej istej veci nebol činný
pri výkone inej funkcie alebo povolania (§ 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
21. Pri skúmaní nestrannosti (subjektívny a objektívny test nestrannosti) sudcu
ústavného súdu Libora Duľu tak podľa príslušného senátu nateraz neexistuje zistiteľná
skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik subjektívnej alebo objektívnej pochybnosti o jeho
zaujatosti vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1503/2020. Podľa ústavného
súdu ani z pohľadu nestranného pozorovateľa sa nemôže dôvodne javiť, že sudca ústavného
súdu Libor Duľa má pomer k účastníkom konania alebo ich zástupcom pred ústavným
súdom alebo pomer k veci prejednávanej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1503/2020.
21.1 Príslušný senát je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcov
ústavného súdu v predmetnej veci sp. zn. Rvp 1503/2020 si nevyžaduje vylúčenie sudcu
ústavného súdu Libora Duľu z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp
1503/2020 (bod 1 výroku uznesenia).
IV.
K právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia
22. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania
pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo
§ 179 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.
23. Vzhľadom na to, že vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 977/2020
je jej predmetom namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 1 a 2 ústavy a práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, ústavný súd v senáte
príslušnom na rozhodnutie o oznámení sudcov ústavného súdu o ich možnom vylúčení
z veci sp. zn. Rvp 977/2020 rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde, že toto
uznesenie o nevylúčení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu z konania a
rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp
1503/2020 nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným
súdom, resp. senátom ústavného súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu